Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci navrhovateľa: FINANC PARTNERS s.r.o., so sídlom: Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323, v konaní zastúpený Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 50 152 289 proti odporkyni: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D. D., v konaní zastúpená spoločnosťou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 7. septembra 2023 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 7. septembra 2023 v napadnutej časti prvej výrokovej vety, ktorou zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu, mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 7. septembra 2023 v napadnutej časti druhej výrokovej vety, ktorou zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdzuje.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -55 zo dňa 7. septembra 2023 vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

IV. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne, a to na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Banská Bystrica, v obci Banská Bystrica, v katastrálnom území D. D., evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako byt č. 1, nachádzajúci sa vo vchode č. 8, na 1. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. CKN č. 2627/151, CKN č. 2627/152 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8367/349114 a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 8367/349114. Druhou výrokovou vetou súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd treťou výrokovou vetou tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 10.08.2023 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd žiadal, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k opísanej nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastnícke odporkyne spolu s jej manželom E. B. na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa

vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 1335/2022 zo dňa 22.03.2022 vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ súčasne žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporkyni akýkoľvek prevod predmetných nehnuteľností.

3. Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tým, že ako veriteľ uzavrel dňa 22.03.2022 so spoločnosťou CHAR, s.r.o. ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 1335/2022, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 27.000,- Eur s dohodnutým úrokom vo výške 6.075,- Eur a dohodnutou dobou splatnosti do 22.06.2023. Odporkyňa podpísala ručiteľský záväzok, v ktorom sa zaviazala, že uhradí všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré mu vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z právneho vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Splnenie pohľadávky bolo zabezpečené okrem ručiteľského záväzku aj záložným právom k hnuteľnej veci vo vlastníctve dlžníka na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 22.03.2022 v znení Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 19.12.2022. Predmetom záložného práva bolo motorové vozidlo zn. MERCEDES-BENZ. Podľa Záložnej zmluvy nesmel dlžník bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa ako záložného veriteľa záloh scudziť či zriadiť k zálohu záložné právo alebo iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou či prenajať záloh tretej osobe, vydať záloh.

4. Navrhovateľ v návrhu ďalej poukázal na to, že dlžník bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa odpredal a previedol na podnikateľský subjekt - Dušan Selecký - AUTO MD, IČO: 41 780 841 s miestom podnikania Malinová 2626/31, 955 01 Topoľčany motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom záložnej zmluvy. Následne tento subjekt predmet zálohu opätovne predal bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E.. Uvedené tvrdenia navrhovateľ osvedčil evidenčnou kartou vozidla zo dňa 06.06.2023. Na uvedenom podklade v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Prievidza konanie sp.zn. o neexistenciu záložného práva, nakoľko podľa tvrdenia nového vlastníka motorového vozidla bolo toto predané v rámci bežného obchodného styku, a teda záložné právo k motorovému vozidlu podľa ust. ), ods. 1, písm. f) zaniklo. Vzhľadom k uvedenému konaniu dlžníka navrhovateľ pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 06.06.2023 v zmysle čl. VII. bodu 5. Zmluvy o úvere.

5. Ohrozenie budúceho núteného výkonu nároku navrhovateľ videl v tom, že dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani iný hnuteľný majetok, z ktorého by mohol byť nárok navrhovateľa uspokojený. Odporkyňa ako ručiteľka vlastní nehnuteľný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom - byt č. 1 nachádzajúci sa vo vchode 8, na 1. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese Banská Bystrica, v obci Banská Bystrica, v katastrálnom území D. D.. Navrhovateľ považoval nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia za jediný možný, účinný a primeraný nástroj, ktorým bude možné dosiahnuť sledovaný cieľ.

6. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd nahliadnutím do konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. mal za preukázané, že predmetné konanie v dobe rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je právoplatne skončené, a nedošlo v rámci tohto konania zatiaľ ani k vydaniu platobného rozkazu. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje voči odporkyni nárok na zaplatenie istiny vo výške 25.085,- Eur, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, zmluvne dohodnuté náklady vo výške 60,- Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 297,46 Eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 6% mesačne zo sumy 25.085,- Eur od 10.06.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 13.500,- Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 512,09 Eur a trovy konania.

7. Okresný súd dospel k záveru, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ osvedčil, že sú dané predpoklady existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti odporkyni vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom, nakoľko peňažná pohľadávka navrhovateľa je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá, a to či bude dôvodný, sa ukáže až rozhodnutím súdu v rozhodnutí vo veci samej.

