Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/136/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci manžela (navrhovateľa): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený zástupcom: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, pracovisko so sídlom Dolný Val 574/7, 010 01 Žilina, IČO: 47 246 863 a manželky: B. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: F. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní matky maloletých detí proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -146 zo dňa 27. februára 2024 o určenej povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -146 zo dňa 27. februára 2024 vo výroku IV. o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. manželstvo účastníkov konania A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a B. E. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod p.č. XXX rozviedol. Podľa výroku II. boli maloleté deti F. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. XX.XX.XXXX zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Podľa výroku III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Podľa výroku IV. je otec povinný prispievať na výživu maloletej F. výživným v sume 260,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. výživným v sume 240,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Podľa výroku V. je otec oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. v prítomnosti matky. Podľa výroku VI. otec deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia deti odovzdá matke v mieste bydliska matky. Podľa výroku VII. matka je povinná maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť a styk otcovi umožniť. Podľa výroku VIII. o trovách prvoništančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd na základe podaného návrhu o rozvod manželstva, ktorý podal manžel, vyjadrenia manželky k návrhu, vykonal dokazovanie výsluchom manžela, manželky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, tvoriacimi súčasť súdneho spisu a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod p.č. XXX. Z manželstva pochádza maloletá F. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletá F. C., nar. XX.XX.XXXX.

3. Okresný súd poukázal na Správu z prešetrenia pomerov zo dňa 15.07.2021.

4. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že manžel od 16.09.2008 pracuje u zamestnávateľa PosAm, spol. s r. o. a podľa potvrdenia o príjme jeho priemerný čistý mesačný príjem v období od apríla 2020 do mája 2021 bol 2.219,36 Eur, v období od 06/2021 do 03/2023 bol 2.451,14 Eur, v období od 11/2022 do 11/2023 bol 2.509,66 Eur, v mesiaci december 2023 mal príjem vo výške 2.733,46 Eur a mesiaci január 2024 2.223,42 Eur.

5. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.06.2021 okresný súd mal za zistené, že manželka bola od 01.07.2019 poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o maloletú F. C., nar. XX.XX.XXXX, pre rok 2020 vo výške 280,- Eur, pre rok 2021 vo výške 275,90 Eur a zároveň bola poberateľkou prídavkov na štyri deti, pre rok 2020 vo výške 99,80 Eur, pre rok 2021 vo výške 102,- Eur.

6. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že manželka od 24.08.2022 pracuje u zamestnávateľa Základná škola, F. XXXX/X, D. a podľa potvrdenia o výške príjmu, jej čistý mesačný príjem vo období 08/2022 do 03/2023 bol v priemere 1.314,52 Eur, v období od 04/2023 do 11/2023 bol 1.419,37 Eur.

7. Okresný súd aplikoval ust. , , až 3, , , , , až 5, , Zákona o rodine v spojení s ust. , a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

8. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, ktoré narušenie nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 18 až § 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahu medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

9. Okresný súd podľa výsledkov dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené, v manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Rozvrat manželstva spôsobilo výrazne rozdielne osobnostné nastavenie manželov v partnerskom a rodinnom živote. Rozdielny prístup vo vzájomných vzťahoch a pri riešení partnerských a rodinných záležitostí, nevhodná a následne aj nedostatočná komunikácia viedli k citovému ochladeniu medzi manželmi. Riešenie konfliktných situácií odchodom jedného manželov zo spoločnej domácnosti aj na dlhšie obdobie, nezáujem o rodinu spôsobili citové ochladenie manželov a stratu vzájomnej dôvery ako aj záujmu o spoločný partnerský a rodinný život. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2019. Manželia spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú potreby jednotlivých členov domácnosti, nemajú spoločné záujmy. K obnoveniu manželského spolužitia za obdobie od rozpadu spoločnej domácnosti nedošlo. Manželstvo účastníkov bolo považované len za formálny zväzok. Manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií, a keďže nebol predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, obaja spolužitie odmietajú, nemajú záujem pracovať na zlepšení vzťahu, boli podľa okresného súdu splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby okresný súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebol ani v rozpore so záujmami maloletých detí.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Okresný súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keďže v jej starostlivosti o deti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec so zverením detí do starostlivosti matky súhlasil. Matka starostlivosť o deti zabezpečuje nepretržite od ich narodenia. Otec matke na deti pravidelne prispieva od času, kedy sa rozpadla ich spoločná domácnosť. Obom rodičom zostalo zachované právo maloleté deti zastupovať,

spravovať ich majetok, keďže ani u jedného neboli zistené okolnosti, ktoré by ich z tohto práva vylučovali či obmedzovali.

