Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/47/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a Mgr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcov: X. I. K., T.. X.X.XXXX, bývajúceho v Y., C. Č.. XX, 2. Z. K., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Y., C. Č.. XX, zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y., C. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 5. októbra 2010, č. k. -296 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

- žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti bytu č. 2, nachádzajúceho sa na I. poschodí obytného domu, číslo súpisné 755, na ulici C. Č.. XX D. Y. a spoluvlastníckeho podielu 311/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelného čísla 2410 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, obce Y. - S. R., katastrálne územie Q..

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1. rade trovy konania v sume 4.298,34 € a žalobkyni v 2. rade trovy konania v sume 4.298,34 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátke žalobcov JUDr. Ivete Rajtákovej v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 5. októbra 2010, č. k. -296 zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcov“), ktorí sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností bytu č. 2, nachádzajúceho sa na I. poschodí obytného domu, súpisného čísla 755, na ulici C. Č.. XX D. Y. a spoluvlastníckeho podielu 311/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelného čísla 2410 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, obce Y. - S. R., katastrálne územie Q..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29. apríla 2005 uzatvorili žalobcovia ako predávajúci a N. T. ako kupujúca, kúpnu zmluvu podľa a nasl. (ďalej len „“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 2, na I. poschodí obytného domu, súpisného čísla 755, C. O. Č.. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Q., za kúpnu cenu 800.000,- Sk.

Dňa 3. mája 2005 žalobcovia ako kupujúci a N. T. ako predávajúca, uzavreli kúpnu zmluvu podľa a nasl. , predmetom ktorej boli prevody nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie

M., parcela č. 282/2, parc. č. 283/1 a parc. č. 283/2 a dom súpisného č. 50, postavený na parcele č. 283/2, za kúpnu cenu 2,300.000,- Sk.

Dňa 20. mája 2005 N. Y. ako predávajúci a žalovaný N.T. G. ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. 2 na I. poschodí bytového domu súpisné č. 755, vo vchode č. 23 na C. O. D. Y., za kúpnu cenu 1,100.000,- Sk.

