Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/106/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľky: A. B. B., A., nar. X.X.XXXX, bytom v C. D. XX, proti odporcovi: E. A. B., F., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp.zn. zo dňa 11. júna 2024

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. júna 2024 č.k. -18.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi 1/ nevstupovať na pracovisko navrhovateľky – do areálu neziskovej organizácie Rosenau n.o. – nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. C., zapísané na LV č. XXXX, kde navrhovateľka vykonáva funkciu riaditeľky, 2/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať navrhovateľku, 3/nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť 200 metrov.

3. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že odporca je jej manžel, s ktorým sa aktuálne rozvádza. Odporca ju sústavne prenasleduje, uráža a ponižuje na verejnosti, má agresívne prejavy. Toto prenasledovanie sa prejavuje aj v súkromnom živote a na pracovisku, čo vytvára strach a ohrozenie pre ňu a ľudí okolo nej. Dňa 7.7.2023 podala trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie a nebezpečné vyhrážanie, ktoré bolo dňa 9.9.2023 postúpené na Okresný úrad v Rožňave na prejednanie priestupku. Výsledok prejednania priestupku jej oznámený nebol. Má strach, že správanie odporcu prerastie do fyzického násilia nielen voči nej, ale aj na ľudí, ktorí s ňou spolupracujú. Vykonáva funkciu riaditeľky neziskovej organizácie Rosenau, ktorá sídli v budove na adrese Huta 3454/3, Rožňava. Odporcovi ústne zakázala prístup do budovy neziskovej organizácie dňa 31.5.2024, kedy mu zároveň bolo oznámené ukončenie pracovného pomeru, ktoré si však osobne odmietol prevziať, preto mu bolo odoslané poštou. Napriek tomu odporca chodí k bránam, dožaduje sa vstupu do neziskovej organizácie. Navrhovateľka je vlastníčkou budovy a priľahkých pozemkov, v ktorých sídli nezisková organizácia Rosenau a poskytuje sociálne služby. Zamestnanci organizácie sa nevedia na pracovisku vyhnúť týmto incidentom a nevedia zabrániť tomu, aby boli svedkami a cítia sa ohrození a neistí. Tieto skutočnosti odôvodňujú zákaz priblíženia sa, pretože odporca sa správa agresívne a prenasledujúco a vytvára vážnu hrozbu pre jej bezpečie a bezpečie zamestnancov. Má za to, že v danej veci existuje potreba naliehavej

a nevyhnutnej úpravy pomerov, nakoľko sa bojí o svoj život a zároveň chce vytvárať pre zamestnancov pokojné pracovné prostredie.

4. K podanému návrhu pripojila navrhovateľka výpis z LV č. XXXX, k.ú. C., písomné svedectvá zamestnancov G. H. I., F. J. G., G. F. K., E. L., A. E. D. a G. G. a USB kľúč s dvomi zvukovými a jednou obrazovo-zvukovou nahrávkou.

5. Súd vec právne posúdil podľa , , , a , a a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila tvrdené skutočnosti, ani naliehavosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie, teda neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach. Ňou predložené dôkazy nepreukazujú tvrdené sústavné prenasledovanie, urážanie a ponižovanie na verejnosti odporcom a jeho agresívne prejavy, teda konanie ohrozujúce telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky, nepreukázala, že by ju odporca písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou kontaktoval a zasahoval tak do jej integrity a nepreukázala ani, že by okrem verbálnych nadávok po predložení dohody o skončení pracovného pomeru odporca navrhovateľku fyzicky alebo inak napadol. Súd preto nepovažoval za potrebné neodkladným opatrením upraviť práva medzi navrhovateľkou a odporcom bez vykonania ďalšieho dokazovania a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa a keďže navrhovateľka bola v konaní neúspešná a úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa ust. a a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd uloží odporcovi povinnosť nevstupovať na pracovisko navrhovateľky – do areálu neziskovej organizácie Rosenau n.o., uloží odporcovi povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať navrhovateľku a tiež povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť 200 metrov. 8.1 Argumentovala tým, že predloženými dôkazmi preukázala, že ju odporca prenasleduje, ponižuje, vyhráža sa jej násilím a z predložených písomných vyjadrení svedkýň vyplýva, že sa nejedná o jeho ojedinelé ataky, ale o opakované incidenty. V kontexte týchto svedectiev opakované ponižovanie odporcom pred zamestnancami zakladá naliehavosť riešenia vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom. 8.2 Vytýkala súdu tiež nesprávne právne posúdenie, ak dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje tvrdenia o ponižovaní osvedčila predloženými dôkazmi a toto ponižovanie je psychickým násilím, ktoré môže mať vážne a dlhodobé následky na jej duševné zdravie a pohodu. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia je preto odôvodnená potrebou jej ochrany a potrebou zamedziť jej ďalšiemu ponižovaniu zo strany odporcu.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

10. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. potvrdil a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré odkazuje ( ).