11. Okresný súd styk otca s maloletými deťmi upravil v záujme budovania a ďalšieho rozvíjania a prehlbovania vzájomných vzťahov. Rodičia za účelom obnovenia vzťahu otca s deťmi, najmä so staršou dcérou F., absolvovali aj psychologicko-poradenský proces, ktorý však bol ukončený a súčasne doporučené absolvovať psychoterapeutické vedenie maloletej F. pre obnovenie jej vzťahu k otcovi. Napriek snahe otca sa túto spoluprácu nepodarilo pre postoj matky nadviazať. Okresný súd preto v súčasnosti vidí jedinú možnosť pre zabezpečenie realizácie styku otca s maloletými deťmi prítomnosť matky na týchto stretnutiach. Matka je pre deti osobou, ktorej dôverujú, jej prítomnosť pre nich bude predstavovať pocit bezpečia. Okresný súd apeloval na rodičov, aby pri zvládaní realizácie styku podporne využili spoluprácu so psychológom, poťažme psychoterapeutom aj v záujme pochopenia a spracovania prežívania maloletých detí. Okresný súd dal do pozornosti to, že trávenie času s oboma rodičmi je pre dieťa mimoriadne dôležité z hľadiska jeho ďalšieho priaznivého psychického, fyzického a sociálneho vývoja. Dieťa potrebuje mať pocit, že hoci rodičia spolu nežijú a netrávia spoločne čas ako rodina, nie je odmietané, a že obaja rodičia ho milujú.

12. Okresný súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zásad rozhodujúcich pre jeho určenie za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 4, a 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Výživné rovnako nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať.

13. Okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadal k odôvodneným potrebám maloletých detí a určil výšku výživného na maloletú F. v sume 260 Eur, maloletú F. v sume 240 Eur mesačne a súčasne zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečené v súvislosti s ich prirodzeným rastom a vývinom. Okresný súd poukázal na matkou uvádzané výdavky maloletých detí na nariadenom pojednávaní, ktoré bežné výdavky otec nespochybnil, nemal voči nim námietky. Namietal len výdavky na športové aktivity ako lyžovanie a na športové vybavenie, ktoré považoval za neprimerané k príjmovým pomerom na strane matky. Otec sa na výdavkoch maloletých detí podieľa pravidelne. Matka žiadala výživné na F. 550 Eur a na F. 450 Eur mesačne a na poslednom pojednávaní 600 Eur na F. a 500 Eur na F.. Za odôvodnené potreby maloletých detí okresný súd považoval – F. strava 160 Eur, hygiena 20 Eur, obuv 35 Eur, oblečenie 40 Eur, lieky pri bežnej chorobe okolo 20 Eur, zubár, ošetrenie 10 Eur, krúžok Textiláčik 7 Eur, ZUŠ, ktorú navštevuje od septembra 2023 23 Eur mesačne (90 Eur na polrok školné a jednorazový výdavok na zakúpenie flauty a knihy 100 Eur), voľný čas, športové aktivity 30 Eur, mobil 8 Eur, MHD 2,12 Eur, strava v škole 20 Eur, poplatok ŠKD 20 Eur, potreby na začiatku školského roka okolo 200 Eur, dokupovanie školských potrieb v priebehu roka 10 Eur mesačne. Výdavky na maloletú F. – strava 150 Eur, strava v MŠ 20 Eur, poplatok za polroka v MŠ 50 Eur, hygiena 20 Eur, obuv 30 Eur, oblečenie 35 Eur, lieky pri bežnej chorobe 20 Eur, zubár 10 Eur, voľný čas, športové aktivity, hračky 30 Eur. Matka s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva a ďalšími dvoma deťmi, ktoré má z predchádzajúcich vzťahov býva v byte, kde náklady na bývanie predstavujú poplatok OSBD 129,54 Eur, internet 12 Eur, smeti 3,03 Eur na osobu a mesiac, elektrina 26 Eur, plyn 21 Eur a ktoré hradí aj otec v rámci mesačného príspevku, ktorý matke posiela vo výške viac ako 1.100 Eur mesačne od času, kedy opustil spoločnú domácnosť. Príjem matky v sledovanom období od 01.07.2019 bol rodičovský príspevok pri starostlivosti o maloletú F. C., nar.XX.XX.XXXX, pre rok 2020 vo výške 270 Eur, pre rok 2021 vo výške 275,90 Eur. Zároveň bola poberateľkou prídavkov na deti na 4 deti, pre rok 2020 vo výške 99,80 Eur, pre rok 2021 vo výške 102 Eur. Od 24.08.2022 matka pracuje u zamestnávateľa Základná škola, F. XXXX/XX D.. Z potvrdenia o výške príjmu jej čistý mesačný príjem v období 08/2022 do 03/2023 bol v priemere 1.314,52 Eur, v období od 04/2023 do 11/2023 bol 1419,37 Eur. 14. Príjem otca bol zdokladovaný na základe potvrdenia o príjme, pričom v období od apríla 2020 do mája 2021 bol 2.219,36 Eur, v období od 06/2021 do 03/2023 bol 2.451,14 Eur, v období od 11/2022 do 11/2023 bol 2.509,66 Eur, v mesiaci december 2023 mal príjem vo výške 2.733,46 Eur a v mesiaci január 2024 vo výške 2.223,42 Eur.

