Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1C-128-2009.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Subarea
1C/128/2009
Rozhodnutie
Okresný Bardejov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu SB INMART, a.s., so sídlom Dukelská 21, 085 01 Bardejov, IČO: 31 628 745, zast. JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, proti žalovanému R.. N. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX, XXX XX C.U., v konaní o zaplatenie 11.065,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 116,09 € s 16,5% úrokom z omeškania od 2.9.2002 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 16,5% zo sumy 35,47 € za obdobie od 2.9.2002 do 31.5.2009 v sume 39,49 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 3C 503/2002 sa žalobca proti žalovanému, v tom čase súdnemu exekútorovi a Všeobecnej zdravotnej poisťovni domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaných vzniklo tým, že žalovaný súdny exekútor na základe exekučných príkazov v exekučných konaniach Ex 93/99, Ex 94/99, Ex 95/99 zrazil z účtov žalobcu celkove 3.696.010,-Sk (122.685,06€), pričom nad rámec istiny zrazil 790.405,- Sk (26.236,64€), príkaz na úhradu trov znel na 369.820,-Sk (12.275,78€), teda neoprávnene zrazil 420.585,-Sk (13.960,86€). Uviedol, že žalovaný neoprávnene prevádzal zrážky aj v prípadoch zápočtov, ktoré boli prevedené medzi žalobcom a oprávneným v exekúciách, pričom si účtoval 20% odmenu exekútora, na ktorú nemal nárok, pretože pri zápočte mu prináleží 50% z odmeny, t.j. max. 10%. Žalovaný celkovo od žalovaného na vymoženej istine exekúcií zinkasoval 3.696.010,-Sk (122.685,06€), nad rámec exekúcií zinkasoval 790.405,13 Sk (26.236,64€), na úhradu trov exekúcie zinkasoval 369.820,- Sk (12.275,78€), neoprávnene zinkasoval 420.585,13 Sk (13.960,87€).
Žalovaný s žalobným návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na návrh oprávneného (VŠZP) začali tri exekúcie EX 93/1999, EX 94/1999, EX 95/1999 dňa 10.3.1999. Na základe poverení Okresného súdu Bardejov dňa 13.4.1999 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a zároveň boli vydané príkazy na zablokovanie účtov povinného (žalobcu). Dňa 23.4.1999 oprávnený podal návrh na pozastavenie výkonu exekúcií a odblokovanie účtov povinného z dôvodu, že sa dohodol s povinným, že do 27.4.1999 uhradí 200.000,-Sk(6.638,78€) a potom bude vykonávať týždenné splátky po 63.000,-Sk (2.091,22€). Na základe tohto návrhu žalovaný odblokoval účty povinného. Keďže povinný dohodnutý splátkový kalendár nedodržiaval, žalovaný vydal dňa 3.3.2000 príkazy pre banku na úhradu trov exekúcie. Oprávnený žalovaného listom zo dňa 14.8.2001, ktorý doručil žalovanému 10.12.2001 požiadal o pokračovanie v exekúcii. Povinný na základe dohodnutého splátkového kalendára uhradil
oprávnenému 309.826,-Sk (10.284,34€) a 200.000,-Sk (6.638,78€) vymohol žalovaný. Na základe listu oprávneného žalovaný dňa 10.12.2001 vydal exekučný príkaz pre banky, v ktorých má účty povinný. Z účtov povinného na základe toho bolo následne zrazených 1.502.072,01 Sk (49.859,66€). Oprávnený mal voči povinnému pohľadávku v sume 1.910.000,-Sk (63.400,39€), preto žalovaný vydal pre VŠZP príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, aby túto čiastku nevyplatili povinnému, ale aby mu ju zúčtovali v prospech týchto exekúcií. Až na základe týchto úkonov boli exekúcie ukončené vymožením pohľadávky. Žalovaný pre oprávneného v rámci spomínaných exekúcií vymohol 4.491.858,01 Sk (149.102,37€), vymáhaná čiastka spolu s trovami exekúcie (739.240,-Sk/24.538,27€) predstavovala 4.439.356,-Sk (147.359,62€). Preplatok v celkovej sume 52.502,01 Sk (1.742,75€) bol zúčtovaný so súhlasom žalobcu pre exekúciu EX 118/2002, kde bol povinným žalobca a na účet povinného bolo vrátených 30.217,01 Sk (1.003,02€). K vyúčtovaniu trov za zápočet medzi oprávneným a povinným (žalobcom) zo dňa 10.7.2003 v sume 309.826,-Sk(10.284,34€), poukázal na § 109 Ex. poriadku, ktorý započítanie medzi dlžníkom, poddlžníkom a oprávneným neumožňuje. Z oznámenia oprávneného zo dňa 20.12.2001 vyplýva, že v prospech exekúcie bola uhradená čiastka 309.826,-Sk (10.284,34€) a že čiastka 1.910.010,-Sk (63.400,39€) bola zúčtovaná v prospech exekúcie EX 93/1999.
