Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-174-2010.pdf
PDF · 113.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/174/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobkyne: V. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., S. X zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou so sídlom v Trnave, ul. Hlavná 44 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073 o náhradu škody vo výške 4.000 euro takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Titulom náhrady trov konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 129,19 euro do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX Štátna pokladnica.
odôvodnenie:
Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 18.3.2010 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.000 euro a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že Okresný súd v Trnave v konaní spisová značka 20P/113/2005 vydal dňa 13.6.2007 rozsudok, ktorý bol matke ako žalobkyni doručený dňa 9.7.2007, ktorá sa proti nemu v zákonnej lehote odvolala, pričom odvolanie osobne doručila do podateľne Okresného súdu v Trnave dňa 20.7.2007. Napriek tejto skutočnosti, že bolo odvolanie podané riadne a včas, pracovníčka Okresného súdu v Trnave dňa 2.8.2007 vyznačila na predmetnom rozsudku právoplatnosť a vykonateľnosť pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave ako kolíznemu opatrovníkovi. V nasledujúcich dňoch bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť aj na rozsudku, ktorý predložil otec maloletého dieťaťa. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že nesprávnym úradným postupom jej boli spôsobené značné komplikácie a problémy. Otec maloletej sa na základe nesprávne vyznačenej právoplatnosti domáhal pod rôznymi hrozbami naplnenia rozsudku. Takéto jeho správanie zle vplývalo na zdravotný stav žalobkyne, ktorá bola v 39 týždni tehotenstva. Okrem toho otec maloletého dieťaťa podal na žalobkyňu podnet na priestupok, o ktorom bolo príslušným orgánom konané, pričom žalobkyňa musela preukazovať neopodstatnenosť takéhoto priestupkového konania. Vznikli jej tým aj komplikácie v zamestnaní, ťažkosti pri získavaní previerky Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), ktorú nevyhnutne potrebovala pre výkon svojho povolania. NBÚ malo byť šetrené prečo neuviedla, že sa proti nej vedie priestupkové konanie. Bola obviňovaná z toho, že pri vyplňovaní dotazníka bezpečnostnej previerky neuviedla pravdu. Žalobkyňa žalobu napokon odôvodňovala tým, že aj keď jej sťažnosť adresovaná Predsedovi Okresného súdu v Trnave bola vyhodnotená ako opodstatnená a došlo k ospravedlneniu zo strany súdu žalobkyni nebola poskytnutá žiadna náhrada škody.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s poukazom na to, že aj keď je skutkový stav veci nesporný, žalobkyňa nepreukázala vznik ujmy a príčinnú súvislosť medzi ujmou a nesprávnym úradným postupom.
Žalovaná strana poukázala na ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2002 Z.z., ktorý hovorí o tom, kedy je možné priznať finančné zadosťučinenie a hovorí o tom, že je nutné preukázať značný zásah do práv občana. Podľa názoru žalovanej strany priznanie chyby a ospravedlnenie učinené Okresným súdom v Trnave je dostatočným zadosťučinením. Bolo poukázané na príčinnú súvislosť, keď nepríjemnosti spôsobené v živote žalobkyne boli spôsobené jej bývalým manželom na čo žalovaná strana vplyv nemala. Samotné nesprávne vyznačenie právoplatnosti nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne. Štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie otca maloletého dieťaťa, pričom len jeho správanie bolo príčinnou komplikácií, ktoré mala žalobkyňa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, obsahom spisu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 20P/113/05, priestupkovým spisom Obvodného úradu v Trnave, žiadosťou o účasť na bezpečnostnom pohovore NBÚ, odpoveď Podpredsedu Okresného súdu v Trnave zo dňa 20.9.2007, výsluchom svedkov: G. Q.Á., U. S., B. Š., Q. W., K. S., Q. O., Ľ. O., W. O., I. D., zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, trestným oznámením otca maloletého dieťaťa na Okresnú prokuratúru v Trnave, správou NBÚ zo dňa 10.11.2010 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Na Okresnom súde v Trnave sa pod spisovou značkou 20P/113/2005 viedlo konanie o zmenu výchovného prostredia maloletej: B. D., nar. XX.XX.XXXX. V predmetnom konaní sa aj upravoval styk otca s maloletou. Okresný súd v Trnave vo veci rozhodol rozsudkom dňa 13.6.2007. Dňa 20.7.2007 matka - žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/113/2005. Matka podala odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote, nakoľko rozsudok prvého stupňa prebrala dňa 9.7.2007. Napriek tejto skutočnosti pracovníčka Okresného súdu v Trnave na rozsudok vyznačila právoplatnosť a vykonateľnosť. Dňa 2.8.2007 bola vyznačená právoplatnosť na rozsudok kolíznemu opatrovníkovi, ktorý zastupoval v konaní maloleté dieťa. Bola ním pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. V nasledujúcich dňoch bola právoplatnosť vyznačená aj na rozsudku, ktorý predložil otec maloletého dieťaťa.
