Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/630/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: APS SLOVAKIA a.s., Heydukova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 392, proti povinnému: Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o námietkach proti exekúcii podľa ust. § 50 Exekučného poriadku, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. - 176 zo dňa 22.10.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol námietky povinného proti exekúcii. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na skutočnosť, že povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že exekúcia začala na základe rozhodnutia, ktoré nemožno považovať za exekučný titul v súlade s ust. § 41 ods. 2 písm. g Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“).

Zdôraznil, že exekúcia je nezákonná, nakoľko návrh na začatie exekúcie nepodala oprávnená osoba, ale spoločnosť APS SLOVAKIA a.s., ktorá sa mala na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stať postupníkom predmetného záväzku. Zdôraznil, že tento záväzok nemožno postúpiť v režime verejného práva ako je tomu medzi subjektmi v súkromnom práve.

Tiež namietal, že v upovedomení o začatí exekúcie je neurčito označený majetok povinného, s ktorým mu je zakázané nakladať. Povinný ďalej uviedol, že exekúciu možno vykonať len na majetok štátu, z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedený ako povinný Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Mal za to, že pohľadávka mohla vzniknúť pri jeho činnosti, ale na takúto pohľadávku sa zákon o správe majetku nevzťahuje. Záverom uviedol, že daňový úrad má samostatnú právu subjektivitu v konaní pred súdom, avšak neplní úlohy, ktoré by odôvodňovali jeho postavenie ako zástupcu Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa sa zaoberal problematikou vykonateľnosti samotných rozhodnutí. V tejto súvislosti má za to, že je potrebné vyriešiť otázku, či sa jedná o daňový nedoplatok alebo ide o neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Uviedol, že tieto dva pojmy nemožno stotožňovať ani zamieňať. Po 1. januári 2004 je povinnosťou správcu dane zakotvenou priamo v zákone, konkrétne v ust. vrátiť sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia, v tomto prípade rozhodnutia Ministerstva financií SR. Uviedol, že ak správca dane evidoval voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, v lehote na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov tieto použije ako daňový preplatok. Nevyhnutnou podmienkou pre použitie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov ako daňového preplatku je však existencia daňového nedoplatku daňového subjektu. Vzhľadom na to,

že správca dane neevidoval v tom čase daňový nedoplatok voči daňovému subjektu, nemohol uplatniť postup podľa a daňový subjekt nebol v tomto smere povinný požiadať o vrátenie daňového preplatku podľa uvedeného ustanovenia.

Ďalej zdôraznil, že zo znenia teda jednoznačne vyplýva povinnosť vrátiť neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky, pokiaľ správca dane neeviduje daňové nedoplatky voči daňovému subjektu, a to do 15 dní.

Súd sa tiež zaoberal otázkou pripustenia postúpenia predmetnej pohľadávky z daňového subjektu NAFTA a.s. ako postupcu na postupníka APS SLOVAKIA a.s.. Zdôraznil, že daňové predpisy neumožňujú, aby správca dane posudzoval právny stav týkajúci sa podstaty právnych úkonov. Uviedol, že jedinú takúto možnosť zákon umožňuje pri inštitúte predbežnej otázky, kde zákon predvída, že ak sa v daňovom konaní vyskytne predbežná otázka, môže si správca dane urobiť o takejto otázke úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Mal za to, že z tohto pohľadu nebol a nie je správca dane oprávnený posudzovať takýto právny stav.

Zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade prerástol vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom hranice verejnoprávnej úpravy. Súd mal za to, že vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom, až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva financií SR bol vzťahom verejnoprávnym. Daňový subjekt v dobrej viere vychádzal z toho, že právoplatného rozhodnutie Ministerstva financií SR budú orgány v jeho riadiacej pôsobnosti a podriadenosti rešpektovať a peňažné plnenie vo výške medzi pôvodným a zmeneným rozhodnutím vrátia včas. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti týchto rozhodnutí sa zmenil aj právny vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom, správca dane sa stal dlžníkom a daňový subjekt veriteľom. Daňovo - právne predpisy v týchto súvislostiach takéto kategórie nepoznajú, avšak pre takéto prípady pôsobia podporne k daňovým predpisom normy iných odvetí napr. občianskeho práva. Daňový subjekt v tejto situácii môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, čo podľa názoru súdu prvého stupňa znamená, že správca dane nemôže zakázať daňovému subjektu, aby postúpil pohľadávku inej osobe a už vôbec nemôže hodnotiť podstatu tohto právneho úkonu. Na základe uvedeného je daná možnosť daňovému subjektu ako veriteľovi v zmysle ust. a nasl. (ďalej len „Obč. zák.“) aj bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku inej osobe.