8. V ďalšom okresný súd konštatoval, že pre vyhovenie návrhu je nutné, aby navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Obava, že exekúcia bude

ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Len samotná existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak musí ísť o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

9. Okresný súd ďalej konštatoval, že z informatívneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie D. D. mal osvedčené, že odporkyňa nakladá s nehnuteľnosťou, ktorú má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom, nakoľko na danom liste vlastníctva je vyznačená plomba z dôvodu prebiehajúceho katastrálneho konania o zápis zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu uzatvorenia darovacej zmluvy. Súd mal za splnenú aj otázku splnenia zásady proporcionality vzhľadom k tomu, že výška pohľadávky navrhovateľa spolu aj so zmluvnou pokutou bez príslušenstva predstavuje 38.585,- Eur, pričom na dotknutej nehnuteľnosti je už zapísaná ťarcha v prospech G. G., E., teda pohľadávka navrhovateľa by sa v prípade zápisu sudcovského záložného práva uspokojovala ako druhá v poradí pri prípadnom výkone a uspokojení pohľadávky Slovenskej sporiteľni, a.s.

10. Okresný súd poukázal vo svojom rozhodnutí v ďalšom na to, že dôvodnosť návrhu navrhovateľa podporuje aj tá skutočnosť, že hlavný dlžník účelovo previedol na tretie osoby predmet zálohu

- motorové vozidlo. Z uvedeného konania mal preto okresný súd za zjavné, že boli podniknuté kroky, ktorými mohlo dôjsť k zmenšeniu exekvovateľného majetku a preto podľa názoru okresného súdu z tejto skutočnosti dôvodne vyplýva obava z možného ohrozenia budúcej exekúcie pohľadávky navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ďalej prihliadol na tú skutočnosť, že pokiaľ by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní nedošlo k úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, takýto následok by vzťahom na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky bol ťažko napraviteľný. Naproti tomu zriadenie záložného práva nepredstavuje tak závažný zásah do práv odporkyne, ktorý by bol porovnateľný s prípadnou ujmou na právach navrhovateľa. Ujmu na právach odporkyne spôsobenú zriadením záložného práva na dotknutej nehnuteľnosti považoval tak za primeranú sledovanému účelu, ktorým je zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa (zásada proporcionality). Okresný súd preto záverom konštatoval, že navrhovateľ dostatočne osvedčil splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto jeho návrhu podľa v spojení s 328 ods. 1 vyhovel a v súlade s zriadil v prospech navrhovateľa záložné právo k nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej manžela.

11. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd daný návrh navrhovateľa zamietol s poukazom na to, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené zákonodarcom v tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a súd uprednostní nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom odporcovi ako vlastníkovi narábať. Dané ustanovenie je pritom kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Súd považoval v danom prípade za dostatočnú ochranu práv navrhovateľa vo forme zriadenia sudcovského záložného práva, keďže podstatou v danom prípade je zabezpečiť vymoženie pohľadávky navrhovateľa oproti zásadnému zásahu do výkonu vlastníckych práv, nakoľko ani prípadný prevod nehnuteľnosti záložcu na inú osobu nebude mať vo všeobecnosti vplyv na ďalšie trvanie záložného práva a navrhovateľ ďalej bude mať svoju pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným právom. Dané právo totiž nezaniká a ďalej existuje. Súd mal za dostatočné zabezpečiť práva navrhovateľa nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v spojení s a , t.j. podľa pomeru úspechu v konaní a keďže výška pomeru úspechu navrhovateľa a odporcu bola rovnaká, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov.

13. Voči tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ voči výroku II. a III. a odporkyňa voči výroku I. a III. tohto rozhodnutia.

