Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22C-40-2024.pdf
PDF · 107.48 KB
Case nature
Subarea
22C/40/2024
Uznesenie
Okresný súd Poprad JUDr. Erikou Borovskou v konaní navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/ X, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Karol Pudlák, s.r.o., Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 53 575 318, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX C., o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 11.07.2024 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd rozhodol, že: I. „ukladá žalovanému povinnosť v lehote troch dní od prevzatia tohto uznesenia odstrániť všetky predmety umiestnené na pozemku parcela reg. C“ KN číslo 1022/9 o výmere 637 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie D., obec Matiašovce, H. I., pozemok zapísaný na LV č. XXX vedený Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, II. „ukladá žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi nerušené užívanie prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného parcela reg. „C“ KN číslo 1022/9, o výmere 637 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie D., obec D., okres I., pozemok zapísaný na LV č. XXX vedený Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, III. „ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým bráni, znemožňuje a sťažuje prechod a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného parcela reg. „C“ KN číslo 1022/9, o výmere 637 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie D., obec D., okres I., pozemok zapísaný na LV č. XXX vedený Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, výrokom IV., „žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%.“
2. Zástupca navrhovateľa návrh odôvodnil tvrdeniami, že odporca je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 1022/9 o výmere 637 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. D.. Cez tento pozemok vedie jediná prístupová cesta k pozemkom, ktoré má navrhovateľ v prenájme a k pozemkom, ktoré sú v spoluvlastníctve ďalších spoluvlastníkov. Navrhovateľ má v prenájme pozemky, ktorých zoznam je obsahom prílohy návrhu označenej ako „evidencia pozemkov Furcoň“. Z tejto evidencie je zrejmé, že navrhovateľ má v prenájme (okrem iných pozemkov) aj pozemok evidovaný ako parcela č. 3488/9 vedený na LV č. XXXX pre k. ú. D., a to až do roku 2032. Pozemky uvedené v evidencii pozemkov navrhovateľ užíva na základe nájomných zmlúv na poľnohospodárske účely. Zo strany odporcu je mu však zamedzený prístup k nim. Navrhovateľ sa snažil so odporcom niekoľkokrát dohodnúť na tom, aby mu umožnil prístup k prenajatým pozemkom, avšak bezúspešne, čo vyvrcholilo podaním oznámenia na obvodné oddelenie polície. Ani po tomto oznámení odporca neumožňuje navrhovateľovi prístup k prenajatým pozemkom. Preto navrhovateľ sa domáha ochrany v zmysle § 9 zákona č. 504/2003 Z. z., a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a s poukazom na procesné ustanovenia § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326, § 330 ods. 2, § 336 a § 337 Civilného sporového poriadku žiada o nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia. Uviedol, že konanie odporcu navrhovateľ považuje za ohrozenie jeho práv, za neoprávnený zásah do jeho užívacích práv, a za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám. Konaním odporcu navrhovateľovi vznikla a vzniká škoda tým, že nemôže prenajaté pozemky riadne užívať. Zároveň tu reálne hrozí vznik ďalších škôd značného rozsahu, keď navrhovateľ nebude môcť prenajaté pozemky riadne obhospodarovať, a to jednak zo strany prenajímateľov pozemkov, a jednak sankcionovaním zo strany poľnohospodárskej platobnej agentúry. Má za to, že vzhľadom na uvedenú situáciu je potrebné upraviť pomery sporových strán a zabezpečiť navrhovateľovi nerušené užívanie pozemku a nerušený výkon práv a povinností. Neodkladné opatrenie by týmto zabezpečilo potrebnosť úpravy najmä tým, že by poskytlo ochranu porušenému a ohrozenému právu a vytvorilo situáciu pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva. Neodkladným opatrením sa sleduje zaistenie nárokov navrhovateľa a majetkových hodnôt. Výrok neodkladného opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa. Obsah neodkladného opatrenia vylúči vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov, alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne inej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľ za to, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre neho, a preto je daná nevyhnutná potreba upraviť pomery účastníkov konania. Navrhovateľ má tiež za to, že v súlade s § ust. 330 ods. 2 a § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložením požadovaných povinnosti odporcovi sa môže poskytnúť navrhovateľom plnohodnotná súdna ochrana a zabezpečiť i trvalá úprava pomerov medzi stranami, čím toto rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia skonzumuje rozhodnutie vo veci samej.
3. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zástupca navrhovateľa predložil súdu výpis z LV č. XXX vedený pre k. ú. D. zo dňa 10.07.2024, evidenciu prenajatých a vlastných pozemkov nájomcu A. B., IČO: 48062138, snímok z katastrálnej mapy, fotodokumentáciu, a potvrdenie o podaní oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku zo dňa 17.06.2024.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, c) aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súm môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
10. Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Podľa § 336 ods.1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že
bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.
13. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu mohol vychádzal iba z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinných dôkazov predložených zástupcom navrhovateľa spolu s týmto návrhom a skutočnosti zistených z verejných registrov a zoznamov.
15. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že vlastníkom pozemku evidovaného ako parcela č. 1022/9 pre k. ú. D., cez ktorú má navrhované neodkladné opatrenie zabezpečiť navrhovateľovi prístup k jeho prenajatým pozemkom, je odporca. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXX vedeného pre Okres: I., Obec: Matiašovce, Katastrálne územie: D. (ďalej už len „LV č. XXX“) odporca je zapísaný ako výlučný vlastník pozemku evidovaného na tomto LV ako parcela registra „C“ č. 1022/9 o výmere 637 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa mimo zastaveného územia obce. Súd preto pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie považoval za osvedčené, že odporca je vlastníkom pozemku, cez ktorý zástupca navrhovateľa návrhom žiada zabezpečiť pre navrhovateľa prístup (ďalej už len „pozemok odporcu“).
16. Podľa údajov vedených v živnostenskom registri navrhovateľ je ako fyzická osoba od 12.02.2015 doposiaľ evidovaný ako držiteľ živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti, o. i., aj služieb v poľnohospodárstve, s obchodným menom „Jozef Furcoň“, IČO: 48 062 138, miesto podnikania 059 04 Matiašovce, Potok 408/9. Z listiny predloženej zástupcom navrhovateľa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia označenej ako „EVIDENCIA PRENAJATÝCH A VLASTNÝCH POZEMKOV, Nájomca... A. B., IČO: 48 062 138“ (čl. 8 – 55 spisu, ďalej len „evidencia pozemkov“) vyplýva, že v tejto listine ako prenajaté a vlastné pozemky navrhovateľa ako podnikateľa sú evidované viaceré pozemky, viaceré parcely „EKN„ aj „CKN“, o. i., aj spoluvlastnícke podiely na navrhovateľom v návrhu jedinej špecifikovanej parcele č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre Okres I., obce D., Katastrálne územie: D. (ďalej už len „LV č. XXXX“). Podľa výpisu z LV č. XXXX ide o parcelu registra „E“ č. 3488/9 o výmere 6087 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanú aktuálne ako podielové spoluvlastníctvo viacerých tretích osôb, rozdielnych od strán sporu (ďalej už len „parcela č. 3488/9“).
17. Zástupca navrhovateľa v návrhu ďalej tvrdil, že pozemok parcelu č. 3488/9 (spolu s ďalšími pozemkami uvedenými v evidencii pozemkov) navrhovateľ má na základe nájomnej zmluvy v prenájme na poľnohospodárske účely, v prípade parcely č. 3488/9 až do roku 2032. Tieto skutočnosti však súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dostatočne osvedčené. Zástupca navrhovateľa v návrhu nijako nešpecifikoval žiadnu nájomnú zmluvu (kedy mala byť uzavretá, na akú dobu, a pod), a ani spolu s návrhom nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz, na základe ktorého by súd tvrdenie o existencii aktuálneho nájomného práva navrhovateľa k parcele č. 3488/9, prípadne k ďalším pozemkom, mohol považovať za osvedčené. Navyše, nakoľko zástupca navrhovateľa v návrhu riadne špecifikoval iba parcelu č. 3488/9 (vo zvyšnej časti poukazoval iba na
priloženú evidenciu pozemkov), súd sa bez špecifikácie ďalších parciel, iba na základe všeobecného tvrdenia o prenájme „pozemkov“, ani nemohol týmito neurčitými tvrdenia vo vzťahu k ich osvedčeniu zaoberať. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 327 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd v prejednávanej veci mohol prijať závery iba vo vzťahu k zástupcom navrhovateľa v návrhu špecifikovanej parcele č. 3488/9, ku ktorej nepovažoval za dostatočne osvedčenú existenciu práva nájmu navrhovateľa založeného nájomnou zmluvou. Navrhovateľ predovšetkým ničím neosvedčil, kedy nájom vznikol, aká bola dojednaná doba nájmu, a či nájom stále trvá. Preto pokiaľ potrebu právnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením zástupca navrhovateľa dôvodil riadnym obhospodarovaním parcely č. 3488/9 na poľnohospodárske účely, takýto dôvod súd pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nepovažoval za osvedčený, a z tohto dôvodu ani návrh za dôvodný. Tu súd poukazuje na ust. § 6 a § 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej už len „Zákon č. 504/2003 Z. z.“), podľa ktorých nájomná zmluva môže byť uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú, pričom nájom na neurčitý čas je možné vypovedať spravidla s jednoročnou výpovednou lehotou.
18. Ak by však aj súd existenciu práva nájmu navrhovateľa k parcele č. 3488/9 založeného platnou nájomnou zmluvou na poľnohospodárske účely považoval za osvedčenú (čo súd nepovažoval), návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nemohol vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ netvrdil a neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi odporcom ako vlastníkom parcely č.1022/9 a ním ako prípadným nájomcom a užívateľom parcely č. 3488/9, z ktorého by vyplývalo právo prechodu a prejazdu navrhovateľa cez pozemok odporcu, ktorého porušenie alebo ohrozenie má byť predmetom ochrany poskytnutej navrhovaným neodkladným opatrením.
19. Zástupca navrhovateľa v návrhu tvrdil, že cez pozemok odporcu (parcelu č. 1022/9) vedie jediná prístupová cesta k parcele č. 3488/9, ktorú navrhovateľ má v nájme a ktorú užíva na poľnohospodárske účely, pričom odporca neumožňuje navrhovateľovi prístup k tejto parcele č. 3448/9. Podľa fotodokumentácie na čl. 7 spisu odporca zrejme bráni vstupu na jeho pozemok pletivovým plotom umiestneným na hranici pozemku. Návrhom navrhovateľ pritom žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť všetky veci z jeho vlastného pozemku (parcely č. 1022/9), a umožnil navrhovateľovi prechod a prejazd cez tento pozemok odporcu, a zdržal sa bránenia, znemožňovania a sťaženia prechodu prechod a prejazd navrhovateľa cez pozemok odporcu. Citoval pritom ust. § 9 Zákona č. 504/2003 Z. z. a ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
22. Podľa ust. § 1 veta prvá Zákona č. 504/2003 Z. z. nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z. z. nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi.