Pokiaľ ide o námietku povinného ohľadom neurčito označeného majetku povinného vzhľadom k ust. § 47 ods. 4 Ex. por. súd má za to, že súdny exekútor je povinný označiť len majetok, ktorý nie je uvedený taxatívne v ust. § 61c ods. 1, ale je vylúčený z titulu rozhodnutia súdu v konaní o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. k) Ex. por.. Súd do dnešného dňa však uznesením neoznačil majetok povinného v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. k) Ex. por..

K poslednému bodu námietok povinného súd uviedol, že poverenie na výkon exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 18.07.2012, kde bol povinný označený ako Slovenská republika - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Daňový úrad je v zmysle ust. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov preddavková organizácia Finančného riaditeľstva, ktoré je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. V tejto súvislosti poukázal na ust. .

Súd mal za to, že podľa ust. o rozpočtových pravidlách, výkonu rozhodnutia nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa .

Súd prvého stupňa mal za to, že povinný súdu nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti,

nepreukázal, že si splnil povinnosť uvedenú v exekučnom titule, k plneniu ktorej bol zaviazaný. Na základe vyjadrenia oprávneného je zrejmé, že do dnešného dňa nebola pohľadávka oprávneného povinným uhradená. Dôvody uvádzané povinným v námietkach proti exekúcii nie sú dôvodmi, pre ktoré by súd mohol námietkam povinného vyhovieť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal povinný. Poukázal na skutočnosť, že súd sa vo svojom odôvodnení dostatočne nezaoberal (okrem uvedenia obsahu námietky povinného a vyjadrenia oprávneného) a vôbec sa nevysporiadal s námietkou povinného, že exekúcia je vedená na základe rozhodnutí, ktoré nie je možné považovať za exekučný titul.

Uviedol, že ak by sa vzťah správcu dane a daňového subjektu zmenil okamihom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Ministerstva financií SR na vzťah súkromnoprávny, nebolo by možné aplikovať naň ust. v znení neskorších predpisov o povinnosti správcu dane vrátiť neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky v lehote 15 dní, pretože táto právna norma je právnou normou verejného práva a nie práva súkromného. Navyše túto právnu normu je možné aplikovať výlučne voči daňovému subjektu, pričom v znení neskorších predpisov upravuje definíciu daňového subjektu kogentne v ust. . Za daňový subjekt preto nemožno považovať nijakú osobu, na ktorú by prešla daňová povinnosť alebo práva daňového subjektu. Podľa v znení neskorších predpisov, mohli byť účastníkom daňového konania len osoby uvedené v tomto ustanovení zákona.

Zdôraznil, že rozhodnutie Ministerstva financií SR nemôže byť exekučným titulom aj z dôvodu, že ním bola zmenená výška daňovej povinnosti daňového subjektu a nedošlo ním k určeniu povinnosti peňažného plnenia povinného voči oprávnenému. Mal za to, že podľa § 41 ods. 1 Ex. por. exekučným titulom môže byť vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Aj keď ods. 2 rozširuje uvedené ustanovenie o ďalšie exekučné tituly, je nevyhnutné posudzovať tieto exekučné tituly z pohľadu toho, či zaväzujú povinného voči oprávnenému.

Mal za to, že v danom prípade však záväzok povinného voči oprávnenému v rozhodnutí, ktoré je podľa názoru súdu exekučným titulom, vyjadrený nebol. Tento záväzok bol vyjadrený výlučne v ust. v znení neskorších predpisov, na ktorý sa odvolaním napadnuté súdne rozhodnutie odvoláva, avšak v tomto prípade by exekučným titulom musel byť podľa odôvodnenia súdu práve zákon, a to ust. v znení neskorších predpisov.

Mal za to, že súd sa vo svojom odôvodnení nezaoberal tým, prečo sa na daný vzťah má aplikovať práve ust. v znení neskorších predpisov a nie ust. v znení neskorších predpisov a aj preto sa dostatočne s touto časťou odôvodnenia nevysporiadal.

Uviedol tiež, že vyplatil sumu preplatku daňovému subjektu NAFTA a.s. dňa 27.04.2011, čím si povinný svoju zákonnú povinnosť podľa v znení neskorších predpisov splnil voči daňovému subjektu NAFTA a.s. tak, ako mu to ukladá zákon v súlade s článkom 2 ods. 2 SR, avšak daňový subjekt správcovi dane túto sumu opätovne poukázal späť dňa 06.05.2011, čím mu vznikol nový preplatok, o vrátenie ktorého však daňový subjekt nepožiadal a tento ani nebol predmetom postúpenia medzi daňovým subjektom a oprávneným.