Uznesením zo dňa 23. novembra 2005 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice II, ČVS: ORP 662/OEK-K2 2005, začalo trestné stíhanie podľa proti N. T., pre trestný čin podvodu podľa , , lebo na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 29. apríla 2005 v Y., na ulici Y. Č.. X, na Notárskom úrade JUDr. Daniely Kováčovej, podpísala kúpnu zmluvu v úmysle získať 3-izbový byt na C. Č.. XX D. Y., za účelom jeho rýchleho predaja (ktorého majiteľom boli I. K. s manželkou) a následne dňa 3. mája 2005 uzavrela ako predávajúca kúpnu zmluvu na dom súpisného č. 50 zapísaného na LV č. XXXX katastrálne územie M., s kupujúcimi I. K. a Z. K., i napriek tomu, že vedela, že na predmetnom dome je ťarcha v prospech Istrobanky, a.s., (túto skutočnosť zamlčala), čím spôsobila svojím konaním škodu I. K. a jeho manželke v sume 800.000,- Sk. Ďalším uznesením zo dňa 28. decembra 2007 OR PZ v Košiciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 64, zrušil trestné stíhanie obvinenej N. T., lebo nemožno pre neprítomnosť svedka vec náležite objasniť. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 28. marca 2008, č. k. -63, bolo uznesenie OR PZ, ÚJaKP Košice zo dňa 27. decembra 2007, sp. zn. ORP 813/6-OJP- KE-2007, o prerušení trestného stíhania obvinenej N. T. zrušené a vyšetrovateľovi uložené vo veci konať a rozhodnúť. Po citácii , , , , , , , , a súd uzavrel, že v predmetnej veci žalobcovia uzavreli dňa 29. apríla 2005 kúpnu zmluvu, ktorou predali byt č. 2 na C. O. Č.. XX D. Y., kupujúcej (N. T.). Kúpnu cenu „vyplatila“ kupujúca pri „podpísaní“ zmluvy o budúcej zmluve. Žalobcovia s N. T. uzatvorili dňa 3. mája 2005 kúpnu zmluvu, ktorou N. T. predala rodinný dom za kúpnu cenu 2,300.000,- Sk. Žalobcovia tvrdili, že v skutočnosti chceli s N. T. uzatvoriť zámennú zmluvu, chceli vymeniť byt na C. O. XX D. Y., za rodinný dom v M.. Ak žalobcovia chceli uzavrieť zámennú zmluvu tak, ako to tvrdili, a neskôr od tejto požiadavky odstúpili, akceptovali právne riešenie, ktoré im „ponúkla“ N. T.. Žalobcov nikto nenútil prijať riešenie, ktoré im ponúkla N. T. a pokiaľ tak urobili, stalo sa tak len so súhlasom žalobcov. Ak sa vôľa žalobcov líšila od uskutočneného právneho úkonu, neznamená to absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 29. apríla 2005 z dôvodu nedostatku vážnosti úmyslu pri uskutočnení právneho úkonu alebo pre simuláciu. Predmetom sporu je určenie „vlastníckeho práva k bytu“ a nie k rodinnému domu, a tak predmetom posudzovania bola zmluva o prevode bytu a nie o prevode rodinného domu. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Súdna ochrana (však) prináleží nielen vlastníckemu právu tvrdenému žalobcami, ale aj vlastníckemu právu žalovaného. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky absolútna neplatnosť prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na prvého nadobúdateľa znamená, bez ďalšieho neplatnosť všetkých ďalších uskutočnených prevodov bez ohľadu na dobromyseľnosť. V protiklade s týmto právnym názorom sú „stanoviska“ Ústavného súdu Českej republiky. Žalobcovia namietali neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode bytu aj z dôvodu uvedenia do omylu podľa , a to tým, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv im T. zatajila, že na (jej) rodinnom dome „visí“ záložné právo, ale toto iba tvrdili, ale nepreukazovali. Kúpna zmluva o prevode bytu a kúpna zmluva o prevode rodinného domu, sú platné. Zmluvné strany, ktoré kúpne zmluvy uzatvárali v dobrej viere sledovali jeden cieľ, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu a k rodinnému domu. Boli si vedomé, že takéto kúpne zmluvy uzatvárajú, a boli splnené obsahové náležitosti kúpnych zmlúv stanovené zákonom. Žalovaný vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudol v dobrej viere a túto dobromyseľnosť aj riadne preukázal. Okolnosti uzavretia zmluvy medzi žalobcami a N. T. (však), bez ďalšieho nemôžu bezprostredne ovplyvniť platnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný, keďže bol dobromyseľný pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Nie je rozdiel medzi uzavretím zámennej zmluvy, ktorou žalobcovia previedli na N. T. svoj byt a N. T. na nich svoj rodinný dom, bez povinnosti poskytnúť peňažné plnenie, a uzavretím dvoch samostatných kúpnych zmlúv s rovnakým predmetom prevodu, ako v prípade zámennej zmluvy, a tiež bez povinnosti poskytnúť peňažné vyrovnanie z titulu nerovnakej ceny prevádzaných nehnuteľností. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Rozsudok okresného súdu považovali za nesprávny z dôvodov uvedených v a Vyčítali okresnému súdu skutkové a právne závery, podľa ktorých nie je rozdiel medzi uzavretím zámennej zmluvy, ktorou žalobcovia previedli na N. T. svoj byt a N. T. na nich previedla svoj rodinný dom, bez povinnosti poskytnúť peňažné plnenie a uzavretím dvoch samostatných kúpnych zmlúv s rovnakými predmetmi prevodu. Záver súdu, že ak žalobcovia pôvodne chceli uzavrieť zámennú zmluvu tak, ako to tvrdili a neskôr ustúpili od tejto požiadavky, akceptovali právne riešenie, ktoré im ponúkla N. T., nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo sama N. T. vo svojej výpovedi pred súdom 28. októbra 2008 doslova uviedla, že „je pravdou, že sme chceli uzavrieť zámennú zmluvu, chceli sme urobiť výmenu rodinného domu za byt a nie kúpnu zmluvu“. Teda samotná N. T. potvrdila, že vôľa účastníkov bola uzatvoriť zámennú zmluvu. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovedí žalobcov zo dňa 10. júna 2008, kde žalobkyňa uviedla, že mali záujem uzatvoriť zámennú zmluvu, ale riešili to takouto formou, t.j. uzatvorením dvoch kúpnych zmlúv. Toto N. T. uviedla aj v trestnom konaní, kde uvádzala, že K. mali záujem o výmenu svojho bytu za rodinný dom. Závery okresného súdu, že v skutočnosti nakoniec chceli uzatvoriť kúpne zmluvy, nevyplývajú zo žiadneho vykonaného dôkazu. V kúpnej zmluve, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, je výslovne uvedené, že tieto sa predávajú v celosti za kúpnu cenu 800.000,- Sk, a že kúpnu cenu vyplatí kupujúca predávajúcim pri podpísaní zmluvy o budúcej zmluve (viď čl. IV. zmluvy z 29. apríla 2005). Samotný tento článok zmluvy vyvracia skutkové konštatovanie okresného súdu, že išlo o kúpnu zmluvu bez povinnosti poskytnúť peňažné vyrovnanie. Ako nesporne vyplýva z vykonaného dokazovania, nikdy nebolo úmyslom žiadneho z účastníkov zmluvy zaplatiť inému účastníkovi zmluvy, či už pri tejto kúpnej zmluve, alebo kúpnej zmluve (týkajúcej sa nehnuteľnosti v M.), kúpnu cenu. Táto ani v skutočnosti nikdy nebola dohodnutá medzi nimi, pretože medzi nimi bolo nesporné, že ide o zámenu nehnuteľností. Už v odvolaní zo dňa 22. januára 2009 poukazovali na nezrozumiteľnosť a neurčitosť uvedených kúpnych zmlúv, ktorými bola zastretá zámenná zmluva. V je definovaná zámenná zmluva, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec. Okresný súd konštatoval, že rozdiel medzi zámennou zmluvou a kúpnymi zmluvami nie podstatný, keďže žalobcovia chceli nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu a žalovaný (vlastnícke právo) k bytu. Ako vyplýva z výpovede samotnej svedkyne N. T. to, čo svedkyňa chcela, bolo iba zarobiť si peniaze, ktoré ňou označené „osoby“ zaplatia za to, že „uzatvorí“ právne úkony. Okresný súd nerozlišuje medzi zámennou zmluvou a kúpnou zmluvou. Žalobcovia poukázali na znenie a na to, že zákonodarca rozlišuje medzi kúpnou zmluvou, ktorej dôsledkom je právo kupujúceho na prevod vlastníctva k veci, ktorá je predmetom kúpy a právo predávajúceho na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny a medzi zámennou zmluvou, ktorou si účastníci vymieňajú vec za vec. Z uvedeného teda vyplýva, že tieto právne úkony kúpna a zámenná zmluva nie sú zhodné, aj keď ich cieľom je nadobudnúť vlastnícke právo k veci. Rozdielnosť vyplýva aj zo samotnej definície týchto právnych úkonov v , lebo pri kúpnej zmluve nadobudne vlastnícke právo k prevádzanej veci jedna zo zmluvných strán, a pri zámennej zmluve nadobudnú vlastnícke právo k vymieňaným veciach obidve zmluvné strany. V tomto spore nesporne išlo o preukázanú vôľu vymeniť byt za rodinný dom, a nebolo preukázané, že by v ktoromkoľvek okamihu chceli predávať byt a kupovať dom. Po citácii , , , , , , poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2010, sp. zn. . Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zámenná zmluva, ktorá mala byť zastretá dvoma kúpnymi zmluvami, nie je platná pre nedostatok formy stanovenej zákonom, a to predovšetkým so zreteľom na to, že ide o nehnuteľnosť, musí byť takáto zmluva písomná, teda v písomnej zmluve, musí byť vyjadrená vôľa účastníkov zmluvných strán a prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine. Je nepochybné, že účastníci zmluvy nikdy nechceli uzatvoriť kúpnu zmluvu tak, ako je definovaná v , teda nikdy nechceli zaplatiť za prevádzané nehnuteľností žiadnu kúpnu cenu. Napriek tomu je v uvedených kúpnych zmluvách takáto vôľa vyjadrená, nie je však vážna, a preto so zreteľom na , je neplatná. Naviac kúpne zmluvy z 29 apríla 2005 a 3. mája 2005 sú neplatné aj podľa , lebo bolo nesporné, že ich uzavretím sa N. T. dopustila konania, ktoré právny poriadok kvalifikuje ako trestný čin podvodu. Nesúhlasili ani so záverom súdu, že žalobe nebolo možné vyhovieť, lebo žalovaný dobromyseľne „nadobudol“ vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Poznamenali, že žalovaný nikdy vlastníckeho právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol, lebo N. T. sa nikdy nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nemohla teda právo, ktoré nemala, previesť na inú osobu. Okresný súd uviedol, že žalovaný vlastnícke právo k bytu nadobudol v dobrej viere a túto dobromyseľnosť riadne preukázal. V tejto súvislosti odvolatelia poukázali na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. z 22. novembra 2005 a Krajského súdu v Košiciach z 18. septembra 2007,

