Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-165-2012.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/165/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu CaC clearing, s.r.o., so sídlom Letná 45, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom Šoltésovej 5, 040 01 Košice proti žalovanému H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká 6, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.446,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/37/2012-45 zo dňa 18.05.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania vo výške 51,98 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, AK Stropkov.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 79,87 eur. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 94,80 Eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa prvej vety § 146 ods.2 O.s.p. Keďže žalobca vzal späť návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom, a to z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 71,37 Eur, režijného paušálu vo výške 7,63 Eur a DPH vo výške 15,80 Eur. Trovy vedľajšieho účastníka tak predstavujú celkom 94,80 Eur.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.
Žalobca namietal, že z rozhodnutia je zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadne procesné úkony nevykonal, len prevzal právne zastúpenie. Právna úprava § 93 ods.2 O.s.p. pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobom, voči ktorému sa navrhovateľ nemôže brániť. Ak však takáto právnická osoba sa zúčastní konania ako vedľajší účastník na strane odporcu - spotrebiteľa, žalobca
považuje za nedôvodné a neúčelne právne zastúpenie v konaní pred súdom takéhoto subjektu, keďže ochrana spotrebiteľa je úlohou samotného združenia, ktoré bolo na týmto účelom založené.
Ďalej poukázal na znenie ust. § 142 ods.1 O.s.p. a § 150 ods.1 O.s.p. Žalobca nevidí účelnosť a dôvodnosť priznania trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že konanie bolo pre späťvzatie návrhu zastavené. To, že žalobca vzal svoj návrh späť v celom rozsahu neznamená, že bol podaný nedôvodne. Žalobca má za to, že účasť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaní bola neúčelná a nadbytočná a žalovanému nepriniesla žiadne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Subjektom, ktorý vstupuje do konania je Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS. Výsledok konania sa v tomto prípade nijako neprejavil vo vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom. Žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou ani nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník až po vstupe do konania a doručení všetkých listín mal zvážiť, či vzhľadom na stav dokazovania a argumentácie je jeho právne zastupovanie účelne a potrebné. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nadbytočná a možno konštatovať aj nehospodárnosť právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, nakoľko ten vykonal jediný právny úkon a to písomné oznámenie o vstupe do konania, respektíve prevzal vec, avšak z rozhodnutia súdu je nezistiteľný žiadny dátum tohto úkonu.
Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka by súd mal tiež zohľadniť aj charakter jednotlivých právnych úkonov vedľajšieho účastníka, ktoré sú podané na predpísanom formulári, v ktorom sa mení len predmet sporu, spisová značka a označenie účastníkov konania a jednotlivé podania sú tak obsahovo jednotné, vykazuje prvky štandardných až automatických postupov, čo možno považovať len za výkon administratívnej agendy tak ako to už judikoval Krajský súd v Košiciach, ktorý v takýchto prípadoch potvrdil rozhodnutie prvostupňových súdov o nepriznaní trov účastníkovi konania, zastúpeného právnym zástupcom za úkony vykazujúce len administratívnoprávnu povahu aj napriek ich úspechu v konaní. Aj samotné združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania, je preto otázna dôvodnosť jej právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že keď združenie samo podáva žalobné návrhy a zastupuje pred súdmi občanov, k právnemu zastúpeniu vôbec nedochádza. Združenie je samo spôsobilé na zastupovanie spotrebiteľov. V týchto intenciách rozhodlo už viacero súdov: Okresný súd Bardejov, Košice - okolie, Nitra, Žilina, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom a nie zo strany zvoleného zástupcu združenia.
Žalobca zároveň poukázal na údaje registrácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné združenie má svojich radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Je tiež otázna nutnosť a účelnosť využívať služby právneho zástupcu združení, ktoré má v zmysle osobitnej právnej úpravy možnosť využívať aj pomoc a podporu ministerstva. Združenie tak namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už vopred zastúpené právnym zástupcom na základe generálneho plnomocenstva, založeného v registri súdu Spr. Aj v tomto prípade, kedy vedľajší účastník vstúpil do konania len na základe doručeného oznámenia bez akéhokoľvek vyjadrenia sa k veci, resp. iného úkonu žalobca považuje prípadne priznanie náhrady trov konania za neúčelné a nedôvodné. Takýto právny názor ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu s právnym názorom, že úvaha žalobcu, že vzhľadom na cieľ - ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Združenia sa potom javia ako zneužitie zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia za účelom dosiahnutia zisku a na túto skutočnosť by mal odvolací súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. Ust. § 150 ods.1 O.s.p. totiž predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenia a náhradu z dôvodu, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,98 Eur (odmenu 35,69 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu + 7,63 Eur režijný paušál + 8,66 Eur DPH).
