Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., pr. zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária Bellás legal s.r.o., Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 54 087 872 v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 411,68 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 380,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2022 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy1.411,68 eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pričom v označenom konaní bol úspešný, keďže súd žalobe rozsudkom sp. zn. zo dňa 9.7.2021 vyhovel. Za porušenie spotrebiteľských práv judikovaných označeným súdnym rozhodnutím si uplatnil satisfakciu v podobe primeraného zadosťučinenia z dôvodu, že svoje práva si musel brániť podaním skoršej žaloby. Uviedol, že finančné zadosťučinenie má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa za to, že podstúpil súdne konanie v ktorom bol napokon úspešný. Poukázal na to, že v týchto prípadoch nepripadá do úvahy morálne zadosťučinenie a len finančná satisfakcia môže slúžiť na dovŕšenie nápravy porušeného práva. Mal za to, že vo veciach, v ktorý je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo chcel obohatiť a pri nepeňažných nárokoch recidíva porušovania spotrebiteľského práva. Žalobca tak mal za to, že jeho nárok na finančné zadosťučinenie je dôvodný vo výške 1.411,68 eur, suma ktorá zohľadňuje bezdôvodné obohatenie žalobcu v sume 211,68 eur, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, za ktorú požadoval priznať sumu 600,- eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky špecifikovanej v označenom rozsudku, za ktorú požadoval priznať sumu 600,- eur.

3. Žaloba bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 14.4.2022. V podaní z 28.4.2022 poukázal na koncepciu finančného zadosťučinenia, ktoré nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 16.5.2018 a iné, zvýrazňujúc, že právo na primerané finančné zadosťučinenie nemá každý spotrebiteľ, ktorý úspešne vytkne nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nebolo pre neho jasné z čoho žalobca vychádzal pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od žalovaného sumu 1.411,68 eur. Žalobca podľa neho výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie síce podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností, prihliada na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Navrhol preto žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 11.10.2022, a na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol KS v Prešove uznesením č.k. – 147 zo dňa 25.4.2023 tak, že zrušil rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň súdu uložil povinnosť opätovne sa zaoberať výšou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia nad priznanou sumou 70,- eur.

6. Súd vo veci následne v zmysle uvedeného doplnil dokazovanie, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a vo veci vykonal dokazovanie výsluchom práv. zástupcov strán sporu, písomného stanoviska žalovaného ako aj pripojeného spisu .

7. Práv. zást. žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že základ nároku v tomto prípade už nie je sporný, sporná je naďalej výška uplatňovaného nároku, túto považujú vzhľadom na funkciu finančného zadosťučinenia za primeranú. Ako uviedol Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení, má sa vychádzať najmä z odradzujúcej funkcie, v tomto prípade uplatnená suma predstavuje proporčne 15-násť stotisícin zo zisku žalovanej spoločnosti za minulý rok, čiže aj s ohľadom na túto skutočnosť považuje uplatňovanú sumu za minimálne odradzujúcu. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam poukázal na to, že jedná sa o recidívu zo strany žalovaného, ktorý v základnom konaní popieral nárok žalobcu hoci už mal vedomosť a skúsenosť z obdobných súdnych konaní, preto aj túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri určovaní výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Práv. zást. žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa stotožnili s rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni a majú za to, že predmetná výška finančného zadosťučinenia bola primeraná a majú za to, že rozhodnutie teda uznesenie Krajského súdu v Prešove síce akceptujú ale nesúhlasia s ním. Majú za to, že uvedená suma je primeraná.

Skutkový a právny stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. -152 zo dňa 9.7.2021, právoplatným 27.8.2021 bolo určené, že úver zo Zmluvy o úvere č. 9975394411 zo dňa 31.5.2011, uzavretej medzi stranami, je bezúročný a bez poplatkov, že zmluvná podmienka v tejto Zmluve o úvere v časti 2. Bod 5. V znení „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 211,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.9.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti v odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti podľa a v tom čase platného a účinného o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bol daný úver bezúročný a bez poplatkov, ktorý však žalobca preplatil až o sumu 211,68 eur. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka uvedená v časti 2. zmluvy o úvere, bod 5. Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Toto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 10. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ,,“), Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Z ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde, v konaní o ktorom preukáže, že dodávateľ skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo osobitný predpis. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie teda nemôže dôjsť kedykoľvek. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom () a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného , alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby bola spotrebiteľovi privodená nejaká konkrétna majetková ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

12. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi na súde, čo v danom prípade splnené bolo. Finančné zadosťučinenie spočíva podľa názoru súdu v satisfakcii za stav, ktorý žalobca musel trpieť a skladá sa z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu berie čas a kľud. Základom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd ho určuje na základe vlastnej úvahy. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky nie je podľa názoru súdu podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá v podstate vyplýva zo samotnej jeho povahy, keď dodávateľa, ktorý sa dopustil nezákonného a neprijateľného konania v jeho majetkovej sfére každopádne postihuje. Uplatňovanie sankčných prostriedkov voči zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu je zverené odvetviami verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom, napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcii, Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahom oprávnení ukladať za nezákonné konanie sankcie. Tu je však potrebné poukázať aj na limity ochrany spotrebiteľov, ktorá nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaži, alebo neférovým praktikám dodávateľa, dominovať nad ochranou súťažiteľa. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v spore a zákonodarca mu poskytuje zvýšenú ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý je dokonca zastúpený právnym zástupcom, má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 16.4.2018).