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , a z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila ohrozenie svojej telesnej a/alebo duševnej integrity konaním odporcu, proti ktorému návrh smeruje a ktoré by si vyžadovalo bezprostredný zásah súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka teda neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

16. Podľa ust. neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. V prejednávanom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.

21. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR ).

23. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

26. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.

27. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom postačuje, že osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné, v danom prípade žalobkyňa nepreukázala ani takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke neodkladného opatrenia. Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).

28. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa , a musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje.

29. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia, pričom pojem násilia možno charakterizovať ako istý druh ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú alebo duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každý správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa nesúceho znaky psychického násilia páchaného zo strany partnera.

30. Pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie podľa citovaného ustanovenia musí súd vziať do úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému SR. Zároveň je však nutné uviesť, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z vlastníctva, či už podielového alebo bezpodielového. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej

hrozbe je základným ľudským právom, pretože je zaručené aj SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

31. Odvolací súd starostlivo zvážil skutočnosti uvedené v návrhu a vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, ako aj všetky odvolacie námietky navrhovateľky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila tvrdené skutočnosti, ktoré majú preukazovať také konanie odporcu, ktorým ohrozuje telesnú a/alebo duševnú integritu navrhovateľky. Ohrozenie telesnej a/alebo duševnej integrity je pritom nevyhnutnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa , a . Bez osvedčenia ohrozenia telesnej a duševnej integrity nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a odporcom nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.

32. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka priloženými písomnými dôkazmi neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o správaní odporcu ohrozujúcom jej duševnú a telesnú integritu, ktoré by odôvodňovalo potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán rozhodnutím súdu, ktorým by uložil odporcovi zákaz vstupu na pracovisko navrhovateľky, ako aj povinnosť žiadnym spôsobom nekontaktovať navrhovateľku a nepribližovať sa k nej.

33. Navrhovateľkou predložené písomné vyjadrenia svedkov osvedčujú (len) správanie odporcu voči navrhovateľke dňa 31.5.2024, kedy vulgárne nadával navrhovateľke, komunikoval s ňou zvýšeným hlasom a slovne ju ponižoval.

34. Tvrdenie o opakovaných incidentoch podobného charakteru na pracovisku v zmysle písomných vyjadrení svedkov je všeobecné, bez konkretizácie časového momentu, kedy k takýmto incidentom malo dôjsť a bez opísania ich bližších okolností.

35. Z opisu skutkových tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že ku konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.5.2024 došlo potom, čo navrhovateľka oznámila odporcovi skončenie jeho pracovného pomeru v neziskovej organizácii, ktorej je navrhovateľka riaditeľkou, sídliacej v nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľky. Uvedené vyplýva aj zo zvukového záznamu na USB kľúči, predloženom navrhovateľkou ako dôkaz.

36. Tvrdené opakované incidenty a sústavne prenasledovanie, ponižovanie a urážanie navrhovateľky odporcom osvedčené v konaní nebolo. Navrhovateľka ani nevymedzila časovo obdobie, od kedy sa odporca takéhoto konania dopúšťa, čo je dôvodom takéhoto jeho konania a neosvedčila ani svoje tvrdenie o podaní trestného oznámenia na odporcu dňa 7.7.2023 ako dôkaz osvedčujúci dlhodobo pretrvávajúce správanie odporcu, ktoré ohrozuje psychické zdravie navrhovateľky.

37. Zostalo tak osvedčené (iba) vulgárne správanie odporcu voči navrhovateľke dňa 31.5.2024 a toto ojedinelé konanie odporcu neosvedčuje také jeho sústavné správanie, ktorým by dochádzalo k ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky a vyžadovalo by si zásah zo strany súdu v podobe uloženia zákazu odporcovi vstupovať na pracovisko navrhovateľky.

38. Slovná hádka, ku ktorej došlo medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.5.2024 neodôvodňuje tak závažný zásah do práv odporcu, akým je zákaz vstupovať na pracovisko navrhovateľky a zákaz približovať sa k navrhovateľke.

39. Navrhovateľka neosvedčila ani to, že by ju odporca písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inak kontaktoval a ohrozoval tak jej telesnú a duševnú integritu, čím neboli osvedčené ani predpoklady pre uloženie povinnosti odporcovi akýmkoľvek spôsobom nekontaktovať navrhovateľku.

40. Skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o podanom návrhu.

41. Súd prvej inštancie na základe dôkazov predložených navrhovateľkou dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné

ustanovenia a tieto aj správne vyložil, preto navrhovateľkou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. a nie sú naplnené.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému odporcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).