Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-77-2012.pdf
PDF · 129.47 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. advokátom JUDr. Milan Malata, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti odporcovi VINICA, a.s., Cesta slobody 771, 991 28 Vinica, IČO: 36 024 767, zast. AK KUBINEC & PARTNERS, Nám. SNP 17, Banská Bystrica o vydanie veci, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 6Cb 47/2010-265, IČS: 6210206622 zo dňa 5. januára 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 6Cb 47/2010-265, IČS: 6210206622 zo dňa 5. januára 2012 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e.
Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo výške 3.957,97 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 1.359,75 Eur na účet právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby uložil odporcovi povinnosť vydať sejačku O. C. C. X výr.č. XXXXXXXX, r.v. 2007, ktorú užíval odporca ako leasingový nájomca na základe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sporu dňa 28.08.2007. Odporca sa zaviazal zaplatiť nadobúdaciu cenu sejačky v dohodnutých mesačných splátkach po 2.981,62 Eur po dobu 48 mesiacov v období od 05.09.2007 do 05.08.2011. Odporca zaplatil navrhovateľovi len 27 splátok, t.j. 80.504,-Eur. Ku dňu povolenia reštrukturalizácie 23.02.2010 si navrhovateľ prihlásil do reštrukturalizačného konania prihláškou pohľadávku vo výške 10.737,84 Eur za tie splátky, ktoré boli k tomuto dňu splatné, avšak odporcom nezaplatené. Po povolení reštrukturalizácie dňa 10.05.2010 navrhovateľ Leasingovú zmluvu č. LZF XX/XXXXX z dôvodu, že odporca meškal s úhradou splátok vo výške 8.944,86 Eur vypovedal a žiadal, aby mu odporca sejačku C. C. X vrátil.
Okresný súd z reštrukturalizačného plánu zistil, že v rámci osobitných ustanovení, ktoré sa týkali prevodov vlastníckeho práva k predmetom leasingov definovaných v záväznej časti plánu podľa § 136 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) bolo dohodnuté, že vlastnícke právo k predmetu leasingovej zmluvy vyššie uvedeného čísla, k sejačke O. C. C. X prejde na odporcu dňom úplného uhradenia pohľadávky vyplývajúcej z plánu, a to dňa 30.06.2012.
Okresný súd nepovažoval ukončenie leasingovej zmluvy zo strany navrhovateľa za právny úkon, ktorý by mal akýkoľvek právny účinok, pretože bol vykonaný počas reštrukturalizačného konania, v dôsledku čoho je v rozpore s ust. § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR. Podľa jeho názoru si mal navrhovateľ pohľadávku, ktorá vznikla z leasingovej zmluvy v celosti prihlásiť v rámci reštrukturalizačného konania, a tým že si prihlásil len časť pohľadávky vo výške 10.737,84 Eur, vo zvyšnej časti mu podľa § 155 ods.2 ZoKR právo túto pohľadávku vymáhať zaniklo. Zároveň uviedol, že schválením reštrukturalizačného plánu súdom došlo k zmene leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tak, že tento stanovil prechod vlastníckeho práva odporcu k predmetu leasingu úplným zaplatením splátok prihlásených do reštrukturalizačného konania najneskôr dňa 30.06.2012. Odporca tak neužíva predmet leasingu bez právneho dôvodu, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v prvostupňovom konaní plne úspešný, a to za 3 úkony právnej pomoci vrátane režijného paušálu, DPH a náhrady nákladov cestovného vo výške 2.883,76 Eur, pričom za úkon služby týkajúci sa pojednávania dňa 06.09.2012 právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu nepriznal, pretože v spisovom materiáli sa nenachádza zápisnica o pojednávaní z tohto dňa.
S rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí návrhu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že návrh na vydanie veci nie je dôvodný, pričom zohľadnil výlučne len stanovisko odporcu, v dôsledku čoho je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Nesúhlasil s tým, že by bol býval povinný uplatniť si pohľadávku aj z nezaplatených, v budúcnosti splatných splátok podľa leasingovej zmluvy prihláškou do reštrukturalizačného konania v celosti, a nielen tú časť pohľadávky, ktorá už bola splatná, pretože je potrebné vychádzať z charakteru leasingovej zmluvy, ktorá sa svojou právnou povahou podobá najviac nájomnej zmluve, pričom nárok na jednotlivé mesačné splátky vzniká postupne v spojení s plynutím času užívania predmetu leasingu. Do reštrukturalizácie si preto mohol prihlásiť len tie pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje právny režim pre prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie, avšak nároky na ďalšie mesačné splátky, ktoré vznikli až v období po povolení reštrukturalizácie a mali byť preto odporcom riadne uhrádzané ako prednostné pohľadávky počas reštrukturalizácie nebol dôvod prihlasovať, a to s poukazom na § 120 ods.2 ZoKR. Leasingová zmluva bola zmluvou živou, v záujme navrhovateľa bolo preto naďalej pokračovať v zmluvne dojednanom právnom vzťahu s odporcom, preto si prihlasoval pohľadávky, ktoré mu vznikli nezaplatením leasingových splátok len vo výške 10.737,84 Eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 120 ods.3 ZoKR sa za prednostné pohľadávky nepovažujú len tie, ktoré sú tam výslovne uvedené, pričom toto ustanovenie sa na navrhovateľa nevzťahuje a nebol preto ani dôvod prihlasovať túto pohľadávku ako pohľadávku podmienenú. Navrhovateľ ukončil leasingovú zmluvu ku dňu 10.05.2010 v súlade s čl. 4.4.1 písm.a/ Všeobecných zmluvných podmienok (VZP), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom dôvodom bola insolventnosť odporcu, ktorý neuhradil splátky č. 31 až 33, v dôsledku čoho navrhovateľ ukončil zmluvný vzťah a vyzval ho na vrátenie predmetu leasingu. Keďže k ukončeniu zmluvy došlo po začatí reštrukturalizačného konania a dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu boli pohľadávky vzniknuté až po začatí reštrukturalizačného konania, ust. § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR sa na tento prípad nemôže vzťahovať. Právny úkon odstúpenia od zmluvy je preto právnym úkonom účinným a odporca je podľa jeho názoru povinný vydať mu predmet leasingu, ktorého je navrhovateľ naďalej vlastníkom. Nesúhlasil ani s tým, že by bolo vlastníctvo k predmetu leasingu prešlo potvrdením reštrukturalizačného plánu na odporcu ako dlžníka len preto, že navrhovateľ hlasoval za prijatie plánu a uspokojenia pohľadávky, pretože hlasoval len za uspokojenie pohľadávky, ktorú si prihlásil, a to v sume 10.737,84 Eur z tohto plánu. Nie je preto daná súvislosť medzi pohľadávkami prihlásenými do reštrukturalizácie a jeho žiadosťou o vydanie predmetu financovania. Aj s poukazom na čl. 4.6.1 VZP platí, že k prevodu vlastníckeho práva na dlžníka - odporcu nemohlo dôjsť, pretože podmienkou prevodu vlastníctva je, aby boli k okamihu prevodu zaplatené všetky splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane príslušenstva, ako aj zostatok istiny. Keďže tak odporca nepostupoval, je podľa čl. 4.4.3 VZP povinný vrátiť predmet leasingu vrátane príslušenstva, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou plnenia z leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
S rozhodnutím okresného súdu o trovách konania sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď mu nepriznal takú výšku trov konania, akú si dňa 09.01.2012 vyčíslil a uplatnil. V odôvodnení uviedol, že z nariadených 4 pojednávaní sa z dôvodu ospravedlnenia odporcu uskutočnili len 2, a to dňa 18.08.2011 a 05.01.2012. Právny zástupca odporcu sa na oboch pojednávaniach zúčastnil a vynaložil náklady súvisiace s pojednávaniami. Pri vyčíslení trov konania došlo z jeho strany v dôsledku chyby v písaní k nesprávnemu uvedeniu dátumu pojednávania a k zámene termínu, v ktorom sa pojednávanie konalo, a to dňa 18.08.2011 oproti termínu, kedy sa pojednávanie odročovalo na deň 06.09.2011, v dôsledku čoho mu za účasť na pojednávaní dňa 18.08.2011 patrí odmena, ktorá predstavuje sumu 745,25 Eur + DPH, režijný paušál 7,41 Eur + DPH, náhradu za stratu času vo výške 98,80 Eur + DPH a cestovné náhrady vo výške 51,85 Eur vrátane DPH spolu vo výške 894,67 Eur + DPH, celkom v sume 1.073,60 Eur vrátane DPH.
