Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_68Cb-74-2023.pdf
PDF · 116.68 KB
Case nature
Subarea
68Cb/74/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa: FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom: Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323, v konaní zastúpený: Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie: Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 50 152 289, proti odporcovi: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. D., rozhodujúc o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Zriaďuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu, a to:
a) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Banská Bystrica, v obci D. D., katastrálne územie D. D., evidovanej na LV č. XXXX, ako byt č. 1, nachádzajúci sa vo vchode č. 8, na 1. p., popis stavby: bytový dom s prideleným súpisným číslom: XXXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, parcely registra „C“, parc. E. XXXX/ XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere: 635 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1 (intravilán) o veľkosti XXXX/XXXXXX, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere: 12 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1 (intravilán), a parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere: 1 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1 (intravilán), o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8367/349114, zapísaný na LV č. XXXX, všetko nachádzajúce sa v okrese Banská Bystrica, v obci D. D., v katastrálnom území D. D., evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa - FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom: Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323 vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 1335/2022 zo dňa 22.03.2022 vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.08.2023 podal navrhovateľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom žiadal aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Banská Bystrica, v obci D. D., katastrálne územie D. D., evidovanej na LV č. XXXX, ako byt č. 1, nachádzajúci sa vo vchode č. 8, na 1. p., popis stavby: bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. E. XXXX/XX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpis. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k
pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere: 635 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8367/349114, a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere: 12 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1, a parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere: 1 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8367/349114, zapísaný na LV č. XXXX, všetko nachádzajúce sa v okrese Banská Bystrica, v obci D. D., v katastrálnom území D. D., evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 1335/2022 zo dňa 22.03.2022 vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom voči odporcovi. Súčasne žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi akýkoľvek prevod predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.
2. Existenciu pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi vo výške 38.585,- Eur s prísl. navrhovateľ osvedčuje predčasným zosplatnením úveru voči dlžníkovi, ktoré nastalo dňa 06.06.2023 a ručiteľským záväzkom odporcu vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa zo Zmluvy o úvere. Zároveň poukázal na to, že si pohľadávku uplatnil aj v rámci upomínacieho konania podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 14Up/888/2023. Návrh osvedčuje listinami, ktoré priložil k návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.
3. Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tým, že navrhovateľ ako veriteľ dňa 22.03.2022 uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX (ďalej „Zmluva o úvere“) so spoločnosťou CHAR, s.r.o. ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 27.000,- Eur, s dohodnutým úrokom vo výške 6.075,- Eur a dohodnutou dobou splatnosti do 22.06.2023. Odporca podpísal ručiteľský záväzok, v ktorom sa zaviazal, že uhradí všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré mu vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z právneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Pohľadávku zo Zmluvy o úvere si navrhovateľ uplatňuje voči dlžníkovi a odporcovi v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 14Up/888/2023. Splnenie pohľadávky bolo zabezpečené okrem ručiteľského záväzku aj záložným právom k hnuteľnej veci (pôvodne vo vlastníctve dlžníka), a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 22.03.2022 v znení Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 19.12.2022 (ďalej v texte ako „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva bolo motorové vozidlo zn. F., druh: OSOBNÉ VOZIDLO, typ/variant/verzia: XXX/X/ G./ XXXXXXXXXX, obchodný názov: V-Klasse, VIN: C., kategória: M1, farba: ČIERNA METALÍZA, identifikačné číslo motora (typ):XXX.XXX, druh (typ) karosérie: AC KOMBI, výrobca vozidla (podvozku): A. H., A., dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby): 03.11.2016 (ďalej v texte tiež ako „Záloh“). Podľa ustanovenia článku III. bod 4. písm. f) a m) Záložnej zmluvy nesmel odporca až do úplného splnenia zabezpečeného záväzku voči navrhovateľovi bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa ako záložného veriteľa (i) záloh scudziť (najmä predať, darovať); v prípade prevodu alebo prechodu zálohu záložné právo nezaniklo a pôsobí v plnom rozsahu podľa záložnej zmluvy voči nadobúdateľovi; (ii) zriadiť k zálohu záložné právo alebo iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou; (iii) prenajať záloh tretej osobe, a (iv) vydať záloh, kľúče od zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu, záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osobe, za účelom ich uskladnenia na čas výkonu záložného práva.
