Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/321/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., K. XX, v konaní zastúpený H. L. nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 9, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou HKP Legal, s. r. o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 188,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. augusta 2012, č. k. -73, v časti nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v dôsledku späťvzatia návrhu podľa zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa veta prvá a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali. Následne s poukazom na a dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, keďže mal za to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že neposkytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Pritom poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. , v zmysle ktorého súd tým, že neprizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nehospodárne, z čoho podľa neho vyplývalo, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho dodal, že vedľajší účastník vstúpil do konania skôr, ako sa stihol s návrhom oboznámiť, preto tiež súd prvého stupňa nevidel dôvod na priznanie akéhokoľvek právneho úkonu.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti spočíva v nesprávnej aplikácii ust. na prejednávanú vec. S poukazom na , ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3

M Cdo 5/2006 bol toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia dôvodná a správna. Súd prvého stupňa mal v tomto prípade o trovách konania rozhodnúť podľa prvej vety a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. S poukazom na uvedené ustálil, že odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. Zároveň dodal, že Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka podľa . V kontexte na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne a výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, považoval nielen za absurdný, ale najmä za odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Uviedol, že námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu, pričom námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávneho právnych predpisov. Mal za to, že bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Zastal názor, že súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem iného ust. a znemožnil mu reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zahrňujúci, okrem iného aj tzv. princíp rovnosti zbraní. Vzhľadom na uvedené bolo podľa neho dôvodné vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy konania, keďže nie je vylúčené, aby si vedľajší účastník, ak zostane až do právoplatného skončenia veci, nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy. Okrem toho dodal, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Na potvrdenie správnosti svojho názoru poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Nitre a tiež na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels - und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, alternatívne, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o výroku a nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa, žiadal odvolací súd v zmysle , aby konanie prerušil a požiadal Súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania v zmysle potvrdil a zároveň si uplatnil trovy v odvolacom konaní vo výške 20,12 eura s DPH pozostávajúce z 1 -ice úkonu právnej služby vo výške 10,96 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 eura s DPH. Stotožňoval sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie považoval za nedôvodný, pretože Súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje

právomoci. V zmysle uvedeného mal za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa nepriznania vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podľa a a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 188,41 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca s odporcom dňa 25. 10. 2005 uzatvoril Úverovú zmluvu č. 3510168368, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi úver vo výške 305,38 eura na nákup tovaru. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko bol odporca v omeškaní s úhradou splátok, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Článok 47 ods. 2 priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov ( ) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno ( ) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.

Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá. Ustanovenie preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Keďže toto ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania, jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní. Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.

V preskúmavanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 10. 05. 2012, teda po tom, čo súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 9. marca 2012 platobný rozkaz č. k. -17 a tento doručil odporcovi dňa 26. 04. 2012. Lehota na podanie odporu začala odporcovi plynúť dňa 27. 04. 2012 a uplynula dňa 11. 05. 2012 - piatok. Keďže odporca do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nepodal odpor s odôvodnením vo veci samej na súde prvého stupňa, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Ustanovenie , pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. decembra 2012, sp. zn. ).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne o náhrade trov konania rozhodol podľa prvá veta , podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý v priebehu konania zobral návrh späť, a preto bol povinný uhradiť trovy konania nielen odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi. Avšak uvedené automaticky nezakladá nárok druhého účastníka na náhradu trov konania, pretože druhým predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného vyplýva, že aj pri vedľajšom účastníkovi je súd povinný skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Za danej situácie súd prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, správne rozhodol o trovách konania v zmysle prvá veta tak, že odporcovi, ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, avšak predčasne aplikoval ustanovenie na daný prípad, pretože najskôr sa mal zaoberať účelnosťou trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Keďže odpor zo strany odporcu podaný nebol a vedľajší účastník odpor podal až dňa 13. 06. 2012, teda po uplynutí lehoty na podanie

odporu odporcovi, odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva v sporovom konaní ešte nenastali, a preto trovy uplatnené vedľajším účastníkom nie je možné považovať za účelne vynaložené.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka za vecne správne, odvolanie vedľajšieho účastníka za nedôvodné, a preto napadnuté uznesenie v časti trov konania ako vecne správne podľa , i keď z iných právnych dôvodov, potvrdil.

Odvolateľ - vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd v prípade, ak sa stotožní s názorom súdu prvého stupňa v zmysle , pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti, týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skúmať, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej nebola účastníkovi konania priznaná náhrada trov konania (vrátane nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi). Rozhodovanie o náhrade trov konania účastníkov je upravené v ust. až 151a . V každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva, okolností prípadu a zároveň pri rozhodovaní o trovách konania v každom konkrétnom prípade skúma účelnosť vynaložených trov. Odvolací súd za týchto okolností nevidí význam pre postup v zmysle , pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (trovy konania), ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia , a nie o právne normy komunitárneho práva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania priznal v sume 19,12 eura podľa , vyhl. č. - za podané vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka (1/2-ica zo sumy 16,60 eura), režijný paušál v sume 7,63 eura a 20% DPH. Odvolací súd vychádzal z toho, že predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale iba trovy konania vo výške 74,09 eura, v dôsledku čoho sa základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 16,60 eura znížila na 1-cu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.