Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B5-23Cr-41-2017.pdf
PDF · 139.79 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-23Cr/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu:O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX N. N., právne zastúpeného advokátskoukanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261 proti žalovanému : Blackside, a.s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava , IČO: 48 191 515, právne zastúpenému AK Herceg, s.r.o. Košická 56, 821 05 Bratislava , IČO: 35 890 240 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 12.05.2017, sp.zn. I/XXXX -6.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 28.07.2017 žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol dňa 31.05.2017 doručený rozhodcovský rozsudok sp.zn. I/XXXX -X vydaný dňa 24.07.2017 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. H. W., ktorým rozhodcovský súd zaviazal obchodnú spoločnosť DDG, s.r.o., so sídlom na ulici Kuzmányho 2, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 31 596 851, a žalobcu na povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 56.920,60 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. 2. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že:
- žalobca nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní a nebolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní ( dôvod na podanie žaloby podľa ust. § 40 ods. 1 pís. a) bod 2. zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako " ZoRK), - rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva ( dôvod na podanie žaloby podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZoRK). 3. Žalobca namietal, že o rozhodcovskom konaní, o ustanovení rozhodcu a o tom, že je účastníkom rozhodcovského konania sa dozvedel až na základe doručeného rozhodcovského rozsudku dňa 31.05.2017. Pred vydaním rozhodcovského rozsudku žalobca nebol upovedomený o rozhodcovskom konaní, nebola mu doručená žaloba, ktorou sa OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava , Slovenská republika, IČO: 31 318 916 domáhala vydania rozhodcovského rozsudku a nebolo tak žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a uplatniť námietky na svoju obranu, keďže sú tu skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalobný návrh na zaplatenie sumy 56.920,60 Eur bol proti žalobcovi nedôvodný. Právny predchodca žalovaného v žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 19.01.2015 uviedol trvalý pobyt žalobcu na ulici O. XXX/XX,
XXX XX N. N., žalobca má však trvalý pobyt evidovaný od 05.03.2012 na ulici Z. XXXX/X, XXX XX N. N.. Žalobca na adrese trvalého pobytu preberá všetky doručované doporučené zásielky a zásielky do vlastných rúk, avšak listiny, týkajúce sa rozhodcovského konania mu neboli doručené. 4. Naplnenie dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 ZoRK je porušením zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a práva byť vypočutý vyplývajúcej z ust. § 17 ZoRK podľa ktorého: " Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Uvedená zásada spočíva najmä vo využívaní procesných ustanovení, ako sú právo na žalobnú odpoveď, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkaz a trvať na jeho vykonaní a ďalšie, a od tejto zásady sa nemôžu účastníci ani rozhodcovský súd odchýliť. 5. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. ZoRK sa z veľkej časti prekrýva aj s dôvodom podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. ZoRK, nakoľko porušenie práva zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní bude vždy zároveň aj procesnou vadou podľa bodu 4 ZRK. 6. Žalobca nemal až doposiaľ žiadnu vedomosť o uzatvorení Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/ XX/XXX úRÚ zo dňa 30.06.2006 a Ručiteľskej listiny zo dňa 29.06.2006, na základe ktorých žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatňoval svoj nárok na zaplatenie sumy 56.920,60 Eur ( t. j. istiny vo výške 37.601,56 Eur ,úrokov vo výške 14.521,39 Eur a úrokov z omeškania vo výške 4.797,76 Eur . Žalobca si nie je vedomý záväzku vyplývajúceho z ručiteľskej listiny, nakoľko Ručiteľskú listinu na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere neuzatvoril a takúto listinu nepodpísal. 