Dňa 27.8.2007 žalobkyňa podala vo veci sťažnosť, ktorá bola adresovaná Podpredsedkyni Krajského súdu v Trnave, ktorá sťažnosť postúpila Predsedovi Okresného súdu v Trnave. Podpredseda Okresného súdu v Trnave X.. Ľ. O. W.. uvedenú sťažnosť vybavoval pod číslom Spr 2797/07. V odpovedi na sťažnosť sa konštatuje, že odvolanie žalobkyne zo dňa 20.7.2007 nebolo založené do spisu 20P/113/2005, ale bolo omylom a nedopatrením založené do registra T, pričom nebolo vyznačené v príslušnej kolónke registra a na základe toho došlo k vyznačeniu právoplatnosti. Na základe osobnej návštevy žalobkyne v kancelárii súdu bolo odvolanie v registri nájdené a založené do spisu, pričom právoplatnosť bola zrušená a vec bola predložená Krajskému súdu v Trnave. Otcovi maloletého dieťaťa H.. D. bol ešte v ten deň vydaný rozsudok bez vyznačenej právoplatnosti. Podpredseda Okresného súdu v Trnave považoval sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, ospravedlnil sa jej za nedopatrenie v súvislosti so založením odvolania do iného registra.
Po tom, čo Okresný súd v Trnave omylom vyznačil na rozsudku právoplatnosť, žalobkyňu cestou SMS správy kontaktoval jej bývalý manžel s tým, že v zmysle právoplatného rozsudku si príde pre maloletú dňa 18.8.2007 o 9.00 hod. a bude ju mať u seba počas dvoch týždňov letných prázdnin. Následne žalobkyňa dostávala od bývalého manžela SMS správy a telefonáty s tým, že zavolá na ňu políciu. To nepriaznivo vplývalo na zdravotný stav žalobkyne, nakoľko v tom čase bola v 39 týždni tehotenstva. Nátlak zo strany bývalého manžela pokračoval a žalobkyňa skončila v nemocnici. SMS správy a telefonáty pokračovali, aj keď bola žalobkyňa v nemocnici. Nátlak na žalobkyňu trval až do 24.8.2007, kedy sa na infocentre Okresného súdu v Trnave preukázala riadne podaným odvolaním, pričom následne pracovníčka infocentra po konzultácii s inou pracovníčkou Okresného súdu v Trnave si vyžiadali telefónne číslo bývalého manžela žalobkyne s tým, že mu zavolajú a vymenia prvú stranu rozsudku kde už nebude vyznačená právoplatnosť.
Obvodné oddelenie PZ Trnava - sever odstúpila Obvodného úradu v Trnave spisový materiál vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších noviel. Skutku sa mala dopustiť žalobkyňa V. O. tým, že dňa 18.8.2007
v čase o 9.00 hod. nevydala svoju dcéru B. D. jej otcovi, ktorý má na základe rozhodnutia OS v Trnave s ňou upravený styk. Týmto svojim konaním mala žalobkyňa naplniť skutkovú podstatu vyššie uvedeného priestupku. Uvedené oznámenie na žalobkyňu podal dňa 18.8.2007 jej bývalý manžel H.. I. D..
Obdobne postupovalo Obvodné oddelenie PZ Trnava - sever vo veci priestupku, na základe ktorého žalobkyňa nevydala dňa 24.8.2007 dieťa otcovi.
Obvodný úrad v Trnave uvedené priestupkové spisy odstúpil Ministerstvu vnútra SR - Prezídiu PZ SR vzhľadom na to, že žalobkyňa v tom čase pracovala na Prezídiu PZ SR na Úrade kriminálnej služby. Vzhľadom na pracovné zaradenie žalobkyne boli tieto spisy odstúpené.