sp. zn. , podľa ktorých pri prevode vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Za správny a výstižný považoval názor okresného súdu jednak v tom, že účastníci sa dohodli na uzavretí kúpnych zmlúv (čoho dôkazom sú ich podpisy na dvoch kúpnych zmluvách, k čomu ich nikto nenútil), ale aj v tom, že právne následky uzavretých dvoch kúpnych zmlúv, ku ktorým v skutočnosti došlo, boli v plnej zhode s tým, čo sa chcelo pôvodne dosiahnuť uzavretím jednej zámennej zmluvy. Obaja účastníci zmluvného vzťahu uzavretím kúpnych zmlúv nadobudli do vlastníctva zamýšľané nehnuteľností, pričom v skutočnosti sa kúpna cena za oba prevody vyrovnala cenou nadobudnutej nehnuteľnosti, ako protiplnenia, a žiaden z účastníkov tomu druhému titulom kúpnej zmluvy nič nedoplácal v peniazoch na vyrovnanie hodnôt. Ani žalobcovia netvrdia a nikdy netvrdili, že by z titulu nerovnakej kúpnej ceny kúpnymi zmluvami prevádzaných dvoch nehnuteľností sa niekto z účastníkov domáhal doplatenia rozdielu hodnoty v peniazoch. Rozsiahle právne úvahy žalobcov o tom, aké sú rozdiely medzi kúpnou zmluvou a zámennou zmluvou, považoval za irelevantné. Z právneho názoru okresného súdu nevyplýva, že by vo všeobecnosti malo byť jedno, či sa uzavrie kúpna alebo zámenná zmluva, lebo okresný súd zdôrazňuje, že v danom prípade z hľadiska cieľov sledovaných účastníkmi, sa uzavretím dvoch kúpnych zmlúv dosiahlo to isté, čo by sa dosiahlo uzavretím jednej zámennej zmluvy. Neobstojí ani opakované stanovisko žalobcov, podľa ktorého nemožno nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka (okrem výnimočných prípadov), pretože zmluvu, ktorou žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti, treba považovať za neplatnú. Vzájomnú kolíziu základného práva žalobcov na súdnu ochranu ich vlastníckeho práva a žalovanému svedčiaci princíp právnej istoty ako dobromyseľnému nadobúdateľovi, riešia žalobcovia s odkazom na doterajšiu súdnu prax, a svoje základné právo na súdnu ochranu absolutizujú do tej miery, že žalovanému ako dobromyseľnému nadobúdateľovi sa nijakej ochrany dostať nemá. Zo zásadných rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, na ktoré v konaní poukázal, vyplýva, že v rámci vyvažovania medzi dotknutými vzájomne si kolidujúcimi právami prichodí poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalobcov vo vzťahu voči svedkyni T., s ktorou (podľa ich tvrdenia) neplatnú zmluvu uzavreli. Táto ochrana spočíva v povinnosti vrátiť získané plnenie (peňažnú hodnotu, ktorú zmluvou získala). Žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa treba chrániť tak, že mu zostane zachované vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcov, ktorá sa týkala výšky náhrady trov právneho zastúpenia žalovaného, odkazujúc na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c/ Advokátskej tarify. Poukázal na znenie do 30. mája 2009 a od 1. júna 2009. Do 1. júna 2009 bolo treba za hodnotu sporu považovať hodnotu spornej nehnuteľnosti.

