Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_1Er-2227-2012.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Subarea
1Er/2227/2012
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, zast. advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom s miestom podnikania Sad. A. Kmeťa 24, Piešťany proti povinným 1) M. I., T.. XX. X. XXXX, D. XX, Š. B. G., 2) R. C., T.. XX. X. XXXX, D. XX, Š. B. G. a 3) M. I., T.. XX. X. XXXX, D. XX, Š. B. G. o vymoženie 318,94 eura s príslušenstvom od povinných 1) a 2) a sumy 398,33 eura od povinného 3) vedenej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad Topoľčany, Stummerova 1553 pod sp. zn. EX 3101/12 o námietkach povinnej 2) proti exekúcii a o jej námietkach proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
Námietky povinnej 2) proti exekúcii z a m i e t a.
Námietky povinnej 2) proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený podaním zo dňa 3. 10. 2012 požiadal súdneho exekútora Mgr. Rosinu o vymoženie sumy vymoženie 318,94 eura s príslušenstvom od povinných 1) a 2) a sumy 398,33 eura od povinného 3). Povinnosť zaplatiť vymáhaný nárok bola povinným 1) a 2) a právnej predchodkyni povinného 3) Z. I. uložená platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. Ro 327/93. Súd dňa 17. 10. 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Povinná 2) podala v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že povinný 1) Róbert Molnár má dostatočný majetok, preto nerozumie, prečo sa má postihnúť exekúciou jej majetok ako ručiteľky. Rovnako aj z majetku povinného 3) by bolo čo speňažiť. Namietala, že jej ako ručiteľke bol hneď zablokovaný rodinný dom, ktorý na ňu prepísala jej matka.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 97/1963 Zb. v platnom znení, ďalej len "O. s. p.") platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
Podľa § 159 ods. 1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa odseku 3) citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 161 ods. 1 O. s. p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či právnemu predchodcovi oprávneného prislúcha nárok voči povinnej 2), bola predmetom posudzovania v sporovom konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu. Pokiaľ bola povinná toho názoru, že nárok oprávneného je neopodstatnený, mala možnosť podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Platobný rozkaz sa stal podľa vyznačenej doložky právoplatným a vykonateľným. Právoplatný platobný rozkaz súdu (majúci účinky právoplatného rozsudku vydaného v občianskom súdnom konaní) sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedené východiská našli svoj odraz v ustanovení § 50 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na základe okolnosti, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. . Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)."
Z uvedeného vyplýva, že v sporovom konaní bolo záväzným a nezmeniteľným spôsobom ustálené, že povinná 2) je povinná splniť vymáhanú povinnosť spolu s povinným 1), ako aj spolu s právnou predchodkyňou povinného 3). Zároveň bolo určené, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Z takto formulovaného výroku plynie, že je právom oprávneného ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa žiadať vymoženie nároku od ktoréhokoľvek z povinných, prípadne od všetkých súčasne. V tomto štádiu konania je bez významu, z akého hmotnoprávneho dôvodu vznikla povinnej 2) povinnosť zaplatiť vymáhaný nárok. Povinná 2) je taktiež viazaná exekučným titulom a uloženú povinnosť je povinná splniť. Až po poskytnutí plnenia v prospech veriteľa vzniká následne ručiteľovi právo na náhradu poskytnutého plnenia od obligačného dlžníka podľa § 550 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah existujúci medzi dlžníkom a ručiteľom je však z hľadiska danosti nároku veriteľa voči jednotlivým povinným právne bezvýznamný. Povinná 2) nepreukázala existenciu žiadnej okolnosti, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd preto jej námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Povinná popri námietkach proti exekúcii podala aj námietky proti trovám exekúcie, ktoré odôvodnila tým, že ich výška je neúmerne vysoká
Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 55 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.
Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Námietky proti predbežným trovám exekúcie sa oproti námietkam proti exekúcie podávajú v kratšej, trojdňovej zákonnej lehote počítanej od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Z vrátenej doručenky súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 2) doručené dňa 28. 11. 2012. Podľa citovaných zákonných ustanovení mala povinná dať námietky proti predbežným trovám exekúcie na poštovú prepravu najneskôr do troch dní od doručenia upovedomenia. Keďže posledný deň tejto lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty je deň 3. 12. 2012 (pondelok). Z podacej pečiatky na obálke, v ktorej boli námietky zaslané súd zistil, že podanie bolo odoslané dňa 7. 12. 2012. Je nesporné, že námietky boli podané po uplynutí zákonnej 3 - dňovej lehoty. S ohľadom na túto skutočnosť súd námietky povinnej 2) proti predbežným trovám exekúcie zamietol bez ich meritórneho preskúmania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.