Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-201-2012.pdf
PDF · 109.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/201/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 5758951, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881 p r o t i žalovanému: H. E., P.. XX.X.XXXX, Y. Z. XX o zaplatenie 151,30 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 125,61 eur a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104,61 eur od 10.6.2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 151,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 104,61 eur od 10.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.6.2006 uzavrel so žalovaným v súlade s ust. § 262 ods., 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 8835188001, na základe ktorej poskytol žalovanému službu povolené prečerpanie n a osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Po posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že žalovaný splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom žalovaný počas trvania zmluvy prečerpal sumu vo výške 104,61 eur. V súlade so zmluvou v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účet k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na zaslanie výpisov v zmysle zmluvy. V zmysle zmluvy na poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v Sadzobníku poplatkov, dňa 9.6.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. V odstúpení od zmluvy vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 151,30 eur, ktorá pozostáva z istiny 104,61 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 46,69 eur v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým deklaruje, že výška a špecifikácia
jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby považuje deň 10.6.2010, t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov služieb, výpisom z účtu žalovaného, oznámením o odstúpení od zmluvy, listom zo dňa 1.8.2009, Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca ako banka pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s. a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 9.6.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a mimo iných aj obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu banky a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení.
Podľa čl. I. zmluvy obsahom zmluvy bola pod bodom 1. zmluva o zriadení účtu a pod bodom 4. návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte ( ďalej len „služba PP“ ). Pri uvedení možnosti zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte bola zaznačená možnosť „nie“. Ďalej bolo v bode 4. uvedené, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytnutí služby PP bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výška debetného limitu na účte v čl. I bo 1 Zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle čl. 1 bod 1. zmluvy.
V zmysle čl. IV. zmluvy zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek počas platnosti zmluvy písomne vypovedať poskytovanie produktu/služby podľa príslušnej zmluvy v súlade s podmienkami a výpovednými lehotami podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu, pokiaľ majiteľovi účtu ostane zriadený minimálne jeden účet na základe zmluvy.
Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy ( čl. V zmluvy ).
Podľa čl. VII. bod 2. zmluvy majiteľ účtu vyhlasuje, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy /príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného ku dňu 9.6.2010 predstavovalo vyrovnanie zostatku účtu sumu 104,61 eur a ku dňu 31.3.2010 sumu 87,06 eur.
Listom zo dňa 1.6.2010 žalobca žalovanému oznámil, že nakoľko od dňa 13.5.2009 je na jeho účte vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálneho výška je 101,17 eur, týmto odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte dňom doručenia tohto oznámenia v súlade s príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s.. Zároveň dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb. Žalovaného vyzval na úhradu debetného zostatku do troch dní od doručenia tejto výzvy.
Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu nepovoleného debetného zostatku aj listom zo dňa 1.8.2009, kde ho zároveň upozornil, že aktuálna suma nepovoleného debetného zostatku je úročená sankčnou úrokovou sadzbou v zmysle platného Sadzobníka vo výške 20% p.a..
Žalobca taktiež súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.7.2012. Súd sa však týmito bližšie nezaoberal, nakoľko podľa čl. IX bod 20 tieto VOP nadobúdajú platnosť dňom zverejnenia a účinnosť dňa 1.7.2012, no v zmysle bodu 21. ustanoveniami týchto VOP sa spravujú aj právne vzťahy týkajúce sa platobných služieb, ktoré vznikli pred 1.12.2009; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.12.2009 sa však posudzujú podľa VOP účinných pred 1.12.2009, teda súd mal za to, že na daný právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy zo dňa 9.6.2006 a nároky z neho uplatňované žalobcom v tomto konaní bolo potrebné posudzovať podľa obchodných podmienok účinných do 1.12.2009, ktoré však súdu žalobcom predložené neboli.
Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa ( § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka ).
Podľa § 716 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným na základe uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe návrhu žalovaného zriadil žalobca žalovanému službu povolené prečerpanie.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
Keďže žalovaný predmetnú službu využíval a čerpal peňažné prostriedky, no ako je to zrejmé z predloženého výpisu túto sumu prečerpal o 104,61 eur , preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy.
Ďalšia žalobcom uplatňovaná suma predstavuje nárok na vyčíslený sankčný úrok z omeškania v sume 46,69 eur. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca oznámil žalovanému, že nepovolený debetný zostatok bude úročený sankčným úrokom z omeškania vo výške 20% ročne.
Keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si teda zmluvné strany dojednali úrok z omeškania, ktorý je síce v súlade s úpravou § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale presahuje úrok z omeškania prípustný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, má súd za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z prepisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Občianskom zákonníku a zákonom o spotrebiteľskom úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 je potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava je pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšia.
Potom má súd za to, že nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania nie je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal ho na zaplatenie úroku z omeškania v sume, ktorá suma predstavuje pomernú časť vyčísleného úroku. Žalobcom vyčíslený úrok predstavoval sumu 46,69 eur pri výške úroku z omeškania 20% ročne, pričom súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok mu vznikol len pri výške úroku z omeškania 9% ročne podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď základná úroková sadzba ECB predstavovala od 13.5.2009 do 13.4.2011 predstavovala
1% a v tomto období bol úrok z omeškania žalobcom vyúčtovaný, teda žalobca mal nárok na 45% uplatňovaného úroku ( 9% x 100 / 20% = 45% ), teda 45% zo sumy 46,69 eur, čo predstavuje sumu 21 eur a čo do zvyšku nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania zamietol.
Takto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125,61 eur predstavujúcej súčet sumy nepovoleného debetného zostatku v sume 104,61 eur a sumy vyčísleného úroku z omeškania tak ako súd uviedol vyššie 21 eur. Keďže žalovaný je s plnením svojho záväzku naďalej v omeškaní, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne, ktorá výška je v súlade s § 517 OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a to od 10.6.2010, teda dňom nasledujúcim po dni odstúpenia od zmluvy 10.6.2010 do zaplatenia zo sumy nepovoleného debetného zostatku 104,61 eur a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti o zaplatenie 25,69 eur, v ktorej súd žalobu zamietol, čo predstavuje 17%, preto má súd za to, že mu patrí plná náhrada trov konania.
Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s citov. ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku predstavuje za jeden úkon sumu 16,60 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žalobný návrh ) podľa § 14 ods. ods. 1 písm. a), b), 2 x režijný paušál, po 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH v sume 9,69 eur ( 20% zo sumy 48,46 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu trovy právneho zastúpenia v sume 58,15 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon - zaslanie pokusu o zmier, nakoľko podľa § 14 ods. ods. 1 písm. c) citovanej vyhl. v znení účinnom od 1.6.2009 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, teda nie protistrane.
Ďalšie trovy konania predstavuje suma 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.