Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_17Co-108-2012.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/108/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Márie Kupkovej vo veci žalobcov: 1/ B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. č. XX, 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, 3/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Jurčom, advokátom v Bardejove, Ul. Partizánska č. 5, proti žalovanému: E. R. - LCH Záložňa s miestom podnikania A. č. XXXX, Z. n/E., zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom v Prešove, Ul. Hlavná č. 111, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4 C 193/2011 - 32 z 28.2.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške každému po 44,37 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Jánovi Jurčovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. C., obec C. patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov, a to žalobcu v 1. rade vo výške 1/2 -vice a žalobcov v 2. a 3. rade vo výške 1/4 -tiny u každého. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 600,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 7.1.2000 účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si dlžníci - žalobcovia ako fyzické osoby požičali od veriteľa ako podnikateľa sumu 50.000,- Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť do 7.2.2000. Dohodnutý úrok činil 10 % z požičanej sumy. Zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do podielového spoluvlastníctva dlžníkov, ktoré boli zapísané na LV č. XX kat. úz. C..
Dňa 18.5.2003 si účastníci úkonom označeným ako Dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000 dojednali novú splatnosť sumy 50.000,- Sk a jej príslušenstva na 31.5.2003. Ďalej si dohodli úroky za obdobie od 7.1.2000 do 7.2.2000 vo výške 10 % a za obdobie od 7.2.2000 do 31.5.2003 vo výške 5 %. Obsahom tohto dodatku je dojednanie, že v prípade omeškania sa s plnením, dlžníci stratia výhodu splátok.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný si svoju pohľadávku zabezpečil v neprimeranej výške. Zo znaleckého posudku Ing. M. M. je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola hodnota rodinného domu s príslušenstvom a predmetných parciel 914.550,- Sk.
Žalovaný o tejto výške vedieť mal a musel. Oproti výške záväzku 50.000,- Sk ide o jeho viac ako 18 -násobné zabezpečenie. Podľa názoru súdu zabezpečenie záväzku prevodom práva je možné vykonať maximálne do výšky dvojnásobku hodnoty záväzku, čo v tomto prípade predstavuje 100.000,- Sk. Dojednaným zabezpečením by veriteľ získal neprimeraný prospech. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva ako právny úkon predstavuje jeden nedeliteľný celok, a preto je pre rozpor s dobrými mravmi v celku absolútne neplatná. Zmluva o pôžičke v časti upravujúcej zabezpečovací prostriedok je vzhľadom na hrubým spôsobom narušenú rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán neplatná. Predmetné ustanovenia sú dojednané výlučne v prospech veriteľa a odporujú dobrým mravom. Súd má za to, že zabezpečovacím prostriedkom v tomto prípade Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 7.1.2000 je zabezpečený iba záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 7.1.2000, predmetom ktorej je pôžička vo výške 50.000,- Sk a jej príslušenstvo. Dohodu s označením Zmluva o pôžičke (Dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000) uzavretú dňa 7.2.2000, predmetom ktorej je bezúročná pôžička vo výške 250.000,- Sk, súd bez ohľadu na jej pomenovanie, vzhľadom na jej obsah, považuje za novú samostatnú zmluvu o pôžičke. Dohoda v článku III. síce obsahuje dojednanie o zabezpečení pohľadávky veriteľa formou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzťahujúcej sa na tie isté nehnuteľnosti ako v prípade zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.1.2000, ktorá sa mala uzavrieť v deň uzavretia novej zmluvy, t.j. dňa 7.2.2000. Z dokazovania však vyplynulo, že v tento deň zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle článku III. Zmluvy uzavretá nebola. Dikcia ustanovenia § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Nemožno preto použiť výklad, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá 7.1.2000 sa vzťahuje aj na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej 7.2.2000.
Nakoľko bolo preukázané, že právny titul, na základe ktorého si žalovaný uplatňoval svoje práva ako vlastník nehnuteľností, je neplatný, vlastníkmi nehnuteľností sú predchádzajúci podieloví spoluvlastníci, t.j. žalobcovia v daných podieloch.
Preto súd žalobe vyhovel.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.