V podaní z 9. januára 2012, žalobcovia reagovali na argumentáciu súdu, ktorý v zamietavom rozsudku uviedol, že je potrebné poskytnúť ochranu žalovanému ako osobe, ktorá dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Na podporu svojho názoru, že ak je prvotná kúpna zmluva absolútne neplatná, nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade ďalšieho prevodu, nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a tak nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V tejto súvislosti poukázali na nález (správne uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. , ktorého rovnopis v prílohe pripojili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania - žalobcovia - ( ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť odvolaním ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , , na odvolacom pojednávaní podľa , doplnil dokazovanie a po takto doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

Odvolací súd skúmal, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( ).

Vzhľadom na to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samotný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba na určenie práva nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto žaloby (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), skúmal odvolací súd opodstatnenosť, či je tu naliehavý právny záujem na takomto určení. V zmysle návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä :

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho),

b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva,

c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení svojich práv k predmetným nehnuteľnostiam špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku.

Žalobcovia spochybňovali správnosť právneho záveru okresného súdu o platnosti kúpnej zmluvy z 29. apríla 2005, ktorú uzavreli ako predávajúci s Jarmilou Nunhartovou ako kupujúcou. Odvolatelia spochybňujú správnosť záveru okresného súdu o (ne)dostatku vážnosti vôle účastníkov kúpnej zmluvy z 29. apríla 2005. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov, a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.

Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný ( ).

V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj doplneným dokazovaním odvolacím súdom preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“, len predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu uzavrieť zámennú zmluvu, predmetnú nehnuteľnosť byt (zameniť) za dom č. súp. 50 v katastrálnom území M..

Keďže predmetná „kúpna zmluva“, ako dvojstranný právny úkon, nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa absolútne neplatná. Ich disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal náležitosti právneho úkonu.

V danom prípade obe zmluvné strany (žalobcovia a N. T.) dňa 29. apríla 2005 vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle a z akého dôvodu ich robia. Z tohto dôvodu je uvedená „kúpna zmluva“ z 29. apríla 2005, neplatná.

Na tom nemôže nič zmeniť ani text kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého účastníci zmluvy vyhlasujú, že zmluva je súhlasným, slobodným a vážnym prejavom ich skutočnej vôle, že nebola uzatvorená v tiesni, ani za iných nevýhodných podmienok. Ani to, že zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.

Dôvod, pre ktorý vznikol občianskoprávny vzťah žalobcov a N. T., založený ich úkonmi z 29. apríla 2005, vyvodzoval odvolací súd zo zhodných výpovedí žalobcov, ako aj zo samotnej svedeckej výpovede N. T. a listinných dôkazov založených v súdnom spise, ako aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu.

