Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/42/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, za ktorú koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinným: 1/ O. C., D.. XX.X.XXXX, N. Z. D. S., Š. D. XXXX/XX V. X/ O. C., D.. XX.X.XXXX, N. V. A. V. X/, o vymoženie 3 178,06 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom pod sp. zn. EX 918/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6. októbra 2011 č. k. -10 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny v sume 1 042,29 € a úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 15.6.2009 do zaplatenia. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka sp. zn. RK-221/10-EK zo 14. mája 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 9.12.2010 a vykonateľným sa stal 14.12.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Týmto rozhodcovským rozsudkom boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne oprávnenému zaplatiť 3 178,06 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.6.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 49,79 €. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8300012242 z 19.9.2008, ktorou oprávnený pre povinných schválil úver v sume 1 128,59 €, povinní sa zaviazali tento úver splácať v mesačných splátkach po 72,36 €, zaviazali sa vrátiť poskytnutý úver spolu s odmenou vo výške 1 042,29 €, RPMN bola 74,48 %.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že priznaná istina pozostáva z nesplatenej časti istiny úveru v sume 2 098,44 € a sankcií v podobe zmluvnej pokuty v rozsahu 50 % z nominálnej výšky istiny úveru, teda v sume 1 049,22 €.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), , , , a , a a , , , o spotrebiteľských úveroch. Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil

ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere s poukazom aj na písm. e) prílohy smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 Obč. z.) sa považuje aj to, ak sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Konštatoval, že v posudzovanej veci výška zmluvnej odmeny (1 042,29 €) takmer dosahuje výšku poskytnutého úveru, a preto je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň je v rozpore aj s vyššie citovanou smernicou. Rozhodcovský rozsudok preto povinných zaväzuje na plnenie právom nedovolené, ktoré je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny v sume 1 042,29 € s úrokmi z omeškania z tejto sumy zamietol.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený včas podal odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Exekučnému súdu vytýka, že preskúmavaním exekučného titulu prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci daný a vymedzený exekučným poriadkom, pretože je oprávnený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Z týchto zákonných ustanovení podľa neho ani v širšom zmysle nevyplýva, žeby exekučný súd mal právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo.

Poukazuje tiež na § 53 ods. 1 Obč. z., ktorý jednoznačne vylučuje, aby dojednanie o cene plnenia mohlo byť posúdené ako neprijateľná podmienka.

Pokiaľ právna úprava pre spotrebiteľské zmluvy pripúšťa maximálnu výšku RPMN 98,44 %, pričom v posudzovanom prípade podľa zmluvy RPMN je nižšia (74,48 %), potom podľa neho nemožno tvrdiť, že výška odplaty je v rozpore s dobrými mravmi. A navyše aj za predpokladu, že by v tomto konaní posudzovaná zmluvná odmena bola stanovená v rozpore s nariadením vlády č. , nepovažuje za správne, aby súd určil za neplatnú celú odmenu veriteľa, ale správne zároveň mal určiť, aká časť zmluvnej odmeny zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba ( a 204 ) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Oprávneného preto postupujúc v zmysle vyzval, aby sa vyjadril k možnému použitiu a 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bude teda posudzovať či bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku.

Oprávnený sa k predmetnej výzve nevyjadril.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil, aj keď z iných dôvodov. Súd prvého stupňa daný právny stav posudzoval podľa inej právnej normy ako odvolací súd, ale táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd napráva odôvodnením tohto potvrdzujúceho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že bol zachovaný postup podľa , nedochádza tým k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom a odvolací súd môže potvrdiť vecne správne rozhodnutie bez nutnosti zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože jeho rozhodnutie pre účastníkov nie je prekvapivým.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku (v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených).

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

V prejednávanej veci exekučný súd opomenul zaoberať sa riešením tejto otázky, preto sa jej riešením zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka zo 14. mája 2010 sp. zn. RK-221/10-EK, v ktorom rozhodca uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo dojednaním ustanovení čl. 18 zmluvy (v skutočnosti ide o rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného ako veriteľa, teda v jeho všeobecných úverových podmienkach - poznámka odvolacieho súdu).

Obsahom spisu sú všeobecné úverové podmienky oprávneného (ďalej aj len „VÚP“) vo fotokópii, sú obsiahnuté na jednej strane listu papiera, nie sú podpísané oprávneným ani povinnými a zmluva o revolvingovom úvere. V bode 8. posudzovanej úverovej zmluvy sa okrem iného konštatuje, že zmluvné strany v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú vo VÚP, ktoré majú byť uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy, že povinní sa s nimi zoznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Zmluva má celkovo 13 bodov, pričom rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá ani v jednom z nich, k jej podpisu došlo zo strany povinných v Spišskej Novej Vsi, 14.9.2008 a zo strany oprávneného v Bratislave, 19.9.2008.

Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu oprávneného a povinných na týchto VÚP nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinných a oprávneného, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Všeobecné úverové podmienky na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo uvedené VÚP nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnený nepredložil.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.10.2011).

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď v enunciáte napadnutého uznesenia vyjadrenom rozsahu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle jeho vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

Vzhľadom na to, že v zmysle poverenia na vykonanie exekúcie vydaného v predmetnej veci dňa 6.10.2011 sa vymáha istina 2 135,77 € s príslušenstvom a trovy konania, pričom v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v tomto uznesení ide o vykonávanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom, bude potrebné, aby exekučný súd urobil potrebné rozhodnutia tak, aby došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu. Z dôvodu, že v posudzovanej veci povinní odvolanie nepodali, odvolací súd v zmysle zásady zákazu reformatio in peius nemôže rozhodnúť v neprospech odvolateľa a exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Bude preto na exekučnom súde, aby tak rozhodol.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami odvolateľa, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávneného je preto nedôvodné.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli ( v spojení s ). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov.

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.