Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/1/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci žalobkyne: A.. E. X., L. XX, F., zastúpenej JUDr. Rastislavom Cestickým, Štúrova 27, Košice, proti žalovanému: MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO a.s., Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 35792281,o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru účastníkov, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa zo dňa 5.12.2011, j e n e p l a t n é .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 100%.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 31.1.2012 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru účastníkov, okamžitým skončením pracovného pomeru podľa zo dňa 5.12.2011, je neplatné. Na pojednávaní dňa 29.11.2012 si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila trovy konania. Žalobcu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila pracovný pomer dňa 1.4.2008 pracovnou zmluvou na kratší pracovný čas zo dňa 17.3.2008, na druh práce: roznos tlače (stručná charakteristika druhu práce podľa náležitostí v zmluve chýbala). Obsahom jej pracovnej činnosti bolo prebrať a usporiadať určité množstvo tlače, t. j. novín a časopisov, v doručovni na Dunajskej ulici č. 10 v Košiciach, a následnom dopravení tejto tlače do prideleného rajónu a jej roznesení do domových alebo podnikových schránok, prípadne na vrátnice podnikov a škôl. Mala pridelený rajón č. 32 (prácu v tomto rajóne vykonávala už od 1.6.2002 ešte pre predchádzajúcich zamestnávateľov: PONS a.s. a Slovenská pošta a.s.). Každý jeden rajón má iný rozsah, čo sa týka vzdialeností, zoznamu ulíc a počtu kusov tlače, a preto aj iné finančné ohodnotenie. Každý pracovník ráno dostával presný rozpis na svoj rajón. Priemerná čistá mesačná mzda žalobkyne predstavovala sumu 159,86 Eur. Dňa 15.11.2011 sa musela v čase svojho osobného voľna dostaviť do doručovne, kde jej dvaja pracovníci z Bratislavy, pán L. a pán A.Č., predložili dva návrhy, 1.) aby z dôvodu zlých ekonomických výsledkov zamestnávateľa prešla pracovať na dohodu, aby za ňu firma nemusela platiť odvody, ale aby si ich platila sama a ponúkli jej plat 150 Eur, alebo 2.) aby zostala ako zamestnanec s tým, že pri nezmenenom plate jej pridajú ďalší rajón. Vyžiadala si čas na rozmyslenie do 18.11.2011. Oba návrhy, ktoré mali platiť od 1.1.2012, odmietla, na čo podľa žalobkyne mala zákonné právo, a to jej dňa 16.11.2012 potvrdil aj odborník na Inšpektoráte práce Košice, ktorý videl jej pracovnú zmluvu. Bola tam aj s kolegyňou, ktorá tiež dostala nevýhodnú ponuku od zamestnávateľa. Dňa 23.11.2011 ráno, keď žalobkyňa prišla do doručovne, jej jej nadriadený - pán Ď. H.. - oznámil, že si má premyslieť, či nebude robiť namiesto rajónu číslo 32 iný rajón (konkrétne rajón číslo 28) od 1.12.2011. Keď o dva dni neskôr, 25.11.2011, k tomuto rajónu dostala podklady, zistila, že vzdialenosť do rajónu č. 28 z doručovne je väčšia než v jej rajóne a že je tam zhruba o 130% viac tlače, ktorú by roznášala za ten istý plat. Je preto samozrejmé, že to odmietla. Pritom jej rajón č. 32 mal zostať zachovaný, nerušil sa, ani nevie, kto by v ňom namiesto nej roznášal noviny. Okrem toho, zamestnávateľ jej neuviedol žiadne

dôvody, prečo mám ísť robiť na iný rajón. Jediný dôvod, ktorým argumentoval, boli záporné ekonomické ukazovatele. Rajón č. 28 nebol v ohrození, že by v ňom nemal kto roznášať noviny. V sobotu 26.11.2011 ráno žalobkyňa nechala na papieriku v doručovni jej nadriadenému J.. Ď. staršiemu stručný odkaz, že rajón č. 28 nevezme. Odvtedy už odo nej nikto nič nepožadoval, ani nedostala pokyn, aby sa do nového rajónu išla zaučiť, teda urobiť celú pochôdzku s niekým, kto daný rajón pozná, lebo bez toho nie je možné zodpovedne, načas a správne splniť dodávku novín a časopisov všetkým odberateľom. Potom 1.12.2011 ráno po príchode do doručovne dostala na podpis dokument, v ktorom ju zamestnávateľ požiadal o výkon práce v rajóne 28, lebo ináč to bude klasifikovať ako hrubé porušenie pracovných povinností. V tomto dokumente argumentuje, že žalobkyňa má v pracovnej zmluve uvedené miesto výkonu práce Košice, čo však nie je v súlade so , kde písm. b) sa vyžaduje uviesť ako miesto výkonu práce obec a jej organizačnú časť. Keďže žalobkyňa si doteraz stále svedomito plnila svoje pracovné úlohy, toto stanovisko zamestnávateľa ju veľmi pobúrilo. Odpovedala naňho písomnou sťažnosťou, v ktorej uviedla, že nemôže roznášať rajón 28 aj zo zdravotných dôvodov. Túto sťažnosť v sobotu 3.12.2011 v doručovni v zalepenej obálke adresovanej zamestnávateľovi prevzal pán Ď. H.. a doteraz na ňu nedostala vyjadrenie. Namiesto toho v pondelok 5.12.2011 po jej príchode do práce ju zastavil pán Ď. H.., ktorý ju vyčkával. Do doručovne ju nepustil, žiadal odo nej, aby šla najprv do kancelárie, kde zavrel za ňou dvere, postavil sa pred ne a povedal jej, že už nesmie ísť do doručovne po noviny a nepustí ju von, kým neodovzdá kľúče od rajónu 32. Povedal, že zoskenoval jej sťažnosť a poslal mailom do Bratislavy, a že telefonicky dostal príkaz nepustiť ju už po noviny. Viac ako strach ju premohol šok, odmietla vydať kľúče a potom dostala zo seba, že ani nemá pri sebe mobil, aby zavolala políciu. Potom ju pustil von z kancelárie a presvedčila sa, že v jej priečinku nie sú noviny. Šokovaná som šla domov. Neskôr dopoludnia šla k svojej obvodnej pani doktorke H.. D. (šla som ku nej už pred týždňom, ale vtedy zistila, že má presťahovanú ordináciu). Posúdila bolesti a problémy s chrbticou žalobkyne za natoľko závažné, vzhľadom na fyzickú náročnosť jej práce, že ju vypísala ako práceneschopnú a táto práceneschopnosť naďalej trvá. Ešte v ten deň o 14:30 hod. prišiel za žalobkyňou pán Ď. R., ktorému odovzdala kľúče od rajónu 32 a potvrdenia o práceneschopnosti. Dňa 8.12.2012 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa .) pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, s čím žalobkyňa nesúhlasí. Preto dňa 13.12.2011 zamestnávateľovi poslala písomnú správu, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Príkaz, aby roznášala tlač v rajóne 28 je nezmyselný, ničím nepodložený, svojvoľný a doposiaľ nezdôvodnený. Žalobkyňa za ním vidí evidentnú snahu zamestnávateľa zbaviť sa jej. Veľmi dobre vedel, že žalobkyňa nebude chcieť robiť za nezmenený plat rajón, ktorý je o viac ako dvojnásobne náročnejší než jej. No okrem informácie, že rajón 32 vykazuje stratu (a podobne aj ďalšie rajóny), nemal na jej preradenie do rajónu 28 žiadne dôvody a ani žiadne neuviedol. V ani v zmluve sa neuvádza, že zamestnanec má znášať hospodárske riziko zamestnávateľa spojené s podnikaním. Zamestnávateľ okrem toho vôbec neakceptoval zdravotné námietky žalobkyne. Neúmerná záťaž by mohla veľmi zhoršiť stav jej chrbtice. V zmysle zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré: a) sú v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca. Podľa judikátu R 31/1980 zamestnávateľ nesmie prideľovať zamestnancovi prácu, ktorú zamestnanec nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonávať, a to ani keď ide o druh práce a miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Odmietnutie výkonu takejto práce nie je porušením pracovnej disciplíny, ani dôvodom na výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny.