Povinný plnil 309.826,-Sk (10.284,34€)priamo do rúk oprávneného, táto suma sa nikdy nevyskytla na účtoch žalovaného. Trovy exekúcie si účtoval v súlade s vyhláškou vo výške 20% z vymáhanej čiastky.
Žalobca po úprave žalobného návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11.065,69€ s 18% úrokom z omeškania odo dňa 9.8.2002 do zaplatenia. Žalovaná suma pritom predstavuje 309.826,- Sk/10.284,34€ (ako vyplýva z riadku zo dňa 10.2.2000 pod názvom zápočet pohľadávky medzi SB INMART a VŠZP bez vydania exekučného príkazu v doplnení znaleckého posudku zo dňa 89.12.2008), sumy 19.502,12 Sk(647,35€) (rozdiel II v tabuľke 2/2, ktorá predstavuje prílohu k doplneniu znaleckého posudku zo dňa 8.12.2008), sumy 1.261,24 Sk (41,87€) a sumy 2.775,91 Sk (92,14€) (úroky z omeškania tabuľka č. 3, záver doplnenia znaleckého posudku pod III, bod A).
Uznesením č.k. 3C 503/2002-26 súd konanie voči žalovanému v druhom rade zastavil.
Uznesením č.k. 3C 503/2002-171 na základe späťvzatia žalobcu v časti presahujúcej sumu 11.065,69€ súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 11.065,69 € zastavil a v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.10.2012 uviedol, že v zmysle ustanovení exekučného poriadku je viazaný povinnosťou mlčanlivosti, preto podľa jeho názoru nie sú splnené procesné podmienky konania. K žalobnému návrhu uviedol, že vzhľadom na povahu vzťahov medzi účastníkmi konanie, nie je možné, aby sa žalobca domáhal nároku na vydanie bezdôvodného konania, keďže súdny exekútor ako štátom poverená osoba koná pri vykonávaní exekúcie v mene štátu, jedná sa o verejnoprávny vzťah a nie občianskoprávny. Vzhľadom k tomu, že u neho došlo k zániku jeho funkcie súdneho exekútora, namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní. Podľa ustanovení Ex. poriadku o zodpovednosti súdneho exekútora za škodu sú aplikovateľné iba na exekútorský úrad. Taktiež poukázal na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti.
V súlade so zásadou iura novit curia súd žalobný nárok žalobcu právne kvalifikoval a posudzoval ako nárok na náhradu škody podľa § 33, ods. 1 Ex. poriadku a nie ako žalobcom tvrdený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu vyplýva z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť ako osobou splnomocnená štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, išlo tu o verejnoprávny vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi povinným v exekučnom konaní a exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.3.2010, sp.zn. 4 Cdo 41/2009).
V zmysle § 33, ods. 1 Ex. poriadku, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 2.2010, sp. zn. 4 Cdo 138/2008).
Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti zodpovedá štát (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. v čase vzniku tvrdenej škody platný zákon č. 58/1969 Zb.). Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne od oboch subjektov. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade škody regresný postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu, má súčasne daný priamy nárok na náhradu škody aj voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna (analogické použitie § 438 Občianskeho zákonníka). (komentár k § 33, ods. 1 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, autor: Tomašovič Marek, JUDr.)
Súd námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného považoval za neopodstatnenú. Žalovaný bol na základe vlastnej žiadosti odvolaný z funkcie súdneho exekútora ministrom spravodlivosti SR, výkon funkcie mu zanikol uplynutím 31.3.2010. Slovenská komora exekútorov od 21.4.2010 ustanovila JUDr. Eriku Beňovú, súdnu exekútorku, za náhradníka žalovaného. Zodpovednosť za škodu na náhradníčku neprešla, tento prechod je zo zákona vylúčený (§16a, ods. 8 Ex. poriadku). Za škodu spôsobenú v súvislosti s exekučnou činnosťou preto exekútor zodpovedá aj po zániku výkonu funkcie exekútora. Taktiež zodpovednosť podľa § 33, ods. 1 Ex. poriadku je daná paralelne so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Preto je žalovaný nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje (je daná jeho pasívna vecná legitimácia).
Súd vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s exekučným konaním vznesenú dňa 11.2.2011 skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ustanovenia § 32, ods. 3 Ex. poriadku (v znení účinnom od 1.9.2006), povinnosť súdnych exekútorov zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona sa nevzťahuje na poskytnutie informácií súdu na účely občianskeho súdneho konania. Toto konanie na súde prebieha od 6.7.2009, preto sú podmienky konania splnené. K tomuto súd dodáva, že žalovaný ešte ako súdny exekútor v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.3C 503/2002 nepoukazoval na povinnosť mlčanlivosti a nenamietal nesplnenie procesných podmienok.
Súd po tom, ako sa vysporiadal s námietkami žalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie a po zistení, že sú splnené podmienky konania vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v písomnej špecifikácii upraveného žalobného návrhu uviedol, že suma 309.000,-Sk (10.256,92€) bola splnená zo strany povinného, teda žalobcu mimo vydania exekučného príkazu. V exekúciách došlo k viacerým závažným pochybeniam zo strany exekútora, mimo iného aj k mylnému tvrdeniu, že 309.000,-Sk (10.253,92€) žalobca poukázal priamo na účet žalovaného, pričom o takomto niečom neexistuje žiaden účtovný doklad. Zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a oprávneným v exekúcii VŠZP zo dňa 14.4.1999 vyplýva, že exekútor mal eminentný záujem na priebehu exekúcie a previedol niekoľko krokov, ktoré sú v rozpore so zákonom. Predovšetkým potom ako došlo k zápočtu pohľadávok medzi žalobcom a oprávneným v exekúcii (VŠZP), žalovaný listom zo dňa 10.12.2001 zaslal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky so žiadosťou, aby VŠZP exekvovanú čiastku 1.910.000,-Sk (63.400,39€) preúčtovala v prospech exekúcie Ex 93/1999 z dôvodu, že v danom prípade je oprávneným. Teda exekútor konal ex post po tom, čo došlo k započítaniu a vydal exekučný príkaz na exekvovanie pohľadávky, ktorá bola započítaná niekoľko mesiacov pred vydaním tohto príkazu. Podľa
§ 63, ods.1, písm. b) Exekučného poriadku možno exekvovať sumu prikázaním pohľadávky. Exekútor nemohol prikázať pohľadávku svojim uznesením po tom, čo došlo k započítaniu tejto pohľadávky medzi oprávneným a povinným. Suma 309.000,-Sk (10.253,92€), ktorá sa našla na účte VŠZP mala byť podľa tvrdenia žalovaného poskytnutá žalobcom. To nie je pravda, ide len o manipulatívny systém zúčtovania trov exekúcie medzi oprávneným a exekútorským úradom v súvislosti s neoprávneným účtovaním trov exekúcie za zápočet pohľadávok. Samotná zmluva o vykonaní exekúcie medzi žalovaným a oprávneným v exekúcii je v rozpore s exekučným poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z.z.