14. Navrhovateľ namietal rozhodnutie okresného súdu s poukazom na ust. a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že uvedeným rozhodnutím súdu síce došlo k zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia, avšak v danom čase už bola v katastri nehnuteľností vyznačená plomba odkazujúca na konanie, ktorého predmetom bolo povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. Výsledkom povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby je zánik účinnosti zabezpečovacieho opatrenia, ktorý pôsobí len proti osobe, ktorej majetok mal byť predmetným uznesením zabezpečený. Navrhovateľ namietal, že okresný súd mal vydať aj uznesenie, ktorým by dlžníčke zakázal nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Pokiaľ prvoinštančný súd vydal zabezpečovacie opatrenie, jedná sa o nepoužiteľné uznesenie, ktoré absolútne neplní svoj účel. Doručením predmetného uznesenia okresnému úradu, katastrálnemu odboru mal katastrálny odbor za preukázané, že nepretrvávajú okolnosti, ktoré by bránili povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Okresný úrad, odbor katastrálny, preto začal záznamové konanie, ktorého predmetom bol zápis záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti však záznamové konanie stratilo význam a záložné právo sa stalo nezapísateľným. Navrhovateľ zdôraznil, že došlo k nesprávnemu právnemu názoru súdu rozhodujúceho o neodkladnom opatrení, nakoľko svojim rozhodnutím spôsobil, že sa majetok dlžníčky zmenšil o predmetnú nehnuteľnosť, a teda zabezpečovacie opatrenie nesplnilo svoj účel. Navrhovateľ preto záverom navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -55 zo dňa 07.09.2023 vo výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na nové konanie alebo aby odvolací súd rozhodol vo výroku II. sám, a to tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu a súčasne prizná navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania, ako i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15. Odporkyňa napadla uznesenie okresného súdu z odvolacích dôvodov podľa , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná považovala právny záver okresného súdu o osvedčení dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za vecne nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení. Odporkyňa namietala spornosť peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči nej. Poukázala na to, že navrhovateľ voči nej nemá vymáhateľnú pohľadávku. Zdôraznila, že primárnym dlžníkom zo zmluvy o úvere je spoločnosť CHAR, s.r.o., preto má veriteľ uplatniť svoju pohľadávku predovšetkým u primárneho dlžníka. Ručiteľský záväzok má subsidiárnu povahu, pričom predpokladom domáhania sa splnenia záväzku od ručiteľa zo strany veriteľa je najmä písomná výzva veriteľa. Navrhovateľ síce vyzval hlavného dlžníka prostredníctvom predžalobnej výzvy na úhradu pohľadávky dňa 22.06.2023, avšak odporkyňa ako ručiteľka nemá dodnes vo svojej dispozičnej sfére žiadnu kvalifikovanú výzvu, ktorou by navrhovateľ vyzval na splnenie záväzku namiesto dlžníka. Z uvedených dôvodov preto nenastala splatnosť ručiteľského záväzku odporkyne a odporkyňa nemá vo vzťahu k navrhovateľovi postavenie dlžníka. Odporkyňa v ďalšom poukázala na to, že nemala súhlas manžela k prevzatiu ručiteľského záväzku v zmluve o úvere, pričom nejde o bežnú záležitosť. Daným ručiteľským vyhlásením sa tak neprimerane zasiahlo do práv a oprávnených záujmov druhého manžela.

16. Odporkyňa v ďalšom namietala, že celková výška vymáhanej sumy pohľadávky voči nej je neoprávnená. Navrhovateľ si voči nej uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 13.500,- Eur, ktorá je neprimerane vysoká a pritom nebola platne a určito dojednaná v zmluve o úvere. Jej výška jednoznačne odporuje dobrým mravom s ohľadom na ust. a a takto uplatnená zmluvná pokuta predstavuje s ohľadom na ust. a ) ods. 8 písm. a) konanie odporujúce poctivému obchodnému styku. Odporkyňa súčasne potvrdila, že navrhovateľ podal dňa 27.07.2023 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu voči spoločnosti CHAR, s.r.o. a solidárne aj voči odporkyni, avšak hlavný dlžník (CHAR, s.r.o.) vo veci podanej žaloby o zaplatenie 25.085,- Eur a zmluvnej pokuty 13.500,- Eur s príslušenstvom podal odpor voči platobnému rozkazu a uviedol dôvody, pre ktoré so žalobou nesúhlasí a rozporuje výšku pohľadávky veriteľa. Odporkyňa má tak za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky v uplatňovanej výške voči nej z titulu ručiteľského záväzku, ktorá má byť zabezpečená záložným právom.

17. Odporkyňa v ďalšom namietla, že nebola splnená zásada proporcionality nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. Poukázala na to, že z uznesenia nevyplýva, že by súd mal pri rozhodovaní o návrhu k dispozícii akýkoľvek kvalifikovaný odhad hodnoty nehnuteľnosti a keďže nemal skutočne osvedčenú hodnotu bytu a tým ani primeranosť ujmy na strane odporkyne vo vzťahu k výške peňažnej

pohľadávky, nie je zrejmé, z čoho pri konštatovaní splnenia zásady proporcionality zriadenia záložného práva vychádzal.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie pri odôvodňovaní potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poukazoval aj na tú skutočnosť, že došlo k prevodu zálohu – motorového vozidla spoločnosti CHAR, s.r.o., odporkyňa zdôraznila, že motorové vozidlo bolo prevedené na predajcu áut – A. G., ktorého predmetom podnikania je o.i. aj nákup a predaj motorových vozidiel. Odporkyňa súčasne zdôraznila, že záložné právo, ktoré viazne na predmetnom motorovom vozidle bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv sp. zn. NCR : 8734/2022 a kupujúci ho s týmto vedomím kupoval s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o verejne dostupnú informáciu.