4. Podľa tvrdení navrhovateľa, dlžník bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa (navrhovateľa) odpredal a previedol na podnikateľský subjekt – A. I. – AUTO MD, IČO: 41 780 841, miesto podnikania Malinová 2626/31, 955 01 Topoľčany motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom záložnej zmluvy. Následne tento subjekt predmet zálohu predal bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa ako záložného veriteľa tretej osobe – p- F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. XX, XXX XX H.. Uvedené navrhovateľ osvedčuje z evidenčnej karty vozidla zo dňa 06.06.2023, ktorú navrhovateľ priložil k návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. V súčasnej dobe na Okresnom súde Prievidza, sp.zn. 28C/13/2023 prebieha v súvislosti so záložným právom na motorové vozidlo, ktoré bolo riadne registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv konanie o neexistenciu záložného práva, nakoľko podľa tvrdenia nového vlastníka motorového vozidla bolo toto predané v rámci bežného obchodného styku, a teda záložné právo k motorovému vozidlu podľa ust. § 151md, ods. 1, písm. f) Občianskeho zákonníka zaniklo. Uvedený stav považuje navrhovateľ za ohrozujúci pri vymáhaní jeho splatnej a doposiaľ nezaplatenej pohľadávke, ktorej zabezpečenie záložným právom na hnuteľnej veci
(motorovom vozidle) je spochybnené. Vzhľadom k uvedenému konaniu dlžníka navrhovateľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 06.06.2023 v zmysle čl. VII bodu 5. Zmluvy o úvere.
5. Ohrozenie budúceho núteného výkonu nároku navrhovateľa videl tiež v tom, že dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani iný hnuteľný majetok, z ktorého by mohol byť nárok navrhovateľa uspokojený.
6. Odporca ako ručiteľ vlastní nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, a to konkrétne: byt č. 1 – nachádzajúci sa vo vchode: 8, na 1. p., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpis. č. XXXX, druh stavby: 9, umiestnenie stavby: 1, popis stavby: bytový dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu so súpis. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere: 635 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese D. D., v obci D. D., v katastrálnom území D. D., evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, o výmere: 12 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1, a parcely registra „C“, parc. č. XXXX/ XXX, o výmere: 1 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 1, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, všetko nachádzajúce sa v okrese Banská Bystrica, v obci Banská Bystrica, v katastrálnom území D. D., evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej ako „nehnuteľnosť“), pričom ale podľa lustrácii v katastri nehnuteľností bolo navrhovateľom zistené, že odporca sa snaží zbaviť tohto svojho majetku, nakoľko na liste vlastníctva je aktuálne vyznačená plomba z dôvodu darovacej zmluvy pod č. vkladu V 3653/2023. Okrem uvedeného je k nehnuteľnosti zriadené záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s.
7. Podľa navrhovateľa na podklade uvedených skutočností je nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia jediným možným, účinným a primeraným nástrojom, ktorým bude možné dosiahnuť sledovaný cieľ.
8. Navrhovateľ za účelom osvedčenia svojich tvrdení súdu predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXX/XXXX zo dňa 22.03.2023 (č.l. 10 – 15), Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere zo dňa 19.12.2022 (č.l. 16 – 18), Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 22.03.2023 (č.l. 19 – 24), Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.12.2023 (č.l. 25), evidenčná karta vozidla (č.l. 26), Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 06.06.2023 (č.l. 27 – 28), Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.06.2023 (č.l. 29 – 30), fotokópia podacieho lístka zo dňa 22.06.2023 (č.l. 31), informácia o sledovaní zásielky (č.l. 32), Potvrdenie o registrácii údajov v NCRzp zo dňa 07.06.2023 (č.l. 33).
9. Podľa § 343 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
20. Podľa § 331 ods. 3 CSP, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
21. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku a tiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne (§ 326 ods. 1 CSP). Navyše súd pri posudzovaní návrhu preskúmava splnenie zásady proporcionality.
22. Z uvedeného výkladu súdu vyplýva, že nebude možné zasiahnuť do majetkových práv odporcu zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by preto mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd preto v prvom rade skúmal, či navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia.
23. Navrhovateľ žiadal nariadením neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zabezpečenie pohľadávky uplatnenej voči odporcovi v konaní vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.
zn. 14Up/888/2023. Nahliadnutím do konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 14Up/888/2023 má súd za preukázané, že predmetné konanie v dobe rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je právoplatne skončené, a nedošlo v rámci tohto konania zatiaľ ani k vydaniu platobného rozkazu. V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatňuje proti odporcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 25.085 Eur, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, zmluvne dohodnuté náklady vo výške 60 Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 297,46 Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 6% mesačne zo sumy 25.085 Eur od 10.06.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 13.500 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 512,09 Eur a trovy konania. Dôvodnosť svojho nároku navrhovateľ preukazuje v upomínacom konaní rovnakými listinnými dokladmi ako v tomto konaní.
