Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/314/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. nad Z., T. XX, zast. JUDr. Jozefom Gajdošom, advokátom so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 37, proti odporkyni: W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., T. XX, zast. JUDr. Ivanou Starzykovou, advokátkou so sídlom Šurany, M. R. Štefánika 14, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. februára 2012, č. k. -55 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. septembra 2012, č. k. -74, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. septembra 2012, č. k. -74 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 489,36 eura na účet právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Ivany Starzykovej v mesačných splátkach po 100 eur, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania k rukám jej právnej zástupkyne JUDr. Ivany Starzykovej v sume 734,47 eura, v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami - 3 a na základe vykonaného dokazovania, bez toho, že by bol skúmal masu BSM, dospel k záveru, že v konaní nebol daný dôvod na vyporiadanie BSM účastníkov konania. Účastníci počas trvania manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti, hnuteľné veci, konkretizované v návrhu, ako aj pasíva, ale tieto veci si manželia podelili ešte počas trvania manželstva a nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet BSM si taktiež vyporiadali ešte pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Súd mal za to, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nemali manželia majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré vlastnili, previedli na tretiu osobu, hnuteľné veci si vyporiadali dohodou a fyzicky rozdelili tak, že tvoria výlučné vlastníctvo toho ktorého manžela. Čo sa týka pasív, tieto si manželia vyporiadali až po právoplatnosti rozsudku o rozvode, avšak ku dňu podania návrhu, t.j. k 22. 07. 2011, neexistoval žiadny majetok, ktorý by mali účastníci konania v bezpodielovom spoluvlastníctve, neexistovali ani žiadne záväzky manželov, nakoľko tieto boli vyporiadané do podania návrhu. Navrhovateľ sa domáhal návrhom vyporiadania BSM po rozvode manželstva s odporkyňou z dôvodu, že odporkyňa mu nevyplatila časť kúpnej ceny z nehnuteľnosti, a to vo výške 500.000,-Sk, t.j. 16.596,99 eura, o čom sa vraj dohodli pri podpise kúpnej zmluvy. Súd však po nahliadnutí do predmetnej kúpnej zmluvy zistil, že žiadne ustanovenia o tom, že by odporkyňa mala vyplatiť navrhovateľovi zo svojej časti kúpnej ceny sumu 16.596,99 eura, zmluva