Žalobkyňa poukazovala aj na tú skutočnosť, že v dôsledku priestupkového konania, ktoré bolo proti nej vedené mala sťaženú situáciu pri zisťovaní bezpečnostnej previerky u NBÚ, pričom bezpečnostnú previerku nutne potrebovala pre výkon svojho povolania. Súd požiadal NBÚ - sekciu personálnej bezpečnosti o oznámenie, či priestupkové konanie vedené proti žalobkyni malo vplyv na udelenie bezpečnostnej previerky. NBÚ súdu oznámil, že v zmysle § 33 ods. 3 zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností údaje z bezpečnostného spisu osoby možno využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. Z uvedeného dôvodu súdu neposkytli požadované údaje.
Na pojednávaní dňa 29.11.2012 bola vypočutá pracovníčka Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), ktorá súdu uviedla, že NBÚ začal vykonávať bezpečnostnú previerku žalobkyne na základe žiadosti jej zamestnávateľa. Žiadosť bola doručená dňa 27.2.2008. Bezpečnostná previerka bola ukončená vydaním osvedčenia tzn. úrad deklaroval, že žalobkyňa sa môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupeň utajenia „dôverné“. Osvedčenie bolo vydané 18.6.2008. Platnosť osvedčenia je na 0 rokov. Iné informácie podľa § 33 zák. č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností nie je možné poskytnúť.
Svedkyňa G. Q., ktorá je kolegyňou žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa jej hovorila, že bývalý manžel jej neustále telefonuje a posiela jej SMS správy. Táto situácia na ňu nepriaznivo pôsobí, necíti sa dobre a bolí ju brucho. Aj po pôrode sa jej žalobkyňa sťažovala, že jej volal bývalý manžel. Stále sa zaoberala súdnym rozhodnutím a tiež skôr odišla z nemocnice, aby si mohla doriešiť veci ohľadom rozsudku.
Svedkyňa U. S. je spolupracovníčka žalobkyne. Podľa nej žalobkyňa chodila do práce zúfalá, nakoľko mala problémy s bývalým manželom, s ktorým viedla civilné konanie. Viazla medzi nimi komunikácia, mali zlé vzťahy. Svedkyňa to pripisovala tomu, že súd pochybil pri vyznačení právoplatnosti a jej bývalý manžel si chcel zobrať dieťa a robil žalobkyni zle.
Svedkyňa Š. - matka žalobkyne uviedla, že potom, čo súd vyniesol rozsudok, jej bývalý zať si nárokoval na svoju dcéru. Potom, čo jej dcéra odišla do pôrodnice spolu so svojou vnučkou zo strachu odišla na Kysuce. Svedkyňa opísala prípad, že raz bola pre vnučku v škole a prišiel tam na aute aj bývalý zať, ktorý ju pohľadom zmanipuloval a vnučka sa hodila o zem a hovorila: „ja som vražda, nenávidím šťastných ľudí.“ Podľa svedkyne žalobkyňa sa s bývalým manželom rozviedla v roku 2004 a po rozvode on ju terorizoval, mal voči nej povýšenecký vzťah a žalobkyňa mala z neho strach.
Svedkyňa W. je kamarátkou a súčasne kolegyňou žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že vie o tom, že súd zle vyznačil právoplatnosť na rozsudku a jej bývalý manžel jej chcel zobrať dcéru, čo na žalobkyňu veľmi zle vplývalo. Svedkyňa potvrdila, že má vedomosť o tom, že vzťahy medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom boli zlé aj pred vydaním rozsudku, kde bola nesprávne vyznačená právoplatnosť. Podávali voči sebe nové a nové žaloby ohľadom maloletého dieťaťa.
Svedok K. S. je kolegom žalobkyne a potvrdil, že žalobkyňa v čase keď mala problémy s bývalým manželom, v období, keď mala dostať previerku z NBÚ nebola v pohode, nevedela sa sústrediť na prácu. Po tom, čo dostala previerku z NBÚ tak sa jej vzťahy znormalizovali.
Svedok Q. O., ktorý je svokrom žalobkyne uviedol, že jeho nevesta bola z postupu súdu vystresovaná a možno na jej stav vplývalo aj to, že v tom čase čakala dieťa. Svedok ďalej uviedol, že bývalý manžel jej posielal výhražné sms správy, telefonoval jej aj do pôrodnice.