Poukázal na to, že nemožno sa stotožniť predovšetkým so záverom prvostupňového súdu ohľadne výkladu kategórie dobrých mravov, predovšetkým so zameraním na aplikáciu uvedeného inštitútu na samotnú Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, z ktorej prvostupňový súd vyvodzuje záver, že táto zmluva pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná. Pokiaľ žalobcovia na základe svojho slobodného prejavu vôle zabezpečili svoj záväzok v súlade so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, treba mať za to, že sa jednalo o právne perfektný právny úkon a to úkon relevantný. Neobstojí ani záver prvostupňového súdu, aby dojednaným zabezpečením mal veriteľ získať neprimeraný prospech. To z toho dôvodu, že pohľadávka žalovaného je reprezentovaná nielen istinou, ale aj príslušenstvom pohľadávky a s tým spojenými nárokmi. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 7.1.2000, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzavreli v skutočnosti dve zmluvy o pôžičke, a to prvú dňa 7.1.2000 a druhú 7.2.2000, tak ako to správne uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Bez ohľadu na to, že zmluva zo 7.2.2000, teda neskoršie uzavretá obsahuje aj klauzulu o tzv. Dodatku k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000, pričom bola dojednaná podstatne vyššia suma ako pri prvej Zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000, jedná sa o samostatný právny úkon so všetkými náležitosťami uzavretý s časovým odstupom ohľadom inej finančnej sumy, a napriek totožnosti účastníkov ide nepochybne o ďalšiu zmluvu o pôžičke.
Správne konštatuje súd prvého stupňa, že táto druhá zmluva o pôžičke neobsahuje riadne dojednanie zabezpečovacieho záväzku vo forme zabezpečovacieho prevodu práva, pričom takáto zmluva ako riadny a samostatný právny úkon napriek samostatnosti zmluvy o pôžičke uzavretá nebola a ide v podstate v tomto smere len na odvolanie sa dojednaní, ktoré boli uzavreté pri prvej Zmluve o pôžičke zo 7.1.2000, čo však nemôže obstáť ako perfektný právny úkon so zreteľom na samostatnosť druhého právneho úkonu - Zmluvy o pôžičke zo 7.2.2000.
Za tejto situácie je zabezpečovací prostriedok v podobe zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý sa vzťahuje len na Zmluvu o pôžičke zo 7.1.2000, ktorá sa týka sumy 50.000,- Sk, neúmerný so zreteľom na výšku poskytnutej pôžičky, ktorá takto zakladala pohľadávku na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcom. V tomto smere sa správne súd prvého stupňa oprel o znalecký posudok Ing. M. M., ktorý odôvodnil hodnotu predmetných nehnuteľností a stanovil ju na sumu 914.550,- Sk, pričom ide ozaj o neprimerané zabezpečenie sumy 50.000,- Sk poskytnutej vo forme pôžičky s tým, že pre jej nesplatenie by mal žalovaný možnosť uspokojiť sa predajom nehnuteľnosti v takejto cene, čo nepochybne spôsobuje nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi a z tohto dôvodu ide tu o rozpor s dobrými mravmi práve s poukazom na porovnanie výšky poskytnutej pôžičky a hodnotu nehnuteľností.
Ako bolo vyššie naznačené a ako správne zistil aj súd prvého stupňa, druhá Zmluva o pôžičke zo 7.2.2000 už neobsahovala riadne dojednanie zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k zabezpečovaciemu prevodu práva, pretože nejde o dodatok k pôvodnej zmluve, ako je to uvedené v texte tejto zmluvy, ale ide o samostatný právny úkon, teda samostatnú zmluvu o pôžičke. Za týchto okolností je zabezpečovací prostriedok dojednaný v pôvodnej zmluve neplatný v zmysle § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ po vyhodnotení predbežnej otázky spočívajúcej v platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorú vo svetle vyššie uvedených okolností
vyhodnotil ako neplatnú a nevzťahujúcu sa na Zmluvu o pôžičke zo 7.2.2000, rozhodol potom o merite žaloby, teda o určení vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam, pretože so zreteľom na neplatnosť tohto právneho úkonu o zabezpečovacom prevode práva je logické, že žalobcovia sú a majú byť naďalej podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ako to napokon správne určil aj súd prvého stupňa.
So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
V ostatnom poukazuje odvolací súd v celom rozsahu na správne a výstižné dôvody odôvodnenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovia ako úspešní účastníci majú právo na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobcov v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu žalobcov za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného), za ktorý v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí odmena vo výške 29,35 Eur, k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo spolu predstavuje sumu 36,98 Eur. K tejto sume je potrebné pripočítať aj daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % so zreteľom na to, že právny zástupca žalobcov je platiteľom DPH, čo predstavuje sumu 7,39 Eur a spolu to predstavuje sumu 44,37 Eur, ktorá je trovami na strane každého zo žalobcov v odvolacom konaní.
V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo právnemu zástupcovi žalobcov.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.