Okrem tejto skutočnosti poukázal právny zástupca odporcu aj na nesprávny výpočet tarifnej odmeny súdom, ktorú mu priznal za 3 úkony právnej služby a ktorá mala zodpovedať sume 2.682,90 Eur. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 3.957,97 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.04.2012, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ si ako veriteľ v rámci reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávky v celkovej výške 10.737,84 Eur, ktoré vznikli z titulu neuhrádzania leasingových splátok ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Navrhovateľom prihlásené pohľadávky boli zo strany správcu zistené v plnom rozsahu. Následne dňa 10.05.2010 vypovedal navrhovateľ leasingovú zmluvu a dňa 15.07.2010 bol schválený reštrukturalizačný plán a v rámci neho navrhol odporca uspokojenie prihlásených pohľadávok navrhovateľa vo výške 100% v priebehu 24 mesiacov. Podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu v jeho osobitných ustanoveniach týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k predmetom leasingov bolo dohodnuté a odsúhlasené, že vlastnícke právo k predmetu leasingu na základe leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom prechádza na odporcu dňom úplného uhradenia pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi vyplývajúcej z plánu, a to dňa 30.06.2012. Navrhovateľ v zmysle zápisnice zo schvaľovacej schôdze veriteľov hlasoval za prijatie tohto plánu.
Odporca nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľa obsiahnutými v odvolaní, pretože podľa jeho názoru nebol oprávnený vypovedať leasingovú zmluvu počas reštrukturalizačného konania, a to s poukazom na § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR a § 120 ods.1 ZoKR, preto považoval výpoveď leasingovej zmluvy zo strany navrhovateľa za neúčinný právny úkon, keďže šlo o výpoveď zmluvy pre omeškanie s plnením, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok pred začatím reštrukturalizačného konania. Zaplatené leasingové splátky si mal preto navrhovateľ v plnom rozsahu prihlásiť do reštrukturalizácie, keďže medzi vznikom pohľadávky a splatnosťou pohľadávky je zásadný rozdiel. Podľa jeho názoru pohľadávka navrhovateľa vznikla na základe zmluvy, pričom so záväzkom, ako aj s pohľadávkou nie je automaticky možné spájať nárok na jeho vymáhanie, pretože vzniká až okamihom splatnosti pohľadávky, kedy sa veriteľ stáva, a to v prípade neuspokojenia pohľadávky, oprávneným uplatňovať si svoje nároky súdnou cestou. Podľa jeho názoru leasingová spoločnosť vstupuje do právneho vzťahu medzi predávajúcim a leasingovým nájomcom a ako kupujúca zaplatí kúpnu cenu za predmet leasingu, ktorý následne odovzdá nájomcovi a tento ho za predpokladu postupnej úhrady leasingových splátok užíva. Až úplným zaplatením leasingových splátok podľa leasingovej zmluvy nadobudne k predmetu leasingu vlastnícke právo. Samotným prevzatím záväzku zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za prevzatie predmetu leasingu a jeho vydaním leasingovému nájomcovi tak podľa jeho názoru vzniká samotná pohľadávka leasingovej spoločnosti žiadať od leasingového nájomcu zaplatenie kúpnej - vstupnej ceny vrátane príslušenstva a ďalších položiek dohodnutých v leasingovej zmluve formou leasingových splátok, resp. právo na vydanie predmetu leasingu, ktoré je počas trvania leasingu v jej vlastníctve. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 31Cdo 4356/2008. Keďže pohľadávka navrhovateľa vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy, mal si ju navrhovateľ v plnom rozsahu, a to bez ohľadu na splatnosť jednotlivých splátok, prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, čo neurobil, preto mu právo vymáhať zvyšok pohľadávok z leasingovej zmluvy zaniklo.