Počas konania žalobkyňa ďalej argumentovala: Inšpektorát práce došiel k záveru, že žalovaný má rajonizáciu, teda nemal by bezdôvodne preraďovať z jedného rajónu do druhého. Ak by to tak nebolo, tak potom nevie prečo v roku 2009 nebol kvalifikovaný jej úraz, ktorý mala v pracovnom čase, ale mimo svojho rajónu, ako pracovný úraz, zlomila si členok a následne bola 9 mesiacov na nemocenskej dávke. O tomto úraze zamestnávateľ mal vedomosť. V zásade sa nikdy nemenili rajóny, ani počet zásielok. Stalo sa, že občas sa niekto odhlásil alebo prihlásil, ale nešlo o žiadne zásadné zmeny. Stalo sa, že keď niekto ochorel v inom rajóne, tak ho niekto z iného rajónu zastúpil ale to bolo len dočasné. Taktiež mal každý iný plat v závislosti aj od veľkosti rajónu. Podľa dohody o pracovnej činnosti, ktorú má pani P. so žalovaný, je rozsah jej práce max. 10 hod. týždenne, viac ani uvedený nemôže byť, nakoľko to zákon nepovoľuje, ale mzdu, ktorú má - 282 Eur, takú žalobkyňa nemala ani pri pracovnej zmluve. Mala v hrubom 184,57 Eur a ona podľa tohto mala 282 Eur. Podľa jej vedomostí už nikto pre žalovaného nepracuje ako zamestnanec. Žalobkyňa len v rýchlosti 26.11.2011 napísala, že nechce robiť rajón 28, keďže jednak mala málo času a jednak predtým rozprávala s inšpektorátom práce, tak nepovažovala za potrebné tam podrobne

uvádzať dôvody. Ale po tom, ako jej bolo 1.12. doručené stanovisko žalovaného z 29.11.2011, tak už podrobnejšie rozpísala dôvody vo svojej sťažnosti z 1.12.2011, ktorú odovzdala pánovi Ď.S. H.. 3.12.2011. V dňoch 1. - 3.12.2011 riadne robila vo svojom rajóne 32. Nikto jej nekázal, že mám ísť inde a 1.-ho tam ani už veci pre rajón 28 neboli. Zamestnávateľ si mal po jej stanovisku vyžiadať doklady ohľadne jej zdravotného stavu, keď jej chcel zakázať vstúpiť do doručovne. V októbri 2010 diagnostikovali ischias, mala veľké bolesti, no neprestala chodiť do práce. Nemohla si dovoliť byť vypísaná, keďže je rozvedená s troma nezaopatrenými deťmi a cítila i zodpovednosť voči zamestnávateľovi. Vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne, jej problémy s chrbticou, nedošlo z jej strany k porušeniu pracovnej disciplíny a ak by to súd považoval za porušenie pracovnej disciplíny, nedošlo k porušeniu v takej miere a intenzite, ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru vzhľadom na osobu žalobkyne, priestor, funkciu, ktorú doteraz vykonávala, jej doterajší postoj k práci a situáciu, za ktorej k tomu došlo ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nebola spôsobená žiadna škoda.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žalobu žiadal zamietnuť. Vo svojom podaní z 3.4.2012 uviedol, že z kontextu žaloby vyplýva, že žalobkyňa za dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru považuje skutočnosť, že zamestnávateľ nezdôvodnil dôvod preradenia z rajónu č. 32 na rajón č. 28, ktoré podľa jej názoru mali byť v pracovnej zmluve špecifikované ako miesto výkonu práce a neakceptoval jej zdravotné námietky. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 5.12.2011 žalovaný považuje za zodpovedajúce ustanoveniam a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, a teda za platné. Vymedzenie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve obcou - mestom Košice je plne v súlade s ustanoveniami , jeho výkladmi a judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalobkyňa mala v pracovnej zmluve uvedený ako druh práce roznos tlače, ktorý sa dodatkom č. 1 s účinnosťou od 1.8.2009 zmenil na doručovanie poštových zásielok. Takéto vymedzenie druhu práce plne odôvodňuje širšie vymedzenie miesta výkonu práce územím celej obce a to z dôvodu potreby väčšej pružnosti pri roznáške tlačovín súvisiacou so zmenou adresátov, počtom dodávaných periodík a pod. To, že žalobkyňa pracovala na jednom rajóne od začiatku trvania jej pracovného pomeru v našej spoločnosti na tejto skutočnosti nič nemení a neoprávňuje jej nárok zotrvať v tomto rajóne navždy. Počet roznášaných poštových zásielok v rajóne č. 32, kde žalobkyňa pracovala, bol stabilne klesajúci, rovnako ekonomická rentabilita uvedeného rajónu, a preto bola potrebná určitá reorganizácia, ktorú žalobkyňa bezdôvodne, v rozpore s ustanoveniami jej uzatvorenej pracovnej zmluvy, odmietla. Nie je pravdou, že dôvodom preradenia bol zlý ekonomický výsledok zamestnávateľa, ale zlý ekonomický výsledok rajónu č. 32. bližšie neurčuje, ako široko má byť účastníkovi v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi a pri jeho vymedzení sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Podľa výkladov k môže byť miesto výkonu práce i uvedenie mesta, obce, dokonca i vymedzenie okresu, kraja, regiónu a pod. Takýto výklad je i v súlade s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spore č. . Toto stanovisko žalovaný zaslal i Inšpektorátu práce Košice, ktorý „v zásade voči vyššie citovanému právnemu rozboru matérie, ktorá je jadrom riešeného problému nemal námietky, pretože je identický s dôvodovými správami k , ktorý je vydávaný v odborných periodikách“. Napriek tejto skutočnosti však bolo dojednanie miesta výkonu práce obcou Košice podľa názoru inšpektorátu práce v rozpore s ustanovením - teda v rozpore s dobrými mravmi, čo podľa názoru žalovaného je len dôsledkom nepochopenia podstaty vykonávania roznášky periodickej tlače. Žiadna interná rajonizácia regiónu pre potreby zamestnávateľa nemôže predsa zakladať povinnosť zamestnávateľa stanovovať pri roznáške tlače jednotlivé regióny ako miesta výkonu práce pri uzatváraní pracovných zmlúv, nakoľko takýto postup by bol pri danom predmete činnosti pre zamestnávateľa skôr či neskôr likvidačný. Rovnako ako miesto výkonu práce i druh práce a jeho stručná charakteristika určuje rozsah dispozičnej právomoci zamestnávateľa, t. j. prideľovať zamestnancovi v dohodnutom rámci konkrétne pracovné úlohy, čo v prípade žalobkyne bolo doručovanie poštových zásielok v meste Košice. Nejednalo sa o zmenu dohodnutých pracovných podmienok, kde by sa vyžadoval súhlas zamestnanca a zamestnankyňa bola v rámci uzatvorenej pracovnej zmluvy povinná takúto činnosť vykonať a to i napriek skutočnosti, že pracovnú zmluvu považuje za uzatvorenú v rozpore s ustanoveniami , čo môže byť čisto jej subjektívny názor. Zamestnankyňa takisto nemala v pracovnej zmluve ani inak stanovenú normu počtom roznesených kusov. Tvrdenia žalobkyne o jej nepriaznivom zdravotnom stave žalovaný považuje taktiež prinajmenšom za zavádzajúce, nakoľko žalobkyňa za celú dobu trvania pracovného pomeru nepredložila žiadny lekársky posudok ani iné vyjadrenie lekára, ktorý by jej zlý, prípadne zhoršený zdravotný stav potvrdzoval.