neobsahuje. Toto tvrdenie navrhovateľa poprela v priebehu konania aj odporkyňa. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania došlo k vyporiadaniu BSM dohodou, pričom dohoda o vyporiadaní hnuteľných vecí bola síce spísaná ešte pred rozvodom manželstva, ale po rozvode manželstva došlo k celkovému vyporiadaniu manželov ohľadne hnuteľných vecí, čo potvrdili obaja účastníci konania. Tak isto došlo k vyporiadaniu nehnuteľného majetku, ktorý ešte počas trvania manželstva manželia odpredali tretej osobe a došlo aj k vyporiadaniu záväzkov manželov, taktiež na základe dohody medzi manželmi. Súd by teda nemal aký majetok medzi účastníkmi konania vyporiadať, preto súd neskúmal bližšie predmet BSM účastníkov konania a návrh ako nedôvodný zamietol, keď dospel k záveru, že BSM účastníkov konania bolo vyporiadané dohodou. Čo sa týka nároku navrhovateľa na vyplatenie sumy 16.596,99 eura titulom pôžičky, podľa názoru súdu sa mal navrhovateľ domáhať tohto svojho nároku žalobou o zaplatenie sumy titulom pôžičky alebo žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia a v tomto konaní by mal navrhovateľ preukazovať dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku, o čom bol navrhovateľ poučený súdom. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní plne úspešnej odporkyni priznal ich náhradu v sume 734,47 eura. Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni v mesačných splátkach po 100 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a hoci v odôvodnení konštatuje, že účastníci uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM ešte počas trvania manželstva a nedohodli sa o rozdelení celej masy BSM, vo veci rozhodol tak, že jeho návrh zamietol, čo bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním a so zisteným skutočným stavom, a teda rozhodol v rozpore so zákonom. Pokiaľ súd v odôvodnení konštatuje, že medzi účastníkmi došlo k vyporiadaniu dohodou ešte pred rozvodom manželstva, takáto dohoda nemôže byť platná, navyše touto dohodou nebola vysporiadaná celá masa BSM, pretože v čase právoplatného rozvodu boli účastníci ešte vlastníci nehnuteľnosti a to rodinného domu v kat. úz. P., zapísaného na LV č. XXX ako s.č. XXXX s pozemkami. Z uvedeného je zrejmé, že napriek tomu, že BSM účastníkov nebolo platne vyporiadané dohodou, súd vo veci nekonal, čím postupoval v rozpore so zákonom, čo je dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje ako vecne správny podľa potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania v sume 244,63 eura. Odporca sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že BSM účastníkov konania už bolo vysporiadané, a teda v tomto súdnom konaní už nie je potrebné vysporiadavať spoločne nadobudnuté veci a záväzky. V čase podania návrhu už účastníci nevlastnili nehnuteľnosť, vedenú Správou katastra Nové Zámky na LV č. XXX pre kat. úz. P. ako parc. č. 3306 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 262 m2 s domom súp. č. XXXX a parc. č. 3305 - záhrady vo výmere 334 m2. Účastníci súdneho konania sa ešte za trvania manželstva, ale už v čase rozvodového konania rozhodli spoločné nehnuteľnosti predať. Dňa 15. 10. 2008 bola podpísaná kúpna zmluva, ktorou účastníci ako predávajúci previedli na kupujúceho svoje nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu spolu 1.700.000,-Sk. Z uvedenej kúpnej ceny suma 100.000,-Sk tvorila dohodnutú províziu pre realitnú kanceláriu a zvyšok kúpnej ceny bol na základe dohody účastníkov vyplatený na účet navrhovateľa suma 300.000,-Sk a na účet odporkyne suma 1.300.000,-Sk. V čase podania návrhu navrhovateľa na súd už neexistovali ani záväzky účastníkov, ktoré nadobudli za trvania manželstva, nakoľko už boli uhradené. V čase podania návrhu navrhovateľa na súd mali účastníci konania vysporiadané aj hnuteľné veci na základe písomnej dohody z 22. 08. 2008 a v časti na základe ústnej dohody, keď odporkyňa umožnila navrhovateľovi, aby si zobral aj všetky ďalšie hnuteľné veci, neuvedené v písomnej dohode. Ak si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni zaplatenie peňažnej sumy, mal si podať žalobu z iného právneho titulu, kde by však musel preukázať jej dôvodnosť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24. 06. 1995 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. 09. 2008, sp. zn. , právoplatným 20. 10. 2008. Účastníci konania sa ešte počas trvania manželstva (17. 08. 2008) dohodli na rozdelení hnuteľných vecí, o čom spísali aj dohodu a dňa 15. 10. 2008 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predali nehnuteľnosť, patriacu do BSM. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyporiadania BSM, pričom v návrhu žiadal vyporiadať hnuteľné veci a žiadal, aby bola odporkyňa povinná vyplatiť mu sumu 16.596,99 eura, ako sumu, ktorá z predaja ich spoločnej nehnuteľnosti patrí jemu, pričom odporkyni bola vyplatená z dôvodu, aby si zabezpečila bývanie a po roku mu mala túto sumu vrátiť.

Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,

vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (ods. 3).

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že kladie v ustanovení , pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na prvé miesto dohodu účastníkov a až potom, keď sa nerealizuje vyporiadanie týmto spôsobom, vykoná ho na návrh niektorého z manželov (bývalých manželov) súd. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v ustanovení . Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne, ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého spoluvlastníka. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zabezpečenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov zabezpečí iba také vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom v danom okamihu vyporiadania budú práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na toho ktorého z bývalých manželov, zodpovedať majetkovým hodnotám, za ktoré je možné inak (v danom mieste a čase) tieto práva (povinnosti) nadobudnúť (rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo 9/97- R 25/1998).

preferuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou. Pre platnosť takejto dohody je potrebné, aby bola bývalými manželmi uzavretá až po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, teda najskôr dňom, nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Najneskoršie tak možno urobiť v 3-ročnej prekluzívnej lehote, lebo po jej uplynutí nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v ustanovení . Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu bezpodieloví spoluvlastníci uzavrieť až po zániku tohto spoluvlastníctva, pretože pred jeho zánikom nepoznajú ešte ani presný rozsah spoločného majetku. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno uzavrieť podľa aj v prospech tretej osoby (napr. v prospech detí).

neustanovuje pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva písomnú formu. Preto takáto dohoda môže byť uzavretá písomne alebo ústne, môže však byť uzavretá i

konkludentným činom, pokiaľ z neho možno bezpečne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo (R 42/1972).

Navrhovateľ sa v danej veci podaným návrhom domáha vyporiadania BSM, pričom vyporiadať žiadal hnuteľné veci a kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ohľadne ktorých uzavreli za trvania manželstva, dňa 15. 10. 2008 kúpnu zmluvu, ktorej vklad však bol povolený až po právoplatnosti rozvodu ich manželstva, dňa 21. 11. 2008. Ohľadne hnuteľných vecí uvádzal, že s odporkyňou uzavreli dohodu, avšak odporkyňa ju nerešpektuje. V priebehu konania uviedol, že táto dohoda je neplatná, z dôvodu, že bola uzavretá pred rozvodom ich manželstva.

Odvolací súd sa v konaní zaoberal posúdením, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o vyporiadaní hnuteľných vecí, ktoré nadobudli počas manželstva. Z dohody zo dňa 17. 08. 2008, ktorou malo dôjsť medzi účastníkmi konania k dohode o rozdelení hnuteľných vecí vyplýva, že táto bola uzavretá ešte pred rozvodom ich manželstva, preto je neplatná. Aj keď z výpovedí účastníkov konania vyplýva, že v čase jej uzavretia o jej neplatnosti nemali vedomosť, vyplýva z nich aj to, že k uzavretiu dohody došlo z dôvodu, že mali predávať dom, preto sa dohodli na tom, kto si z domu, aké veci odnesie, tak, aby sa dom vyprázdnil. Aj po rozvode túto dohodu rešpektovali, preto možno uzavrieť, že po rozvode manželstva došlo medzi nimi k opätovnému konkludentnému uzavretiu dohody o vyporiadaní hnuteľných vecí, tým, že rešpektovali ich rozdelenie na základe neplatnej dohody. Aj keď sa má vyporiadanie BSM týkať všetkého majetku, ktorý v zmysle ustanovenia patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a ktorý ako spoločný existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva, v prípade uzavretia dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM to nespôsobuje jej neplatnosť, pretože ustanovenie umožňuje, aby sa zákonná domnienka vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku, o ktorej sa buď manželia nedohodli alebo ani nepodali návrh na vyporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že ohľadne hnuteľných vecí došlo medzi účastníkmi konania po rozvode ich manželstva ku konkludentne uzavretej dohode o ich vyporiadaní, túto ich prejavenú vôľu o čiastočnom vyporiadaní BSM je potrebné rešpektovať, táto čiastočná dohoda je platná, a preto predmetom vyporiadania ich BSM súdom by mohli byť už len veci, ktoré predmetom tejto dohody neboli. Pri ďalšom vyporiadaní, ktorým sa má vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uzavrieť, už potom preskúmanie správnosti ustanovení platnej dohody o rozdelení časti spoločného majetku neprichádza do úvahy. Dohoda o čiastočnom vyporiadaní zakladá práva a povinnosti na nej zúčastneným bezpodielovým spoluvlastníkom a každý z účastníkov dohody môže voči druhému, ktorý ju nerešpektuje, uplatňovať práva na súde.

Predmetom posúdenia odvolacieho súdu bolo aj posúdenie, či je potrebné v prípade, ak účastníci konania uzavreli za trvania manželstva, dňa 15. 10. 2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosti, nadobudnuté za trvania manželstva na tretiu osobu a ktorej vklad bol povolený až po právoplatnosti rozvodu ich manželstva, dňa 21. 11. 2008, vyporiadať kúpnu cenu, ktorú účastníci konania získali predajom ich nehnuteľnosti alebo ohľadne nej platí spôsob vyporiadania (zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim) tak, ako bolo dohodnuté v tejto kúpnej zmluve.