Náklady uvedené otcom predstavovali: náklady na bývanie vo výške 200 Eur, kde žije v spoločnej domácnosti so svojimi súrodencami v byte, ktorý patrí jeho rodičom. Vzhľadom na výšku celkových nákladov na bývanie a jeho podiel na bývaní je zrejmé, že časť tejto finančnej sumy predstavuje príjem jeho rodičov. Ďalším výdavkom otca je príspevok manželke na domácnosť, na jej výživu ako aj výživu detí, ktorý platil vo výške 1.186 Eur, aktuálne posledné 3 mesiace je to vo výške 1.060 Eur, ďalej potraviny 150 Eur, obedy v práci 150 Eur, poistka na byt a daň za byt, kde býva manželka 5,80 Eur a 1,50 Eur, komunálny odpad 2,30 Eur na mesiac, osobné výdavky na oblečenie, obuv a hygiena 50 – 100 Eur mesačne, prevádzka auta 200 Eur mesačne, pohonné hmoty 50 Eur mesačne. V novembri 2023 kupoval auto v hodnote 3000 Eur. Okresný súd poukázal na zaužívanú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti, na ktorú je potrebné prihliadnuť priamo zo zákona, ktorá je postavená na úroveň finančným plneniam. Okresný súd mal za to, že určené výživné pre maloleté deti zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Okresný súd zohľadnil príjmy obidvoch rodičov, pričom v sledovanom období je príjem otca výrazne vyšší ako príjem matky, preto okresný súd dospel k záveru, že pomery otca umožňujú mu platiť výživné v určenej výške. Okresný súd vychádzal aj z toho, že otec doteraz matke na domácnosť aj deti prispieval v priemere sumou viac ako 1.100 Eur mesačne. Otec po uhradení výživného disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňujú vykryť jeho vlastné životné potreby.

15. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa , takže žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd nezistil dôvod pre aplikáciu , .

16. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku IV., ktorým bola určená otcovi vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ak nemá náležitosti podľa . Okresný súd sa bližšie nezaoberal tým, aká časť zo sumy 1.186,60 Eur, ktorú matke posielal na zabezpečenie potrieb maloletých detí ako aj matky, mala byť poskytovaná na úhradu výdavkov spojených s oprávnenými výdavkami maloletých detí a ktorá časť mala byť poskytovaná z titulu zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov, pričom uvedené bolo podstatné. Sumou vo výške 1.186,60 Eur otec matke pravidelne mesačne prispieval od roku 2019 do roku 2024, pričom táto suma vychádzala z jeho vlastnej úvahy a dobrej vôle. Otec pravidelne prispieva na charitatívne účely rôznym kresťanským organizáciám vo výške 250 Eur až 300 Eur mesačne, za čo mu chodia ďakovné listy. K uvedenému matka doložila čestné prehlásenie pani F. F.. Matka maloletých detí poukázala na odsek 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu súd prvej inštancie sa priklonil ku spodnej hranici ustálenej súdnej praxe, na ktorú sa odvoláva a nie k hornej hranici. Priemerná čistá mesačná mzda otca predstavovala 2.484 Eur, z ktorej 20% predstavuje 496 Eur. Pokiaľ by okresný súd určil výživné z príjmu povinného rodiča na hornej hranici ustálenej súdnej praxe, tak predstavovala by sumu 745 Eur, ktorou je otec povinný sa podieľať na výžive spoločných maloletých detí, vďaka ktorej by sa podstatným spôsobom zvýšila aj životná úroveň maloletých detí. Matka maloletých detí poukázala na usmernenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, tabuľkový výpočet, podľa ktorého výživné na maloletú F. by malo predstavovať sumu zodpovedajúcu 14% z príjmu povinného rodiča, čo predstavuje 350 Eur a na maloletú F. 12%, čo predstavuje 300 Eur. Súčet týchto súm predstavuje sumu ešte o 100 Eur nižšiu, než je súdom prvej inštancie konštatovaná ustálená súdna prax v prípade, že by okresný súd určil výživné v rozsahu 30% z príjmu povinného rodiča. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o štyri maloleté deti, t.j. okrem maloletých dcér má aj vyživovacie povinnosti k maloletému E. a maloletému H.. Podľa matky z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či okresný súd pri určení výšky výživného zohľadnil okrem bežných, tiež mimoriadne výdavky na maloleté deti, ak sa obmedzil na výpočet pravidelných mesačných výdavkov na maloleté deti, avšak nie všetky výdavky okresný súd vyhodnotil ako oprávnené a uskutočnil ich poníženie i napriek tomu, že ich otec nerozporoval a matka preukázala.

17. Matka v odvolaní podrobne rozpísala mesačné výdavky maloletej F., ktoré predstavujú 675 Eur a medzi mimoriadne výdavky v sume cca 768 Eur ročne, teda 64 Eur mesačne, zaradila korčuľovanie, kúpalisko, lyžovanie, darčeky pri jednotlivých udalostiach, korčuliarsky kurz. Rozpísala oprávnené mesačné výdavky na maloletú F., ktoré predstavujú 562 Eur, s tým, že maloletá trpí atopickým

ekzémom, v dôsledku čoho je matka nútená nakupovať špeciálne prostriedky na premasťovanie pokožky v mesačnej sume 15 Eur. Medzi mimoriadne výdavky v sume cca 768 Eur ročne, teda 64 Eur mesačne je možné zaradiť výdavky na korčuľovanie, kúpalisko, lyžovanie, darčeky pri rôznych príležitostiach a plavecký kurz. Označila dôkazy týkajúce sa dokladov preukazujúcich výdavky. Otec nepraktizuje športové a voľnočasové aktivity s maloletými deťmi. Tieto zabezpečovala matka, čo bolo možné, pokiaľ otec mesačne prispieval sumou 1.186,60 Eur, avšak znížením tejto sumy, rozhodnutím okresného súdu o viac ako 600 Eur, matka nebude môcť niektoré aktivity s deťmi uskutočňovať.

18. Matka v ďalšej časti odvolania nesúhlasila s tým, keď okresný súd výdavky na nákup oblečenia znížil o polovicu, ak matka na maloleté dievčatá musí kupovať oblečenie, pokiaľ z predchádzajúceho vzťahu má chlapcov. Okresný súd uznal na maloletú F. výdavky vo výške 380 Eur a na maloletú F. 305 Eur, avšak nezdôvodnil z akého titulu ostatné výdavky nezohľadnil, čím je rozhodnutie arbitrárne, nepreskúmateľné a svojvoľné. Výživné je podľa nej neprimerane nízke. Okresný súd opomenul to, že v príjme matky je započítaný aj daňový bonus na staršie deti, ktorých vyživovanie nebolo predmetom konania, preto okresný súd mal pri posudzovaní príjmu matky vychádzať zo sumy o 280 Eur nižšej. Matka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore vedecký biológ, avšak z dôvodu starostlivosti o rodinu bola nútená sa tejto profesie vzdať, matka absolvovala doplnkové pedagogické štúdium, je zamestnaná ako nekvalifikovaný učiteľ v 6. platovej triede na dobu určitú. Ak si chce súčasnú prácu udržať, je nevyhnuté, aby si dorobila kvalifikáciu na druhý predmet, čo si vyžaduje finančnú investíciu vo výške 2000 Eur. Radikálne zníženie mesačnej sumy, ktorou otec doteraz matke prispieval, spôsobí matke a maloletým deťom existenčné problémy. Poukázala na výdavky, ktoré musela vynaložiť na kúpu spotrebičov do domácnosti. Žiadala rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zmeniť tak, že výživné na maloletú F. bude určené v sume 400 Eur a na maloletú F. v sume 345 Eur, resp. aby bolo rozhodnutie v tejto výrokovej časti zrušené a vec vrátená na ďalšie konania, nové rozhodnutie. 19. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