Potvrdenie všeobecnej lekárky o pracovnej neschopnosti vydané po upozornení zo dňa 29.11.2011, kedy žalovaný žalobkyni oznámil, že odmietnutie nastúpenia na iný rajón v rámci mesta Košice bude klasifikovať ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, nemožno považovať za potvrdenie o nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré by odôvodňovalo jej odmietnutie pridelenej práce. Odvolávka na judikát R31/1980 teda nie je opodstatnená, nakoľko i uvedený judikát vydanie lekárskeho posudku príslušného orgánu - v tom čase sa jednalo o komisiu sociálneho zabezpečenia - predpokladá. Žalobkyňa nemala relevantný dôvod preradenie na iný rajón odmietnuť, argumenty o vzdialenosti rajónu a počte kusov boli vzhľadom na uzatvorenú pracovnú zmluvu absolútne neopodstatnené. Ostatné tvrdenia žalobkyne sú takisto za zavádzajúce a navzájom si odporujúce, žalobkyňa v celej žalobe nepopiera, že nastúpiť na iný rajón v Košiciach sústavne a trvalo odmietala, preukazuje to dokonca podanou sťažnosťou, pričom žalovaného zároveň obviňuje, že ju nezaučil na prácu v novom rajóne. Pravdou je však to, že žalobkyňa výslovne odmietla aj zaučenie v novom rajóne s tým, že by jej to trvalo minimálne mesiac, čo je takisto úplne scestný argument u psychicky a fyzicky minimálne priemerne disponujúceho človeka, ktorým žalobkyňa bezpochyby je. Na žalobkyňu nebol zo strany žalovaného v žiadnom prípade vykonávaný žiadny nátlak, čomu nasvedčuje i samotné vyjadrenie žalobkyne, že napriek „šoku“, ktorý utrpela a nemožnosti zavolať políciu kľúče, ktoré sú majetkom zamestnávateľa a mal teda oprávnený nárok ich od žalobkyne požadovať, vydať odmietla a vydala ich až poobede spolu s potvrdením o práceneschopnosti od lekárky, ktorej ordináciu medzičasom našla. Odmietala nastúpiť na pridelený výkon práce v rámci pracovnej zmluvy, preto si od nej vedúci zamestnanec p. Ď. žiadal kľúče od rajónu, v ktorom už prácu vykonávať nemala, čo je normálny štandardný a ničomu neodporujúci postup.

V podaní zo dňa 21.6.2012 žalovaný k spôsobu určovania jednotlivých rajónov uviedol, že jednotlivé rajóny nie sú presne vymedzené územím ani počtom kusov tlače, nakoľko počet kusov tlače sa sústavne mení v závislosti od objednávok. V dôsledku toho sa priebežne upravuje i veľkosť jednotlivých rajónov, nakoľko pri meniacich sa objednávkach nie je možné udržiavať stabilné územné vymedzenie týchto rajónov, rovnako tak ani stabilný počet kusov roznosenej tlače v tom ktorom rajóne. Pritom trend potreby donášky poštových zásielok, špeciálne periodickej a neperiodickej tlače, ktorá tvorí hlavnú náplň činnosti žalovaného je stabilne klesajúci. Vzniká teda skôr potreba zlučovania jednotlivých rajónov, resp. zväčšovania ich územného okruhu. Nie je ani pravdou, že každý rajón má pevne určené mzdové ohodnotenie tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Mzdové ohodnotenie bolo síce upravované podľa počtu roznesených kusov a na rentabilitu jednotlivých rajónov a tieto faktory sa vyhodnocujú následne u každého jednotlivého zamestnanca a nie sú nijako fixne stanovené. Po príchode do práce každý zamestnanec dostane určitý objem poštových zásielok prislúchajúcich k tomu ktorému rajónu spolu so zoznamom adries, na ktoré treba jednotlivé zásielky doručiť. Doba výkonu práce je zaznamenávaná tak, že po príchode do práce zamestnanec zapíše príchod, spočiatku sa po roznáške tlače zasielala sms správa o skončení práce. Sms správy o skončení práce sa zasielajú i u nových doručovateľov, pri preradení pracovníkov na iné rajóny, resp. pri akýchkoľvek podstatných zmenách v doručovaní. Vedúci doručovne tak vždy má prehľad o skutočnej dobe výkonu práce toho-ktorého pracovníka. Vedúci doručovateľov vykonávajú pochôdzky jednotlivých rajónov vrátane doručovania i osobne, a to tak kontrolné pochôdzky, ako aj roznos tlače v jednotlivých rajónoch v prípade potreby zastupovania. Nakoľko zamestnávateľ nevyžadoval nepretržitý výkon práce a jedinou požiadavkou bolo rozniesť zásielky do 9:00 hod. každého dňa, dohodlo sa so zamestnancami, že sms-správy sa budú zasielať len v prípade, ak sa pri doručovaní práce vyskytnú problémy, čo zahŕňa i nedodanie zásielok do 9:00 hod.. Takto je možné odsledovať i dobu týždenného pracovného času, ktorá od príchodu do práce do 9:00 hod. u zamestnancov s pracovnou zmluvou uzatvorenou na kratší pracovný čas nepresiahne 20 hodín.