Poukázal tiež na ust. § 155 ods.1, 2 a 3 ZoKR, pričom práva a povinnosti z leasingovej zmluvy boli v plnom rozsahu nahradené právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu a tento nanovo upravil podmienky prechodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu na odporcu odlišne od leasingovej zmluvy tak, že vlastnícke právo k predmetu leasingu prejde na odporcu dňom úplného zaplatenia pohľadávky navrhovateľa, najneskôr do 30.06.2012, za ktorý navrhovateľ hlasoval a je potvrdený súdom. Odporca je preto podľa jeho názoru oprávneným držiteľom predmetu leasingu, voči navrhovateľovi nemá žiadne ďalšie pohľadávky, okrem pohľadávok vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu, preto navrhovateľ nebol oprávnený zmluvu vypovedať a táto je v nadväznosti na § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR neúčinným právnym úkonom. Odporca užíva predmetu leasingu dôvodne, preto navrhol aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal ho k náhrade trov, ktoré odporcovi v súvislosti s podaním odvolania vznikli. Tieto vyčíslil za 2 úkony právnej služby, a to za podanie odvolania proti výroku o trovách konania a za vyjadrenie k odvolaniu, vrátane režijného paušálu a DPH v celkovej sume 1.806,91 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozhodnutiu vo veci samej nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 28.08.2007 uzavrel navrhovateľ ako kupujúci so spoločnosťou Ematech - technológie, s.r.o. ako predávajúcim a odporcom ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu č. XXXXXXX/KZ, predmetom ktorej bola dodávka poľnohospodárskej techniky - sejačky O. C. C. X s tým, že navrhovateľ ako kupujúci použil predmet zmluvy ako predmet finančného leasingu pre Leasingovú zmluvu č. LZF/XX/XXXXX, ktorú uzatvoril dňa 28.08.2007 s odporcom ako leasingovým nájomcom. Šlo o nový stroj / technológiu s rokom výroby 2007, ktorého vstupná cena predstavovala 160.096,59 Eur (4.823.070,-Sk), pričom neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú aj VZP finančného leasingu navrhovateľa pre stroje a zariadenia a dohoda o platbách nájomného k Zmluve č. LZF/XX/XXXXX. Podľa tejto dohody a leasingovej zmluvy sa odporca zaviazal splácať cenu veci - stroja v 48 mesačných splátkach v sume po 2.981,62 Eur mesačne od 05.09.2007 do 05.08.2011.
Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Er 1/2010-15 zo dňa 17.02.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 22.02.2010 bola povolená reštrukturalizácia odporcu a navrhovateľ si ako veriteľ v rámci reštrukturalizačného konania prihláškou prihlásil pohľadávky z vyššie uvedenej leasingovej zmluvy vo výške 10.737,84 Eur, ktoré zodpovedali splatným leasingovým splátkam ku dňu prihlásenia, ktoré odporca navrhovateľovi nezaplatil a ktoré vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Správca tieto zistil za oprávnené v plnom rozsahu. Po povolení reštrukturalizácie odporca naďalej nesplácal leasingové splátky, pričom predmet leasingu, vlastníkom ktorého nebol, naďalej užíval, preto navrhovateľ vypovedal leasingovú zmluvu dňa 10.05.2010 z dôvodu nedodržania platobnej disciplíny a žiadal o vrátenie predmetu leasingu. Okrem toho, že v dôsledku výpovede žiadal vrátenie poľnohospodárskeho stroja, vyčíslil v ňom aj hodnotu 3 dovtedy nezaplatených splátok v sume 8.944,26 Eur a ďalšie náklady vo výške 577,10 Eur. Dňa 15.07.2010 došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu, v ktorom odporca navrhol uspokojenie prihlásených pohľadávok navrhovateľa vo výške 100% zistených pohľadávok v priebehu 24 mesiacov. Podľa osobitných ustanovení, ktoré sú zakotvené v reštrukturalizačnom pláne v jeho osobitnej časti, konkrétne aj pre Leasingovú zmluvu č. LZF/XX/XXXXXX uzavretej dňa 28.08.2007 medzi účastníkmi sporu bolo zadefinované v záväznej časti plánu vlastnícke právo k predmetu leasingu z tejto zmluvy, a to k sejačke O. C. C. X, podľa ktorého prejde vlastníctvo na odporcu dňom úplného uhradenia pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi, ktorá vyplýva z plánu, najneskôr dňom 30.06.2012. Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.07.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03.08.2010 došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu dlžníka - odporcu a súd reštrukturalizáciu ukončil.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že jeho právo na vydanie predmetu leasingu vyplýva z riadne ukončeného leasingového vzťahu v súlade so VZP leasingu pre hnuteľné veci tak, ako to v konaní preukázal. Ku dňu jeho ukončenia bol nesporne vlastníkom prenajatej hnuteľnej veci a mal právo na jej vydanie,
a to aj s poukazom na § 126 OZ. Toto jeho právo je možné zaradiť medzi prednostné pohľadávky, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, keďže dlžník nezaplatil 3 po sebe idúce leasingové splátky napriek tomu, že už bola na neho povolená reštrukturalizácia, ako aj napriek tomu, že tieto mal uhrádzať prednostne.
S takýmto právnym názorom odporca nesúhlasil a v konaní tvrdil, že akékoľvek právne úkony smerujúce k ukončeniu právneho vzťahu zo strany navrhovateľa nemajú voči dlžníkovi žiadne právne účinky a ani následky, pretože navrhovateľ nemohol po začatí reštrukturalizačného konania a po povolení reštrukturalizácie vypovedať zmluvu a ani od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením. Pohľadávka navrhovateľa nie je zaradená medzi pohľadávky prednostné, ktoré sú upravené v § 120 ZoKR, preto si mal navrhovateľ svoju pohľadávku, ktorá vznikla už podpisom leasingovej zmluvy v celosti prihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, čo neurobil. Pre tú časť pohľadávky, ktorú si v reštrukturalizácii neprihlásil podľa § 155 ods.2 ZoKR jeho právo vymáhať pohľadávku, ktorú si riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní neuplatnil, zaniklo. Tento jeho názor korešponduje aj s obsahom § 120 ods.1 ZoKR, posledná veta, podľa ktorého ostatné nároky, ktoré neboli riadne uplatnené prihláškou nie je možné voči dlžníkovi uplatňovať a tieto v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu zanikajú. Zároveň tvrdil, že reštrukturalizačný plán zmenil leasingovú zmluvu uzavretú medzi ním a navrhovateľom a stanovil prechod vlastníckeho práva inak, a to zaplatením len tých splátok dlžníkom, ktoré si navrhovateľ do reštrukturalizácie prihlásil, t.j. vo výške 10.737,84 Eur najneskôr do 30.06.2012, kedy nadobudne k predmetu leasingu vlastníctvo.
Podľa § 114 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) v znení platnom ku dňu 31.12.2011 začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
Podľa § 120 ods.1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa ods. 2 cit. ust. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa ods.3 cit. ust. za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.
Podľa § 135 ods.2 cit. zák. opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä
a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,
b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti.
Podľa § 136 ods.1 cit. zák. záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.
