Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-831-2009.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/831/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnej GB - TEX, s. r. o., naposledy so sídlom 1. Mája 1207, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 432 113, pre vymoženie pohľadávky 123,40 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, Žilina, pod spisovou značkou Ex 982/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi trovy exekúcie vo výške 103,28 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom sa dňa 07. 10. 2009 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 982/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 123,40 Eur, priznanej vykonateľným Rozhodnutím č. 700-1910182609-GC04/09 zo dňa 14. 04. 2009, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 020585* zo dňa 03. 11. 2009, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 123,40 Eur a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 10. 07. 2012, č. k. 26CbR/290/2011 - 98, ktorým bola obchodná spoločnosť GB - TEX, spol. s r.o. zrušená bez likvidácie, bola povinná v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 28. 09. 2012.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinnej byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Výmazu povinnej predchádzalo zistenie likvidátora, že povinná nemá žiadny majetok. Preto možno konštatovať, že k strate spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania došlo z dôvodu jej nemajetnosti. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011, súd preto vyhovel podnetu súdneho exekútora a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd zároveň poukazuje na to, že z výpisu z obchodného registra nevyplýva existencia právneho nástupníctva, na základe ktorej by sa mohlo pokračovať v exekúcii s právnym nástupcom povinnej.
Súdny exekútor žiadal za výkon exekučnej činnosti priznať trovy exekúcie vo výške 180,67 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenej zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnemu exekútorovi zákonnú minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, oproti uplatnenej odmene vo výške 43,16 Eur za 13 úkonov exekučnej činnosti. Súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za doručenie príkazov na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie a exekučných príkazov, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že uvedené listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Popri odmene má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súd exekútorovi priznal náhradu poštového vo výške 14,86 Eur oproti uplatnenej náhrade vo výške 25,80 Eur. Pri rozhodovaní o náhrade poštovného súd vychádzal z toho, že súdny exekútor v záujme hospodárnosti konania doručoval niektoré listiny v nadväznosti na viac konaní. Pri použití cien poštovného preto súd exekútorovi priznal pomernú náhradu poštovného pripadajúcu na toto konanie. Okrem poštovného súd exekútorovi priznal aj náhradu telekomunikačných nákladov vo výške 2,- Eur a náhradu kancelárskych
nákladov vo výške 7,- Eur. Preukázať výšku týchto hotových výdavkov by bolo od súdneho exekútora nespravodlivé žiadať, preto súd podľa obsahu a rozsahu predloženého exekútorského spisu priznal ich náhradu v plnej výške, nakoľko túto považuje za primeranú.
Podľa správy z cesty vykonal súdny exekútor dňa 28. 08. 2012 pracovnú cestu za účelom zisťovania pomerov povinnej, za čo si uplatnil náhradu cestovných nákladov vo výške 66,- Eur. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. účinným od 01. 01. 2009, ako vykonávacím predpisom zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 0,183 Eur. Súdny exekútor prešiel na pracovnej ceste 200 km, za čo by mu patrila základná náhrada vo výške 36,60 Eur. Podľa predloženej fotokópie technického preukazu uvádza výrobca spotrebu použitého motorového vozidla 5,1 l/100 km. Súdny exekútor nepreukázal cenu pohonných látok, preto súd vychádzal z ceny zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktorá bola v čase cesty 1,454 Eur/liter. Náhrada za spotrebované pohonné látky by tak predstavovala sumu 14,83 Eur. V prípade, ak v konaní vznikne potreba osobného šetrenia v mieste sídla povinného, je na súdnom exekútorovi, či vykoná pracovnú cestu a aký spôsob dopravy pritom zvolí. Musí pritom však dbať na to, aby v konaní nevznikali nehospodárne trovy exekúcie, ktoré neúmerne zaťažujú majetok účastníka konania. S poukazom na vzdialenosť medzi sídlom exekútorského úradu a sídlom povinnej ako aj na výšku vymáhanej pohľadávky má súd za to, že cestu mohol exekútor vykonať v záujme hospodárnosti trov konania v nadväznosti aj na iné konania. Cestovné v uplatnenej výške preto súd považuje za neúčelné a nehospodárne. Na základe vyššie uvedeného súd priznal exekútorovi náhradu cestovného vo výške 1 - ice, t. j. v sume 25,72 Eur a náhradu za stratu času vo výške 3,30 Eur.
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 86,07 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 17,21 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 103,28 Eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.