Žalovaný na pojednávaní predniesol, že porušenie zo strany žalobkyne bolo natoľko závažné, že odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko odmietla vykonávať pridelenú prácu priamym nadriadeným. To, že nevznikla škoda, bolo len vďaka tomu, že zamestnávateľ bol pripravený riešiť túto situáciu, lebo už predtým žalobkyňa ústne odmietla vykonávať pridelenú prácu a aj písomne a hrozila škoda tým, že by neboli doručené tlačoviny. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobkyne, nemali žiadny relevantný dôvod naň prihliadať, nakoľko nebol zo strany žalobkyne predložený žiadny znalecký posudok, iba piateho decembra doniesla PN-ku od všeobecného lekára bez uvedenia diagnózy. Práca jej bola pridelená v súlade s pracovnou zmluvou.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkov ako aj oboznámením sa s obsahom predložených listinných a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa ako zamestnankyňa uzavrela dňa 17.3.2008 so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, v ktorej dohodli nástup do práce dňom 1.4.2008, druh práce - roznos tlače (bez stručnej charakteristiky), miesto výkonu práce - Košice, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný čas - do 20 hodín týždenne, mzda 5.500 Sk brutto. Dodatkom č. 1 z 30.7.2009 k Pracovnej zmluve na kratší pracovný čas bolo dohodnuté, že pracovník bude vykonávať doručovanie poštových zásielok. Predtým žalobkyňa pracovala ako doručovateľka tlače - od 7.11.1997 v prvej novinovej spoločnosti a.s., od 1.1.200 v Privátnej novinovej službe a.s. a od 1.1.2004 v Slovenskej pošte š.p.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že obsahom pracovnej činnosti bolo prebrať a usporiadať určité množstvo tlače, t. j. novín a časopisov, v doručovni na Dunajskej ulici č. 10 v Košiciach, a následne ju podľa rozpisu (označeného ako dodávka tlače) dopraviť do prideleného rajónu a rozniesť do domových alebo podnikových schránok, prípadne na vrátnice podnikov a škôl. Každý rajón má iný rozsah, čo sa týka vzdialeností, zoznamu ulíc a počtu kusov tlače, a v nadväznosti na to zamestnankyne na nich pracujúce aj iné finančné ohodnotenie. Každý pracovník ráno dostával presný rozpis na svoj rajón. Doba výkonu práce sa zaznamenáva tak, že po príchode do práce zamestnanec zapíše príchod, s tým, že tlač musí byť roznesená do 9.00 hod. U nových doručovateľov, pri preradení pracovníkov na iné rajóny resp. pri iných podstatných zmenách v doručovaní a v prípade problémov pri doručovaní (napr. nedodanie zásielok do 9:00 hod.) sa zasielajú sms správy o skončení práce. Vedúci doručovne tak vždy má prehľad o skutočnej dobe výkonu práce toho-ktorého pracovníka. Okrem toho vedúci doručovateľov vykonávajú kontrolné pochôdzky po jednotlivých rajónoch ako aj roznos tlače v prípade potreby zastupovania. Takto je možné odsledovať dobu skutočne odpracovaného pracovného času. Pôvodne mala žalobkyňa pridelený rajón č. 32. Prácu v tomto rajóne vykonávala už od 1.6.2002 ešte pre predchádzajúcich zamestnávateľov: PONS a.s., Slovenská pošta a.s.. Podľa rozpisov pre dodávku tlače v rajónoch 28 a 32 24.11.2011 súd zistil, že rajón 28 sa nachádza prevažne v mestskej časti Košice -Staré mesto, okres Košice I a rajón 32 prevažne v mestskej časti Košice - Juh, okres Košice II, pričom tento je menší a nachádza sa bližšie k doručovni; v rajóne 28 malo byť roznesených 126 ks a v rajóne 28 53 ks tlačovín. Z rozpisov pre dodávku tlače v rajóne 32 v dňoch 7., 10., 14., 15., 27., 19., 13. a 26. októbra 2011, 13., 18. a 19. novembra 2009, 3. a 4. decembra 2009; 12. - 15., 18. a 19., novembra 2008 súd zistil, že rajón 32 sa v uvedených obdobiach v zásade nemenil, menil sa počet tlačovín. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že celé roky pracovala ako doručovateľka, predtým som robila na Slovenskej pošte, ale keďže bola nerentabilná, potom to prevzal žalovaný. Slovenská pošta im povedala, že všetko ostane tak, ako bolo dojednané v pracovnej zmluve, ale žalovaný im dal nové pracovné zmluvy na podpis. Nebolo veľmi času rozmýšľať a kontrolovať to, neboli to však už také isté podmienky ako v Slovenskej pošte, pretože zobrali im stravné lístky, znížili hodiny, pričom ostal zachovaný počet novín, jej dokonca pribudli a zobrali im aj cestovné. To znamená, že keď niekto sa potreboval presúvať z Dunajskej napr. na sídlisko Nad Jazerom, tak si to musel hradiť sám, zrejme aj preto uviedli ako miesto výkonu práce len Košice. Žalobkyňa aj predtým robila u iných podobných spoločností - pred Slovenskou poštou to bola Prvá obchodná novinová spoločnosť. V podstate od 1.6.2002 mala tento rajón 32 s tým, že ten sa jej postupne rozšíril v podstate o dva ďalšie, ale v súvislosti s tým jej bol aj zvýšený plat. Predtým ešte mala iný rajón, ale ten, keď m odišla na materskú dovolenku, tak potom ho už prevzal niekto iný. Žalovaný jej v súvislosti s nariadením preloženia na rajón č. 28 nedal možnosť predložiť doklady preukazujúce jej zdravotný stav. Dňa 23.11.2011 ráno, keď žalobkyňa prišla do doručovne, jej jej nadriadený - pán Ď. H.. - oznámil, že si má premyslieť, či nebude robiť namiesto rajónu číslo 32 iný rajón (konkrétne rajón číslo 28) od 1.12.2011. V sobotu 26.11.2011 ráno žalobkyňa nechala v doručovni svojmu nadriadenému - J.. Ď. staršiemu - písomný odkaz, že od 1.12.2011 nebude robiť rajón č. 28, nakoľko je v ňom o 130% viac kusov a je viac vzdialený od doručovne ako jej doterajší rajón. V písomnom stanovisku žalovaného zo dňa 29.11.2011 k vyjadreniu žalobkyne z 26.11.2011, ktoré bolo žalobkyni doručené 1.12.2011, žiadal žalovaný o výkon práce v rajóne č. 28 od 1.12.2011 s tým, že v opačnom prípade to bude kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovných povinností. Svedok A. Ď. R.., zamestnaný ako u žalovaného ako regionálny zástupca pre východoslovenský kraj, a bol priamym nadriadeným žalobkyni, v konaní vypovedal, že žalobkyni bolo nariadené ústne aj písomne, aby prevzala rajón 28, ale ona to odmietla ústne aj písomne z dôvodu, že je veľký. Takže museli zabezpečiť náhradu na roznos tohto rajónu, aby nevznikla zamestnávateľovi škoda. Ten rajón 28 potom zabezpečovala tá pôvodná doručovateľka. Tiež dostali pokyn od nadriadeného, J.. L., aby zabezpečili rajón 32 po žalobkyni. V deň, kedy sa doručilo okamžité skončenie pracovného pomeru na rajón 32, keď prišla žalobkyňa, tam už veci neboli a na rajón 28 už poslali inú doručovateľku. Vzápätí svedok uviedol, že žalobkyňa svojvoľne rozniesla veci pre rajón 32 1.-ho, 2.-ho aj 3.-ho. V rajóne 28 naďalej doručovala

pani Havranová. Tie rajóny mali byť menené zrejme kvôli rentabilite, mali sa vymeniť doručovateľky v rajónoch 28 a 32, kde priemerná dĺžka pracovného času bola do 10 hodín a v rajóne 28 do 14 hodín. Veľkosť rajónov sa bežne zvykla meniť podľa počtu novín, časopisov, v minulosti s tým problémy neboli. So žalobkyňou pracoval odkedy nastúpil u žalovaného, t.j. 1.5.2008. Žiadne problémy v práci s ňou predtým nemali. Svedok L.. A. Ď. H.. bol tiež nadriadeným žalobkyne, pracoval pre žalovaného ako vedúci pre Košice a Prešov. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyni bolo na pokyn pána Balušika nariadené pracovať na rajóne 28, ale to odmietla, ako sa dozvedel od J.. Ď. st.. Bolo to nariadené zrejme z dôvodov nerentability, je to bežný postup. Nestalo sa, že by niekto niečo voči tomu namietal. Keďže 1.-ho žalobkyňa neprešla na ten rajón, museli sme zabezpečiť náhradu, teda tá pôvodná doručovateľka ďalej doručovala v rajóne 28 a pani X. vo svojom pôvodnom. Tiež nechcela vrátiť kľúče. 3.-ho mu odovzdala v zalepenej obálke vyjadrenie, ktoré potom ukazoval svojmu vedeniu. Nepamätá si, že by sa niekedy žalobkyňa sťažovala na svoje zdravotné problémy, keďže mal som na starosti 45 ľudí. Svedok K. L. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobkyňou mal osobný kontakt 15.11.2011, kedy jej navrhol zmenu z kratšieho pracovného času na dohodu o pracovnej činnosti, nakoľko rajón, ktorý obhospodarovala bol dlhodobo stratový, a toto žalobkyňa odmietla. Tak jej oznámil, že jej môže byť zmenený rajón, čo je bežná prax. Ďalšie informácie má len sprostredkovane, asi od pána Ď. a písomne sa asi dvakrát vyjadrila žalobkyňa, že odmieta zmeniť rajón. Na základe toho pripravil náhradu. Tiež bola písomne upozornená, že ak nenastúpi do nového rajónu, že to bude posúdené ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ešte tri dni bola na pôvodnom rajóne, odmietala vydať kľúče od brán, kam sa doručuje, tak bolo rozhodnuté o okamžitom skončení pracovného pomeru, a 5.-ho už mal nastúpiť nový človek. Dôvody, ktoré uvádzala žalobkyňa vo svojej sťažnosti z 1.12.2011, to vyzeralo ako dlhodobý problém, ktorý by nasvedčoval tomu, že ani by nemohla robiť takúto robotu, no ona ju napriek tomu ďalej vykonávala. Žalovaný potrebuje, aby kuriér konal operatívne. Ak zákazník nedostane noviny alebo časopis, volá im, sú s tým spojené výdavky - jednak sa odhlasujú zákazníci, jednak je žalovaný povinní hneď, ako mu oznámia, že im včas nebola tlač doručená, poslať kuriéra alebo autom doručiť tú zásielku. Aj vydavatelia si môžu voči nim uplatniť sankcie. Iné problémy so žalobkyňou nemali. Miesto výkonu práce - Košice sa dojednáva z dôvodu, že žalovaný potrebuje operatívne riešiť roznášku, to znamená, že ak niekto vypadne, aby ho zastupoval iný kuriér a tiež, aby mohli reorganizovať rajóny podľa potreby. K otázke žalobkyne, prečo nebol úraz žalobkyne klasifikovaný ako pracovný len preto, že sa jej stal v inom rajóne, sa svedok nevedel vyjadriť. Svedkyňa P. P. v konaní vypovedala, že pracujem pre žalovaného ako doručovateľka. Minulého roku v zhruba v takom čase bolo jej oznámené, že od 1.12. nastupuje na nový rajón, tak to prijala. Myslí si, že mohla aj odmietnuť. Mala ísť na 32-ku a odovzdať kľúče. Prišla 1.12. skoro ráno o 4:10, odovzdala kľúče. Nechali ju čakať asi hodinu - hodinu a pol. A potom prišiel vedúci a vrátil jej kľúče s tým aby šla ďalej robiť na svoj rajón, kde je až doteraz. V jej rajóne trvá roznos tlače do 20 hodín, niekedy je to 18, niekedy 19, podľa toho, aká je šikovná, koľko je kusov tlače. Jej rajón je od Šrobárovej až po malú stanicu. Roznos tlače v tom rajóne robí zhruba od roku 1997. Najprv robila pre Prvú novinovú, potom pre Prvú privátnu, Poštu a pre Mediaprint robí asi 4 roky. Stále mala 2 rajóny a keď som začala robiť pre Mediaprint, tak jej dali ďalší. Nevie podľa čoho, ale keď pre nich začala robiť, tak robili prieskum, kto má koľko ulíc, schránok a koľko kusov tlače. Zastupovala aj v iných rajónoch, keď bola mladšia, sú na to určité pracovníčky alebo vedúci zoberie nejakých brigádnikov. Podľa dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi P. P. a žalovaným dňa 28.8.2008 sú ako miesto výkonu práce uvedené Košice, druh práce roznos tlače, rozsah pracovného času - max. 10 hod. týždenne a odmena 9.100 Sk. Podľa dodatku č. 2 k uvedenej dohode uzavretého 28.3.2012 je mzda menovanej 282 Eur brutto. Na stanovisko žalovaného z 29.11.2011 žalobkyňa reagovala písomnou sťažnosťou zo dňa 1.12.2011, ktorú prevzal jej nadriadený 3.12.2011, v ktorej uviedla, dňa 15.11.2011 jej bol pracovníkmi z Bratislavy predložený návrh, aby z dôvodov zlých ekonomických výsledkov prešla pracovať na dohodu alebo ostala ako zamestnanec s tým, že že pri nezmenenom plate dostane ďalší rajón, čo odmietla a čo jej po preskúmaní jej pracovnej zmluvy odobril odborník na inšpektoráte práce. Následne jej bolo ústne oznámené (nie nariadené), že si má premyslieť, či neprevezme namiesto svojho rajónu rajón č. 28. Keď k tomuto rajónu dostala podklady, zistila, že vzdialenosť do rajónu č. 28 z doručovne je väčšia než v jej rajóne a že je tam zhruba o 130% viac tlače, ktorú by roznášala za ten istý plat, preto je samozrejmé, že ho nechce. Také množstvo tlače denne pre jedného človeka považuje za neúnosné, osobitne pre ňu, keďže v januári 2009 cestou z práce utrpela komplikovanú zlomeninu členka a pred rokom prekonala ischias, s ktorým sa ani nedala vypísať, takže skôr, než by začala vykonávať roznos tlače v rajóne 28, nevyhnutne najprv musia lekári posúdiť jej zdravotnú spôsobilosť. Ďalej o.i. uviedla, že