20. K odvolaniu podanému matkou maloletých detí sa vyjadril otec prostredníctvom zvoleného zástupcu podaním zo dňa 16.5.2024. Odvolanie považoval za nedôvodné. Určené výživné podľa neho zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Rozhodnutie je riadne odôvodnené a nemusí byť totožné s predstavami účastníka konania. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu spĺňa zákonné kritéria. Matka na svojho syna E. poberá výživné len vo výške 110 Eur a na syna H. nepoberá žiadne výživné. Matka má možnosť požiadať o zvýšenie výživného na syna E. a súčasne mala možnosť žiadať určiť výživné aj na syna H., ktoré možnosti nevyužila. Už niekoľko rokov spočíva stratégia matky vo „ vymazaní“ navrhovateľa z jej života a najmä zo života ich detí. Uvedené sa prejavuje v minimalizovaní styku navrhovateľa s deťmi, v znemožnení vzájomnej interakcie. Navrhovateľovi však zostala vyživovacia povinnosť, pričom nemôže rozhodovať o tom, na aké účely sa ním platené výživné použije. Matka vždy inklinovala k najnákladnejším variantom trávenia času. Matka poukazuje na svoju výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, avšak navrhovateľ dlhodobo a opakovane matke ponúka pomoc so starostlivosťou o deti, ktoré návrhy odmieta s cieľom izolovať navrhovateľa od detí. Navrhovateľ po ukončení spoločného hospodárenia, t.j. po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, posielal matke sumu 1.186,60 Eur. Matka v odvolaní namieta, že sa okresný súd nezaoberal tým, aká časť tejto sumy mala byť poskytovaná na úhradu výdavkov spojených s oprávnenými výdavkami maloletých detí a ktorá časť mala byť poskytovaná z titulu zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov, pričom túto informáciu považuje za podstatnú. Z odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že navrhovateľ vysvetlil sumu 1.186,60 Eur. Navrhovateľ (otec) po ukončení spoločného hospodárenia posielal matke sumu 1.186,60 Eur, keď túto stanovil z toho, že matka ešte nemala príjem zo zamestnania. Tieto finančné prostriedky boli určené pre celú rodinu, pre manželku, pre deti a na domácnosť. Matka uvádza, že navrhovateľ pravidelne prispieva na charitatívne účely rôznym kresťanským organizáciám vo výške 250 Eur až 300 Eur mesačne. Tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Táto suma je matkou nepodložený výmysel. Matkou predložené dôkazy nepreukazujú matkou uvádzané skutočnosti. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, avšak je samozrejmé aj to, že povinný rodič má právo s finančnými prostriedkami pripadajúcimi na jeho osobnú potrebu, t.j. s finančnými prostriedkami po uhradení výživného nakladať podľa vlastného uváženia. Priemerná čistá mesačná mzda navrhovateľa sa za posledný rok pohybovala na úrovni 2.484 Eur, ale k uvedenému je potrebné podotknúť, že do tejto sumy sa zarátali aj jednorazové príjmy vo výške 2.650 Eur v hrubom, ktoré sa už nebudú opakovať. Išlo o príjem za vzdelávaciu činnosť a vernostné za odpracované roky. Výdavky na maloleté deti tak, ako ich ustálil okresný súd podľa odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku,

považoval za správne. Pokiaľ mesačné výdavky v odvolaní matka maloletých detí špecifikovala, je zrejmé, že tieto sú značne navýšené, matka sa pri výdavkoch maloletých detí snažila vymenovať čo najviac činností za čo najvyššiu cenu, a to až do takej miery, ktorá budí podozrenie, či sa vôbec toľko aktivít dá stihnúť v reálnom čase. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. potvrdiť ako vecný správny.

21. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 05.06.2024. Zotrvala na podanom odvolaní. Nebolo preukázané, že by odmietavý postoj maloletých detí k osobe otca bol dôsledkom správania sa matky a nie práve otca, preto žiadala, aby odvolací súd tieto argumenty nebral do úvahy. Matka dostatočne a vyčerpávajúco preukázala, akým spôsobom trávi s maloletými deťmi čas a tieto formy voľnočasových aktivít nemožno považovať za „nákladnejšie varianty“. Rozhodnutie okresného súdu s ohľadom na určenie výživného na dve maloleté deti v úhrnnej sume 490 Eur degradovalo vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu oproti vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pokiaľ okresný súd prijal záver, že z dovtedy otcom dobrovoľne poukazovanej sumy vo výške 1.186,60 Eur, podiel na maloleté deti predstavoval sumu 490 Eur a na manželku 678,60 Eur, ktorá skutočnosť nie je akceptovateľná. Matka svoj príjem nezatajuje. Uviedla, že okresný súd pri určení výšky výživného mal vychádzať z osobných, príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča, preto žiadala odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť. Ďalšie podania podľa obsahu spisového materiálu do rozhodnutia odvolacieho súdu nenasledovali.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ustanovení , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom potvrdil v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia , . . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 .

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých detí, bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.13CoP/136/2024-192 zo dňa 29.07.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 30.07.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu vo výroku IV. a k nemu sa viažucim odôvodnením, ktorým bola určená povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej F. výživným v sume 260,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. výživným v sume 240,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, na ktoré odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné a ani žiadúce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože ak rozsudok krajského súdu a okresného súdu tvoria organickú jednotu, tak je postačujúce na tieto vecne správne závery okresného súdu len odkázať.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých detí bez nariadenia pojednávania, s ohľadom na tvrdenia v odvolaní, k odvolaniu doložených listín sa uvádza, že pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov a posúdenie veci bolo postačujúce oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu, pokiaľ účastníci a predovšetkým matka ako odvolateľ nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ). Krajský súd prioritne poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu a zo skutkového stavu veci zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd. Skutočný stav veci, tak ako ho zistil prvoinštančný súd, považoval za

dostačujúci pre svoje rozhodnutie, resp. pre posúdenie odvolacích dôvodov matky maloletých detí. Preto pokiaľ odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom, že by rozsudok okresného súdu bol arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu konštatuje, že tento má všetky náležitosti vyžadované ust. . K vecne správne určenej vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletým deťom krajský súd poukazuje na odseky 19. až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd detailným spôsobom rozpísal odôvodnené výdavky maloletých detí, náklady matky, príjem obidvoch rodičov maloletých detí, náklady otca ako osoby povinnej z výživného a za zákonných zásad určovania výšky výživného dospel s ohľadom k veku, odôvodnených výdavkov maloletých detí, schopnosti a možnosti otca maloletých detí k určenej vyživovacej povinnosti v sume 260,- Eur mesačne na maloletú F. a v sume 240,- Eur na maloletú F.. Pokiaľ aj otec maloletých detí prispieval manželke mesačne sumou 1186,60 Eur, tak išlo o sumu, ktorá predstavovala príspevok manželke na domácnosť, na jej výživu ako aj výživu detí, avšak táto suma nemôže byť základom sumy, z ktorej by mal súd určovať výšku vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí, ak za aplikácie ust. Zákona o rodine pri určení výživného sa prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Okresný súd práve s ohľadom na vyšší príjem otca maloletých detí a skutočnosť, že sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, určil výšku výživného, ktorá zohľadňuje nielen uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí, ale aj výdavky na kultúrnu, záujmovú a športovú činnosť. A hoci matka maloletých detí si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, ktorá je postavená na roveň finančného plnenia, nemožno opomenúť, že matka ako druhý rodič má tiež vyživovaciu povinnosť, ku ktorej pristupuje okresným súdom určené výživné otcovi na maloleté deti, a preto s ohľadom na ich vek, odôvodnené potreby a výdavky nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom matky maloletých detí, že by okresným súdom určené výživné bolo nízke. Podľa názoru krajského súdu nebolo možné bez ďalšieho vychádzať len z tabuľkového, resp. matematického výpočtu výšky výživného, tak ako na to poukazovala matka v odvolaní, keďže usmernenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je len pomôckou pri určovaní výživného, avšak súd vždy z konkrétností danej veci musí vychádzať a mať ustálené odôvodnené výdavky, potreby oprávnených osôb a schopnosti, možnosti osoby povinnej z výživného, čo bolo zo strany okresného súdu v danej súdenej veci zohľadnené a rešpektované.