Pri argumentácií žalobcu mal za to, že je namieste otázka prečo žalobca ako silná finančná spoločnosť si nezriadi vlastné právne oddelenie, ktoré bude vymáhať od spotrebiteľov pohľadávky na súdoch bez právneho zastupovania. Sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (§ 3 ods.4, § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
Európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu preferujú činnosť združení v rámci zákonných opatrení. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. V dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej žalovanému prostredníctvom združenia bol v konaní spotrebiteľ úspešný. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno všeobecne odvodiť od článku 47 ods.2 Ústavy. Zároveň v tejto súvislosti poukázal vedľajší účastník na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Súd pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 47 Charty základných práv EÚ. O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zákonom č. 332/2011 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a na dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z.z. Novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09. Podľa citovaného rozsudku SDEÚ zásada účelnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zohľadňovať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. V zmysle uvedeného dokonca Krajský súd v Prešove svojím uznesením zo dňa 13.1.2012 č.k. 3Co/131/2011-85 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a ustanovil vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola taktiež právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa advokáta. Súd tu konštatoval, že nie je možné nedôvodne a bez akýchkoľvek logických súvislostí podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo. Vedľajší účastník môže preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch spôsobil už jeho vstup do konania aj bez vyjadrenia vo veci samej pre žalobcov odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatneného nároku vzali svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadali zastaviť. Vo viacerých prípadoch k späťvzatiu došlo až po vydaní platobného rozkazu alebo rozsudku, ktorým boli žalobcom súdom priznané uplatňované nároky. Z uvedeného teda vyplýva, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnych konaniach.
K priznaniu trov vedľajšieho účastníka aj bez akéhokoľvek písomného vyjadrenia, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po vstupe vedľajšieho účastníka predložili uznesenie Krajského súdu Prešov z 28.2.2012 č.k. 7Co/19/2012-84 a poukázali na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Banskej Bystrici, Trenčíne a Nitre. V predmetnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom v konkrétnom procese. Tento pozitívny zásah štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou. Aplikácia § 150 ods.1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.1.2012 sp.zn. 6Ncdo 5/2011. Úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť účelnosti stratégia a taktika právneho zastúpenia a následne sa táto analýza konzultuje na prvej porade s klientom. Podľa pokynov vedľajšieho účastníka sa zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a zisťuje sa dodávateľ, ktorý žalobu podal, vrátane súvisiacich administratívnych a daňových evidencií. Takýto úkon v sebe zahrňuje aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu
činnosť, sekretariát do kancelárie spočívajúci v evidencii, menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa spisového poriadku, pridelení spisovej značky, založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu. Argumentácia navrhovateľa je preto nenáležitá.
Vedľajší účastník navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery vo veci a správne aj rozhodol. Na jeho zisteniach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho zisteniami a na tieto právne závery odkazuje.
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.446,77 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom súd konanie zastavil, a keďže proti tomuto výroku uznesenia nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovaného v čase pred späťvzatím žaloby žalobcom a to podaním zo dňa 21.2.2012, v ktorom si zároveň uplatnil aj právo na náhradu trov konania.
Žalobca v odvolaní namieta neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie.
Podľa ust. § 93 ods.2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 93 ods.3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ust. § 93 ods.4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ust. § 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom.
Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že i vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinností ako účastník. Z toho možno vyvodiť, že vedľajší účastník má tak, ako hlavný účastník ( žalobca ) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ),
ktoré sa realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Toto právo nie je možné vedľajšiemu účastníkovi obmedziť alebo uprieť.
Okrem toho má vedľajší účastník i právo na náhradu trov konania ( § 137 O. s. p. ), keď takéto právo vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vystupuje ( žalovanému ).
Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré právo si neuplatnil. Vedľajší účastník si toto právo uplatnil, preto podľa § 146 ods. 2 O. s. p. mu právo bolo priznané.
Preto v tejto časti prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy prvostupňového konania.
Žalobca žiadal aplikovať vo vzťahu k trovám konania ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., avšak neuviedol žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo možné čo i len uvažovať o aplikácii citovaného zákonného ustanovenia.
Vo vzťahu k namietanému úkonu, za ktorý bola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potrebné uviesť, že ide o úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom.
Ide o základný úkon, na základe ktorého dochádza k faktickej realizácii právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní. Pri tomto úkone sa právny zástupca a vedľajší účastník dohodnú na obsahu, spôsobe zastúpenia a obrany, uzatvoria zmluvu, resp. podpíšu plnomocenstvo a skontrolujú ďalší postup v spore. Bez tohto základného úkonu nie je možné realizovať ďalšie úkony právnej pomoci. Preto za takýto úkon patrí bez ďalšieho vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd nakoniec poukazuje na vyčíslenie trov právneho zastúpenia žalobcu, kde všetky argumenty vo vzťahu k tomuto úkonu poprel tým, že si náhradu za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia napriek všetkým argumentom uplatnil a realizoval tým svoje právo na právne zastúpenie, ktoré v odvolaní vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi popiera.
Preto odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie jeho práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa § 14 ods.3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vo výške 35,69 Eur (1/2 z 71,37 Eur) a režijný paušál vo výške 7,63 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, preto patrí vedľajšiemu účastníkovi aj 20 % DPH vo výške 8,66 Eur, teda celkovo 51,98 Eur. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.