13. Z okolností zistených a konštatovaných v konaní vedenom pod sp. zn. je nepochybné, že žalobcom bolo vo vyššie označenom súdnom konaní relevantným spôsobom preukázané porušenie zákonnej povinnosti žalovaného poskytnúť spotrebiteľský úver bez neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok a od žalobcu ako spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktorú pre

neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok, resp. zákonnú sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, žalovaný nemal zákonný nárok. Z obsahu oboznámeného právoplatného rozsudku vyplýva, že toto namietané porušenie bolo spôsobilé privodiť mu ujmu a k tejto ujme aj došlo tým, že žalobca žalovanému vyplatil čiastku presahujúcu nárok žalovaného voči žalobcovi a že nápravu tejto situácie žalobca žiadal až v ním iniciovanom súdnom konaní vedenom pod sp. zn.5Csp/50/2020 . Žalobca tak v označenom konaní úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý nesie za porušenie jeho práva zodpovednosť. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa, dôsledkom je právo požadovať od neho finančné zadosťučinenie.

14. Pokiaľ ide o určenie výšky finančného zadosťučinenia, bolo podľa názoru súdu v danom prípade potrebné zohľadniť skutočnosť, že vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca domohol až po približne 7 rokoch od času, kedy u žalovaného začalo vznikať, pričom úrok z omeškania z neho mu bol označeným rozsudkom priznaný až od 26.9.2020. Tiež bolo potrebné prihliadať vo všeobecnosti na útrapy vzniknuté žalobcovi ako spotrebiteľovi tým, že bol nútený domáhať sa svojho práva voči žalovanému súdnou cestou ako aj na zistenie, že zmluva o úvere, na podklade ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver obsahoval aj neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia však bolo potrebné zobrať na zreteľ aj dopad rozhodnutia súdu na žalovaného, ktorého okrem týmto rozsudkom priznanú povinnosť zaplatiť finančné zadosťučinenie, zaťažuje aj strata úrokov a poplatkov z ním poskytnutého úveru, povinnosť náhrady trov konania a súdnych poplatkov tohto konania, ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. , ako aj povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Vychádzajúc z uvedeného súd považuje za dostatočné finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur, a to vo vzťahu k úspechu žalobcu týkajúceho sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ďalej vo výške 150,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia a vo výške taktiež 150,- eur vo vzťahu k úspechu žalobcu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky , t.j. spolu 450,- eur. Keďže o sume 70,- eur už je právoplatne rozhodnuté výrokom I. rozsudkom zo dňa 11.10.2022, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 380,- eur.

16. Súd je toho názoru, že táto výška je pre žalobcu dostatočnou satisfakciou a v okolnostiach veci zodpovedá kritériu primeranosti, povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, ako aj účelu finančného zadosťučinenia, ktoré svojím rozsahom sekundárne odrádza dodávateľa aj od ďalšieho porušovania spotrebiteľských práv žalobcu, či iných spotrebiteľov.

17. Potrebné je aj konštatovať, že žalobca v podanej žalobe v podstate neprodukoval a ani nepreukazoval žiadne tvrdenia o konkrétnych dôsledkoch, ktoré malo protiprávne konanie žalovaného na jeho postavenie, na jeho psychický či fyzický stav vyvolaný predchádzajúcim súdnym konaním a ani ako inak ho takéto súdne konanie poškodilo (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18.8.2020) okrem tých, ktoré by neboli už v tomto konaní súdom zhodnotené a pre ktoré by bolo odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie vo vyššej sume. Je nutné podotknúť, že finančné zadosťučinenie je nárok, ktorý je priznávaný spotrebiteľovi nad rámec už skorším rozhodnutím reparovanej ujmy.

18. Na základe horeuvedených právnych úvah súd priznal žalobcovi voči žalovanému na dovŕšenie nápravy vyplývajúcej z konštatovaného porušenia práva rozsudkom Okresného súdu St. Ľubovňa č. k. -231 zo dňa 9.7.2021 ako finančné zadosťučinenie sumu 380,- eur /o sume 70,- eur je už právoplatne rozhodnuté/ a zvyšnú časť uplatneného nároku zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Pri svojej úvahe o priznaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z toho, že žalobcovi bolo priznané bezdôvodné obohatenie v horeuvedenom konaní vo výške 211,68 eur a teda súd žalobcovi priznal z titulu porušenia jeho práv spotrebiteľa sumu vo výške cca 2/3-tiny z tejto priznanej sumy a to za každý uplatnený nárok.

19. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške požadovanej žalobcom, by už podľa názoru súdu malo znaky konania spotrebiteľa v snahe získať finančné prostriedky v neadekvátnej výške.

20. Podľa ustanovenia ., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ustanovenia ., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s . Žalobca bol vo veci čo do základu nároku plne úspešný, pretože v prípadoch, keď rozhodnutie závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, možno za plný úspech považovať aj rozhodnutie, ktorým bol uznaný základ nároku, ale bola priznaná nižšia suma než ktorá bola v žalobe žiadaná . V takomto prípade má tak žalobca právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa musí vychádzať len z prisúdenej sumy.

23. O výške trov konania žalobcu rozhodne súd v súlade s ustanovením samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Stará Ľubovňa. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde(, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia