Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-23Cr/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou vo veci žalobcu : A. T., V. XXX, XXX XX D. N., T. republika, IČO: 73 191 264, právne zastúpeného: JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 368 68 876, proti žalovanému: CRN1,zzpo v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava , IČO: 50 892 525, právne zastúpenému: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom: Martina Granca 3, 841 02 Bratislava , IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu L.. O. S. so sídlom Z. XXX, XXX XX C., sp.zn. RD/XXX/XXXX zo dňa 15.01.2018 v celom rozsahu. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2018 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu L.. O. S. so sídlom Z. XXX, XXX XX C. sp.zn. RD/XXX/XXXX a odložil jeho vykonateľnosť.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní sp.zn. RD/XXX/XXXX vydal dňa 15.01.2018 ad hoc rozhodca rozhodcovský rozsudok, ktorý mu bol doručený dňa 17.01.2018.

3. Dňa 27.10.2017 vydal rozhodca rozhodcovské uznesenie, ktorým oznámil začatie rozhodcovského konania a zároveň vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote zaslal rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalobca dňa 16.11.2017 zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobnú odpoveď, ktorá bola doručená rozhodcovi dňa 18.11.2017. V tejto žalobnej odpovedi v prvom rade namietal nedostatok právomoci rozhodcu na toto konanie, nakoľko medzi účastníkmi rozhodcovského konania nikdy nedošlo k platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke. Rozhodca dňa 06.12.2017 vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým konštatoval, že „ existuje platná rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom a žalovaným a existuje právny rámec sporu.“ Žalobca s uvedeným uznesením zo dňa 06.12.2017 v plnom rozsahu nesúhlasil, preto v zmysle o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“)v zákonnej lehote podal dňa 02.01.2018 návrh, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.Konanie prebiehalo pod sp.zn. .

4. Žalobca žiadal o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. RD/XXX/XXXX zo dňa 15.01.2018 z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., bod 3. a bod 4 ZoRK.

5. V danom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy ako takej, nakoľko medzi stranami sporu takýto samostatný dokument nikdy nevznikol a žalovaný ho v rozhodcovskom konaní

nepredložil. Taktiež zo strany žalovaného nedošlo v rozhodcovskom konaní k predloženiu takej listiny, ktorá by preukazovala uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy jeho právneho predchodcu so žalobcom. Je teda zrejmé, že medzi stranami mohlo dôjsť hypoteticky k uzavretiu jedine rozhodcovskej doložky. Ani táto však nevznikla, pretože absentuje esenciálna náležitosť takejto doložky, a to nedostatok vôle žalobcu byť takouto doložkou viazaný.

6. Žalovaný, ako aj rozhodca, odôvodňujú platnosť rozhodcovskej doložky od skutočnosti, že žalovaný listom zo dňa 05.10.2017 nazvaným ako Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier vyzval žalobcu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy a v prípade ich neuhradenia sa žalovaný obráti na rozhodcu za účelom riešenia sporu. Rozhodca vo svojom uznesení zo dňa 06.12.2017 na strane 6. ako aj v napádanom rozsudku na strane 7 konštatuje: „Žalovaný neodmietol riešiť tento spor na rozhodcovskom súde a ani neodmietol rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu L.. O. S.. Rozhodcovská doložka a dohoda o spôsobe ustanovenia rozhodcovského súdu, bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená tacitným spôsobom, čo zákon umožňuje.“. Žalobca má za to, že tento záver rozhodcu je vysoko arbitrárny, neodôvodnený a nepreskúmateľný. Ako žalobca uviedol aj v rozhodcovskom konaní, skutočnosť, že žalobca predmetnú sumu neuhradil a na oznámenie ani nereagoval, neznamená, že mlčky prejavil svoju vôľu podrobiť sa režimu zákona o rozhodcovskom konaní.

7. Pretože žalovaný v oznámení neuviedol, aby sa žalobca vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci pod režimom rozhodcovského konania, alebo neprezumoval vôľu žalobcu podriadiť sa režimu zákona o rozhodcovskom konaní v prípade jeho nečinnosti, nemožno mlčanie žalobcu objektívne považovať za súhlas s takýmto režimom. Nad rámec toho je nutné poukázať na § 4 ods.2 a ods.3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré určujú, že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu a v spojitosti so znením § 3 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní musí prejavovať ich slobodnú, vážnu a určitú vôľu strán, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Tento zákonný predpoklad medzi stranami sporu nebol nikdy splnený. V prvom rade nebola dodržaná zákonom predpokladaná písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie oznámenia zo dňa 05.10.2017. V druhom rade absentuje prejav vôle strany - žalobcu A. T., z ktorého by bolo nepochybné, že sa chce podriadiť zneniu rozhodcovskej doložky. Žalobca má za to, že z dôvodu, že na uvedenom oznámení nie je prejavený jeho súhlas v štandardne akceptovanej forme vlastnoručného podpisu, prípadne iného nesporného prejavu vôle, nemožno ďalej uvažovať, že svojim nekonaním (omisia), resp. neodpovedaním (konkludentne) na oznámenie akceptoval túto rozhodcovskú doložku. V opačnom prípade by išlo o kvázi domnienku prejavu vôle žalobcu, čo je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.. Taktiež nemožno v tomto prípade akceptovať aplikáciu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) v tom smere, že mal žalobca odpovedať na oznámenie žalovaného a odmietnuť rozhodcovskú doložku svojim prejavom vôle. Nakoľko ani z koncepcie znenia rozhodcovskej doložky nie je zrejmé, či mal žalovaný právo alebo povinnosť obrátiť sa na rozhodcu a v akom spore, je nutné nahliadať na túto doložku ako na nezrozumiteľnú a neurčitú, a preto nebola daná potreba žalobcu, odhliadnuc od skutočnosti, že doručenie tohto oznámenia je sporné a nepreukázané žalovaným, brániť sa jej pred vyvolaním sporu pred rozhodcom. V tomto smere taktiež poukazuje na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť jedinej zmienky o možnom rozhodcovskom konaní v Oznámení o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 05.10.2017: „V prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr sa klient obráti na mediátora/rozhodcu L.. O. S., Z. XXX, XXX XX C., za účelom riešenia sporu.“. Z citovaného nie je zrejmé, či mal žalovaný na mysli mediátora podľa zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, alebo myslel rozhodcu podľa o rozhodcovskom konaní. Zároveň nie je možné zo znenia tejto vety ustáliť, aký spor má rozhodca rozhodnúť, a či ide o spor o zaplatenie alebo o spor o splatnosť pohľadávky žalovaného.

8. Žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK tzv. prekročenie právomoci je podľa názoru žalobcu aplikovateľný z dôvodu, že ad hoc rozhodca rozhodol o spore, ku ktorému nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Aplikovateľnosť tohto dôvodu zhodne podporujú tvrdenia a dôkazy uvedené vyššie.

9. Žalobný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZoRK je podľa názoru žalobcu determinovaný tým, že rozhodca sa v predmetnom rozsudku nevysporiadal s podstatnou argumenáciou žalobcu a to, že žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi doručil Oznámenie zo dňa 05.10.2017. Túto skutočnosť žalobca

namietal aj vo svojej žalobnej odpovedi v tom smere, že ho neuznáva. Z toho dôvodu možno považovať poslednú vetu citovaného odôvodnenia rozhodcu za zmätočnú, nakoľko k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky nemohlo dôjsť tacitným spôsobom. Žalobca vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 16.11.2017 existenciu rozhodcovskej doložky preukázateľne namietol, preto bez ďalšieho nemožno ďalej hovoriť o ustálení rozhodcovskej doložky tacitným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že napádaný rozsudok ad hoc rozhodcu trpí vadou nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti, čo je v priamom rozpore s § 34 ZoRK.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na podľa ktorej je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácií strán.

11. K uzavretiu rozhodcovskej dohody pri vzájomnej písomnej komunikácií by došlo, ak by žalovaný ako jedna zmluvná strana dostatočne určito písomne navrhol žalobcovi ako druhej zmluvnej strane, že ich spor, prípadne všetky spory vzniknuté zo zmluvy o dielo budú riešené pre tým konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa obaja podrobia jeho rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bude pre nich záväzné, pričom žalobca by tento konkrétny návrh výslovne písomne akceptoval a táto akceptácia by došla žalovanému. K tomuto však nedošlo. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy podľa nie je zachovaná.

12. Žalovaný poukázal na konkludentný spôsob uzavretia rozhodcovskej dohody. Súd však poukazuje na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít podľa K uzavretiu dohody môže dôjsť výslovnými prejavmi, a to najmä písomne alebo ústne, prípadne aj konkludentným akceptačným prejavom vôle toho účastníka, ktorému bol návrh dohody doručený. Konkludentný prejav vôle (tiež prejav vôle realizovaný mlčky) je akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je táto vôľa. Prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí). Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou. V prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo. Aj v prípade konkludentného spôsobu uzavretia dohody musí tejto predchádzať dostatočne určitý (obsahujúci podstatné náležitosti), zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody (oferta) navrhovateľa takéhoto úkonu. Až po jeho dôjdení adresátovi (oblátovi) môže nasledovať ďalšia fáza, ktorou je akceptácia návrhu adresátom (oblátom, resp. akceptantom). Adresát jednostranným právnym úkonom (akceptácia) dáva svojím prejavom vôle navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie dohody. Dohoda je uzavretá, ak vyjadrenie súhlasu adresáta bez výhrad dôjde včas navrhovateľovi. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu , veta druhá (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

13) Podľa § 40 ods. 1 ZoRK , tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské

konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. 14) Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „ Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“. 15. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. - 99 zo dňa 05.02.2020 vyslovil, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu L.. O. S. so sídlom Z. XXX, C., nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalovaným a žalobcom vedený pod spisovou značkou RD/XXX/XXXX. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -99 zo dňa 05.02.2020 potvrdil rozsudkom č.kon. -157 zo dňa 30.05.2023, právoplatným dňa 10.07.2023.

16. Vzhľadom k ustáleniu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu L.. O. S. v konaní vedenom pod sp. zn. RD/XXX/XXXX súd konštatuje splnenie zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku ad hoc rozhodcu L.. O. S. sp.zn. RD/XXX/XXXX :

- nexistenciu platnej rozhodcovskej zmluvy, prekročenie právomoci rozhodcovského súdu a nad rámec rozsudku sp.zn. - 99 zo dňa 05.02.2020 i procesné vady spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napádaného rozsudku. S poukazom na uvedené súd rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu L.. O. S. so sídlom Z. XXX, C. sp.zn. RD/XXX/XXXX zo dňa 15.01.2018 zrušil a vzhľadom k zrušeniu uvedeného rozsudku súd o odklade jeho vykonateľnosti nerozhodoval.

17. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.