Žalovaný k upravenému žalobnému návrhu uviedol, že v súlade s §109 Ex. poriadku nie je možné započítanie pohľadávok medzi oprávneným a povinným v exekučnom konaní, už len vzhľadom k tomu, že súdny exekútor vydáva upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom povinnému zakazuje nakladať s majetkom, dvojstranné započítanie nie je možné. V pripojenom exekučnom spise sa nachádza listinný dôkaz - Záznam z pracovného stretnutia oprávneného a povinného, v ktorom sa bez súhlasu súdneho exekútora dohodli na určitom plnení. Z ďalších dokumentov v exekučnom spise vyplýva, že k tomuto plneniu nikdy nedošlo. Súdnemu exekútorovi patrí znížená odmena iba v prípade, ak súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie, ak došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného. V danom prípade povinný dobrovoľne nesplnil všetko, o čom svedčia aj vlastné listiny žalobcu, v ktorých žiada krátiť odmenu exekútora len v časti exekvovanej pohľadávky vo výške 1.910.000,-Sk (63.400,39€) a nie celej exekvovanej čiastky. Tiež zápočet v sume 309.826,-Sk (10.284,34€) bol medzi účastníkmi exekučného konania plnený v čase exekúcie, tomto prípade taktiež súdnemu exekútorovi patrí odmena v plnej výške.
Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Danielou Bernátovou v pôvodnom konaní sp.zn. 3C 503/2002 vyplýva, že spolu na účet exekútorskej úschovy odišlo z účtov žalobcu 2.242.815,11Sk (74.447,82€).
Zo záverov doplnenia znaleckého posudku č. 2/2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Danielou Bernátovou v pôvodnom konaní sp.zn. 3C 503/2002 vyplýva, že z účtov žalovaného a súdneho exekútora na účty oprávneného v exekučnom konaní (VŠZP) odišli sumy: 1.476.184,-Sk (49.000,33€) na základe prikázania pohľadávky z účtov v banke, 1.910.000,-Sk (63.400,39€) na základe prikázania inej peňažnej pohľadávky, 309.826,-Sk (10.284,34€) bez vydania exekučného príkazu (zápočet pohľadávky), celkovo suma 3.696.010,-Sk (122.685,06€).
Zo záverov druhého doplnenia znaleckého posudku č. 2/2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Danielou Bernátovou v pôvodnom konaní sp.zn. 3C 503/2002 vyplýva, že úroky v súvislosti s časovým posunom pri preúčtovaní zrážok z účtov žalobcu na účty súdneho exekútora a následného odúčtovania na účet oprávneného v exekučnom konaní predstavujú sumu 2.775,91Sk (92,14€). Okrem toho znalkyňa zistila existenciu naviac zúčtovaných prostriedkov, ktorých výška predstavuje 19.502,12 Sk (647,35€) a úrok z tejto sumy predstavuje k 1.12.2008 sumu 1.261,24Sk (41,87€).
Podľa § 2. ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (ďalej Ex. poriadok), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.
Podľa § 5, ods. 2 Ex. poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Podľa § 33, ods. 1 Ex. poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 33, ods. 2 Ex. poriadku, exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
Podľa §46, ods. 3 Ex. poriadku, od vykonania exekúcie môže exekútor upustiť len vtedy, ak povinný dobrovoľne splní, čo mu ukladá rozhodnutie
Podľa § 109, ods. 1 Ex. poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučných konaní , ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
Podľa § 196 Ex. poriadku, Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 199 Ex. poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200, ods. 1 Ex. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1993 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, platnej v čase začatia exekučných konaní (ďalej vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to 1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky, 2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným konaním, 3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu, 4. za manipuláciu so spismi
Podľa § 4, ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 5 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 5. ods. 2 Etického kódexu súdneho exekútora (ďalej Etický kódex), exekútor je povinný dbať o vedenie prehľadnej a presnej evidencie všetkých finančných prostriedkov súvisiacich s výkonom exekučnej a ďalšej činnosti.