19. Odporkyňa poukázala na to, že spoločnosť CHAR, s.r.o. previedla záloh na A. G. dňa 04.11.2022 a až následne dňa 19.12.2022, uzatvorila spoločnosť CHAR, s.r.o. Dodatok č. 1 k zmluve o úvere, ktorým došlo k predĺženiu splatnosti úveru. Z uvedeného je podľa názoru odporkyne zrejmé, že predaj zálohu nesmeroval zo strany dlžníka k ukráteniu pohľadávky veriteľa, ale naopak dlžník mal vôľu naďalej splácať peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvy o úvere v lehotách podľa nového splátkového kalendára. Skutočnosť, že spoločnosť CHAR, s.r.o. previedla vlastnícke právo k zálohu, nesmerovala k ukráteniu pohľadávky veriteľa, keďže záložné právo naďalej existuje a navrhovateľ sa ho zákonnou cestou môže domáhať od vlastníka zálohu a tým uspokojiť svoju pohľadávku. Záložné právo nezaniklo a navrhovateľ má všetky zákonné nároky z titulu záložného práva voči nadobúdateľovi v plnom rozsahu zachované a uplatniteľné. Zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je pritom naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredné ohrozenie budúceho výkonu práva (exekúcie), ktoré podľa názoru odporkyne, vzhľadom na existenciu záložného práva k zálohu – motorovému vozidlu, nie je dané. Pred

20. K prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou k bytu odporkyňa poukázala na to, že s manželom boli vlastníkmi bytu v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom neboli obmedzení pri dispozícii s ich majetkom. Úkon darovania bol dovolený a neexistoval akýkoľvek zákaz prevodu tejto nehnuteľnosti. Odporkyňa namietala, že jedným zo zákonných predpokladov pre zriadenie záložného práva súdom je v zmysle aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť prevoditeľné veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka. Odporkyňa však predmetnú nehnuteľnosť nevlastní a teda záložné právo zriadené napadnutým uznesením nevzniklo a ani nemôže platne vzniknúť. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovila odporkyňa záver, že neboli splnené predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto pokiaľ súd vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jeho rozhodnutie je nezákonné a nedôvodné, keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Odporkyňa namietala aj záver súdu vo výroku o trovách konania s poukazom na to, že súd mal návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť v celom rozsahu, a preto nie je správny ani výrok III. uznesenia o trovách konania. Na základe uvedeného odporkyňa žiadala, aby odvolací súd výrok III. uznesenia zmenil tak, že zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v prospech odporkyne v rozsahu 100%.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie tak navrhovateľa, ako aj odporcu je dôvodné.

23. Navrhovateľ sa podaným návrhom dňa 10.08.2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k označeným nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 22.03.2022 vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom voči odporcovi. Súčasne navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd nariadil aj neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi akýkoľvek prevod predmetných nehnuteľností vzhľadom k tomu, že podľa lustrácií v katastri nehnuteľností navrhovateľ zistil, že odporca sa snaží zbaviť svojho majetku, nakoľko na liste vlastníctva je aktuálne vyznačená plomba z dôvodu darovacej zmluvy pod č. vkladu V 3653/2023. Okrem uvedeného poukázal na to, že na predmetnej nehnuteľnosti

