Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-29-2012.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/29/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833 proti povinnému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, R. P., ako právny nástupca nebohého povinného S. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 16,59 Eur a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 5020/07 súdnym exekútorom JUDr. Jozeom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, o odvolaní oprávneného proti II. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/1977/2007-18 zo dňa 26. októbra 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/1977/2007-18 zo dňa 26. októbra 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 5Er/1977/2007-18 zo dňa 26. októbra 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného poriadku“). Zároveň rozhodol o tom, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 24,33 Eur do troch dní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil exekučnému súdu dňa 09. mája 2011 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania závetu, pričom dedičské konania po povinnom boli zastavené pre nemajetnosť. Exekučný súd z obsahu pripojeného dedičského spisu sp. zn. 8D 8/2011 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie bolo Uznesením okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8D 8/2011 zo dňa 02. februára 2011 zastavené. Z odôvodnenia Uznesenia vyplýva, že povinný nezanechal žiadne dedičstvo, nehnuteľnosti nevlastnil a nezanechal žiadne hnuteľné veci. Dedičského konania sa zúčastnil brat O. G., s ktorým dedičský súd konal. Exekučný súd mal za nesporne preukázanú skutočnosť, že v exekúcii nie je možné pokračovať. Povinný zomrel bez zanechania závetu, pričom zákonný dedič nenadobudol žiadne dedičstvo. Preto súdny exekútor nemôže postihnúť výkonom exekúcie majetok povinného. Táto skutočnosť predstavuje dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Preto exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že po smrti povinného nebol zistený žiadny postihnuteľný majetok predstavuje rovnako dôvod pre ktorý exekučný súd musí exekúciu zastaviť, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, rozhodol exekučný súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku o povinnosti znášať vzniknuté trovy exekúcie oprávneným.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podľa odvolateľa je cieľom exekúcie uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase. Zo strany súdneho exekútora však k naplneniu účelu exekúcie nedošlo, hoci mal súdny exekútor na jej vymoženie viac ako 40 mesiacov. Odvolateľ nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Chce, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože smrť povinného nastala skôr, než boli zisťované jeho majetkové pomery, a teda nemajetnosť povinného bola zistená až po smrti povinného a nie počas jeho života.
Oprávnený má za to, že podal návrh na vykonanie exekúcie riadne a včas a v danom prípade nezavinil zastavenie exekúcie, pretože nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Podľa odvolateľa je nespravodlivé, aby oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Navrhol, aby odvolací súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 19. júla 2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 07. augusta 2007 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610 007128 zo dňa 30. augusta 2007. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 09. mája 2011 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom č.k. 8D 8/2011 bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Zároveň navrhol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 5Er/1977/2007-18 zo dňa 26. októbra 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).“
Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je plne aplikovateľné aj v predmetnej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd preto správne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Následne exekučný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť a odvolací súd prvostupňové rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.