Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-110-2012.pdf
PDF · 70.95 KB
Case nature
Subarea
26CoE/110/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, R., o vymoženie sumy 30,- eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/946/2009-25 zo dňa 20. júla 2012, v časti trov exekúcie, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/946/2009-25 zo dňa 20. júla 2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke JUDr. Beate Boncsekovej náhradu trov exekúcie nepriznal. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 27 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 19, § 103 a § 104 ods. 1 OSP.
Konštatoval, že povinný zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Exekučné konanie sa začalo dňa 04.11.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, povinný teda zomrel pred začatím exekučného konania. Povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania už v čase jeho začatia a tento nedostatok podmienky konania nie je možné odstrániť, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. Uviedol, že súdna exekútorka bola vyzvaná na oznámenie, či si vo veci uplatňuje náhradu trov exekúcie s tým, aby si vyčíslené trovy predložila v určenej lehote, keďže v opačnom prípade bude mať súd za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje. Na výzvu súdna exekútorka nereagovala.
Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka podľa obsahu odvolania v časti náhrady trov exekúcie v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu (II ÚS 31/04), ktorým bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi. Uviedla, že v danej veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Mala za to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok
do výšky nadobudnutého dedičstva. V prebiehajúcej exekúcii poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Poukázala na to, že exekučný súd mal dedičské konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom následne nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Keďže exekučný súd nesprávne vyhodnotil dôvody zatavenia exekúcie zároveň tým aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie. V tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 1/2006 zo dňa 30.11.2006 a 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.05.2011. Ďalej uviedla, že výzva na vyčíslenie trov zo dňa 22.03.2012 bola podpísaná súdnou tajomníčkou, to znamená, že nešlo o zákonnú lehotu, ale o sudcovskú, ktorú možno predĺžiť. V tomto prípade však nebola dodržaná sudcovská lehota - súdna tajomníčka neurgovala svoju výzvu a súdna exekútorka tak nestihla tieto trovy vyčísliť. Na podklade uvedeného žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a priznať súdnej exekútorke uplatnené trovy exekúcie v celkovej výške 41,75 eura, na náhradu ktorých žiadala zaviazať oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania, pričom zistil, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.11.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 26.11.2009 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, so sídlom exekútorského úradu Ul. biskupa Királya 12, Komárno, na podklade vykonateľného rozhodnutia
- Obvodného oddelenia PZ Topoľčany - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. A 0257238 zo dňa 02.06.2009. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Jedná sa len o výnimky zo všeobecného pravidla, že trovy exekúcie v prvom rade znáša povinný. Preto rozhodnutie súdu v prípade použitia ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku musí byť riadne odôvodnené a použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba po preskúmaní zákonných predpokladov, t.j. zastavenie exekúcie, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor má v zmysle vyššie uvedeného právo na náhradu trov exekúcie, avšak súd prvého stupňa v tomto prípade správne súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko súdna exekútorka si aj napriek výzve súdu trovy exekúcie
nevyčíslila, pričom na následky nevyčíslenia trov súd súdnu exekútorku poučil. Výzva na vyčíslenie trov exekúcie bola súdnej exekútorke doručená dňa 20.03.2012. Súdna exekútorka do vydania rozhodnutia, t.j. do 20.07.2012 si trovy exekúcie nevyčíslila. Súd prvého stupňa tak rozhodol vo výroku vecne správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil stotožniac sa s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa a to podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.