zamestnávateľ neuviedol pre svoje rozhodnutie dôvod, že zlý ekonomický výsledok v nie je, že doposiaľ roky svedomito plnila svoje pracovné povinnosti za smiešny plat, často v ťažkých poveternostných podmienkach, že je potrebné okrem počtu kusov hodnotiť aj prejdenú vzdialenosť a že si myslí, že zamestnávateľ len hľadá zámienku vyhodiť ju bez nároku na odstupné. Uvedenú sťažnosť žalobkyne prevzal dňa 3.12.2011 jej nadriadený pán Ď. H.., ktorý ju zoskenoval a poslal nadriadeným mailom do Bratislavy. Žalobkyňa dňa 2.12.2011 podala na Inšpektorát práce Košice sťažnosť, v ktorej sa vyjadrila v tom zmysle, že dňa 15.11.2011 je zamestnávateľ ústne predložil návrh. aby z dôvodu zlých ekonomických výsledkov zamestnávateľa prešla pracovať na dohodu alebo aby zostala ako zamestnanec s tým, že pri nezmenenom plate jej pridajú ďalší rajón, čo odmietla a čo jej v ten istý deň aj potvrdil odborník na Inšpektoráte práce Košice, ktorý videl jej pracovnú zmluvu. Následne jej bolo ústne oznámené (nie nariadené), že si má premyslieť, či neprevezme namiesto svojho rajónu iný rajón (č.28) a keď k nemu dostala podklady, zistila, že vzdialenosť do rajónu č. 28 z doručovne je väčšia než v jej rajóne a že je tam zhruba o 130% viac tlače, ktorú by roznášala za ten istý plat, pričom jej rajón zostane zachovaný. Dňa 1.12.2012 jej zamestnávateľ doručil na podpis dokument, že ak nepristúpi na roznos tlače v rajóne 28, bude kvalifikovať ako hrubé porušenie pracovných povinností. Zamestnávateľ potrebuje znížiť zamestnancov a aby sa vyhol prepúšťaniu z nadbytočnosti a teda vyplateniu odstupného, zrejme chce dosiahnuť jej prepustenie pre porušenie pracovnej disciplíny. Pán Ď. H.. - nadriadený žalobkyne - dňa 5.12.2011 po príchode žalobkyne do práce jej zamedzil vstup do doručovne a vyzval ju na odovzdanie kľúčov od rajónu 32. Žalobkyňa od uvedeného dňa bola práceneschopná, ako uviedla, pre problémy s chrbticou Dňa 8.12.2011 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa .) z 5.12.2011 pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď napriek výzve zamestnávateľa, ktorú prevzala 1.12.2011, nenastúpila uvedeným dňom na výkon svojho pracovného zaradenia na roznos tlače v rajóne Košice č. 28, a to v rozpore s pracovnou zmluvou, v ktorej bolo dojednané ako miesto výkonu práce mesto Košice. V knihe príchodov a odchodov žalovaného je žalobkyňa zapísaná dňa 30.11.2011 o 5:25 hod. k útvaru 32, 1.12.2011 k útvaru 32 o 5:20, 2.12.2011 k útvaru 32 5:15, 3.12.2011 k útvaru 32 o 5:20, 5.12.2011 k útvaru 32 o 5:20 a je tam dopísané „Ukradli mi noviny.“ V zátvorke je dopísané iným písmom náhradný doručovateľ. V ďalších dňoch už zapísaná nie je. Dňa 30.11.2011 bola pani P. zapísaná k útvaru útvar 28 o 4:08, 1. a 2.12.2011 nie je zapísaná p. P. ani rajón 28 a dňa 3.12.2011 je zapísaná pani P. dvakrát k rajónu 28 o 4:10, 5.12.2011 tiež k rajónu 28 o 4:10. Podľa Prepúšťacej správy FN L. Pasteura Košice žalobkyňa bola 21.1.2009 o 10.00 prijatá na hospitalizáciu pre zlomeninu ľavého členka a prepustená bola 28.1.2009. Podľa správy H.. V. M. zo sept. 2012 má žalobkyňa od 20.11.2010 klinický nález chronický zhoršujúci sa statickým zaťažením osového aparátu, chodila na rehabilitačnú liečbu pre bolesti vyžarujúce do dolných končatín, lieči sa pre bolesti chrbtice, má sa vyvarovať noseniu bremien. Žalobkyňa dňa 13.12.2011 zamestnávateľovi oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Okrem iného uviedla, že odmietnutie vykonávania práce, ktorá bezprostredne a vážne ohrozuje zdravie zamestnanca nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, že k dôvodom „výpovede“ nemala možnosť sa vyjadriť. Listom zo dňa 1.2.2012 Inšpektorát práce Košice žalobkyni listom oznámil, že inšpekciou práce u jej bývalého zamestnávateľa bolo zistené, že miesto výkonu práce je v jej pracovnej zmluve definované názvom obce Košice, a nie obcou a organizačnou časťou alebo inak určeným miestom, ako to vyžaduje , pričom z predložených dokladov je zrejmé, že dojednaný druh práce - roznos tlače - je v rámci obce rajonizovaný, ide teda o rozpor s ust. z 8.2.2012 k protokolu č. IKO-08-37-2.4/P-E24-12 z 1.2.2012 sa žalovaný vyjadroval k jednotlivým bodom protokolu, pričom k bodu 1. „Vznik pracovného pomeru - zistený rozpor s ust. : Inšpektorát práce kontrolou pracovných zmlúv zamestnancov zistil, že miesto výkonu práce je definované názvom obce Košice, a nie obcou a organizačnou časťou alebo inak určeným miestom.“ žalovaný o.i. uviedol: „...širšie vymedzenie miesta výkonu práce vyplýva priamo z osobitnej povahy zamestnania, kedy zamestnávateľ počíta s preraďovaním zamestnanca podľa aktuálnych potrieb. Rajonizácia, ktorou argumentuje inšpektorát práce, je len územným členením pre potreby zamestnávateľa, nemôže však zakladať povinnosť zamestnávateľa špecifikovať miesto výkonu práce podľa jednotlivých rajónov. Podľa výkladov k i podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR miesto výkonu práce determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Pri vymedzení miesta výkonu práce sa uplatňuje princíp zmluvnej

voľnosti. Miesto výkonu práce možno vymedziť i uvedením mesta, resp. obce, kde bude zamestnanec vykonávať prácu, dokonca i vymedzením okresu, kraja, regiónu a pod....“ K vyjadreniu žalovaného inšpektor uviedol: „V zásade k vyššie citovanému právnemu rozboru matérie, ktorá je jadrom riešeného problému nemáme námietky, pretože je identický s dôvodovými správami k , ktorý je vydávaný v odborných periodikách. Túto otázku je však potrebné skúmať v konkrétnych súvislostiach u konkrétnych prípadov. Napr. s A.. E. X., nar. 16.8.1966, kontrolovaný subjekt dňa 17.3.2088 podpísal pracovnú zmluvu na druh práce roznos tlače s miestom výkonu práce Košice. Nadriadeným jej bol pridelený rajón 32. Dňa 29.11.2011 jej bol zaslaný list, ktorým ju zamestnávateľ žiada o výkon práce - roznos tlače v rajóne č. 28 od 1.12.2011, v opačnom prípade to bude klasifikované ako hrubé porušenie pracovných povinností. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru s menovanou aj skutočne došlo titulom /1/b . Aglomerácia Košice je zamestnávateľom rajonizovaná. Odhliadnuc od toho, pozostáva zo štyroch okresov. Inšpektor práce neskúmal určitosť tejto podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy - to prislúcha výlučne súdu. Keďže však inšpekcia práce je okrem iného dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, inšpektor práce v tomto konkrétnom prípade, opierajúc sa o ustanovenie prišiel k záveru, že miesto výkonu práce malo byť v pracovnej zmluve špecifikované užšie.“ Z bodu 2. dodatku k protokolu vyplýva, že inšpektor u žalovaného zistil rozpor s ust. spočívajúce v dojednaní priaznivejších mzdových podmienok u zamestnancov, ktorí so žalovaným uzavreli dohodu o pracovnej činnosti oproti zamestnancom s uzatvorenými pracovnými zmluvami na kratší pracovný čas. V uvedenom bode sa žalovaný bránil tým, že v pracovných zmluvách na kratší pracovný čas bol dojednaný pracovný čas do 20 hodín týždenne, čiže zamestnanec mohol odpracovať i menej a potvrdil, že zamestnanci mali na výber, či uzavrú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas s hradením odvodov zo strany zamestnávateľa alebo dohodu o pracovnej činnosti s vyššou mzdou, ale bez úhrady odvodov, číže náklady na zamestnanca mali v rovnakej výške. V závere inšpektor práce konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu protokolu.