V prípade žalobcov sa N. T. vyjadrila, že je pravdou, že so žalobcami chcela uzatvoriť zámennú zmluvu, t.j. chceli urobiť výmenu rodinného domu za byt, a nie uzavrieť kúpnu zmluvu. Vo výpovedi zo dňa 28. októbra 2008 rozviedla, že sa mala stať vlastníčkou domu v Rozhanovciach. V tejto veci jej pomáhal (jej známy) I. Š., ktorý vybavoval všetky záležitosti. Ona, (N. T.), bola použitá (aj) na vybavenie hypotekárneho úveru, aj na kúpu (tohto) domu v M. s tým, že za to mala dostať určitú províziu. Po zoznámení sa so žalobcami bola „použitá“ na to, aby sprostredkovala zámenu bytu za rodinný dom. (Kúpna cena za rodinný dom v sume 2,300.000,- Sk vyplatená nebola, rovnako ako kúpna cena 800.000,- Sk za byt).

Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy z 29. apríla 2005 nebolo to, čo sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym úkonom (výmena vecí za peniaze), ale ani zámena veci za vec (zámena bytu v Košiciach za rodinný dom v M.).

Odvolací súd konštatuje, že súdna prax, ako aj právna teória, sú vo vzácnej zhode v tom, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky, ani v prípade, že na jeho základe bolo už kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia.

Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná“, alebo „neuzná“, (resp. či ju zohľadní, alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti ex officio).

K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010, sp. zn. . Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť.

Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie (“modus”) a zodpovedajúci právny titul (titulus), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus” preukazuje právo inej osoby, než (“modus”), je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom

prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti.

I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených” ďalej na iných nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus” chýba im “titulus”. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa ( a nasl. ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri.

Uvedené právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v preskúmavanej veci.

Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci (v preskúmavanej veci Jarmila Nunhartová) vlastníčkou nehnuteľnosti, a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (vrátane Júliusa Kovácsa) a ani ďalšieho, t.č. žalovaného N. G., ktorého vlastnícke právo by malo byť odvodené od vlastníckeho práva druhého kupujúceho, t.j. N. Y. (prvá kupujúca N. T., druhý kupujúci N. Y., tretí kupujúci N. G.).

Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemože dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

Na záver (na adresu žalovaného) sa sluší poznamenať, že “najnovšie” uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24. augusta 2011, sp. zn. , publikované v časopise Soudní rozhledy č. 11/2011, sa prikláňa k názoru Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. júna 2011, sp. zn. , v ktorom sa výslovne uvádza, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť od nevlastníka, a to vzhľadom k zásade (nemo plus iuris ad alienum transferre potest, quam ipse habet).

Odvolací súd si uvedomuje šírku, časovú náročnosť a celkovú zložitosť riešenia problémov vyvolaných neplatnosťou kúpnej zmluvy z 29. apríla 2005 a tiež negatívnych dopadov na (nielen) právne pomery žalovaného (N. G.), ale musí zároveň konštatovať, že predmetom konania v danej veci bolo určenie bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov k spomínanému bytu, a nie vyporiadanie vzájomných nárokov účastníkov tohto konania.

Žalovanému nič nebráni, aby si nároky z neplatného právneho úkonu vzájomne vyporiadal s jeho právnym predchodcom (N. Y.), ktorý si následne (prípadne súbežne), môže taktiež nároky z neplatného právneho úkonu vyporiadať s tým, v koho prospech na jeho základe plnil (kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti bytu č. 2, nachádzajúceho sa na I. poschodí obytného domu č. súp. 755, na ulici Postupimskej 23 v Košiciach a spoluvlastníckeho podielu 311/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelného čísla 2410 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, obce Y. - S. R., katastrálne územie Q..

Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení v spojení s .

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ).

Predpokladmi, splnením, ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania sú :

a/ plný úspech vo veci,

b/ účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.

