Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-196-2012.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/196/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Ján F. - A., so sídlom v B., X. XXX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova č. 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Obec B., K.. 1. mája XXX, H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 7.089,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.6.2012, č.k. 12Cb/23/2011-224 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania a v časti zrušenia vec v r a c i a súd prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o 4.147,58 eur vrátane úroku z omeškania 9% od 16.4.2010 do zaplatenia. Žalobu vo zvyšujúcej časti zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.917,43 eur.
Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 7.089,77 eur s úrokom z omeškania 9% od 16.4.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky vykonal pre obec práce podľa dodacieho listu.
Žalobca vzal návrh v časti o 4.147,58 eur späť po vyjadrení žalovaného a súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Trovy konania žalovaného pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony: prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 26.09.2011, podanie odporu zo dňa 30.09.2011, za ďalšiu poradu s klientom dňa 21.11.2011, za účasť na pojednávaní dňa 05.12.2011, dňa 24.01.2012, ďalšiu poradu s klientom dňa 08.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 21.02.2012, ďalšiu poradu s klientom dňa 19.03.2012, účasť na pojednávaní dňa 05.06.2012 a 19.06.2012. Za účasť na pojednávaní dňa 05.12.2011 súd priznal v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c.) vyhl. č. 655/2044 Z. z. tarifnú odmenu za každé začaté dve hodiny, vzhľadom k tomu, že pojednávanie trvalo od 08.30 hod. do 10.40 hod, tzn. tarifnú odmenu za dva úkony. Za účasť na pojednávaní dňa 21.02.2012, ktoré trvalo z dôvodov výsluchu svedkov od 09.00 hod. do 13.35 hod., súd priznal tarifnú odmenu len za dva úkony právnej pomoci, pretože v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c.) uvedenej vyhlášky, ak úkon, alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako 4 hodiny, patrí odmena za každé 2 skončené hodiny. V tomto prípade prichádzajú do úvahy len 2 skončené hodiny, a to v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. a nasledujúcich 35 minút nie je možné hodnotiť ako ďalšie dve skončené hodiny. Za účasť na pojednávaní dňa 05.06.2012 súd priznal tiež tarifnú odmenu za dva
úkony, pretože pojednávanie trvalo od 09.00 hod. do 12.00 hod. Súd nepriznal úkony, a to ďalšiu poradu s klientom zo dňa 16.01.2012, pretože z predloženého záznamu o tejto porade vyplynulo, že porada s klientom sa konala z dôvodov prípravy na pojednávanie 24.01.2012, prekonzultovania podania žalobcu zo dňa 12.12.2011. Súd po oboznámení sa s týmto podaním dospel k záveru, že nebola účelná takáto porada, pretože podanie zo dňa 12.12.2011 obsahovalo len návrh na výsluch troch svedkov a súčasne písomné späťvzatie žaloby v rozsahu prác, ktoré boli zaplatené. Späťvzatie žaloby už bolo predmetom pojednávania dňa 05.12.2011, k tomuto sa už žalovaná vyjadrovala, pretože práve na základe vyjadrenia žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby. Rovnako súd nepriznal ďalšiu poradu s klientom zo dňa 01.06.2012. Zo záznamu z tejto porady vyplynulo, že bola prejednaná výzva súdu na predloženie uznesení OZ a prejednanie ďalšieho postupu vo veci. K tomu súd uvádza, že na predloženie konkrétne predložených uznesení zo zasadnutia OZ nie je potrebná konzultácia s klientom, pretože rozsah povinností bol súdom určený a čo sa týka ostatných predložených listinných dôkazov predložených žalobcom alebo žalovanou, k tým sa už žalovaná priebežne vyjadrovala. Z toho dôvodu súd usúdil, že uvedená porada s klientom v tomto prípade nebola účelná.
Hodnota úkonu, tak ako bola vyčíslená právnym zástupcom žalovanej, predstavovala výšku 236,84 eur. Súd priznal tarifnú hodnotu v tejto hodnote za 10 úkonov, aj so započítaním úkonov, ktorými bol násobený počet úkonov v dlhšie trvajúcich pojednávaniach presahujúcich dve hodiny, spolu 2.368,40 eur. Za úkon - ďalšia porada s klientom, na základe predložených záznamov, predstavujúci 2/3 - iny z tarifnej odmeny, bol vyčíslený právnym zástupcom žalovanej v sume 157,87 eur, a v tejto výške súd priznal tarifnú odmenu za tri tieto úkony, a to vo výške 473,61 eur. K jednotlivým úkonom bol priznaný režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky tak, že režijný paušál v sume 7,41 eur bol priznaný k 4 úkonom (úkony vykonané za rok 2011) v sume 29,64 eur. Režijný paušál vo výške 7,63 eur (úkony vykonané v roku 2012) bol priznaný k 6 úkonom vo výške 45,78 eur. Tarifná odmena spolu s režijným paušálom predstavovala spolu výšku 2.917,43 eur. Právny zástupca žalovanej si okrem toho uplatnil cestovné v súvislosti s poradami s klientom v sídle Obecného úradu B. dňoch 21.11.2011, 16.01.2012, 08.02.2012 a 19.03.2012. Súd konštatuje, že tieto trovy uplatnené právnym zástupcom žalovanej nie sú účelné, a to z toho dôvodu, že právny zástupca žalovanej má síce sídlo Advokátskej kancelárie v Y., ale miesto jeho pobytu je v Obci B., z toho dôvodu nevidí žiaden dôvod na priznanie cestovného v súvislosti s týmito úkonmi.
Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd priznal žalovanému náhradu za úkon „ďalšiu poradu s klientom dňa 21.11.2011.“ Zo záznamu o porade vyplýva, že jej predmetom malo byť vyjadrenie zo dňa 2.11.2011 a prejednanie ďalšieho postupu vo veci. Vo vyjadrení však neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by bolo potrebné osobitne prejednávať.
Tieto okolnosti boli už uvedené v žalobe aj v pokuse o zmier a boli právnemu zástupcovi známe. Aj keď toto vyjadrenie malo byť prejednané, žalovaný na neho následne nijako nereagoval, porada sa javí neúčelná a navyše prejednané jednostranové vyjadrenie takmer 1,5 hodiny sa javí neúčelné a nereálne.
Ďalším úkonom, ktorý súd nemal priznať je „ďalšia porada s klientom dňa 8.2.2012.“ Predmetom porady mala byť konzultácia podania z 2.1.2012 a porovnanie podkladov. Týmto podaním navrhol vypočuť 3 svedkov, predložil doklady súvisiace s DPH, čo nesúviselo s konaním a konzultácia nebola účelná.
Vo zvyšnej časti špecifikoval na naliehanie súdu z akého titulu uplatňuje nároky, pritom k zmene žaloby nedošlo. V rámci toho úkonu sa malo uskutočniť aj porovnanie podkladov vzťahujúcich sa na jednotlivé práce. Toto tvrdenie je účelové, nakoľko jednotlivé podklady predložil spolu s podaním z 21.5.2012. V čase konania tejto povahy teda ešte neboli v dispozícii žalovaného. Opätovne poukazuje na čas strávený poradou.
Súd priznal žalovanému aj náhradu za „ďalšiu poradu s klientom 19.3.2012.“ Zo záznamu z ďalšej porady sú uvedené porady 19.3.2012 a 1.6.2012 a vyplynú z nej, že práve 19.3.2012 došlo k prejednaniu výzvy na predloženie uznesení OZ a ďalšieho postupu vo veci. S odôvodnením rozsudku v tejto časti súhlasí, ale ušlo pozornosti súdu, že uvedená porada sa uskutočnila 19.3.2012 a tak náhrada za jej uskutočnenie žalovanému neprislúcha.
Ďalej namieta, že po čiastočnom späťvzatí žaloby výška žalovanej sumy predstavovala 2.942,19 eur a tak hodnotu 1 úkonu právnej služby po čiastočnom späťvzatí predstavovala sumu 111,21 eur.
Napokon pre dôvod hodný osobitného zreteľa navrhuje, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Tento vidí v tom, že všetci svedkovia - jeho zamestnanci potvrdili, že práce boli vykonané a rovnako vykonanie niektorých prác potvrdili poslanci obecného zastupiteľstva.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania a jemu prizná trovy odvolacieho konania 142,61 eur.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne. Žalovaný si trovy uplatnil zákonným spôsobom. Spochybňovanie úkonov nie je namieste, porady sa uskutočnili v záujme riadneho zastupovania. Uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, nie sú dôvodmi, pre ktoré by súd nemal priznať trovy úspešnému účastníkovi. Navrhol potvrdiť rozsudok a priznať mu trovy odvolacieho konania 126,05 eur.
Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. je dôležitá účelnosť porady s klientom. Poukazuje na dôvody odvolania. Z konania vyplynulo, že len nedopatrením došlo k zahrnutiu sumy do faktúry, ktorá bola už uhradená a po zistení tejto okolnosti žalobu v tomto rozsahu vzal späť.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a preto rozsudok v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že podanou žalobou si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 7.089,77 eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 12.12.2011 vzal žalobca žalobu v časti o 4.147,58 eur s príslušenstvom späť. Po čiastočnom späťvzatí ostala predmetom sporu suma 2.942,19 eur. Súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď túto skutočnosť nevzal do úvahy, ale priznal žalovanému trovy konania za úkony právnej služby vykonané po čiastočnom späťvzatí, vo výške vyplývajúcej zo sumy uplatnenej žalobou.
Odvolací súd vzhľadom na túto skutočnosť, napadnuté rozhodnutie o trovách konania zrušil a v časti zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o náhrade trov konania pri zohľadnení čiastočného späťvzatia návrhu a účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby.
O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o náhrade trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.