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 07.11.2017 doručeným súdu dňa 13.11.2017 v ktorom uviedol, že v súlade s článkom 7 ods. 2 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu v znení platnom ku dňu začatia rozhodcovského konania, t. j. ku dňu 19.01.2015 bola žalobcovi zaslaná žaloba s prílohami doporučeným listom spolu s výzvou zo dňa 09.02.2015, aby sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a to písomne v lehote 15 dní od doručenia žaloby a výzvy. Uvedená zásielka bola zaslaná na adresu označenú v žalobe t.j. O. XXX/XX, XXX XX N. N., avšak táto sa vrátila z pošty ako "adresát neznámy". 8. Na základe tejto informácie dňa 22.04.2015 bol trvalý pobyt žalovaného zisťovaný prostredníctvom Registra obyvateľov v Banskej Bystrici, nakoľko sa aj zásielka adresovaná na T. Z., O. XXX/XX, XXX XX N. N. vrátila s oznámením " adresát neznámy". Avšak bolo zistené, že Z. T. zomrela. 9. Dňa 12.05.2015 bola na novú adresu trvalého pobytu O. T. expedovaná zásielka obsahujúca žalobu, prílohy a opätovnú výzvu na podanie žalobnej odpovede, na čo sa zásielka vrátila ako neprevzatá v úložnej lehote. Žalobca v určenej lehote, ani neskôr, do vydania rozhodcovského rozsudku rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď nedoručil, ani sa k žalobe nevyjadril. V súlade s článkom 10 ods. 4 Rokovacieho poriadku pokračoval rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval doručenie žalobnej odpovede za uznanie tvrdení žalobcu, pričom prihliadol na navrhnuté dôkazy. 10. Žalobca sa ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku k právomoci rozhodcovského súdu ani k rozhodcovským zmluvám žiadnym spôsobom nevyjadril, nenamietal ich platnosť, či neexistenciu. Rozhodcovský súd preto skonštatoval, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi OTP Bankou Slovensko, obchodnou spoločnosťou DDG, s. r. o., so sídlom na ulici Kuzmányho 2, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 31 596 851, a žalobcom pre riešenie sporov zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXúRÚ zo dňa 30.06.2006 a Ručiteľskej listiny zo dňa 29.06.2006 v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom sú platnými rozhodcovskými zmluvami, pretože spĺňajú tak formálne, ako aj obsahové náležitosti kladené na rozhodcovskú zmluvu zákonom o rozhodcovskom konaní a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom na tieto zistenia je potrebné uzavrieť, že rozhodcovské zmluvy medzi OTP Bankou Slovensko , obchodnou spoločnosťou DDG, s.r.o., a žalobcom uzatvorené dňa 29.06.2006 a 30.06.2006 sú v súlade s ustanovením § 1 až 4 zák. o rozhodcovskom konaní a zakladajú právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať predložený spor v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd mal ďalej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015 za preukázané, že OTP Banka Slovensko, a.s., postúpila žalovanú pohľadávku spoločnosti Blackside , a.s.. Dňa 15.05.2017 bolo žalobcovi zaslané uznesenie o pripustení zmeny účastníka rozhodcovského konania a rozsudok rozhodcovského konania, ktorý zásielku prevzal dňa 31.05.2017 na adrese Z. XXXX/X, XXX XX N. N.. 11. V písomnom podaní zo dňa 25.09.2018 žalovaný namietal skutočnosť tvrdenú žalobcom, že Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať predložený spor v rozhodcovskom konaní, keďže: (i) medzi účastníkmi rozhodcovského konania, t.j. Žalobcom a Žalovaným, nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva,
(ii) v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