Podľa - pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Podľa v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Podľa zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Podľa zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia. Podľa zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré: a) sú v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca. Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a . Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Žalobkyňa v tomto konaní napadla neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru podľa . Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v zákone, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený. Dôvod okamžitého skončenie pracovného pomeru musí byť písomne uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a tiež aby bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením a zrozumiteľných skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Zmyslom toho je, aby bol druhý účastník pracovného pomeru náležite chránený, hlavne aby sa mohol brániť, že uplatnený dôvod nie je daný. Žalovaný žalobkyni dňa 8.12.2011 doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z 5.12.2011 z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, keď napriek výzve zamestnávateľa, ktorú prevzala 1.12.2011, nenastúpila uvedeným dňom na výkon svojho pracovného zaradenia na roznos tlače v rajóne Košice č. 28, a to v rozpore s pracovnou zmluvou, v ktorej bolo dojednané ako miesto výkonu práce mesto Košice. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru [ ods. l písm. b) ] a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi

predpismi ( ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [ ods. l písm. b) a ods. l písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise zamestnávateľa alebo v pokyne vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Pretože vymedzenie hypotézy právnej normy v ustanovení nie je určené priamo právnym predpisom, ponecháva súdu možnosť, aby podľa svojej úvahy v konkrétnom prípade vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a dospel k záveru, či konanie žalobkyne uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru možno hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Nie je preto rozhodujúce, či zamestnávateľ v pokyne vedúceho zamestnanca určil, či a aké konkrétne konania majú, či nemajú byť ohodnotené tým-ktorým stupňom intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Bolo by preto v rozpore s uvedenými východiskami pre posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, keby uvedeným spôsobom bolo vopred súdu určené, že v tom-ktorom prípade k porušeniu pracovnej disciplíny v určitej intenzite došlo, bez toho, aby súd sám mal možnosť vymedziť hypotézu právnej normy. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom preukázať. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy priamo determinuje šírku dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Presné vymedzenie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve je dôležité pre posúdenie, či ide o preradenie zamestnanca na výkon práce do iného miesta, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ( ). Miesto výkonu práce treba odlišovať od pojmu pracovisko. Miesto výkonu práce je v prevažnej miere širším pojmom. Za pracovisko treba považovať určitý priestor, v ktorom má zamestnanec vykonávať prácu. V danom prípade je ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktoré malo byť dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, skutočnosť, že žalovaná napriek písomnej výzve zamestnávateľa z 29.11.2011, ktorú prevzala 1.12.2011, nenastúpila uvedeným dňom na výkon svojho pracovného zaradenia na roznos tlače v rajóne Košice č. 28. V uvedenej veci v zmysle dojednaného miesta výkonu práce nemalo ísť o preradenie, ale o zaradenie zamestnankyne do miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko (v danom prípade rajón) vzhľadom na ich schopnosti a zdravotný stav. Nemôže zaradiť zamestnanca na takú prácu a pracovisko, na ktorých vzhľadom na jeho zdravotný stav pracovať nemôže. Ak také zaradenie zamestnávateľ vykoná a zamestnanec na miesto, kde by došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu nenastúpi, nemôže ísť o porušenie pracovnej disciplíny, pretože v tom prípade sa porušenia právneho predpisu dopustil zamestnávateľ. Pre posúdenie dôvodnosti odmietnutia na nástup na také miesto je potrebné mať najprv dostatočné podklady pre posúdenie, či zamestnanec na takom pracovisku pre ohrozenie svojho zdravia pracovať skutočne nemôže alebo ide len o jeho subjektívny názor . Toto však zamestnávateľ neskúmal. Žalobkyňa však v súdnom konaní v danom smere svoje tvrdenia dostatočným spôsobom nepreukázala. Nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V tomto prípade je potrebné zobrať do úvahy, že žalobkyni bolo dňa 1.12.2011 písomne nariadené vykonať prácu, ktorá patrila do jej pracovnej náplne, avšak v inom rajóne - č. 28, vzdialenejšom, väčšom s väčším počtom tlačovín, čo podľa výpovede jej priameho nadriadeného odmietla, ostala v dňoch 1.- 3.12.2011 vykonávať prácu na rajóne 32 a 8.12.2011 jej bolo doručené