24. Na podklade vyššie konštatovaných listín, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré súdu predložil v zmysle § 326 ods. 2 CSP, súd dospel k záveru, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ osvedčil, že sú dané predpoklady existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi vo výške 38.585 Eur s prísl. (§ 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 7 ods. 1 zák č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov). Peňažná pohľadávka navrhovateľa je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v rozhodnutí vo veci samej.
25. Ako dôvod potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a teda obavy, že exekúcia bude ohrozená, navrhovateľ uviedol, že dlžník predal bez súhlasu navrhovateľa ako záložného veriteľa hnuteľnú vec – motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zálohu ďalšej osobe a tiež, že odporca, ktorý ručí za splnenie pohľadávky navrhovateľa nakladá s nehnuteľnosťou tým spôsobom, že sa ju snaží darovať, a teda bezodplatne previesť na tretiu osobu. Súd má teda osvedčenú existenciu dôvodnej obavy o zbavovaní sa majetku aj u ručiteľa, ktorý je odporcom v tomto konaní bez primeranej protihodnoty. Súd mal z výpisu z listu vlastníctva osvedčené, že na prevádzanej nehnuteľnosti, ktorej sa návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia týka je vyznačení plomba, a teda že prebieha konanie o zápis zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom uzatvorenia darovacej zmluvy. Navyše samotná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a je zaťažená záložným právom v prospech iného veriteľa (I. I., H.). Navrhovateľ nemal osvedčené, že by dlžník a odporca mali iný exekúciou postihnuteľný majetok.
26. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
27. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takého majetku právami iných osôb, inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený, príp. aby bolo jeho uspokojenie zabezpečené záložným právom na majetku dlžníka. Súd preto môže na návrh veriteľa zriadiť sudcovské záložné právo, ktoré má povahu a účinky riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v súlade s § 343 ods. 3 CSP.
28. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj
primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva (viď rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/76/2017).
29. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto predpokladov spočíva výlučne na navrhovateľovi.
30. Týmito skutočnosťami sú ako už bolo uvedené vyššie osvedčenie existencie pohľadávky veriteľa a osvedčenie dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Len samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 31. 32. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie D. D. mal súd za osvedčené, že odporca nakladá s nehnuteľnosťou, ktorú má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, nakoľko je na liste vlastníctva vyznačená plomba z dôvodu prebiehajúceho katastrálneho konania o zápis zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu uzatvorenia darovacej zmluvy. Na druhej strane výška istiny a zmluvnej pokuty pohľadávky navrhovateľa (bez príslušenstva) je vo výške 38.585 Eur. Pričom na dotknutej nehnuteľnosti je už zapísaná ťarcha (záložné právo) v prospech I. I., H.. Z uvedeného vyplýva, že aj posúdenie otázky splnenia zásady proporcionality je v danom prípade splnená. V prípade zápisu sudcovského záložného práva, toto by bolo zapísané až ako druhé v poradí, to znamená, že pohľadávka by sa uspokojovala pri jeho prípadnom výkone až po uspokojení pohľadávky I. I., H.. Po pripočítaní prípadných nákladov spojených s výkonom záložného práva, spoločne uvedené napĺňa aj zásadu proporcionality hodnoty predmetu zálohu voči zabezpečovanej pohľadávke.
33. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou. Súd má za to, že pre záver o možnom ohrození exekúcie nie je nevyhnutné, aby sa odporca úmyselne zbavoval majetku. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom a zmyslom samotného inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany práv. Ustanovenie § 343 CSP ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku odporcom na úkor navrhovateľa. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči odporcovi. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Obavu z ohrozenia exekúcie môže tak vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že navrhovateľ nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu odporcovi. Súd vychádzajúc z vyššie osvedčených skutočností dospel k záveru, že obava navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená, je v posudzovanom prípade reálna a bezprostredná, a že zásada proporcionality je naplnená.