Podľa ods.2 cit. ust., ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.
Podľa § 155 ods.1 cit. zák. ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Podľa ods.2 cit. ust. zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
Podľa ods. 3 cit. ust. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti prvej výrokovej vety vecne správne, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľom v jeho odvolaní uvádza ďalšie skutočnosti.
Leasingové zmluvy nie sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom a ani v Občianskom zákonníku, avšak účastníci ich môžu uzavrieť podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ako typ nepomenovanej zmluvy. Aj keď vykazujú niektoré znaky bežnej nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ, majú špecifickú povahu, pretože predmet leasingovej zmluvy získa do užívania nájomca naraz, a to pri podpise zmluvy, zatiaľ čo pri nájomných zmluvách získava nájomca predmet nájmu do užívania postupne. Okrem toho v leasingových splátkach nejde len o platenie nájomného za používanie veci, ale nájomca nimi uhrádza nadobúdaciu cenu predmetu leasingu a aj ďalšie položky, ako sú náklady, poistenie, úroky, poplatky za zvláštne služby a zisk leasingovej spoločnosti a súčasne si predpláca cenu prenajatej veci pre prípad, že si uplatní právo na jej kúpu po skončení nájomného vzťahu.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že ak bol dlžník v omeškaní s úhradou svojho záväzku z leasingovej zmluvy, ktorú mal s právnym predchodcom odporcu uzavretú v písomnej forme, vrátane všeobecných podmienok a splátkového kalendára už pred začatím reštrukturalizačného konania, mal možnosť pre podstatné porušenie povinností zo strany dlžníka, ktorý meškal s úhradou splátok
tak, ako to vyplýva aj z čl. 4. 4 písm.a/ leasingových podmienok túto ukončiť a uplatniť si všetky práva, pohľadávky, škody a ostatné nároky s tým spojené v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, pretože omeškanie dlžníka bolo dlhšie ako 25 dní. Ak navrhovateľ od leasingovej zmluvy z tohto dôvodu neodstúpil ešte pred začatím reštrukturalizačného konania a leasingovú zmluvu neukončil, je v reštrukturalizačnom konaní obmedzený nielen tým, že ZoKR stanovuje pre neho nemožnosť ukončenia zmluvy výpoveďou alebo odstúpením, ale aj tým, že gramatickou formuláciou ust. § 120 ods.1 O.s.p. výslovne zaväzuje dlžníka k povinnosti platiť v reštrukturalizácii len tie pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania, nie však tie, ktoré vznikli pred jeho začatím.
Vzhľadom k tomu, že zmyslom reštrukturalizácie je umožniť dlžníkovi prekonať vlastnými silami stav úpadku, resp. hroziaceho úpadku musí reštrukturalizácie spĺňať aspoň základné ekonomické predpoklady k tomu, aby sa mohla prevádzka podniku zachovať. Medzi tieto predpoklady nesporne patrí aj povinnosť dlžníka hradiť prednostné pohľadávky veriteľov súvisiacich s úhradou záväzkov, najmä za suroviny a energie a ďalšie nevyhnutné potreby súvisiace s prevádzkou podniku.
Odvolací súd je však toho právneho názoru, že pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie ceny predmetu leasingu nie je takouto prednostnou pohľadávkou, pretože nevznikla po začatí reštrukturalizácie, ale vznikla už samotným uzatvorením leasingovej zmluvy a nadobudnutím jej účinnosti spolu s prevzatím záväzku od právneho predchodcu odporcu zaplatiť navrhovateľovi nielen kúpnu cenu, za ktorú navrhovateľ vozidlo od tretej osoby za účelom jeho poskytnutia právnemu predchodcovi odporcu kúpil, ale aj ďalších nákladov, ktoré sú s touto finančnou operáciou spojené, ako je poistné, réžia, zisk a iné poplatky. Dohoda o splátkach takejto ceny je preto len predĺžením lehoty na jej zaplatenie a nemá na subjektívne právo leasingovej spoločnosti žiadať od leasingového nájomcu zaplatenie celej vstupnej ceny žiaden vplyv. Jedná sa len o dohodu o predĺženej lehote splatnosti viazanej na termín každej jednej splátky, v ktorej ju je nájomca prenajímateľovi povinný zaplatiť a v prípade, že tak neurobí, stáva sa táto nárokovateľnou súdnou cestou.