je zriadené záložné právo pre pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. Okresný súd predmetným uznesením sp. zn. -55 zo dňa 07.09.2023 zriadil na označenej nehnuteľnosti sudcovské záložné právo a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z informatívneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. D. D. mal súd osvedčené, že odporca nakladá s nehnuteľnosťou, ktorú má v bezpodielovom spoluvlastníctve spolu s manželom, nakoľko na liste vlastníctva je vyznačená plomba z dôvodu prebiehajúceho katastrálneho konania o zápis zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu uzatvorenia darovacej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to navrhuje navrhovateľ, je možné požadovanú ochranu navrhovateľa dosiahnuť, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav, ani odporca nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzený na jeho právach. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. , a teda že zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť, súd uprednostní nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred nariadením neodkladného opatrenia, keďže účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom odporcovi ako vlastníkovi narábať. Súd považoval v danom prípade za dostatočnú ochranu práv navrhovateľa vo forme zriadenia sudcovského záložného práva s odôvodnením, že ani prípadný prevod nehnuteľnosti záložcu na inú osobu nebude mať vo všeobecnosti vplyv na ďalšie trvanie záložného práva a navrhovateľ ako veriteľ naďalej bude mať svoju pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným právom. Z uvedeného dôvodu okresný súd považoval za dostatočné na ochranu práv navrhovateľa nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Navrhovateľ vo svojom odvolaní, ktorým sa odvolal do zamietajúceho výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj do výroku voči trovám konania namietal daný postup okresného súdu, ktorým síce zriadil záložné právo na dotknutej nehnuteľnosti, avšak nenariadením neodkladného opatrenia umožnil, aby Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor zapísal podľa poradia prednostnú listinu – darovaciu zmluvu a povolil tak vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. Doručením predmetného uznesenia okresného súdu okresnému úradu, katastrálnemu odboru mal katastrálny odbor za preukázané, že nepretrvávajú okolnosti, ktoré by bránili povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, keďže okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Následne okresný úrad, odbor katastrálny, aj keď začal záznamové konanie, ktorého predmetom bol zápis záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť, dňom vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, záznamové konanie stratilo význam a záložné právo sa stalo nezapísateľným. Navrhovateľ ako odvolateľ zdôraznil, že došlo k nesprávnemu právnemu názoru okresného súdu rozhodujúceho o neodkladnom opatrení, ktorým rozhodnutím spôsobil, že sa majetok dlžníka zmenšil o predmetnú nehnuteľnosť, a teda zabezpečovacie opatrenie nesplnilo svoj účel. Naopak, odporca vo svojom odvolaní namietal výrok I, ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ako aj závislý výrok III o trovách konania. Odporca predovšetkým poukázal na to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky v uplatňovanej výške voči odporcovi z titulu ručiteľského záväzku, ktorá má byť zabezpečená záložným právom, nakoľko existencia a výška peňažnej pohľadávky je sporná. Odporca rozporoval závery okresného súdu, ktorými konštatoval splnenie zásady proporcionality zriadenia záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolával sa pritom na to, že aj keď došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu pôvodne vo vlastníctve spoločnosti CHAR, s.r.o.), úmyslom odporcu ako konateľa spoločnosti pri prevode zálohu nebolo ukrátiť pohľadávku navrhovateľa alebo mu iným spôsobom spôsobiť škodu. Poukazoval pritom na to, že záložné právo naďalej existuje a navrhovateľ sa ho môže zákonnou cestou domáhať od vlastníka zálohu a tým uspokojiť svoju pohľadávku. Záverom poukazoval na to, že odporkyňa spolu s jej manželom ako vlastníci bytu neboli obmedzení pri dispozícii s ich majetkom, úkon darovania bol dovolený a neexistoval akýkoľvek zákaz prevodu tejto nehnuteľnosti. Poukázal pritom aj na závery súdu prvej inštancie, ktorý nevidel dôvody nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze prevodu vlastníckeho práva k bytu.

24. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

28. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

30. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa správne zaoberal vzťahom zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktoré má vzťah subsidiarity k neodkladnému opatreniu, t.j. prednosť má poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením podľa . Okresný súd však nesprávne vyhodnotil, že v danom prípade na ochranu práv navrhovateľa bude postačovať vydanie zabezpečovacieho opatrenia, teda zriadenia sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne a jej manžela, keď nezobral do úvahy už prebiehajúce vkladové konanie k predmetnej nehnuteľnosti na podklade predloženej darovacej zmluvy. Nezohľadnil tak prioritu zápisov práv k nehnuteľnostiam ( Katastrálneho zákona), podľa ktorého sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa v správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. V danom prípade okresný súd zhodnotil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, avšak nezaoberal sa premisou obsiahnutou v predmetnom ust. , a to stanoveným predpokladom zákonodarcu, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia, a to bez súčasného vydania neodkladného opatrenia, došlo k situácii, že okresný úrad katastrálny odbor prioritne podľa poradia doručených listín a návrhov zapísal vklad vlastníckeho práva na podklade doručenej darovacej zmluvy, a až následne pristúpil k zápisu záložného práva na základe nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, avšak v danom prípade už odporkyňa nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto katastrálny odbor záznam zabezpečovacieho opatrenia nevykonal. V danom prípade bolo, vzhľadom na okolnosti prípadu a prebiehajúce vkladové konanie k darovacej zmluve, účinnejšou ochranou nároku navrhovateľa nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by obmedzovalo odporkyňu v práve nakladať s nehnuteľnosťou, ktorú skutočnosť v súlade s Katastrálneho zákona je povinný okresný úrad, katastrálny odbor skúmať pred rozhodnutím o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto v danom prípade bolo namieste nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by okresný súd obmedzil navrhovateľa v nakladaní s dotknutou nehnuteľnosťou, na podklade čoho by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou na tretiu osobu. Účel, ktorý sledoval navrhovateľ, a to je zabezpečenie jeho nároku z dôvodu existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, by tak bol v danom prípade dosiahnutý nariadením neodkladného opatrenia, paradoxne prednostne pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Preto úvahy okresného súdu o tom, že zabezpečovacie opatrenie má v súlade s vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, neboli za danej skutkovej situácie správne.

31. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa a zriadil záložné právo k označeným nehnuteľnostiam, je potrebné v súlade s zmeniť, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Na danom mieste odvolací súd konštatuje, že správna je odvolacia námietka odporkyne, že jedným zo zákonných predpokladov pre zriadenie záložného práva súdom, ktorý musí byť v súlade s splnený, je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť prevoditeľné veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka. Odporca však predmetnú nehnuteľnosť už nevlastní, a preto nie je možné v tomto štádiu konania záložné právo na príslušný list vlastníctva zapísať. Odvolací súd dáva odvolateľovi v danom smere za pravdu. Z verejne dostupného katastrálneho portálu odvolací súd zistil, že na LV č. XXXX v k.ú. D. D. došlo po vydaní rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, k prevodu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti darovacou zmluvou pod č. V 3563/2023 zo dňa 22.09.2023 a odporkyňa už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z oznámenia Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálneho odboru odvolací súd zistil, že katastrálny odbor preskúmal doručené Uznesenie sp. zn.

a zistil, že odporkyňa A. B. už nie je vlastníčkou citovaných nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k.ú. D. D., a preto považoval predmetné uznesenie za bezpredmetné a záznam na jeho podklade nevykonal. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na ust. odvolaciemu súdu nezostalo iné, ako zmeniť rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odvolací súd opakovane dodáva, že v danom prípade bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie namieste zabezpečiť práva navrhovateľa nariadením neodkladného opatrenia, ktoré samotné by plne postačovalo na zabezpečenie nároku navrhovateľa.

32. Aj námietka navrhovateľa ako odvolateľa voči II. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je správne. Ako už bolo konštatované odvolacím súdom vyššie, okresný súd mal na podklade skutkových zistení v čase vydania rozhodnutia, vzhľadom na existenciu plomby evidovanej na dotknutej nehnuteľnosti, pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým by v danom čase obmedzil nakladanie odporcu s predmetnou nehnuteľnosťou a nedošlo by ku vkladovému konaniu darovacej zmluvy. Uvedený zásah súdu by bol pritom vhodným a účinným procesným nástrojom na ochranu práv navrhovateľa. Na danom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že námietky odporkyne o tom, že neboli naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, obavu z ohrozenia exekúcie, proporcionalitu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky, nie sú dôvodné. Účelom a funkciou neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany porušeným alebo ohrozeným právam vo forme neodkladného opatrenia. Súd je povinný skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom postačuje osvedčenie skutočností tvrdených navrhovateľom o existencii a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie skutočností odôvodňujúcich existenciu reálnej obavy o ohrození exekúcie za predpokladu dodržania zásady primeranosti a proporcionality neodkladného opatrenia. Osvedčenie v danom prípade nemá povahu dokazovania, čo znamená, že súd na základe tvrdení a predložených dokladov zisťuje len podstatné a najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré umožňujú prijať konajúcemu súdu záver o vysokej pravdepodobnosti existencie a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Súd pri rozhodovaní o vydaní neodkladného opatrenia nemusí preto zisťovať všetky skutkové okolnosti v celej šírke tvrdení strán sporu týkajúce sa nároku vo veci samej, avšak je potrebné dospieť k záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je posúdenie existencie a správnosti výšky pohľadávky v celom rozsahu skutkových a právnych tvrdení strán sporu. Navrhovateľ osvedčil, že eviduje proti odporcovi pohľadávku vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom, čo osvedčil predčasným zosplatnením úveru voči dlžníkovi, ktoré nastalo dňa 06.06.2023 a ručiteľským záväzkom odporcu vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ súčasne poukázal na to, že si pohľadávku uplatnil aj v rámci upomínacieho konania podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . Odvolací súd na danom mieste konštatuje, že dané osvedčenie nároku navrhovateľa je pre konanie o neodkladnom opatrení postačujúce. Nároky strán sporu uplatnené v súdnom konaní bývajú väčšinou sporné, čo je aj dôvodom ich uplatnenia v súdnom konaní. Účel a právna úprava neumožňuje súdu, aby sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, vzhľadom na požiadavku rýchleho a efektívneho poskytnutia súdnej ochrany aj bez vykonania pojednávania, v celej šírke skutkových a právnych tvrdení, zaoberal existenciou a výškou pohľadávky a vykonával dokazovanie v rozsahu ako v konaní vo veci samej pri rozhodovaní o uplatnenom nároku. Podľa odvolacieho súdu sa okresný súd v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení týmito zásadami riadil, keď vychádzal z tvrdení navrhovateľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o existencii a trvaní nároku na zaplatenie pohľadávky vo výške 38.585,- Eur s príslušenstvom. Konkrétne právne a skutkové výhrady voči uplatnenému nároku budú predmetom konania vo veci samej. Navrhovateľ preto splnil požiadavku osvedčenia nároku pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia.