12. Dňa 30.06.2006 bola medzi OTP Bankou Slovensko, a.s., ako bankou, spoločnosťou DDG, s.r.o., (spoločnosť konajúca matkou žalobcu, ako klientom), uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere, Rýchly úver, č. XXXX/XX/XXXúRÚ zo dňa 30.06.2006 a to tak podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva o úvere“). V zmysle čl. II. Zmluvy o úvere sa klient zaviazal zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy ručiteľskými listinami vystavenými žalobcom a jeho manželkou. V zmysle ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu 30.06.2006, platí, že: „Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.“ V zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu 30.06.2006, platí, že: „Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Hlavný záväzkový vzťah, Zmluva o úvere, bola uzatvorená medzi a bankou a klientom - právnickou osobou, ktorá konala v rámci predmetu svojho podnikania a nemožno ju preto v zmysle ust. § 52 ods. 3 OZ považovať za spotrebiteľa. V zmysle ust. § 261 ods. 4 platí, že tým istým právnym režimom, ktorým sa spravuje hlavný záväzkový vzťah, sa vzťahuje aj, tzv. vedľajší vzťah, ktorým sa zabezpečuje plnenie záväzkov vzniknutých z hlavného záväzkového vzťahu. Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 ... “ Ak hlavný právny vzťah vznikol podľa predpisov Obchodného zákonníka, tak právny vzťah, ktorý zabezpečuje tento hlavný právny vzťah sa rovnako spravuje Obchodným zákonníkom. Uvedené ust. § 261 ObZ je kogentné a zmluvné strany ho nemôžu dohodou vylúčiť a ani sa od neho nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 1 ObZ) Zmluva o úvere je takým právnym vzťahom, na ktorý sa aplikujú predpisy obchodného práva. Ručiteľská listina bola žalobcom vyhlásená dňa 29.06.2006 (ďalej len „Ručiteľská listina“). Ručiteľská listina, ktorá zabezpečuje Zmluvu o úvere sa podľa vyššie uvedeného bez akýchkoľvek pochybností spravuje Obchodným zákonníkom.
13. Vo veci C#74/15, Dumitru Tarcău, Ileana Tarcău proti Banca Comercială Intesa Sanpaolo România SA a i., ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, sa Súdny dvor zaoberal otázkou, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice patria iba zmluvy uzatvorené medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, ktorých predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služieb, alebo v tom zmysle, že uvedená smernica sa vzťahuje aj na akcesorické zmluvy (zmluva o zabezpečení záväzku, alebo zmluva o ručení) k zmluve o úvere, ktorej príjemcom je obchodná spoločnosť, uzatvorené fyzickými osobami, ktoré nemajú žiadny vzťah k činnosti uvedenej obchodnej spoločnosti a ktoré konali s cieľom, ktorý nesúvisí s ich obchodom, podnikaním alebo povolaním. Podľa Uznesenia Súdneho dvora (šiesta komora) z 19. novembra 2015, vo vyššie uvedenej veci, sa článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice 93/13 majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním, a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah. V uvedenej súvislosti žalovaný uviedol, že výnosy z podnikania jedného z manželov sú príjmom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo3336/2006, KS BA sp. zn. 9Co/226/2011 zo dňa 14.06.2012, R 42/1972). Žalovaný mal za to, že žalobca pri vyhlásení Ručiteľskej listiny konal s cieľom, ktorý súvisí s podnikaním spoločnosti DDG, s.r.o., v mene ktorej podpísala Zmluvu o úvere manželka žalobcu, ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti. Z dôvodu, že mal žalobca priamy záujem na výsledkoch podnikania svojej manželky, mal záujem na výsledkoch týchto aktivít, z ktorých by profitovala domácnosť oboch manželov.
14. Žalobca mal záujem na tom, aby spoločnosť DDG, s.r.o. splnila podmienky na získanie úveru od bankovej inštitúcie a za tým účelom sám podpísal Ručiteľskú listinu preto, aby boli splnené podmienky na čerpanie úveru. Ručiteľskú listinu by bolo možné považovať za spotrebiteľskú iba v prípade, ak by žalobca nemal žiaden vzťah s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, ktorej bol úver poskytnutý (viď vyššie uvedené rozhodnutie ESD). Tým, že žalobca mal priamy záujem podieľať sa na príjmoch z podnikateľskej činnosti svojej manželky je nutné považovať zabezpečenie Zmluvy o úvere Ručiteľskou listinou za vzťah obchodnoprávny a nie za spotrebiteľský.