Svedok Ľ. O. - manžel žalobkyne potvrdil nezhody, ktoré pretrvávali medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom. Týkali sa najmä ich spoločného maloletého dieťaťa. Taktiež svedok potvrdil, že jeho manželka dostávala sms správy do pôrodnice od bývalého manžela. V sms správach sa jej bývalý manžel vyhrážal, že pôjde na políciu, že to pôjde nahlásiť.
Svedkyňa W. O. - svokra žalobkyne uviedla na pojednávaní, že pred narodením vnuka X., keď boli na chate, telefonoval nejaký policajt, že má odovzdať jej nevesta dcéru otcovi na základe rozsudku. Po tom, čo sa jej nevesta vrátila z pôrodnice išla vybavovať veci na Okresný súd v Trnave.
Svedok I. D. - bývalý manžel žalobkyne uviedol, že v máji 2005 bolo jeho manželstvo so žalobkyňou rozvedené a asi pol roka potom sa začali ich vzťahy zhoršovať. Asi pred polrokom sa ich vzťahy zlepšili. Vzťahy sa zlepšili z toho dôvodu, že žalobkyňa mu umožňuje stretávať sa s dieťaťom aj nad rámec toho, čo je uvedené v súdnom rozhodnutí.
Svedok potvrdil, že po tom, čo mu bola vyznačená právoplatnosť na rozhodnutí telefonoval svojej bývalej manželke a dožadoval sa styku s dieťaťom na základe právoplatného rozsudku. Keď jeho bývalá manželka na to nereagovala, tak išiel na políciu a podal trestné oznámenie. Následne na to o tom informoval telefonicky svoju bývalú manželku. Keďže žalobkyňa dieťa nevydávala zakaždým podal svedok trestné oznámenie a podľa jeho vyjadrenia podal sem trestných oznámení.
Svedok poprel, že by sa bol žalobkyni vyhrážal, domáhal sa len svojich zákonných práv. Aj sms správy sa niesli v duchu uplatňovania si svojich zákonných práv. Svedok poprel, že by písal na NBÚ alebo zamestnávateľovi žalobkyne.
Z prepúšťacej správy E. K. B. I. - Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná od 20.8.2007 do 23.8.2007. Pôrod plodu bol v 40. gestačnom týždni gravidity. Termín pôrodu bol stanovený obvodným gynekológom na 22.8.2007.
Ošetrovateľská prepúšťacia správa vypracovaná Q.. Š. (č.l. 364 spisu) konštatuje, že psychický stav - nálada pacientky je primeraná. Čiže jednalo sa o najlepšiu možnosť keďže ostatné ďalšie možnosti boli: úzkostná, smutná, depresívna. Uvedená správa bola vyhotovená 23.8.2007 o 10.00 hod.
Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o trestne, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujmy v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zistený skutkový stav veci medzi účastníkmi konania nie je sporný a rozpor medzi účastníkmi konania je len v právnom posúdení veci.
Z dokazovania bolo tiež preukázané, že v súvislosti s nesprávne vyznačenou právoplatnosťou na rozsudku mala žalobkyňa problémy vyplývajúce z toho, že jej bývalý manžel jej neustále telefonoval, vyhrážal sa políciou, posielal jej SMS správy, podal na ňu trestné oznámenie, viedlo sa proti nej priestupkové konanie rôznymi štátnymi orgánmi a predmetné priestupkové konanie bolo aj záujmom NBÚ pri udelení bezpečnostnej previerky žalobkyni.
Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 272 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, kto odmieta podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode. Sudca spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo potrebné nariaďovať výkon rozhodnutia.
Podľa § 273 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak výzva sudcu podľa § 272 osd. 2 zostane bezvýsledná, ukladá sudca tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 66,38 euro a pripadajú štátu.
Sudca môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva ako mal otec dieťaťa postupovať, keď sa dožadoval úpravy styku s dieťaťom. Bolo jeho povinnosťou s návrhom obrátiť sa na Okresný súd v Trnave. To učinil až dňa 21.8.2007.
To, že otec maloletého dieťaťa podal trestné oznámenie bolo jeho právom, nakoľko nikomu nemožno zakázať obracať sa na štátne orgány so svojimi podnetmi, sťažnosťami, oznámeniami. Je nutné však uviesť, že žiadne priestupkové konanie sa viesť nemalo. V danom prípade konanie žalobkyne vo vzťahu k maloletému dieťaťu nenaplnilo skutkovú podstatu priestupku.