okamžité skončenie pracovného pomeru, a zamestnankyňa z rajónu č. 28 - J.. P. - ostala aj po 1.12.2011 na svojom rajóne č. 28, a to až do dnešného dňa. Podľa tvrdenia žalobkyne, 1.12.2011 (a tiež 2. a 3.12.2011) sa v doručovni tlačoviny pre rajón 28 po jej príchode do práce už nenachádzali, a teda ani nemohla splniť pokyn nadriadeného - roznos tlače v uvedenom rajóne od 1.12.2011, čo napokon potvrdil aj svedok I. Ďuroň st. Aj z knihy príchodov a odchodov vyplýva, že dňa 3.12.2012 pri rajóne 28 je zapísaná p. Havranová už o 4.10 hod., kým J.. X. prišla do práce až o 5.20 hod. Keďže zápis je duplicitný, je zrejmé, že prvý zápis sa vzťahuje na deň 2.12.2011. 4.12.2012 nebol pracovný deň a od 5.12.2011 bola žalobkyňa práceneschopná. Potom ale neobstojí dôvod, uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, že žalobkyňa napriek výzve žalovaného doručenej žalobkyni 1.12.2011 nenastúpila uvedeným dňom na roznos tlače v rajóne 28 - chýba úmysel. Taktiež nemožno nechať bez povšimnutia, že žalobkyňa sa snažila svoje dôvody zamestnávateľovi vysvetliť, že skutočne má problémy s chrbticou a nohami, že pred odmietnutím rajónu č. 28 sa bola poradiť na inšpektoráte práce, pričom podľa Protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-08-37-2.4/P- E24-12 z 1.2.2012 bol konštatovaný rozpor pracovnej zmluvy žalobkyne s ust. s poukazom na konkrétny prípad žalobkyne a skutočnosť, že aglomerácia Košice je zamestnávateľom rajonizovaná, mesto Košice pozostáva zo štyroch okresov a opierajúc sa o ust. uzavrel, že miesto výkonu práce malo byť v uvedenej pracovnej zmluve špecifikované užšie. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že inšpektor práce u žalovaného zistil rozpor s ust. spočívajúce v dojednaní priaznivejších mzdových podmienok u zamestnancov, ktorí so žalovaným uzavreli dohodu o pracovnej činnosti oproti zamestnancom s uzatvorenými pracovnými zmluvami na kratší pracovný čas, pričom sám žalovaný tvrdil, že v pracovných zmluvách na kratší pracovný čas bol dojednaný pracovný čas do 20 hodín týždenne, čiže zamestnanec mohol odpracovať i menej a taktiež potvrdil, že zamestnanci mali na výber, či uzavrú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas s hradením odvodov zo strany zamestnávateľa alebo dohodu o pracovnej činnosti s vyššou mzdou, ale bez úhrady odvodov. V tej súvislosti sa súdu jednanie žalovaného v spojitosti s faktom, že J.. P. napokon až doposiaľ ostala pracovať na rajóne č. 28 ako aj skutočnosťou, že v dohode o pracovnej činnosti mala dojednanú mzdu 282 Eur oproti žalobkyni so mzdou o 100 eur nižšou javí ako nedôvodné, za účelom zbaviť sa zamestnankyne (žalobkyne) v pracovnom pomere bez povinnosti vyplatiť jej odstupné. Ďalším neodškriepiteľným faktom je, že aj keď mala p. Havranová dojednaný pracovný čas v rozsahu do 10 hod. týždenne ( ani vyšší rozsah nepripúšťa - ), mala dojednanú takmer o 100 Eur vyššiu mzdu než žalobkyňa v pracovnom pomere s dojednaným pracovným časom do 20 hod. týždenne, a doposiaľ vykonáva prácu v rozsahu 14-19 hod. týždenne. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov ( ). Podľa prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Súd musí zdôrazniť, že pri dojednávaní pracovných podmienok, zamestnanec je v slabšej pozícii. Účelom zakotvenia povinnosti dojednať miesto výkonu práce ako obec a (kumulatívne) jej organizačná časť alebo inak určené miesto (t.zn. vo väčšine prípadov ešte užšie vymedzenie ako organizačná časť obce) má byť predovšetkým ochrana zamestnanca pred svojvoľným preraďovaním zamestnanca. Súd pripúšťa, že je možné dojednať ako miesto výkonu práce aj obec a že dôvody uvádzané žalovaným, sú racionálne, avšak podotýka, že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku, ktoré pozostáva zo štyroch okresov a tie sa ďalej delia na niekoľko mestských častí, ktoré sú veľkosťou i počtom obyvateľov porovnateľné s inými obcami na Slovensku, preto pri výkone práce doručovateľky, kde výkon práce spočíva v značnej miere v pešej chôdzi, je užšie vymedzenie organizačnou časťou obce na mieste. Zamestnávateľovi nič nebráni zabezpečiť zastupovanie v prípade vzniku prekážky na strane niektorej z doručovateliek, zamestnankyňami určenými pre taký prípad alebo brigádnikmi, ako to aj - ako vyplynulo z výpovedí svedkov - žalovaný obvykle robí, prípadne v rámci organizačnej časti veľkosť obce rajónu upraviť a pre prípad, že je potrebné radikálne zmeniť zamestnancovi rajón, riešiť to zmenou pracovnej zmluvy, resp. dohody o pracovnej činnosti. Okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou podľa pred bodkočiarkou výnimočným opatrením (porov. dikciu Zák. práce "Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer výnimočne ..."). K okamžitému zrušeniu pracovného pomeru preto môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú záver, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Pre úplnosť súd dodáva, že ak by aj bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 1.12.2011 odmietla nastúpiť na rajón 28, pri hodnotení intenzity takého porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne súd s prihliadnutím k

funkcii, ktorú vykonávala - radová zamestnankyňa, nie vo vedúcej pozícii, k jej dovtedajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností - jej nadriadení potvrdili, že predtým s ňou nikdy problémy v práci neboli, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo - zhoršený zdravotný stav, sťažené pracovné podmienky + stanovisko inšpektorátu práce, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností - svoju dovtedajšiu prácu neprestala vykonávať, snažila sa svoje dôvody zo zamestnávateľom prebrať, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa - zamestnávateľovi žiadna škoda nevznikla, prácu v rajóne č. 28 doposiaľ vykonáva zamestnankyňa ako predtým a k osobe žalobkyne, ktorá sa predtým napriek zdravotným ťažkostiam snažila svedomito vykonávať svoju prácu a zabezpečiť rodinu - tri deti, uzatvára, že také porušenie pracovnej disciplíny nemožno hodnotiť ako závažné. Po uvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo žalovaným dňa 8.12.2011 dané žalobkyni, teda je neplatné, preto súd žalobe vyhovel.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto súd zaviazal neúspešného žalovaného k náhrade jej trov konania, ktoré jej vznikli právny zastúpením, vo výške 100 %. Konkrétna výška náhrady trov konania bude určená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( a ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.