15. Žalobca namietal, že mu žaloba v rozhodcovskom konaní nebola doručená .V súlade s ust. § 25 ods. 1 ZoRK platí :„Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.“
16. Zmyslom procesných noriem nie je zmariť konanie z dôvodu, že adresát súdne zásielky účelovo nepreberá. Teda postačí, ak sa súd snažil zásielku doručovať na relevantnú a nie, či sa zásielka aj reálne doručila. Fikcia doručenia platí obdobne ako v prípade civilného sporového konania. Rozhodcovský súd sa snažil Žalobcovi doručiť dve zásielky na adresu: Slnečná 3809/6, Banská Bystrica (žaloba, oznámenie o postúpení), ktoré sa rozhodcovskému súdu vrátili s poznámkou, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalobca zásielku s rozhodcovským rozsudkom na uvedenej adrese dňa 31.05.2017 prevzal.
17. Žalovaný má za to, že sa žalobca nepreberaním súdnych zásielok snažil vyhnúť svojim platobným povinnostiam voči žalovanému. Uvedeným konaním však nie je vyvrátená správnosť a zákonnosť rozhodcovského súdu pri doručovaní žaloby a ďalších listín. Argumentácia žalobcu ohľadom nevedomosti o rozhodcovskom konaní nemá právnu relevanciu. Žalobca sa svojou vinou o začatí rozhodcovského konania nedozvedel.
18. Žalobca vo svojom vyjadrení namieta, že Ručiteľská listina obsahovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Za neprijateľnú podmienku žalobca považuje rozhodcovskú doložku. Žalovaný však odôvodnil, prečo sa predmetný vzťah medzi Žalobcom a Žalovaným nemôže považovať za spotrebiteľský. Žalovaný na doplnenie argumentácie uviedol, že právny predchodca žalovaného poskytol úver spoločnosti DDG, s.r.o. na základe Zmluvy o úvere vo výške 1.135.000,- Sk, t.j. 37 675,1 EUR. V prípade, ak by išlo o spotrebiteľský úver, právny predchodca by vyžadoval, aby sa úver v takejto výške zabezpečil záložným právom k nehnuteľnosti. Z dôvodu, že o spotrebiteľský úver nešlo a v obchodných vzťahoch je štandardné, že banka poskytne úver právnickej osobe len za podmienky, ak je zároveň dané minimálne ručenie, t.j. ručenie osobným majetkom štatutárneho orgánu spoločnosti, banka takéto ručenie vyžadovala aj v tomto prípade. Žalovaný ďalej uviedol, že povinnosť skúmať bonitu pred poskytnutím úveru existuje iba v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľský. Ak by aj bol, tak Ručiteľská listina je zo dňa 29.06.2006 a povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa existuje až odo dňa 01.06.2010, t.j. účinnosťou ust. § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Súd zo spisu č. I./2015 -6 predloženého Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zistil , že žaloba o zaplatenie 56.920,60 Eur bola právnym predchodcom žalovaného - OTP Bankou Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova č. 5, 813 54 Bratislava, IČO:31 318 916 podaná na rozhodcovský súd dňa 19.01.2015, rozhodcovský súd doručoval žalobcovi výzvu na doručenie žalobnej odpovede zo dňa 09.02.2XX5 do vlastných rúk zásielkou s podacím číslom X na adresu žalobcu: O. XXX/XX, XXX 01 N. N.. Zásielka sa vrátila späť s oznámením „ adresát neznámy“. Následne rozhodcovský súd zisťoval pobyt žalobcu prostredníctvom Registra obyvateľov SR. Z odpovede Registra obyvateľstva vyplýval trvalý pobyt žalobcu na adrese Z. XXXX/X, XXX XX N. N.. Po zistení zmeny bydliska žalobcu doručoval rozhodcovský súd žalobu a výzvu na žalobnú odpoveď do vlastných rúk menovanému na adresu Z. XXXX/X, XXX XX N. N. s číslom podacej zásielky X zásielka sa vrátila späť súdu s oznámením :„ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Písomným podaním zo dňa 12.01.2016 doporučenou formou zásielky doručoval rozhodcovský súd žalobcovi Oznámenie o postúpení pohľadávky postupcu OTP Banka Slovensko, a.s., na postupníka Blackside, a.s.. Žalobca si zásielku s podacím číslom X neprevzal v úložnej dobe. Jedinú písomnosť, ktorú žalobca v rozhodcovskom konaní prevzal bol rozsudok , ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 31.05.2017, následne dňa 28.07.2017 došlo v zákonnej lehote k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na taxatívne dôvody uvedené v ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a bod 3. ZoRK . 20. Súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti DDG, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 596 851, Z. T., r.č. XXXXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela. Mala deti O. T. ,nar. XX.XX.XXXX ( žalobcu) a O. T. nar. XX.XX.XXXX. 21. S poukazom na túto skutočnosť, súd tvrdenie žalovaného o skutočnosti, že žalobca pri vyhlásení Ručiteľskej listiny konal s cieľom, ktorý súvisí s podnikaním spoločnosti DDG, s.r.o. v mene ktorej podpísala zmluvu o úvere matka žalobcu, ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti vyhodnotil tak, že v konaní nebol osvedčený priamy záujem žalobcu na výsledkoch podnikania štatutárnej zástupkyne spoločnosti DDG, s.r.o. a ani funkčný vzťah k tejto spoločnosti. 22. Súd skúmal otázku, či fyzická osoba, ktorá sa zaviazala zabezpečiť splnenie záväzkov, ktorá prevzala obchodná spoločnosť voči bankovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, môže byť považovaná „ spotrebiteľa“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 Európskeho Súdneho dvora zo dňa 19.11.2015 , v ktorej sa uvádza: „ ...ak môže byť takáto zmluva o ručení alebo o zabezpečení záväzku charakterizovaná, pokiaľ ide o predmet, akcesorická vo vzťahu k hlavnej zmluve, ktorou vznikol dlh, ktorého splnenie zaručuje ( v súvislosti so Smernicou Rady 85/577/ EHS z 20.decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, potom sa z hľadiska zmluvných strán javí ako odlišná zmluva, pretože je uzavretá medzi inými osobami, ako sú zmluvné strany hlavnej zmluvy. Sú to teda zmluvné strany zmluvy o ručení alebo o zabezpečení záväzku, podľa ktorých sa má posúdiť postavenie, v ktorom konali. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pojem „ spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b smernice 93/13 má objektívnu povahu (pozri rozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, bod 21. Musí sa posudzovať z hľadiska funkčného kritéria spočívajúceho v posúdení, či zmluvný vzťah v prejednávanej veci súvisí s činnosťami, ktoré nie sú obchodom, podnikaním alebo povolaním Vnútroštátny súd rozhodujúci o spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci a dôkazov povinný overiť, či môže byť dlžník označený ako „spotrebiteľ v zmysle uvedenej smernice ( pozri v tomto zmysle rozsudok Costea, C-110/14, EU:C:2015:538, body 22 a 23 . V prípade fyzickej osoby, ktorá sa zaručila za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, je teda vnútroštátny súd povinný preukázať, či táto osoba konala v rámci obchodu, podnikania alebo povolania, alebo z dôvodu funkčného vzťahu tejto spoločnosti, ako je jej riadenie alebo nezanedbateľná účasť na jej základnom imaní, alebo či konala za súkromným účelom. Za týchto podmienok treba na položené otázky odpovedať, že článok 1 ods. 1 a článok 2 písm.b smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť na zmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvou o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou a úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná spoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah“. 23. Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo: 1575/ S zistil, že žalobca v obchodnej spoločnosti DDG, s.r.o. Kuzmányho 2, 974 01 Banská Bysrtica, IČO: 31 596 851 nikdy nemal účasť na jej základnom imaní, nepodieľal sa na jej riadení, preto vyhodnotil jeho konanie pri podpísaní Ručiteľského vyhlásenia ako konanie nesúvisiace s obchodom a podnikaním spoločnosti DDG, s.r.o. v dôsledku čoho nemal k uvedenej spoločnosti funkčný vzťah a jeho postavenie je postavením spotrebiteľa. 24. V žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca tvrdil, že nepodpísal Ručiteľskú listinu na zabezpečenie záväzku, na pojednávaní na otázku sudkyne adresovanú právnej zástupkyni žalobcu či žalobca výslovne spochybňuje podpis tejto listiny , či vyhlásil, že podpis na tejto listine nie je jeho podpisom, právna zástupkyňa uviedla: „ Žalobca tvrdil, že nemá vedomosť a nepamätá si na skutočnosť, že by podpisoval takúto listinu. Ja osobne vychádzam z predpokladu, že žalobca podpísal a z tohto dôvodu bola aj podaná žaloba s obranou, ktorou sa uberáme.“ 25. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní taktiež doplnila dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b ZoRK - nemožnosť riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní pre rozpor s verejným poriadkom.
26. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.kon. XXCr/XX/XXXX - 86 zo dňa 03.02.2020 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 12.05.2017, sp.zn. I/XXXX a návrh na odklad jeho vykonateľnosti zamietol. 27. Skonštatoval, že status žalobcu ako spotrebiteľa nič nemení na skutočnosti, že žalobca v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone, ktorý mu patril, neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu, alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v súlade s ust. §21 ods. 2 ZoRK, resp. nemožnosť rozhodovať spor podľa ZoRK s poukazom na ust. § 21 ods. 2 ZoRK.
28. Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva doručovanie žaloby a výzvy na žalobnú odpoveď do vlastných rúk žalobcovi na adresu Z. XXXX/X, XXX XX N. N. s číslom podacej zásielky X zásielka sa vrátila späť súdu s oznámením :„ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 29. Fikcia doručenia v rozhodcovskom konaní nastáva v okamihu, kedy sa rozhodcovskému súdu nepodarí zásielku doručiť a táto sa vráti rozhodcovskému súdu späť ako nedoručená. ( § 25 ods. 1 ZoRK). Fikcia doručenia nastane vždy vrátením nedoručenej zásielky súdu a táto sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Fikcia doručenia Žaloby a Výzvy k žalobnej odpovedi sp.zn. I/XXXX -6 podľa uvedeného princípu nastala dňa 05.06.2015 vrátením nedoručenej zásielky. 30. Pokiaľ ide o druhý dôvod uvádzaný žalobcom, podľa ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, súd uviedol, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom“ . Skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch ( uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, uznanie v rámci použitia cudzieho rozhodcovského rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul pojem „ verejný poriadok“ do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50 - teda ako verejný poriadok v medzinárodnom kontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok je , alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný. 31. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.
32. Rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky predpokladá okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu spoločnosti. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské. 33. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že ani dôvod ust. § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, o ktorý opiera žalobca skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe nebol naplnený. 34. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že v konaní poukázal na zásadnú skutočnosť, rozhodujúcu pre posúdenie, či predmet sporu bolo možné riešiť v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK, tzn. podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalobca preukázal, že v prípade existencie zmluvného záväzku, vyplývajúceho
z Ručiteľskej listiny zo dňa 29.6.2006, by išlo o spotrebiteľský právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), ktorý pri uzatváraní zmluvy (žalovaným predloženej formulárovej Ručiteľskej listiny) nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom (žalovaným) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zároveň poukázal na uznesenie Súdneho dvora z 19. novembra 2015 vo veci C-74/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Y. de V. P. (Odvolací súd v P., F.) z 5. februára 2015, ktorý súvisí s konaním W. H.ău, L. H.ău proti N. Y.ă L. Z. F.ânia SA a i. Súd v ďalších bodoch odôvodnenia rozsudku dôsledne rozoberá len definíciu pojmu „verejný poriadok“, ktorý pojem práve v kontexte posudzovania právnej veci, nie je relevantný, avšak súd úplne opomína definovať pojem „právny poriadok štátu“. Žalobca má zato, že pod pojem „právny poriadok SR“ treba rozhodne zahrnúť aj ZoRK, ktorý zároveň v ustanovení § 1 ods. 4 negatívnym spôsobom vymedzuje rozsah svoje pôsobnosti a síce, že v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Uvedenú skutočnosť mal súd ex offo skúmať v konaní a zisťovať, či sú dôvody na zrušenie rozsudku. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že aplikáciu ustanovení § 40 ods. 1 písm. b) a § 50 ods. 2 ZoRK výlučne v medzinárodnom kontexte a výlučne v súvislosti s uznaním a výkonom cudzích rozhodcovských rozsudkov považuje za nesprávnu, a výklad uvedených ustanovení ZoRK zo strany súdu v naznačenom zmysle za príliš reštriktívny a v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Je zrejmé, že v prípade platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by mal byť spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobcom), rozhodovaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa ZSRK a nie v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Predmet sporu preto nebolo možné podľa právneho poriadku SR riešiť v rozhodcovskom konaní v zmysle ZoRK. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
35. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého procesné požiadavky vyplývajúce zo zákona ZoRK boli splnené. Rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spory a rozhodcovské konanie bolo vedené aj v súlade s pravidlami rozhodcovského konania podľa ZoRK. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie bolo vedené oprávneným rozhodcom, pričom právomoc rozhodcovského súdu bola daná na základe platne dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorá spĺňa požiadavky na formu a obsah rozhodcovskej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaný sa ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku k právomoci rozhodcovského súdu ani k rozhodcovským zmluvám žiadnym spôsobom nevyjadril, ani nenamietal ich neplatnosť či neexistenciu, pričom poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 423/2014-20 zo dňa 2.7.2014, v zmysle ktorého má zmeškanie procesného úkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote za následok procesnú preklúziu práva. Keďže žalobca neuplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu v zákonom stanovenej lehote, toto právo prekludovalo. Na základe uvedeného má za to, že nie sú naplnené odvolacie dôvody.
36. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Žalobca je naďalej toho názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodcovského rozsudku a procesný postup podľa ZoRK, z dôvodov bližšie špecifikovaných v podanom odvolaní.
37. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení a vyjadrení.
38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
39. Podľa § 1 ods. 4 ZoRK, v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
40. Podľa ust. § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa ods. 2, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). Podľa ods. 3, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa ods. 4, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
41. Podľa § 50 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
42. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sa jedná o dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na ktoré súd prihliada ex offo, a to bez ohľadu na to, či boli žalobcom výslovne namietané. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade so zákonom, keď skúmal existenciu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK, aj keď ich žalobca nenamietal. Dôvodmi uvedenými v uvedenom ustanovení sú objektívna non-arbitrabilita predmetu sporu a rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom. Objektívna arbitrabilita delimituje zmluvnú voľnosť strán podriadiť riešenie sporov vo svojej veci rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské konanie o non- arbitrabilnej veci je neprípustné. Pozitívne vymedzená objektívna arbitrabilita je uvedená v ust. § 1 ods. 2 ZoRK. V ust. § 1 ods. 4 sú vymedzené spory, ktoré sú vylúčené z rozhodovania v rozhodcovskom konaní, t.j. sú objektívne non-arbitrabilné. V zmysle § 1 ods. 4 ZoRK, z pôsobnosti rozhodcovského zákona boli vyňaté spotrebiteľské spory, ktoré však zostali arbitrabilné, avšak v režime osobitného zákona - zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