Ak je právnym dôvodom pre plnenie v splátkach zmluva, vzniká veriteľovi právo na plnenie dohodnutých splátok dňom vzniku účinnosti zmluvy, ktorá toto právo na čiastočné plnenie zakladá, a nie až dňom splatnosti jednotlivých splátok. Právo na plnenie v splátkach vrátane splátok splatných v čase po odstúpení od leasingovej zmluvy tak vzniklo navrhovateľovi skôr, než došlo k odstúpeniu od zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať aj § 349 ods.1 a § 351 ods.1 Obch.zák. Ust. § 351 Obch.zák. je dispozitívne a v súlade s § 263 Obch.zák. sa môžu od neho zmluvné strany odchýliť a dohodnúť si pre prípad odstúpenia od zmluvy aj iné práva a povinnosti, a teda aj plnenie v splátkach. Ak navrhovateľ od zmluvy odstúpi a dlh odporcu sa stane splatný naraz, môžu si zmluvné strany dohodnúť plnenie všetkých leasingových splátok, ktoré dovtedy neboli zaplatené naraz.
Navrhovateľ si mal preto pohľadávku uplatniť prihláškou do reštrukturalizačného konania v celom rozsahu a nielen v časti, v ktorej boli leasingové splátky, s úhradou ktorých už odporca ku dňu začatia reštrukturalizačného konania nesporne meškal splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné až po začatí reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na ich budúcu splatnosť. Ak tak neurobil, jeho právo vymáhať tieto pohľadávky zaniklo.
Ust. § 114 ods.1 písm.d/ ZoKR zakazuje veriteľom dlžníka, aby vypovedali zmluvu či od nej odstúpili pre omeškanie dlžníka s jeho plnením, v dôsledku čoho je odvolací súd toho istého právneho názoru ako okresný súd, že predčasné ukončenie leasingovej zmluvy zo strany navrhovateľa nie je právnym úkonom účinným napriek tomu, že ide o odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa pre podstatné porušenie leasingovej zmluvy dlžníkom, ktorý sa dostal do omeškanie s plnením, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok, avšak ešte pred začatím reštrukturalizačného konania.
V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že reštrukturalizačné konanie skončilo schválením reštrukturalizačného plánu súdom, pričom ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stali účinné vo vzťahu ku všetkým účastníkom plánu tak, ako to vyplýva z § 155 odsl.1 ZoKR. Podľa ods.2 a 3 cit. ust. bola leasingová zmluva, ako aj práva a povinnosti
z nej vyplývajúce v plnom rozsahu nahradené právnymi vzťahmi, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, ktorý spôsob a formu platenia tých leasingových splátok, ktoré si prihláškou navrhovateľ ako veriteľ, prihlásil, nanovo upravil.
Ak teda navrhovateľ neukončil leasingovú zmluvu výpoveďou alebo odstúpením vtedy, keď mu dlžník ako nájomca nezaplatil včas leasingové splátky pre zhoršenie jeho majetkovej situácie, aj keď nemusel byť ešte v úpadku a ani mu nemusel úpadok hroziť, nie je daný dôvod chrániť prenajímateľa, ktorý toto svoje právo pred začatím reštrukturalizácie nevyužil, najmä, ak by to mohlo poškodiť majetkovú podstatu dlžníka.
Potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom došlo preto k zániku práva navrhovateľa vymáhať pohľadávky, ktoré boli v pláne určené za nevymáhateľné, ako aj pohľadávky, ktoré neboli uplatnené prihláškou, na základe čoho, a to s prihliadnutím na obsah dohody o prevode vlastníckeho práva k predmetu leasingu obsiahnutej v reštrukturalizačnom pláne, ako aj na neúčinnosť odstúpenia navrhovateľa od leasingovej zmluvy došlo dlžníkom, resp. preberajúcou osobou podniku dlžníka k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu leasingu ku dňu 30.06.2012, preto nie je daný dôvod na vydanie veci navrhovateľovi.
Práva všetkých veriteľov voči dlžníkovi účinnosťou reštrukturalizačného plánu zanikajú, ak nie je zákonom alebo plánom stanovené inak. V podstate platí, že dovtedy existujúce práva sú prijatím reštrukturalizačného plánu nahradené obsahom a právami, ktoré z reštrukturalizačného plánu vyplývajú, pričom reštrukturalizačný plán zasahuje len do práv tých osôb, ktoré sú priamo zainteresované v reštrukturalizačnom konaní, či už ako veritelia alebo ako dlžník a ktoré za jeho obsah hlasovali a zmenu záväzkov odsúhlasili.
Nie je vylúčené, že ak by si bol navrhovateľ prihlásil všetky leasingové splátky, t.j. nielen splatné, ale aj tie, ktoré mali byť splatné v budúcnosti do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že dlžník s ich úhradou meškal a jeho zavinením došlo k strate dohodnutej výhody splátok, že by bol reštrukturalizačný plán stanovil splatnosť splátok rovnako, ako pred omeškaním a mohol určiť, že všetky platby v omeškaní budú zaplatené po účinnosti reštrukturalizačného plánu vo výške 100% tak, ako tomu bolo pre tú časť splátok, ktoré si navrhovateľ prihlásil včas.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu vecne správne, preto ho v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie okresného súdu o trovách právneho zastúpenia, proti ktorému sa odvolal odporca nie je správne, pretože tak, ako uviedol odporca v odvolaní, uplatnil si právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, ktoré aj vyčíslil včas a riadne, avšak okresný súd mu priznal odmenu len za 3 úkony. Právny zástupca odporcu omylom do vyúčtovania odmeny uviedol nesprávny dátum pojednávania, na ktorom sa zúčastnil, keď namiesto dátumu 18.08.2011 uviedol deň 06.09.2011, na ktorý deň bolo pojednávanie odročené a ktorého sa nezúčastnil, preto mu okresný súd za tento úkon odmenu ani priznať nemohol. Z jeho strany tak došlo k zrejmej chybe pri uvedení dátumu uskutočnenia úkonu, čo odvolací súd v konaní zohľadnil, pretože zákonné podmienky na priznanie odmeny podľa § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. splnil, a preto mu priznal odmenu aj za úkon účasti na pojednávaní, ktorého sa dňa 18.08.2011 zúčastnil.
Odmena za účasť na pojednávaní právneho zástupcu odporcu predstavuje sumu 745,25 Eur + 20% DPH, režijný paušál 7,41 Eur + 20% DPH, náhradu za stratu času vo výške 98,80 Eur + DPH a cestovné náhrady vo výške 51,85 Eur vrátane DPH spolu vo výške 894,67 Eur + DPH, celkom v sume 1.073,60 Eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods. 3. a 4, § 17 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov.
Z vyššie uvedených dôvodov zmenil odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o náhrade trov právneho zastúpenia tak, že navrhovateľa zaviazal na ich náhradu v celkovej sume 3.957,97 Eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu za zastupovanie pre právneho zástupcu odporcu vo výške 745, 25 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 05.10.2012 a v 1 z tejto sumy za ním podané odvolanie proti výroku o trovách konania vo výške 372,62 Eur, a to podľa § 10 ods. 1 a 2, § 14 ods.1 písm.b/ a ods. 3 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 2 x 7,63 Eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 20% DPH vo výške 226,62 Eur podľa § 18 ods.3 cit. vyhl., spolu v sume 1.359,75 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.