24. Podľa § 127 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
25. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
26. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
27. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Podľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonník ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
29. Podľa cit. § 123 Občianskeho zákonníka právo užívať pozemok má spravidla jeho vlastník. Vlastníkom pozemku parcely č. 1022/9 je odporca, ktorý má teda právo tento pozemok užívať, vrátane práva za dodržania zákonných podmienok mať na ňom rôzne veci (teda umiestniť na ňom rôzne predmety) a tiež oplotiť ho. Vlastnícke právo odporcu, a teda aj právo odporcu užívať vlastný pozemok, môže byť obmedzené. Avšak bolo na navrhovateľovi, aby pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení osvedčil skutočnosti, z ktorých by vyplývalo právo navrhovateľa obmedzovať odporcu vo výkone jeho vlastníckeho práva k jeho vlastnému pozemku (parcele č. 1022/6), a tým aj povinnosť odporcu znášať obmedzenie jeho vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa. Takéto skutočnosti však navrhovateľ neosvedčil, a súd preto návrhu nemohol vyhovieť.
30. Pokiaľ zástupca navrhovateľa poukazoval na cit. ust. § 9 zákona č. 504/2003 Z. z., toto ustanovenie upravuje právo nájomcu užívať prenajatý pozemok, nie právo nájomcu užívať cudzí (neprenajatý) pozemok, tzn. v prejednávanej veci právo navrhovateľa užívať neprenajatú parcelu č. 1022/9 vo vlastníctve odporcu.
31. Pokiaľ zástupca navrhovateľa poukazoval na cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, táto úprava sleduje iný účel, ako súdu vyplýva z tvrdení a skutočnosti osvedčených v prejednávanej veci. Petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ žiadal, aby mu odporca umožnil a nesťažoval „právo prechodu a prejazdu“ cez pozemok odporcu (parcelu č. 1022/6), a to z dôvodu, aby mohol riadne pozemok parcelu č. 3488/9 na poľnohospodárske účely užívať a obhospodarovať. Je potrebné odlíšiť inštitút práva „vstupu“ na cudzí (susediaci) pozemok upravený cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a inštitút „práva prechodu a prejazdu“ cez priľahlý cudzí pozemok. Oba inštitúty síce predstavujú v svojej podstate obmedzenie vlastníckych (a to užívacích) práv vlastníka cudzieho pozemku, avšak sledujú iný účel. Účelom práva „vstupu“ na susediaci cudzí pozemok v zmysle cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je umožnenie vstúpenia, teda prekročenia hranice cudzieho pozemku, ako aj dočasného pobytu na cudzom pozemku za účelom obhospodarovania vlastného pozemku, ale vždy len na „nevyhnutnú dobu“ a „v nevyhnutnej miere“. V žiadnom prípade ním nemožno rozumieť trvalé právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok. Podľa ustálenej judikatúry ak miera nevyhnutnosti pobytu na cudzom pozemku dosiahne taký stupeň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva jeho vlastníka blížilo, či prakticky rovnalo, obmedzeniu založenému vecným bremenám upravenými v cit. ust. § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, nie je namieste priznať právo podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože by tak došlo k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 2584/2008, sp.zn. 22Cdo 3429/2007, a pod). Užívanie pozemku parcely č. 3488/9 navrhovateľom prenajatého podľa jeho tvrdení mu na poľnohospodárske účely podľa zákona č. 504//2003 Z. z. nepochybne predstavuje trvalé obmedzenie vlastníckeho práva odporcu k jeho pozemku (parcele č. 1022/9) rovnajúce sa vecnému bremenu. To nakoniec aj sám zástupca navrhovateľa vyjadril petitom návrhu, keď právo navrhovateľa, ktoré navrhol neodkladným opatrením chrániť, vymedzil ako „právo prechodu a prejazdu“ cez pozemok odporcu. Preto súd mal za to, že navrhovateľ neosvedčil, že by právo
obmedzovať odporcu v jeho vlastníckom práve k jeho pozemku malo navrhovateľovi vyplývať z právnej úpravy obsiahnutej v cit. ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