34. Dôvodnosť návrhu navrhovateľa podporuje tiež skutočnosť, že hlavný dlžník (ktorého vlastníkom a konateľom je odporca) účelovo previedol na tretie osoby predmet zálohu – motorové vozidlo. Z uvedeného je zjavné, že boli podniknuté kroky, ktorými mohlo dôjsť k zmenšeniu exekvovateľného majetku, a nie je vylúčené, že sa bude v takomto konaní pokračovať. Aj z tejto skutočnosti preto podľa názoru súdu dôvodne vyplýva obava z možného ohrozenia budúcej exekúcie pohľadávky navrhovateľa.
35. Súd mal ďalej osvedčené, že nehnuteľnosť, ktorú navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenie označil, je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manžela, a teda že ide o spôsobilý predmet záložného práva (§ 151d ods. 1, § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka).
36. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia podľa súdu nedôjde k závažnému zásahu do práv odporcu, pretože nariadené zabezpečovacie opatrenie má slúžiť výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov navrhovateľa, pričom samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, čo zabezpečená pohľadávka bude zo strany súdov konajúcich vo veci samej právoplatne judikovaná (§ 343 ods. 3 CSP). Zriadením záložného práva nedochádza ani k zániku práva odporcu disponovať so zálohom.
37. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to navrhuje navrhovateľ, je možné požadovanú ochranu navrhovateľa dosiahnuť, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, ani odporca nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzený na jeho právach. Účelom, ktorý navrhovateľ podaným návrhom sleduje, je zachovanie jeho možnosti domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky voči odporcovi speňažením dotknutého nehnuteľného majetku odporcu pre prípad, že odporca nebude mať k dispozícií prostriedky na úhradu pohľadávky navrhovateľa. Taký účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým súd na dotknutých nehnuteľnostiach odporcu zriadi sudcovské záložné právo, ku ktorého výkonu môže následne navrhovateľ pristúpiť, ak jeho pohľadávka nebude odporcom dobrovoľne uhradená.
38. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ďalej prihliadol skutočnosť, že pokiaľ by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní nedošlo k úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, takýto následok by vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky bol ťažko napraviteľný. Naproti tomu zriadenie záložného práva nepredstavuje tak závažný zásah do práv odporcu, ktorý by bol porovnateľný s prípadnou ujmou na právach navrhovateľa. Ujma na právach odporcu spôsobená zriadením záložného práva na dotknutej nehnuteľnosti je tak primeraná sledovanému účelu, ktorým je zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa (zásada proporcionality).
39. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti súd, dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto súd jeho návrhu podľa § 344 v spojení s 328 ods. 1 CSP vyhovel a v zmysle § 343 ods. 1 CSP zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manžela špecifikovaným vo výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I. tohto uznesenia).
40. Čo sa týka rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, k tomu súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, a súd uprednostní nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia. Pričom platí, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom odporcovi ako jeho vlastníkovi narábať. Bez ohľadu na to, čo viedlo tvorcov Civilného sporového poriadku k určeniu vzťahu subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, toto ustanovenie Civilného sporového poriadku je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. (ŠTEVČEK a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088). Súd v danom prípade považuje za dostatočnú ochranu práv navrhovateľa vo forme zriadenia sudcovského záložného práva. Podstatou v danom prípade je totižto zabezpečiť vymoženie pohľadávky navrhovateľa oproti tak zásadnému zásahu do výkonu vlastníckych práv, ktorými by sa zakazovalo nakladať s majetkom vlastníka. Ani prípadný prevod nehnuteľnosti záložcu na inú osobu nebude mať vo všeobecnosti vplyv na ďalšie trvanie záložného práva a navrhovateľ (veriteľ) tak naďalej bude mať svoju pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným právom. Toto právo nezaniká ale ďalej existuje. To znamená, že riziko výkonu záložného práva zostáva nezmenená a navrhovateľ sa zo zálohu môže uspokojiť. Situácia je totižto stabilnejšia pri nehnuteľnostiach, nakoľko nehnuteľnosť existuje a pri splnení podmienok na výkon záložného práva, uvedený postup je možné realizovať prakticky vždy. Na rozdiel od hnuteľných
vecí, u ktorých je riziko, že ich vykonávateľ záložného práva nebude vedieť nájsť, čo spôsobí de facto nemožnosť výkonu záložného práva. Keďže súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia a toto súd považuje za dostatočné, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. (výrok II. tohto uznesenia).
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257, t.j. podľa pomeru úspechu. Navrhovateľ bol úspešný vo výške 50% keď súd vyhovel iba návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V druhej časti vo výške 50% bol úspešný odporca. Z uvedeného vyplýva, že výška pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu bola rovnaká, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo (výrok III. tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.