V danej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia mali plný úspech vo veci, lebo ich žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ďalší predpoklad účelnosť trov potrebných na uplatňovanie práva bol splnený, lebo trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou na základe plnej moci zo dňa 14. mája 2007.

Žalobca v 1. rade si uplatnil trovy konania v sume 4.298,34 € a rovnako aj žalobkyňa v 2. rade v sume 4.298,34 €.

Odvolací súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré predložili žalobcovia a priznal žalobcom trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:

V roku 2007 :

1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady sa klientom dňa 14.5.2007 - odmena v sume 406,78 €, (z tarifnej hodnoty 800.000,- Sk, podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení do 31.5.2009 - ďalej len „citovanej vyhlášky“) odmena v sume 12.650,- Sk (znížená o 20 % podľa cit. vyhl. v znení do 31.5.2010; .120,- Sk + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-iny výpočtového základu (za I. polrok 2006 - priemerná mesačná mzda 17.822,- Sk), t.j. 178,- Sk ( cit. vyhl.), t.j. spolu 10.298,- Sk + 19 % DPH (suma 1.956, Sk) = celková odmena s náhradami (12.254, Sk) = 406, €,

2. spísanie návrhu na začatie konania zo dňa 14.5.2007 - odmena vo výške 406,78 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14/1/b cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) = 10.120,- Sk + režijný paušál 178,- Sk = 10.298,- Sk + (1956,60 Sk) 19 % DPH (=12.254,60 Sk) = 406,78 €,

3. písomné podanie na súd - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 11.6.2007 - odmena vo výške 1/2 z tarifnej odmeny, t.j. v sume 206,90 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s § 14 ods. 3 písm. c/ cit. vyhl. v spojení s § 13 ods. 2 cit. vyhl.) = 10.120,- Sk - znížené o 50 % (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.) = 5.060 Sk + režijný paušál v sume 178,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) = 5.238,- Sk + 19 % DPH (995,20 Sk) = (6.233,20 Sk) = 206,90 €,

4. návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21.9.2007 - odmena v sume 206,90 € (1/2 z tarifnej odmeny podľa § 10/1 cit. vyhl., v spojení s § 13 ods. 2 cit. vyhl. (v znení do 31.5.2010) - 10.120,- Sk (znížená o 50 % - § 14 ods. 2 cit. vyhl.) + režijný paušál v sume 178,- Sk = 5.238,- Sk + 19 % DPH (995,20 Sk) = (6.233,20 Sk) = 206,90 €.

V roku 2008 :

5. zastupovanie na pojednávaní dňa 10.6.2008 - odmena v sume 407,25 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., znížená o 20 % podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl.) = 10.120,- Sk + režijný paušál

190,- Sk (1/100-ina výpočtového základu za I. polrok 2007 - priemerná mesačná mzda 19.045,- Sk) = 10.310,- Sk + 19 % DPH (1.958,90 Sk) = (12.268,90 Sk) = 407,25 €,

6. písomné podanie na súd z 1.7.2008 (doručené súdu 2.7.2008) - odmena v sume 407,25 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl., v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) + režijný paušál 190,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) = 10.310,- Sk + 19 % DPH [(1.958,90 Sk) § 18 ods. 3 cit. vyhl.], (10.120,- Sk + 190,- Sk + 1.958,90 Sk) = 407,25 €,

7. zastupovanie na pojednávaní dňa 7.10.2008 odmena v sume 407,25 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl., v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) - 10.120,- Sk + režijný paušál 190,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 19 % DPH (1.958,90 Sk - § 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 407,25 €,

8. zastupovanie na pojednávaní dňa 3.12.2008 - odmena v sume 407,25 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl., v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) - 10.120,Sk + 190,- Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 19 % DPH (1.958,90 Sk - § 18 ods. 3 cit. vyhl.) = (12.268,90 Sk) = 407,25 €.

