Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3CoE-193-2012.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Subarea
3CoE/193/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: XOZORES s.r.o., Fialkové údolie 5, Bratislava, IČO: 46 122 818 ( právny predchodca FINANCREAL, s.r.o., so sídlom: Kopčianska 3756/10, Bratislava, IČO: 36 339 334), zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4, proti povinnému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX I. R. XXX, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad so sídlom v Topoľčanoch, Stummerova 1553, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica pod č. k. 3Er/1106/2009-19 zo dňa 15.05.2012, EX 872/09, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 14,50 eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods.2 písm. d), § 44 ods.2, § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 45 ods.1, ods.2, ods.3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods.1, ods.4 písm. r), § 53 ods.5, § 54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5206 011154* zo dňa 24.11.2009 poveril súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, pod č. k. SR 04081/09 zo dňa 30.07.2009. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 81998, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania dňa 24.06.2008 ako aj Všeobecné obchodné podmienky.
Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu a obchodné podmienky k príslušnej zmluve pričom zistil, že v bode 20 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane, no tento výber je daný len tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, pričom v praxi to býva dodávateľ (veriteľ), kto podá návrh na začatie konania voči spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže teda predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný.
Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak podľa názoru prvostupňového súdu, exekúcia na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods.2, § 203 ods.1 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviazal, aby súdnemu exekútorovi uhradil trovy exekučného konania vo výške 14,50 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že exekúciu vyhlási za neprípustnú a zastaví ju iba v časti , kde úroky z omeškania presahujú zákonnú sadzbu tejto sankcie v čase vzniku omeškania sa dlžníka.
Namietal, že napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovská doložka dáva zmluvným stranám na výber, či sa ochrany svojich práv zo spotrebiteľskej zmluvy voči druhej strane bude domáhať žalobou na rozhodcovský súd, ktorý si strany určili, alebo žalobou na rozhodcovskom súde s poukazom na doslovné znenie § 53 ods.4 písm. r) OZ. Uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy predchádzalo oboznámenie povinného s podmienkami poskytnutia úveru vo formulárovej podobe s ktorými súhlasil. Taktiež náklady spojené so sledovaním plnenia povinnosti dlžníka považuje za dôvodné, nesporné a zákonné. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v sadzbe 0,3 % denne, v tejto časti aj podľa názoru odvolateľa vykazuje exekučný titul rozpor so zákonom, ale iba v sadzbe, ktorá presahuje maximálnu zákonnú sadzbu tejto sankcie, pričom zmluvná pokuta vo výške 15% ročne sa javí oprávnenému ako zákonná a odôvodnená. V časti trov konania a trov právneho zastúpenia napokon oprávnený taktiež považuje súdom priznaný a exekučne vymáhaný nárok za dôvodný, nakoľko tieto trovy musel oprávnený objektívne vynaložiť. Na záver dodal, že exekučný súd v konečnom dôsledku vydal súdnemu exekútorovi aj poverenia na vykonanie exekúcie, nevidiac pri tom žiadnu zákonnú prekážku pre jeho vydanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu potreby vyporiadania sa
s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné však uviesť nasledovné.
Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi spĺňa definíciu uvedenú v § 52 OZ, nakoľko bola uzatvorená medzi veriteľom- dodávateľom, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý je nepodnikateľ, a teda nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy, ktorý je jednoznačne spotrebiteľský, čo nepopieral ani oprávnený, exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj z toho hľadiska, či nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie, ktoré je v právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, teda aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v OZ. Aj z judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd (ASTURCOM), ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Ohľadom námietky oprávneného v odvolaní, že zakázané sú podmienky zmluvy vyžadujúce výlučne postup a riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, a teda len takéto dojednanie je neprípustné a neplatné, odvolací súd uvádza, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky môže spočívať aj v iných skutočnostiach. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je obsahom bodu 20 Všeobecných obchodných podmienok úveru spoločnosti FINANCREAL s.r.o., Trenčín, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu , b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.
V tejto súvislosti je nutné zvýrazniť, že súd prvého stupňa znenie rozhodcovskej doložky správne posúdil ako neprijateľnú podmienku aj napriek tomu, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nakoľko možnosť voľby je vždy na žalobcovi, ktorým je takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna. Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým ( a v konečnom dôsledku to nespochybňuje ani oprávnený), že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Odvolací súd preskúmal zákonnú požiadavku súdneho exekútora na priznanie fakturovaných súm a zistil, že jednotlivé položky, ktoré sú bližšie špecifikované v napadnutom uznesení, zodpovedajú všetkým
skutočne vykonaným úkonom a boli priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 14,50 eur, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že v odvolacom konaní bol úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.