Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/107/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného : Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom : JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti povinnému : O. G., r. č. XXXXXX/XXXX, bydlisko: T. XXX, o vymoženie 89,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 19. júna 2012 pod č. k. -19 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Karola Líšku, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., Dunajské nábrežie 10, Komárno, vydané rozhodcom Mgr. Milanom Bilkom, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 89,27 eura, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy 99,27 eura od 01.12.2006 do 12.05.2010, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 89,27 eura od 13.05.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok za rozhodcovské konanie 26,50 eura to všetko v prospech účtu oprávneného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Povinného zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia 57,62 eura na účet advokáta JUDr. Jána Šoltésa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.01.2012 a vykonateľnosť 31.01.2012. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu bola daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi obomi stranami v rámci uznania záväzku a dohody o splatení záväzku v článku 4. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo, ktoré súvisia s touto dohodou vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov súvisiacich so zmluvami, ktorých sa táto dohoda týka, nárok na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto dohody alebo aj tejto rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o.. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Prvostupňový súd v ďalšej časti poukázal na ust. o spotrebiteľských úveroch a o spotrebiteľských úveroch, citovaného zákona a ust. , , . Poukázal na znenie Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993, rozsudky Súdneho dvora (ES vo veciach C-240/98 z 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok vo veci C-168/2005 z 26.10.2006 Elisa Mariá MOstaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, rozsudok vo veci C-243/2008 zo 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi). Po preskúmaní rozhodcovskej doložky ju považoval za neprijateľnú v zmysle . Uviedol, že doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal možnosť zmluvu odmietnuť ako celok alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici ako jediným rozhodcom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola so spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Z uvedeného dôvodu je rozhodcovská doložka neplatná a preto s poukazom na ust. § 44 ods. 2, 3 EP žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ust. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietal, že je vylúčené, aby exekučný súd sa zaoberal rozhodcovskou doložkou po doručení žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu má svoje limity tým, že predmetom skúmania môže byť rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu ust. a . Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v dohode o uznaní dlhu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal v tejto časti na ust. z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka v danom prípade nespĺňa označenie za neprijateľnú podmienku, pretože ponecháva možnosť voľby obom zmluvným stranám rozhodnúť sa, či pre prípad vzniku sporu uplatnia svoje právo pod všeobecným súdom, alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Spotrebiteľovi tak bola zaručená ochrana uplatniť svoje právo voči dodávateľovi v konaní pred všeobecným súdom. Dojednaná doložka je v súlade so zákonom v ust. a najmä so znením textu Smernice Rady 93/13/ EHS. Rozhodcovská doložka nebola s povinným dojednaná už pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte, ale zmluvné strany si upravili práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte až následne, keď sa povinný dostal do omeškania s vrátením peňažných prostriedkov a to v zmluve o uznaní dlhu na základe slobodnej a vážnej vôle povinného. V ďalšej časti odvolania uviedol, že zo Smernice Rady 93/13/EHS vyplýva, že jej cieľom nebolo zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi a Smernica považuje za neprípustné len tie ustanovenia, ktorá nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Predmetná rozhodcovská doložka bola platne dojednaná v súlade s právnymi predpismi, pričom rozhodcovské konanie je upravené osobitným právnym predpisom č. o rozhodcovskom konaní. V závere uviedol, že súd vo svojom neodôvodnenom a nepresvedčivom rozhodnutí vlastne kategorizoval akúkoľvek rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku pre prípad, že žalujúcou stranou bude dodávateľ. Tento nesprávny názor vyplývajúci z napadnutého uznesenia postráda akúkoľvek oporu v zákone a je neprijateľný v celom rozsahu. Pretože rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s vnútroštátnymi smernicami a Smernicou Rady 93/13/EHS , ťažko môže byť označená za dojednanie obchádzajúce zákon. Z uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu.

Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva nesúhlas postupu prvostupňového súdu, ktorý preskúmaval rozhodcovský rozsudok a podľa jeho názoru, všeobecné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie prvostupňovým

súdom, keď mal za to, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., Dunajské nábrežie 10, Komárno, vydaného v Komárne 25.01.2012 ustanoveným rozhodcom v rozhodcovskom konaní Mgr. Milanom Bilkom. Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento odvodzoval svoju právomoc z uznania záväzku a dohody o splatení záväzku č. 1402085 z 12.04.2010. Na túto dohodu o uznaní záväzku a uzavretie dohody o rozhodcovskej doložke poukazoval v dôvodoch svojho písomného odvolania oprávnený. Medzi oprávneným a povinným bola 12.04.2010 pod č. 1402085 uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a dohoda o splatení dlhu, kde v článku 4 sa účastníci konania dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto dohody alebo, ktoré súvisia s touto dohodou vrátane vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica s.r.o., IČO: 44 103 956 alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o.. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Postup v rozhodcovskom konaní sa riadi o rozhodcovskom konaní a vnútroštátnymi predpismi vybraného rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydaného v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( ). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným je po uplynutí lehoty na plnenie Slovenskej republiky vykonateľný podľa osobitných predpisov ( ).

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok; prípady ďalších exekučných titulom uvádza § 41 ods. 2 EP.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia jednak určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov, práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) v rozsudku všeobecného súdu ani v rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (rozhodnutie NS SR z 26.11.2011 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 47/2012).

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd v prípade rozsudku všeobecného súdu a rozhodcovského súdu povinný skúmať, či ide o rozsudok

vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 EP); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie Rozhodcovského súdu uvedeného v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní ( ). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve ( ). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne výmenných listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( ). Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (rozhodnutie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pri vydaní ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. V podstate by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného nenamieta v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou na príslušnom súde je irelevantná. Vzhľadom k uvedenému postup prvostupňového súdu po predložení žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia, ktorý skúmal, či bola platne uzatvorená rozhodcovská doložka bol správny. Postup súdu nesmeroval k zrušeniu rozhodcovského rozsudku iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Všeobecný súd je v rámci daného exekučného konania oprávnený skúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky (rozhodnutie NS SR z 10.10.2012 sp. zn. ).

Oprávnenie súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia o rozhodcovskom konaní, napr. alebo tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje právo, alebo zákony sú písané pre bdelých). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tak tomu nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Týmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že dojednaná rozhodcovská doložka na základe ktorej bol vydaný exekučný titul je v rozpore s ust. a nasl. a v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko takto dojednanou rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia, neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Účastníci konania uzatvorili v Dohode o uznaní dlhu a Dohode o splatení záväzku z 12.04.2010 v bode 4 uvedenej zmluvy rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov

vyplývajúce z tejto dohody alebo súvisiace s danou dohodou môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, alebo pred iným rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o.. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka takto uzatvorená medzi účastníkmi konania je neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je neplatná, pretože uprednostňuje právo veriteľa pred právom spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka jednoznačne preferuje riešenie sporu v rozhodcovskom konaní jediným rozhodcom, pričom oprávnený z takto dohodnutej rozhodcovskej doložky postupoval a vo veci vydal exekučný titul Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., Komárno. Z uvedenej rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že pokiaľ oprávnený ako veriteľ uplatňuje svoje nároky zo zmluvy a dohody o uznaní dlhu, svoje nároky bude uplatňovať pred Stálym rozhodcovským súdom. Právo uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde by v danom prípade prichádzalo do úvahy iba v prípade uplatňovania svojich nárokov zo strany dlžníka, t. j. povinného.

Ďalej odvolací súd poukazuje, že sa jedná o formulárovú zmluvu uznania záväzku vopred pripravenú, ktorá neobsahuje individuálne dohodnutú alternatívu riešenia sporu a to buď rozhodcom alebo všeobecným súdom, ale výber ponecháva na veriteľovi. V danom prípade sa vždy jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienky, teda neplatnú, lebo spotrebiteľovi sa nedáva žiadna možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu - orgán, ktorý rozhodne spor so spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolanie oprávneného nepovažoval za dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa 219 potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.