43. Odvolací súd skonštatoval, žeodvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnemu právnemu záveru v tom, že žalobca má v konaní postavenie spotrebiteľa . Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že status žalobcu ako spotrebiteľa nemení nič na skutočnosti, že žalobca v rozhodcovskom konaní pri prvom úkone, ktorý mu patril, neuplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. nemožnosť rozhodovať spor s poukazom na § 1 ods. 4 ZoRK. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná v čl. VII. bod 6 Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XX/XXXúRú uzatvorenej dňa 30.6.2006 medzi OTP 8 3CoR/3/2021
Bankou Slovenskou, a.s. a žalovaným 1/ a v čl. IV bod 3. Ručiteľskej listine zo dňa 29.6.2006 uzatvorenej medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a žalovaným 2/. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a náhrady škody budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka však znemožňuje žalobcovi, ktorý bol v postavení spotrebiteľa, ako správne posúdil súd prvej
inštancie, zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Keďže podľa ZoRK nemožno rozhodovať spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie sa mal k dôvodom arbitrability v konaní zaoberať ex offo a preklúziu námietok nedostatku právomoci pri prvom úkone osobitne posúdiť. Podľa § 40 ods. 1, písm. b/, ZoRK je zrejmé, že rozpor s verejným poriadkom je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v prípade tuzemského rozhodcovského rozsudku a to v prípade ak rozhodcovský súd rozhodol o spore, ktorý nie je oprávnený rozhodovať v súlade s § 1 ZoRK, ako napr. spory o vecných právach k nehnuteľnosti, statusové spory, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutia, spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania a spotrebiteľské spory. V konaní pred rozhodcovským súdom bolo rozhodované o nároku, ktorý nie je možné posúdiť v rozhodcovskom konaní a preto je možné považovať konanie pred rozhodcovským súdom za konanie v rozpore s verejným poriadkom.
44. Vzhľadom na súdom prvej inštancie nevyčerpaný rozsah skúmania dôvodov uplatnených žalobcom, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie sa nevenoval dôvodom v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2, 3, 4, písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 ZoRK; kedy na skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže aj nemožnosť rozhodovať spor s poukazom na § 1 ods. 4 ZoRK. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p.,
45. S poukazom na viazanosť súdu právnym názorom odvolacieho súdu súd skúmal dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.a) bod 2,3,4 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 ZoRK a konštatuje, že dňa 29.06.2006 bola medzi žalobcom a OTP Bankou Slovensko, a.s., podpísaná Ručiteľská listina, v ktorej čánku IV bod 3 je uvedené: „ Ručiteľ a Veriteľ sa týmto dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto ručiteľskej listiny najmä z dôvodu neplnenia povinností Ručiteľa a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Asociácie bánk SR so sídlom v Bratislave ( ďalej len „Rozhodcovský súd“). V rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Za vybranú osobu podľa zák.č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu sa určuje predseda Predsedníctva rozhodcovského súdu“.
46. Ako už bolo konštatované, žaloba s prílohami, výzva na doručenie žalobnej odpovede bola doručená žalobcovi fikciou, námietky žalobcu o porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania viažuce sa k tvrdeniu žalobcu o nedoručení žaloby preto vyhodnotil súd za neosvedčené.
47. K tvrdeniu žalobcu, že nepodpísal ručiteľskú listinu a z dôvodu neplatnosti tohto úkonu absentuje dojednanie rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky písomnou formou, súd uvádza, že otázka platnosti ručiteľskej listiny je otázkou hmotného práva, všetky námietky vedúce k zrušeniu rozhodcovského rozsudku musia byť procesného charakteru, musia sa týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40ods. 1 písm.a) ZoRK: neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania, prekročenie právomoci a procesné vady. Súd vychádzajúc z ust. §1 ods.4 ZoRK : „ V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní „ a z právneho názoru odvolacieho súdu konštatuje v prípade prejednania sporu rozhodcovským súdom podľa ZoRK rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a naplnenie zákonného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s §50 ods. 2 ZoRK.
48. S poukazom na uvedené súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankové asociácie zo dňa 12.05.2017. sp.zn. I/2015 -6.
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 C.s.p. s použitím § 255 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.