33. Taktiež podmienka existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, bola podľa názoru odvolacieho súdu, osvedčená. Navrhovateľ v danom smere poukázal na to, že hlavný dlžník (spoločnosť CHAR, s.r.o.) zo zmluvy o úvere previedol počas trvania záväzkového vzťahu na tretiu osobu motorové vozidlo zn. MERCEDES-BENZ, ktoré vozidlo bolo predmetom zabezpečenia pohľadávky veriteľa na základe zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 22.03.2022, v ktorej zmluve si zmluvné strany podľa ust. čl. III. bod 4. písm. f) a m) dohodli, že záložca nesmel predmet zálohu scudziť bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa. Taktiež navrhovateľ v konaní osvedčil, že odporca ako ručiteľ prevádza svoj jediný majetok darovacou zmluvou, keďže na dotknutom liste

vlastníctva bola v danom smere vyznačená plomba katastrálnym odborom. Bolo tak podľa odvolacieho súdu nepochybné, že odporca s nehnuteľným majetkom disponuje, a to počas konania, v ktorom si navrhovateľ voči nemu uplatňoval peňažnú pohľadávku. Podľa odvolacieho súdu obava z ohrozenia exekúcie je osvedčená už vtedy, ak s prihliadnutím na okolnosti prípadu hrozí, že dlžník vykoná úkony (nie že už vykonal) smerujúce k scudzeniu svojho majetku, v dôsledku ktorých môže byť zmarená alebo sťažená prípadná budúca exekúcia. Ani výhrady odporcu v tom smere, že na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa slúži záložné právo k hnuteľnej veci – k motorovému vozidlu zn. MERCEDES- BENZ a nie je potrebné zabezpečovať iný majetok, čo nie je ani v súlade so zásadou proporcionality neodkladného opatrenia, nie sú dôvodné. Aj keď sa odporca snaží svojou argumentáciou navodiť dojem, že prevodom motorového vozidla nedošlo ku žiadnej kvalitatívnej zmene záložného práva a navrhovateľ je oprávnený uspokojiť sa z daného zálohu, na druhej strane (zrejme účelne) opomína fakt, že v súčasnosti sa vedie na Okresnom súde Prievidza konanie pod sp. zn. v súvislosti so záložným právom na motorové vozidlo, kde nový vlastník motorového vozidla namieta neexistenciu záložného práva na tom skutkovom základe, že motorové vozidlo bolo predané v rámci bežného obchodného styku a teda záložné právo k motorovému vozidlu podľa ust. ) ods. 1 písm. f) zaniklo. Bolo nutné preto prisvedčiť navrhovateľovi, že uvedený stav považoval za ohrozujúci na vymáhanie jeho nezaplatenej pohľadávky. S prihliadnutím na to, že dlžník nevlastní žiaden nehnuteľný a ani iný hnuteľný majetok, z ktorého by mohol byť nárok navrhovateľa uspokojený a odporca ako ručiteľ vlastnil len nehnuteľný majetok označený v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktorého prevod sa realizoval darovacou zmluvou v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd považoval aj ďalšiu podmienku na nariadenie neodkladného opatrenia za splnenú. V danom prípade bola splnená aj zásada proporcionality pre nariadenie neodkladného opatrenia voči nároku, ktorému sa touto formou mala poskytnúť ochrana. Okresný súd správne poznamenal (aj keď pre účely zriadenia zabezpečovacieho opatrenia), že do úvahy je potrebné zobrať aj pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá by bola v prípade predaja dotknutej nehnuteľnosti uspokojovaná v prednostnom poradí. Aj keď navrhovateľ neuviedol výšku pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., nie je možné na danom mieste konštatovať, že nebola naplnená požiadavka proporcionality neodkladného opatrenia, keďže nie je v možnostiach navrhovateľa súdu predložiť dôkazy, ktoré mu nie sú dostupné z verejných registrov. Z výpisu z LV č. XXXX je zistiteľné, že na danej nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré je súčasne prednostné pri uspokojovaní veriteľov, na druhej strane však navrhovateľ nemá možnosť zistiť výšku pohľadávky prednostného veriteľa a ani hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odporcu. V danom smere je preto namieste vychádzať len z verejne dostupných informácií s prihliadnutím k tomu, že nárok navrhovateľa bude uspokojovaný spolu s ďalším prednostným veriteľom a súčasne za zistenia, že uvedená nehnuteľnosť je jediným nehnuteľným majetkom odporcu. Uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa odporca síce rozporoval, avšak na podporu svojej obrany súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal neproporcionalitu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovanému nároku (hoci on s nimi disponuje).