V roku 2009

9. písomné podanie - odvolanie z 22.1.2009 - odmena v sume 408,05 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) - 335,95 € + režijný paušál v sume 6,95 € [(§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) - 1/100 výpočtového základu priemerná mesačná mzda za I. polrok 2008 - 20.950,- Sk)] + 19 % DPH (65,15 € - § 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 408,05 (335,95 €+ 6,95 € + 65,15 €),

10. písomné podanie na súd zo dňa 16.2.2009 - odmena v sume 408,05 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl., v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) - 335,95 € + režijný paušál 6,95 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 19 % DPH (65,15 € - § 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 408,05 € (335,95 € + 6,95 € + 65,15 €),

11. písomné podanie na súd z 23.3.2009 - odmena v sume 408,05 € (§ 10 ods. 1 cit. vyhl., v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a § 13 ods. 2 cit. vyhl.) = 335,95 € + režijný paušál 6,95 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 19 % DPH (65,15 € - § 18 ods. 3 cit. vyhl.) = 408,05 € (335,95 € + 6,95 € + 65,15 €).

V roku 2010

12. zastupovanie na pojednávaní dňa 5.10.2010 - odmena v sume 41,60 € ( vyhl. č. 655/2004 v znení od 1.6.2009 (ďalej len „vyhl. č. “), v sume 55,49 € znížená o 50 % ( vyhl. č. ) = 27,75 € + režijný paušál v sume 7,21 € [ vyhl. č. ( = 1/100-ina výpočtového základu - priemerná mesačná mzda v I. polroku 2009 = 721,40 €)] + 19 % DPH (6,64€, vyhl. č. ) =41,60 € (27,75 € + 7,21 € + 6,64 €).

V roku 2011

13. písomné podanie - odvolanie zo dňa 26.1.2011 - odmena v sume 43,09 € ( vyhl. č. v spojení s vyhl. č. ) = 57 €, znížená o 50 % ( vyhl. č. ) = 28,50 € + režijný paušál v sume 7,41 € ( vyhl. č. ) + 20 % DPH (7,18 € - vyhl. č. ) = 43,09 € (28,50 € + 7,41 € + 7,18 €).

V roku 2012

14. písomné podanie z 9.1.2012 - odmena v sume 44,38 € ( vyhl. č. - 1/13-ina výpočtového základu - priemerná mesačná mzda za I. polrok 2011 - 763 €) = 58,69 €; znížená o 50 % ( vyhl. č. ) = 29,35 € + režijný paušál v sume 7,63 € ( vyhl. č. ) + 20 % DPH (7,40 € - vyhl. č. ) = 44,38 € (29,35 € + 7,63 € + 7,40 €),

15. písomné podanie - vyjadrenie zo dňa 5.12.2012 - odmena v sume 44,38 € ( vyhl. č. v spojení s vyhl. č. a vyhl. č. ) - 29,35 € (50 % z 58,69 €) + režijný paušál v sume 7,63 € ( vyhl. č. ) + 20 % DPH (7,40 € - vyhl. č. ) - 44,38 € (29,35 € + 7,63 € + 7,40 €),

16. zastupovanie na odvolacom pojednávaní - 18.12.2012 - odmena v sume 44,38 € ( vyhl. č. , v spojení s vyhl. č. a vyhl. č. ) = 29,35 € + režijný paušál 7,63 € ( vyhl. č. ) + 20 % DPH (7,40 € - vyhl. č. ) - 44,38 € ( 29,35 € + 7,63 € + 7,40 €).

Odvolací súd priznal žalobcovi v 1. rade trovy konania v sume 4.298,34 € a pre žalobkyňu v 2. rade v sume 4.298,34 €.

Uložil žalovanému nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania, každému z nich po 4.298,34 € s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť uvedené sumy po 4.298,34 € právnej zástupkyni žalobcov JUDr. Ivete Rajtákovej podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.