27. Pokiaľ matka maloletých detí namietala okresným súdom ustálenú výšku výdavkov v časti oblečenia, tak krajský súd uvádza, že ani tento odvolací dôvod nebol na mieste a upriamuje pozornosť na odsek 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd poukázal na samotné vyjadrenia matky maloletých detí, ktorá u maloletej F. uvádzala výdavky na oblečenie 40,- Eur, pričom okresný súd pri odôvodnených potrebách maloletej F. konštatoval výdavok na oblečenie 40,- Eur. U maloletej F. matka uvádzala náklady na oblečenie 35,- Eur, a rovnako túto sumu výdavkov na oblečenie 35,- Eur u maloletej F. okresný súd akceptoval ako odôvodnený výdavok (Zápisnica o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 27.02.2024, vyjadrenie matky o výdavkoch maloletých detí).

28. Ak matka v odvolaní zdôrazňovala príjmové možnosti otca maloletých detí a nakladanie s príjmom (tvrdenia matky o prispievaní otcom maloletých detí na charitatívne účely), tak krajský súd mal za to, že nad rozsah zákonne určenej výšky vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí napadnutým rozsudkom okresného súdu, a to konkrétne výrokom IV., je už v dispozícii otca maloletých detí nakladanie s príjmom nad rozsah súdnym rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, t.j. účel použitia tohto jeho príjmu. K okresným súdom zistenému príjmu otca maloletých detí, tak ako tento je vyjadrený v odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak v období od 11/2022 do 11/2023 bol 2.509,66 Eur, v mesiaci december 2023 príjem vo výške 2.733,46 Eur a v mesiaci január 2024 vo výške 2.223,42 Eur, krajský súd uvádza, že výška vyživovacej povinnosti je determinovaná nielen výškou príjmu osoby povinnej z výživného, ale aj odôvodnenými výdavkami, potrebami oprávnenej osoby, v danom prípade maloletých detí, čo bolo postupom okresného súdu dodržané. Rovnako v zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, aj právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov je determinované odôvodnenými potrebami, výdavkami dieťaťa a k tomuto rozhodnutím okresného súdu napadnutým výrokom IV. došlo. Ak matka v odvolaní namietala, že v jej príjme bol započítaný aj daňový bonus na staršie deti, ktorých vyživovanie nebolo predmetom konania, tak krajský súd poukazuje na správne skutkové zistenia okresným súdom v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni matka

maloletých detí má príjem, a to čistý mesačný v období 08/2022 do 03/2023 v priemere 1.314,52 Eur, v období od 04/2023 do 11/2023 1.419,37 Eur. Z tohto preukázaného príjmu okresný súd vychádzal, čo nebol nesprávny postup, ak súčasne podľa názoru krajského súdu je ťažko predstaviteľné, keď matka maloletých detí je matkou okrem maloletých dcér o vyživovaciu povinnosť, ktorých v danom konaní išlo, aj starších dvoch chlapcov, že by túto sumu daňového bonusu 280,- Eur zo svojho príjmu vyčleňovala výlučne len pre tieto dve staršie deti. Táto suma nemôže predstavovať vplyv na súdne konanie pri určovaní vyživovacej povinnosti, resp. zisťovania príjmu, pretože daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne.

29. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov, pretože okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil, následne zákonným spôsobom právne posúdil, svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o určenej vyživovacej povinnosti a v závislom výroku VIII. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie. Z odvolania podaného matkou maloletých detí bolo zrejmé, že ostatné výroky o rozvode manželstva, zverenie maloletých detí, o rozsahu styku neboli odvolaním napadnuté, a preto zostali tieto výroky I., II., III., V., VI., VII. nedotknuté, pričom zo strany odvolacieho súdu nebola ani zistená ich vecná nesprávnosť.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. , .

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.