34. Odvolací súd preto konštatuje, že neboli správne právne závery okresného súdu, pokiaľ za daného skutkového stavu zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým nezamedzil nakladanie s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporcu. Keďže však v čase po vydaní rozhodnutia okresného súdu došlo k prevodu nehnuteľnosti a v súčasnej dobe je na LV č. XXXX v k.ú. D. D. evidovaná tretia osoba, dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia (keďže odporca už nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti) zanikli, v danom štádiu konania nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daného skutkového stavu vzhľadom na zmenu vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti už nebolo možné vyhovieť odvolacej námietke navrhovateľa a zmeniť rozhodnutie o a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak , že súd odporkyňu obmedzí v prevode s nehnuteľnosťou, nakoľko také rozhodnutie odvolacieho súdu by trpelo chybou nevykonateľnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, i keď z dôvodov odlišných od dôvodov prvoinštančného súdu, rozhodnutie okresného súdu v II. výroku potvrdil.

35. Keďže stranami sporu bolo napadnuté rozhodnutie okresného súdu aj vo výroku o trovách konania (výrok III.), pričom z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že namietal síce rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keď v odvolacom návrhu navrhol priznať náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%, avšak neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo vo výroku o náhrade trov konania považuje uznesenie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého uznesenia v rozsahu III. závislého výroku. Podľa platí, že

odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd podľa prihliadne, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd na iné pochybenia súdu prvej inštancie prihliadať nemôže, aj keby ich v odvolacom konaní zistil. Z obsahu odvolania odporcu voči trovám konania vyplýva, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že výška pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu bola rovnaká, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Odporca mal za to, že návrh navrhovateľa mal súd prvej inštancie zamietnuť v celom rozsahu, t.j. vrátane návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto nie je správny ani výrok III. uznesenia o trovách konania. Z uvedeného dôvodu odporca navrhol, aby súd zmenil výrok o trovách konania tak, že zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v prospech odporcu v rozsahu 100%. Ako už bolo konštatované vyššie, odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bolo potrebné zamietnuť v časti jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak vychádzal z právneho posúdenia, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo namieste vydať neodkladné opatrenie, teda pomer úspešnosti navrhovateľa a odporcu by bol rovnaký (t.j. polovičný), a preto rozhodnutie okresného súdu o trovách konania, ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania bolo vecne správne, preto ho odvolací súd použitím a s poukazom na , potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa , , s prihliadnutím na tak, že hoci úspešnému odporcovi v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol, tento mu nepriznal. V danom smere odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z toho, že síce zmenil rozhodnutie okresného súdu v časti prvého výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, (teda vyhovel odvolacím námietkam odporcu) a v časti druhého výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tento odvolací súd potvrdil, avšak súčasne prihliadol k tomu, že k potvrdeniu zamietajúceho výroku o trovách konania došlo z dôvodu zmeny skutkových okolností v čase prieskumu veci odvolacím súdom (zmena vlastníka nehnuteľnosti, ktorú avizoval navrhovateľ v návrhu, na podklade ktorej sa domáhal vydania zákazu prevodu nehnuteľnosti), ktoré nezapríčinil navrhovateľ. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požadujúce obmedzenie v podobe zákazu nakladania s nehnuteľnosťou tak stratilo, vzhľadom na zmenu v osobe vlastníka nehnuteľnosti, svoj význam, z ktorého dôvodu bol odvolací súd nútený zamietajúci výrok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uvedená okolnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu navrhovateľa, ktorý daný stav nezapríčinil, a preto sa odvolaciemu súdu javí ako spravodlivé rozhodnúť v danom prípade o trovách odvolacieho konania v súlade so základným princípom spravodlivosti tak, že hoci aj úspešnému odporcovi, náhradu trov konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprizná. Dôvod hodný osobitného zreteľa pritom odvolací súd vzhliadol v zmene skutkových okolností prípadu v priebehu konania, ktorý spočíval v zmene vlastníctva nehnuteľnosti, ktorý spôsobil nevykonateľnosť (inak vecne správneho) navrhovateľom navrhovaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Zmenou vlastníctva nehnuteľnosti tak stratilo, pôvodne navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie, svoj význam, čo bolo dôvodom potvrdenia zamietajúceho výroku rozhodnutia.

37. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).