Podľa § 5, ods. 3 Etického kódexu , exekútor nesmie použiť vo svoj prospech alebo spreneveriť hodnoty účastníkov exekučného konania a ďalších osôb, ktoré má u seba v súvislosti s vykonávaním exekučnej a ďalšej činnosti, resp. ktoré má v súlade so zákonom v úschove, ani ich použiť na iný účel, ako na ktorý boli určené. Zverené ceniny a iné majetkové hodnoty môže exekútor použiť iba na určený účel.
Podľa § 5, ods. 3 Etického kódexu, exekútor je povinný mať vysporiadané všetky finančné záležitosti
Podľa § 12, ods.1, 2 Etického kódexu, súdny exekútor sa nesmie vzdať nároku na náhradu odmeny za exekučnú a inú činnosť, ani náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Ak si exekútor uplatňuje v rámci exekučnej alebo ďalšej činnosti odmenu, ktorá je nižšia ako odmena určená podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) alebo si neuplatňuje žiadnu odmenu, dopúšťa sa závažného porušenia pravidiel súťaže exekútorov a etického kódexu.
Predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora sú: vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Od vykonávania exekúcie možno upustiť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania až do jeho skončenia vymožením pohľadávky. V priebehu exekučného konania EX 93/1999, t.j. v čase po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané dňa 26.3.1999 na základe žiadosti o jeho udelenie na vymoženie pohľadávky 2.687.653,-Sk (89.213,74€), oprávnený listom zo dňa 23.4.1999 požiadal súdneho exekútora o pozastavenie výkonu exekúcie. Listami z 14.9.2001 a 7.12.2001 dňa oprávnený navrhol pokračovanie v exekúcii povinného. Súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie
až dňa 10.5.2002 s odôvodnením, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému súd nemal za preukázané, že súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie, a to ani faktického upustenia od vykonania exekúcie (nečinnosť súdneho exekútora v priebehu celej exekúcie). Preto nie je daný dôvod na to, aby mu patrila odmena len vo výške zodpovedajúcej §5, ods. 2 vyhlášky. Naopak, podľa názoru súdu by sa žalovaný v prípade, ak by si účtoval odmenu len v polovičnej výške, vystavil riziku porušenia etického kódexu, ktorým bol pri svojej činnosti viazaný. Tiež skutočnosť, že medzi povinným a oprávneným v priebehu exekučného konania došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávky nemá vplyv na zníženie odmeny exekútora. Po zmene žalobného návrhu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 309.826,-Sk (10.284,34€), ktorá podľa záverov doplnenia č. 2 k znaleckému posudku bola zavedená v účtovníctve žalovaného ako zápočet pohľadávky medzi oprávneným a povinným bez vydania exekučného príkazu. Ďalší nárok žalobcu po úprave žaloby pozostáva zo sumy 19.502,12 Sk (647,35€) ako sumy, ktorú znalkyňa zistila ako rozdiel medzi platbami, ktoré žalovaný zrazil z účtov žalobcu a platbami, ktoré poukázal oprávnenému. Suma 2.778,91 Sk (92,24€) predstavuje úrok v súvislosti s časovým posunom pri preúčtovaní zrážok z účtov žalobcu na účet oprávneného v exekúcii a suma 1.261,24 Sk (41,87€) predstavuje úrok zo sumy 19.502,12 Sk (647,35€) k 1.12.2008.
