Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_4C-140-2012.pdf
PDF · 104.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/140/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľa: REAL VT s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591 zast. Mgr. R. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X. Z. XX/X, N. H. R. proti odporcovi: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX N. H. R. zast. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX N. H. R. o zaplatenie 1000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zaväzuje odporcu uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.000,- eur spolu s úrokom z úveru vo výške 5,5 eur, a to všetko mu povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 40,- eur splatných vždy každého 30- teho dňa toho ktorého mesiaca začínajúc dňom 1.2.2013, pod následkami straty výhody splátok.
Súd návrh navrhovateľa čo do zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 1 000,- eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 45, eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania zo sumy 1 045,- eur od 29.3.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 28.2.2011 uzatvoril so odporcom Zmluvu o úvere, na základe ktorej odporcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 4,5 %, čo predstavuje sumu 45,- eur, s lehotou splatnosti do 28.3.2011. V zmluve o úvere sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade omeškania splatenia predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich v stanovenej lehote, odporca mu zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z predmetnej pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich. Navrhovateľ odporcu písomne vyzval, aby svoj záväzok zo zmluvy splnil, no odporca záväzky neuhradil.
Odporca s návrhom navrhovateľa súhlasil a požiadal o umožnenie dlžnú sumu splatiť formou mesačných splátok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o úvere zo dňa 28.2.2011, písomnou výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 11.1.2012, výpoveďou odporcu konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako spoločnosť a odporca ako klient uzatvorili dňa 28.2.2011 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru odporcovi vo výške 1 000,- eur s dohodnutým úrokom vo výške 4,5 %, dohodnutou ročnou úrokovou mierou 77,22 %, dohodnutou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 69,58 %. Finančné prostriedky navrhovateľ odporcovi poskytol na obdobie od 28.2.2011 do 28.3.2011 a odporca sa zaviazal sumu 1 000,- eur spolu s úrokom vo výške 45,- eur vrátiť navrhovateľovi do 28.3.2011. Pre prípad omeškania so splatením pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich v stanovenej lehote sa zmluvné strany dohodli, že odporca zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % za každý deň omeškania.
Výzvou na dobrovoľné plnenie zo dňa 11.1.2012 navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie sumy 1 045,eur a to v lehote 3 dní od jej prevzatia. Z pripojenej kópie doručenky vyplýva, že odporca výzvu prevzal dňa 12.1.2012.
Odporca prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, nesúhlasí s úhradou dlžnej sumy naraz. Peniaze prevzal, avšak dlh nesplácal. Poberá iba dôchodok vo výške 150 eur.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporcovi bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 1 000,- eur, ktoré sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť v lehote do 28.3.2011. Navrhovateľ tieto finančné prostriedky odporcovi reálne poskytol, odporca ich však v stanovenej lehote navrhovateľovi nevrátil a v jeho prospech ani následne nerealizoval žiadnu úhradu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v tejto časti je nárok navrhovateľa dôvodný a preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 000,- eur.
Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danej právnej veci zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 45,- eur a bol dohodnutý na obdobie od 28.2.2011 do 28.3.2011, teda išlo o mesačný úrok z úveru. Ročný úrok z úveru by tak v danom prípade bol 54% (12 x 4,5%)
Na internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v období február 2011 činil úrok v bankách pri spotrebiteľskom úvere 6,55 % ročne
Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade viac ako osemnásobne prevyšoval priemernú úrokovú mieru z úverov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad nad 6,55% ročne za absolútne neplatnú.
Súd je potom toho názoru, že nárok navrhovateľa v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal ho na zaplatenie úroku z úveru v sume 5,5 eur eur, ktorá suma predstavuje pomernú časť vyčísleného úroku. Navrhovateľom vyčíslený úrok predstavoval sumu 45 eur pri úrokovej miere 54% ročne, pričom súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok mu vznikol len pri úrokovej miere 6,55% ročne, teda navrhovateľ mal nárok len na 12,13 % uplatňovaného úroku ( 6,55% x 100 / 54% = 12,13 % ), teda 12,13% zo sumy 45 eur, čo predstavuje sumu 5,5 eur a čo do zvyšku nárok navrhovateľa na úrok z úveru nebol dôvodný.
Aj zvyšok uplatnenej pohľadávky súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje 91,25 %, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na znenie § 39, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, lehotu jeho splatnosti, kde výška
zmluvnej pokuty za jeden rok by predstavovala skoro výšku celého poskytnutého úveru, súd je toho názoru, že ide o neprimeranú sankciu, ktorú by mal znášať odporca ako spotrebiteľ.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto návrh v prevyšujúcej časti pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Prihliadnuc k rodinným pomerom odporcu, jeho finančnej situácii a výške pohľadávky navrhovateľa, súd povolil odporcovi dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 40,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 1000 eur, spolu s úrokom z úveru v sume 45 eur a so zmluvnou pokutou vo výške 0,25% za každý deň omeškania zo sumy 1045 eur od 29.3.2011 o zaplatenia navrhovateľovi bolo priznaných 1000 eur spolu s úrokom z úveru v sume 5,5 eur.
Navrhovateľom uplatnený nárok po vyčíslení ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2251,97 eur (1045 eur + vyčíslená zmluvná pokuta za obdobie od 29.3.2011 do 2.7.2012 v sume 1206,97 eur).
Žalobcov úspech tak predstavoval 44,65 % a neúspech 55,35 %.
Vzhľadom na skutočnosť že navrhovateľ ako aj odporca mali vo veci čiastočný úspech, a to približne rovnaký, pričom mierne úspešnejší odporca sa zriekol práva na náhradu trov, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.