Dohody, týkajúce sa nehnuteľností, uzavreté medzi manželmi podľa ustanovení a , sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Súčasne zákon ustanovuje, že dohody manželov ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť až vkladom vlastníckeho práva a ďalších vecných práv do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú až na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení ( Katastrálneho zákona). To znamená, že pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu dvoch právnych skutočností, a to právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva.

Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Z toho vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi obligačnými a vecno- právnymi účinkami zmluvy o prevode nehnuteľností.

S ohľadom na ustanovenie je potrebné oddeliť záväzkovo- právne (obligačné) účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou od vecno-právnych (vecných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým sa konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnosti; k účinkom vkladu, ktoré sú s ním bezprostredne spojené, môže dôjsť iba následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy. Z hľadiska vecno-právnych účinkov zmluvy o vyporiadaní je potrebné rešpektovať ustanovenie a ak ide nehnuteľnosť, ustanovenia a .

Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ účastníci konania uzavreli dňa 15. 10. 2008 kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľností, ktoré boli predmetom BSM dňa 15. 10. 2008, týmto dňom nastali záväzkovo- právne účinky predaja vyvolané kúpnou zmluvou, pričom vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda dňa 21. 11. 2008. Účastníci konania sú svojimi prejavmi vôle viazaní, čo v priebehu konania ani nespochybňovali, preto platí, že sú viazaní aj ich dohodou o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, uvedeným v tejto zmluve, teda tým, že 2. časť kúpnej ceny vo výške 1.600.000,-Sk mala byť uhradená kupujúcimi bezhotovostným bankovým prevodom z prostriedkov hypotekárneho úveru najneskôr dňa 31. 10. 2008 a to čiastka 300.000,-Sk na účet predávajúceho (navrhovateľ) a čiastka 1.300.000,-Sk na účet predávajúcej (odporkyňa). Na tomto závere nič nemení ani to, že vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali až 21. 11. 2008.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, príp. nedostane nič, nie je neplatná pre rozpor s (Ro NS ČR z 31. 07. 2000, sp. zn. ). Ak potom navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že k takejto dohode o vyplatení kúpnej ceny s odporkyňou došlo z dôvodu, že sumu 500.000,-Sk jej požičal, nič nebránilo túto ich dohodu uzavrieť aj písomne, čím by sa dôkazná situácia navrhovateľa uľahčila. Ak by aj došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania v ústnej forme, čo zákon nevylučuje, dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, avšak v takom prípade by už nešlo o vyporiadanie BSM, ale o plnenie zo zmluvy o pôžičke, čo však nebolo predmetom tohto konania.

Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa preto vyplýva, že účastníci konania ohľadne hnuteľných vecí uzavreli dohodu, po rozvode manželstva sa dohodli aj na splatení dlhov a nehnuteľnosť, ktorú spolu nadobudli, previedli kúpnou zmluvou na tretiu osobou, teda ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa účastníci konania nemali majetok, ktorý by bolo potrebné vyporiadať. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a vzhľadom k tomu, že odporkyňa mala v odvolacom konaní úspech, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 489,26 eura, ako žiadala priznať právna zástupkyňa odporkyne, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej pomoci po 237,34 eura, aj keď nárok jej vznikol na 253,94 eura za jeden úkon právnej pomoci podľa Vyhl. č. zo základu 8.298,48 eura a režijného paušálu 7,41 eura za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) a 7,63 eura za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2012 (účasť na pojednávaní dňa 13. 12. 2012) podľa citovanej vyhlášky. Vzhľadom k výške trov odvolacieho konania a súhlasu odporkyne so splácaním trov konania v splátkach, odvolací súd povolil navrhovateľovi zaplatiť ich podľa v splátkach po 100 eur mesačne, pod stratou výhody splátok.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.