Z oznámenia VŠZP (oprávneného v exekučnom konaní) zo dňa 7.12.2012 súd zistil, že zápočet pohľadávok medzi povinným a oprávneným v exekučnom konaní bol realizovaný na základe zmluvy o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 16.2.2000 v sume 309.826,20Sk (10.284,34€). Neuskutočnil sa reálnym odovzdaním finančných prostriedkov v hotovosti zo strany povinného na účet oprávneného, táto suma predstavuje účtovné vyrovnanie pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému sa táto suma nikdy na účte žalovaného nenachádzala, ten preto v súvislosti s jej údajným neoprávneným zadržiavaním nemohol žalobcovi spôsobiť škodu. Taktiež žalovaný žalobcovi nemohol spôsobiť škodu vo forme ušlého zisku tým, že peňažné prostriedky jemu zexekvované poukázal oprávnenému až po dlhšom čase. Ak aj niekomu takáto škoda vznikla, bol by to oprávnený a nie povinný v exekúcii (žalobca).
Suma 19.502,12 Sk (647,35€), ktorú znalkyňa zistila vo svojom druhom doplnení znaleckého posudku a predstavuje peňažné prostriedky, ktoré žalovaný zinkasoval od žalobcu nad rámec exekúcie, v časti 12.846,10 Sk (426,41€) predstavuje sumu zrazenú žalovaným žalobcovi v exekúcii EX 5/99 ako to žalovaný preukázal na čl. 149 spisu sp.zn. 3C 503/2002, v časti 2.090,-Sk (69,38€)predstavuje sumu zrazenú žalovaným žalobcovi v exekúcii EX 118/2002 ako to žalovaný preukázal na čl. 169 spisu 3C 503/2002. Vzhľadom k uvedenému, po odpočítaní súm, ktoré sa preukázateľne týkajú iných exekučných konaní, súd dospel k záveru, že žalovaný nad rámec exekúcií od žalobcu zinkasoval 4.566,02 Sk (151,56€). Z uvedeného je zrejmé, že exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou spôsobil žalobcovi škodu tým, že mu nad rámec sumy, ktorá bola predmetom exekučných konaní bez právneho titulu zexekvoval sumu 4.566,02 Sk (151,56€) postupom v rozpore s § 5 Etického kódexu súdneho exekútora. Žalobca preukázal vznik škody, tiež je preukázané, že ju spôsobil žalovaný konaním v súvislosti s exekučnou činnosťou a je zrejmé, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s výkonom exekúcie zo strany žalovaného. Sám žalovaný vo svojom podaní zo dňa 8.6.2009 (čl .169 spisu 3C 503/2002) uviedol, že dňa 31.5.2009 žalobcovi vrátil preplatok v ním vypočítanej výške 1068,68 Sk (35,47€). Súd preto túto sumu odpočítal od dlžnej sumy, ktorá potom predstavuje 3.497,34Sk(116,09€). Vzhľadom k tomu, že k úhrade sumy 1.068,68 Sk zo strany žalovaného došlo až dňa 31.5.2009, súd zaviazal žalovaného na úhradu zákonných úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 16,5% za 2465 dní omeškania, ktorá prestavuje 39,49€. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil a súd mu priznal právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, súd žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie ním uplatnenej sumy 1.261,24 Sk (41,87€) predstavujúcej úrok z omeškania zo sumy, ktorú žalovaný zexekvoval nad rámec vo výške 1% od 1.12.2008. V opačnom prípade by sa jednalo o duplicitné priznanie úrokov z omeškania.
Podľa § 517, ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platnej v čase podania žaloby činí výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo. Ku dňu podania žalobného návrhu v pôvodnom konaní
sp.zn. 3C 503/2002 Zb. t.j. dňa 2.9.2002 výška úrokov z omeškania predstavovala sumu 16,5%. Súd preto návrh žalobcu na priznanie úrokov v časti prevyšujúcej výšku zákonného úroku zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bardejov.
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).