Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-275-2012.pdf
PDF · 76.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/275/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Z. K. B., s.r.o., A., U. 5, proti žalovanému W. A., bytom V. nad A., H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa S., W., M. XX, o zaplatenie 1.691,16 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 17C 20/2012 - 40 z 12.6.2012 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.
Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 21,11 € spočívajúca v trovách právneho zastúpenia a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a zaviazal ho zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 213,24 € na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.691,16 € spolu s príslušenstvom a po vznesenej námietke premlčania vzal žalobu podaním z 25.5.2012 späť. Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil a v súlade s § 11 ods. 3,4 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a bol toho názoru, že v danom prípade vedľajší účastník splnil svoje poslanie a vynaložené trovy za právne zastúpenie boli účelné. Žalobca už po vstupe vedľajšieho účastníka do konania musel rátať s možnosťou vznesenia námietky premlčania a zrejme táto okolnosť ho viedla k tomu, že žalobu zobral späť. Za rozhodujúce považoval, že žalobca vzal žalobu späť z vlastného rozhodnutia a teda procesne zodpovedá za trovy druhej procesnej strany. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý hájil záujmy žalovaného vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením a preto mu priznal náhradu za 2 úkony právnej služby (príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia) po 121,17 € za úkon (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) ako aj režijný paušál (7,41 € + 7,63 €) a tiež 20 % DPH 51,48 €.
Uznesenie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohol uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa údajov registrácie MV SR, samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou
sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Konštatoval, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co 26/2012 a obdobne tento súd aj v rozhodnutí 3Cob 259/2011. Zdôraznil, že účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne s poukazom na to, že samotné združenie sa prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania. Konanie vedľajšieho účastníka v podobne jeho právneho zastúpenia je tak nehospodárne, na čo mal súd reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania nepriznať, ako to vyplýva aj z rozhodnutí iných súdov, na ktoré poukázal - Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie 13Co 105/2012, 16Co 100/2012, v ktorom rozhodnutí je aj poukaz na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03, z ktorého časť odôvodnenia uviedol. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 13Co 36/2012 a 13Co 35/2011. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o náhrade trov je aj nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom - pokiaľ súd priznal náhradu za úkon právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 13C 14/2012, obdobne aj Okresný súd Bratislav IV v rozhodnutí 8C 303/2011. Na základe toho navrhol zmeniť výrok napadnutého uznesenia tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 21,11 € za podané odvolanie.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý výrok uznesenia potvrdiť ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 57,96 €. Aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec považoval za nenáležitú s odvolaním sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012 sp. zn. 6 M Cdo 5/2011. Nemal žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, keďže tento veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku berie žaloby späť na súdoch v prípadoch, kde združenie vstúpilo do spotrebiteľských konaní. Žalobca totiž celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté 10 ročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Vyslovil otázku, prečo sa žalobca ako súčasť silnej nadnárodnej siete 49 spoločností v takmer 30 krajinách dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou a či jeho trovy konania nie sú neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Práve takéto správanie a uplatňovanie pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok nedáva predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol ďalej, že jediná členka jeho združenia má právnické vzdelanie, avšak právnu prax nevykonáva a ak by sa prijala námietka odvolateľa o nemožnosti jeho právneho zastupovania, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi napr. u sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom , ale aj s každodennou realitou. Podčiarkol, že svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov a na napĺňanie týchto cieľov je odkázaný na právne služby a aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, združenie nie je právnikom a bez pomoci advokátov sa tak nezaobíde. Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta a aj na náhradu trov konania, čoho sa pridržiava aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia príkladmo vymenoval), právna teória i prax všeobecných súdov.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutom výroku je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa obsahového vymedzenia dôvodov odvolania, vecná nesprávnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa spočíva v podstate v tom, že súd na rozhodnutie o trovách konania neaplikoval ust. § 150 O.s.p., hoci mal podľa názoru žalobcu podľa neho pri tomto rozhodnutí postupovať, lebo tak ako to
uviedol vo svojom podaní v súvislosti so späťvzatím žaloby, právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je v tomto prípade nehospodárne, neúčelné a nadbytočné.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že v danej veci na rozhodovanie o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom neprichádzala do úvahy aplikácia § 150 O.s.p. a to ani z dôvodov, o ktoré sa pre použitie tohto ustanovenia žalobca opieral vo svojom podaní z 25.5.2012, a na ktoré dôvody poukazuje aj v odvolaní. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Takéto okolnosti v posudzovanej veci ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané. Vedľajší účastník ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má legitímne právo na náhradu trov v konaní, v ktorom poskytoval ochranu práv spotrebiteľovi. Týka sa to aj trov, ktoré mu vznikli z titulu jeho právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia v zásade sa považujú za účelne vynaložené trovy v súdnom konaní. Pokiaľ súd prvého stupňa v danom prípade priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, postupoval správne a správne ustálil aj výšku náhrady trov, lebo obidva úkony poskytnutej právnej služby boli vykonané účelne a teda v príčinnej súvislosti s potrebou ochrany práv účastníka.
Vedľajší účastník mal aj v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada požadovaných trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) pozostávajúca z odmeny za poskytnutú právnu službu
- jeden úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a to vo výške 9,96 € a k tomu režijný paušál 7,63 €. Zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom DPH, preto mu bola priznaná aj 20 % DPH, t.j. 3,52 €, spolu náhrada trov titulom právneho zastúpenia 21,11 €. Poskytnutie právnej služby považuje odvolací súd za účelne vynaložený úkon, keďže aj vedľajší účastník má právo podať vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti napadnutému rozsudku. Pri skúmaní hľadiska účelnosti tohto úkonu právnej služby (t.j. vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd vychádzal z obsahu podania a vzhľadom na jeho vecný charakter posúdil aj tento úkon právnej služby ako účelne poskytnutý. Predmetom odvolacieho konania boli len trovy konania priznané súdom vo výške 213,24 €, čo je tarifná hodnota veci v odvolacom konaní (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.). Odmena však patrí iba vo výške 1/2 - ice základnej sadzby tarifnej odmeny v súlade s § 14 ods. 3 písm. b/ cit. vyhl.
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.