Z vykonaného dokazovania z pôrodopisu žalobkyne jednoznačne vyplýva, že sa nejednalo predčasný pôrod. Dieťa sa narodilo v 40-tom týždni tehotenstva, 2 dni predtým, ako to určil obvodný lekár pri prvotných vyšetreniach. Taktiež čo sa týka psychického stavu - nálady žalobkyne, v čase, keď bola z nemocnice prepúšťaná jej psychický stav bol primeraný. Zo zdravotnej dokumentácie, z pôrodopisu nikde nevyplýva, že by žalobkyňa bola nútená predčasne opustiť nemocnicu, že by bola prepustená na základe reverzu.
V konaní nebolo zistené, že by boli komplikácie s udelením bezpečnostnej previerky. V konaní bolo zistené, že bezpečnostná previerka žalobkyni bola udelená a že má platnosť 10 rokov.
V súvislosti s trestnými oznámeniami a oznámeniami Obvodnému úradu v Trnave, ktoré boli podané bývalým manželom žalobkyne treba uviesť, že priestupkové konania inicioval bývalý manžel žalobkyne a okrem toho podal 7 trestných oznámení v dôsledku zlých vzťahov medzi nimi.
Svedok I. D. sa mal domáhať svojich práv voči maloletému dieťaťu na výkon rozhodnutia. Je nutné uviesť aj to, že voči osobe žalobkyne sa neviedlo žiadne trestné konanie a jak trestné oznámenia, tak priestupkové konanie inicioval bývalý manžel žalobkyne.
V súvislosti s neprimeraným psychickým nátlakom, ktorý mal byť vyvíjaný na žalobkyňu zo strany bývalého manžela je potrebné zdôrazniť, že vzťahy medzi nimi boli zlé od rozvodu ich manželstva, pričom túto skutočnosť potvrdil aj exmanžel žalobkyne. Svedkyňa U. S. uviedla, že vzťah medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom nebol dobrý už pred civilným konaním, v ktorom došlo k nesprávnenému úradnému postupu. Svedkyňa B. Š. uviedla, že bývalý manžel jej dcéru „terorizoval“ už po rozvode, pričom na rodinu vyvíjal psychický nátlak a dcéru žalobkyne dokázal manipulovať. Aj svedok Q. O. uviedol, že žalobkyňa mala problém s exmanželom už v čase, keď sa k nim nasťahovala, t.j. pred konaním 20P/113/2005 Okresného súdu v Trnave. Zlé vzťahy medi žalobkyňou a jej exmanželom potvrdil aj terajší manžel žalobkyne.
Zo svedeckých výpovedí teda nepochybne vyplýva, že medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom boli zlé vzťahy už pred predmetným súdnym konaním, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Situácia, v ktorej sa žalobkyňa ocitla po nesprávnom vyznačení právoplatnosti bola iba vyhrotením už vtedy vypätých vzťahov medzi ňou a exmanželom. Skutočnosť, že exmanžel žalovanej podnikal právne kroky, podával na žalobkyňu trestné a iné oznámenia, prípadne iným spôsobom na ňu pôsobil nemôže byť na ťarchu žalovaného, nakoľko tieto komplikácie boli žalobkyni spôsobené výlučne konaním jej exmanžela.
I. D. dňa 21.8.2007 na Okresnom súde v Trnave do zápisnice podal návrh na výkon rozhodnutia, ktorým sa domáhal naplnenia rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 13.6.2007 v časti styku s maloletou B.R. D., K.. XX.XX.XXXX. Uznesením zo dňa 7.4.2009 Okresný súd v Trnave konanie o výkon rozhodnutia zastavil, keďže doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci 20P/133/2005 Okresného súdu v Trnave.
Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá na škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobná pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1./ protiprávny úkon
2./ spôsobenie škody
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.
Súd v danom prípade na základe dokazovania dospel k záveru, že žalobkyni škoda - ujma nevznikla a keby aj bola vznikla túto spôsobil jej exmanžel, čiže vznik škody by nebol bezprostredný, ale sprostredkovaný treťou osobou za čo žalovaný zodpovednosť nenesie.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov, ktoré činia 129,19 euro a pozostávajú z hotových výdavkov z cestovného na pojednávanie v dňoch: 29.7.2010; 26.10.2010; 2.12.2010; 5.4.2012; 29.11.2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).