Uviedol, že ako dôkaz je možné doložiť doklad o úhrade preplatku daňovému subjektu a doklad o vrátení sumy preplatku daňovým subjektom správcovi dane. Povinný vyššie uvedené dôkazy vo svojich námietkach nenavrhol vzhľadom na skutočnosť, že možnosť takéhoto právneho posúdenia v rozhodnutí súdu bola pre neho nepredvídateľnou a o možnosti navrhnúť v uvedenom smere dôkazy na posúdenie dôvodov uvedených vo svojich námietkach nebol súdom poučený podľa (ďalej len „OSP“).

Mal za to, že v prípade, že daňovému subjektu nebola včas uhradená suma neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov správcom dane podľa v znení neskorších predpisov, mohol sa prípadne daňový subjekt domáhať vyplatenia tejto sumy v súdnom konaní žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo by mohlo zodpovedať názoru súdu o zmene právneho vzťahu z verejnoprávneho na súkromnoprávny alebo žalobou o náhradu škody podľa v znení neskorších predpisov, či žalobou na odstránenie nečinnosti správneho orgánu.

Mal za to, že uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia činnosti Najvyššieho súdu SR napr. v rozhodnutí sp. zn. -268, podľa ktorého právomoc súdov v prípade výplaty prostriedkov podľa právnej úpravy daňovoprávneho charakteru nie je daná.

Pokiaľ ide o námietku povinného o nedostatočnom určení majetku v upovedomení o začatí exekúcie, k tomuto uviedol, že súd v tomto prípade opäť nesprávne aplikoval právnu normu § 47 ods. 4 Ex. por., ktorá ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť doručiť spolu s upovedomením o začatí exekúcie aj oznámenie, v ktorom označí majetok podľa § 61c ods. 2, čiže majetok štátu neuvedený v § 61c ods. 1 Ex. por.. Len v prípade, ak súdny exekútor takéto oznámenie doručí, môže byť exekúcia voči štátu vykonávaná zákonným spôsobom.

Uviedol tiež, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou povinného o tom, že nemôže byť povinným, pretože označený štátny orgán nie je správcom majetku štátu. Citáciou a teda aplikáciou právnych predpisov, ktoré nekonštatujú skutočnosť, že správca dane je správcom majetku štátu, súd túto svoju povinnosť nesplnil.

Zdôraznil tiež, že uvedenie Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 04.07.2012 o nesúlade v znení neskorších predpisov v časti slov „výkon rozhodnutia“ s SR podľa názoru povinného práve nasvedčuje skutočnosti, že námietka povinného je oprávnená a je namieste, avšak ďalej sa súd s argumentáciou v akomkoľvek smere nezaoberal. Zdôraznil, že v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR bola prijatá novela Ex. por. , ktorá pripúšťa výkon rozhodnutia len na majetok štátu v správe správcu majetku štátu, z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla. V danom prípade však vymáhaná pohľadávka nevznikla z činnosti správcu majetku štátu, ale z činnosti štátneho orgánu bez právnej subjektivity pri výkone právomoci správneho orgánu, na ktorú sa ustanovenia v znení neskorších predpisov nevzťahujú podľa tohto zákona.

Podľa názoru povinného súd nevyhodnotil vec po právnej stránke dostatočne. Povinný relevantne namietal, že nemôže mať procesné postavenie povinného v súlade s Ex. por. a , taktiež namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu nedoručenia oznámenia podľa Ex. por., správne namietal vady exekučného titulu ako aj postavenie oprávneného.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Okresný súd Bratislava I exekúciu oprávneného voči povinnému v exekučnom konaní na vymoženie sumy 1.467.426,71 Eur a trov exekúcie vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.. Žiadal, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že sa námietkam povinného vyhovie a vyhlási exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaví, poprípade, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Neprípustnosť odvolania proti uzneseniam, ktoré boli vydané v exekučnom konaní je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa. Výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa.

Podľa ust. § 50 ods. 4 Ex. por. proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.

Z citovaného ust. § 50 ods. 4 vyplýva, že odvolanie je prípustné iba proti rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým sa námietkam vyhovelo. Na podanie takéhoto odvolania je aktívne legitimovaný oprávnený. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyhovení námietok, súd exekúciu bez ďalšieho zastaví vydaním nového uznesenia o zastavení exekúcie. Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie v tomto prípade už odvolanie prípustné nie je.

Z citovaného ustanovenia logicky vyplýva, že odvolanie povinného proti uzneseniu, ktorým súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, nie je prípustné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. odvolanie povinného odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.