Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-344-2011.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Subarea
16Er/344/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: B. U., B.. XX.XX.XXXX (Ú. J. XX.XX.XXXX), W. XXX/XX, XXX XX O., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 30,00 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,95 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 112450 zo dňa 15.06.2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. ORP-P- DI-TT-SK -740/2010 zo dňa 23.06.2010.
Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 29.06.2012 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko na základe šetrenia bolo zistené, že povinný zomrel dňa 21.02.2012.
Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd šetrením zistil, že dedičské konanie bolo zastavené Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/185/2012 zo dňa 11.05.2012. Súd šetrením zistil, že dedičské konanie vedené na Okresnom súde Trnava bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku zastavenia konania súdom dňa 04.06.2012.
Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa, sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.mája 2011 (publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012 pod Stanoviskami a rozhodnutiami vo veciach občianskoprávnych, str. 59), kde sa nachádza stanovisko NS SR, podľa ktorého: Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.02.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011.
Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Vzhľadom na to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si vo svojom podaní zo dňa 29.06.2012 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 76,12 Eur, z toho paušálna odmena vo výške 33,19 Eur a DPH 20% zo sumy 33,19 Eur vo výške 6,64 Eur, náhrada za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 11,88 Eur (osobné doručovanie písomností) a poštovné podľa § 22 vyhlášky vo výške 7,80 a vyhotovenie kópie listiny poverenia k príkazom vo výške 10,56 Eur (16x 0,66 Eur)
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinným od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2632/2009 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa dňa 31.05.2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe zistenia súdu súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nedosahuje výšku minimálnej odmeny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Nakoľko súd mal z exekučného spisu preukázané, že hotové výdavky (poštovné) skutočne vznikli iba vo výške 5,10 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 5,10 EUR. V spisovom materiáli sa nachádzali 3 doručenky doručované doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením ku konaniu EX 2097/11 - 3x1,70 Eur v zmysle cenníka poštových služieb Slovenskej pošty platného do 01.01.2013 cena takejto zásielky s hmotnosťou do 100g je 1,70 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručenky- fotokópie, od písomností, na ktorých nie je uvedená EX spisová značka, alebo ktoré doručoval k iným konaniam, napr. EX 4005/008.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 11,88 Eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhrada za stratu času len v jednom exekučnom konaní. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nemá preukázané, že tento úkon (doručenie) bol skutočne realizovaný. Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko, tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 21 vyhlášky Odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eur.
Súdny exekútor požadoval odmenu za vydanie kópie listiny poverenia zo spisu s vyznačenou zhodou k príkazom v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 10,56 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v takto požadovanej výške, nakoľko podľa názoru súdu sa nejednalo o účelné vyhotovovanie odpisov. Účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zistený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena. Preto, ak súdny exekútor vyhotovil 16 odpisov poverenia na vykonanie exekúcie za účelom zaslania ich jednotlivým bankám spolu s príkazom, nepostupoval hospodárne a účelne. V spisovom materiáli zaslanom súdu sa nachádzal 1 odpis poverenia na vykonanie exekúcie, založený namiesto originálu. Nakoľko súd disponuje s originálom poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý sa nachádza v súdnom spise, súd považuje za neúčelné, aby súdny exekútor zasielal odpis poverenia na vykonanie exekúcie súdu. V zmysle vyššie uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu za 16 odpisov poverenia na vykonanie exekúcie nepriznal.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 38,29 EUR v celkovej sume 7,66 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 45,95 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.