32. Zástupca navrhovateľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil predovšetkým tvrdením, že cez pozemok odporcu (parcelu č. 1022/9) vedie jediná prístupová cesta k pozemku parcele č. 3488/9, ktorú má mať v prenájme. Navrhovateľ toto tvrdenie jednak dostatočne neosvedčil. Avšak aj za stavu, že by tomu tak bolo, táto skutočnosť ešte sama o sebe bez ďalšieho neosvedčuje, že navrhovateľ má právo obmedziť vlastnícke právo odporcu k jeho vlastnému pozemku. Navrhovateľ na osvedčenie tvrdenia o existencii jedinej prístupovej cesty cez pozemok odporcu neuviedol žiadne bližšie tvrdenia, a v prílohe návrhu okrem snímku katastrálnej mapy nepredložil žiadne dôkazy. Podľa tohto snímku z katastrálnu mapy (čl. 68 spisu), fotodokumentácie na čl. 7 spisu, a máp verejne dostupných na internetových portáloch (www.katasterportal.sk) pozemok odporcu (parcela č. 1022/9) predstavuje časť príjazdovej poľnej cesty vedúcej k pozemku parcele č. 3488/9, avšak nejde o pozemok bezprostredne susediaci s pozemkom odporcu. Naopak, pozemok je vo značnej vzdialenosti od parcely č. 3488/9 a medzi pozemkami sa nachádza viacero ďalších pozemkov. Navyše, na snímke z mapy sú zobrazené aj iné trasy, ktoré by mohli viesť k parcele č. 3488/9. Preto súd len na základe snímku z mapy bez ďalšieho nemohol bez dôvodných pochybností považovať za osvedčené, že jediná prístupová cesta k parcele č. 3488/9 vedie cez pozemok odporcu. Navrhovateľ v návrhu nijako neozrejmil, ako prístup k parcele č. 3488/9, ktorú má mať v nájme, bol jeho vlastníkom, prípade ním ako nájomcom, právne zabezpečený, príp. fakticky realizovaný, doposiaľ.
33. Navrhovateľ tiež neosvedčil skutočnosti, z ktorých by vyplývalo obligačné alebo iné právo navrhovateľa zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúcemu v práve navrhovateľa prechádzať a jazdiť cez pozemok odporcu. Podľa cit § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ žiadnu z týchto právnych skutočností pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil. Tu súd len dodáva, že prípadné zriadenie práva prechodu a prejazdu ako vecného bremena súdom podľa cit. ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy výlučne iba za situácie, ak vlastník stavby, ktorý nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, nemá prístup k stavbe, a tento prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ide teda o prípady, kedy je potrebné zabezpečiť prístup, vrátane práva prechodu a prejazdu, v prospech vlastníka stavby, a je vylúčené, aby tak súd rozhodol v prospech vlastníka pozemku. Navrhovateľ v návrhu netvrdí, že by na parcele č. 3488/9 mal stavby. Právo prechodu a prejazdu však v každom prípade nemožno konštituovať súdom neodkladným opatrením, ktorý nemožno trvalo upraviť pomery tak, aby ich nebolo možné už zmeniť, ale iba rozhodnutím vo veci samej.
34. Záverom súd vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa spočívajúcej v odkaze na Zákon č. 504/2003 Z. z. uvádza, že situáciu, kedy nájomca pozemku prenajatého na poľnohospodárske účely nemá k prenajatému pozemku prístup, rieši ust. § 12 ods. 2 tohto osobitného zákona. Podľa tohto ust. ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu. To neplatí pri postupe podľa § 12a až § 12c. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znené neskorších predpisov, v zmysle ktorého pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä vtedy, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.
35. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie základných predpokladov pre jeho nariadenie zamietol. Navrhovateľ neosvedčil existenciu právneho vzťahu a nároku, vyplývajúcemu mu z tohto právneho vzťahu s odporcom, ktorému by súd mal navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť právnu ochranu. Preto sa súd ďalej ani nezaoberal argumentáciou zástupcu navrhovateľa smerujúcou k tomu, či navrhované neodkladné opatrenie by sa v zmysle cit. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku muselo nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej, a či by mohlo konzumovať vec samú.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.