Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-193-2011.pdf
PDF · 122.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/193/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcov: 1. B. K., P.. K., P..Č.. XXXXXX/XXXX, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. Č.. XX, 2. M. K., P.. K., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. Č.. XX, 3. M. B., P.. K., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska č. 5, Bardejov, proti žalovanému: Ľubomír Chovanec - LCH Záložňa, s miestom podnikania Staničná č. 1265, Vranov nad Topľou, IČO: 33 275 980, právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná č. 11, Prešov, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
U r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. C., U. C., a to rodinný dom súpisné č. 73 postavený na parcele CKN 222/1, parcela CKN 222/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela CKN 222/2 o výmere 319 m2 - orná pôda, sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade B. K., G.. XX.X.XXXX, E. K. C. Č.. XX, v podiele 1, žalobcu v 2. rade M. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XX, v podiele 1 a žalobkyne v 3. rade M. B. P.. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. Č.. XX, v podiele 1.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. - 3. rade náhradu trov konania vo výške 600,83€, pozostávajúcich výhradne z trov právneho zastúpenia, v lehote do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Jána Jurča, advokáta žalobcov v 1. -3. rade.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 5.12.2001 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade a M. B. ako žalovanej v 3. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, C.. Ú.. C., parcela č. 222/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy, a na nej stojaci rodinný dom súpis. č. 73, parcela č. 222/2 - orná pôda o výmere 319 m2, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, titulom realizácie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zapísanej v časti B uvedeného listu vlastníctva. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade trov konania. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 4C 1053/01.
Uznesením č.k. 4C 1053/01-13 zo dňa 8.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.2002, súd konanie na základe návrhu žalobcu voči M. B. ako žalovanej v 3. rade zastavil a náhradu trov konania žalobcu v zastavenej časti nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby voči žalovanej v 3. rade bola skutočnosť, že táto rodinný dom neužíva. Ďalej súd nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade o vypratanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat. úz. C., parcely č. 222/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy, a na nej stojaceho rodinného domu súpis. č. 73, parcely č. 222/2
- orná pôda o výmere 319 m2 vylúčil na samostatné konanie. Konanie vo vylúčenej veci bolo vedené pod sp.zn. 4C 41/2003. Súd rozsudkom č.k. 4C 41/2003 - 130 zo dňa 24.1.2011 žalobný návrh žalobcu Ľubomíra Chovanca - LCH Záložňa zamietol a vylúčil vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2. rade B.
K. Q. M. K. zo dňa 3.3.2008 na samostatné konanie, v ktorom sa rozhodne aj o trovách tohto konania. Na odvolanie sa žalobcu Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom 1Co 63/2011 - 144 zo dňa 26.9.2011 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Vylúčenej veci o určenie vlastníckeho práva, v ktorom vystupujú pôvodní žalovaní B. K. Q. M. K. v procesnom postavení žalobcov (ďalej len žalobcovia) a pôvodný žalobca Ľubomír Chovanec - LCH Záložňa v procesnom postavení žalovaného ( ďalej len žalovaný), bola pridelená spisová značka 4C 193/2011.
Na návrh žalobcov súd uznesením č.k. 4C 193/2011 - 22 zo dňa 28.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011 pripustil, aby na strane žalobcov vstúpila do konania žalobkyňa v 3. rade. Na pojednávaní dňa 20.1.2012 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle výroku tohto uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2012.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu v tomto konaní nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením č.k. 4C 1053/01-13 zo dňa 8.11.2002 a so spisom sp.zn. 4C 1053/2001, spisom 4C 41/2003, Zmluvou o pôžičke zo dňa 7.1.2000 a Dodatkami zo dňa 7.2.2000 a 18.5.2003, Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 7.1.2000, správou Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 9.9.2005, žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenia motorového vozidla zo dňa 5.5.2000, prehlásením o vlastníctve motorového vozidla zo dňa 17.5.2000, vyjadrením ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 16.11.2006, uznesením o nariadení predbežného opatrenia č.k. 4C 41/03-93 zo dňa 14.4.2008, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.7.2008, úplným výpisom žalobcu
zo živnostenského registra, výpoveďami a vyjadreniami účastníkov konania, ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Dňa 7.1.2000 uzavrel žalovaný ako podnikateľ a prevádzkovateľ záložne so žalobcami v 1. - 3. rade Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný požičal dlžníkom sumu 50.000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy, dlžníci svojím podpisom na zmluve potvrdili prevzatie uvedenej sumy, ktorú sa zaviazali vrátiť do jedného mesiaca od jej poskytnutia, t.j. do 7.2.2000. Účastníci si dohodli úrok z poskytnutej sumy vo výške 10 %. V čl. III. zmluvy si účastníci dohodli, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa účastníci uzatvárajú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, C.. Ú.. C., okres Bardejov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve dlžníkov. V prípade, ak dlžníci riadne a včas nesplnia svoj záväzok, veriteľovi podľa čl. V. vzniklo právo realizovať svoje zabezpečovacie právo priamym predajom nehnuteľností založených na zabezpečenie jeho pohľadávky. Podpisy dlžníkov sú na zmluve úradne osvedčené.
Dňa 7.1.2000 účastníci konania uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej bolo zabezpečenie záväzku dlžníkov prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do podielového spoluvlastníctva dlžníkov - žalovaných, zapísaným na LV č. 94, kat. úz. Komárov: k parcele č. 222/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy, a na nej stojaceho rodinného domu súpis. č. 73, a k parcela č. 222/2 - orná pôda o výmere 306 m2. Dlžníci sa na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zaviazali previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na neho. Hodnota nehnuteľností bola podľa znaleckého posudku T.. M. M. č. 120/98 zo dňa 24.6.1998 stanovená na sumu 914.550,- Sk. V prípade, ak dlžníci svoj záväzok splnia, zabezpečenie prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam má podľa zmluvy zaniknúť. Na základe potvrdenia - kvitancie o splnení dlhu vystavenej žalobcom, kataster nehnuteľností ako vlastníkov zapíše dlžníkov. Ak dlžníci svoj záväzok riadne a včas nesplnia, výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stane žalovaný. Požičaná suma je podľa zmluvy kúpnou cenou predmetných nehnuteľností. Podpisy všetkých účastníkov sú na zmluve úradne osvedčené.
Dňa 10.1.2000 bol Okresnému úradu Bardejov, Odbor katastrálny, doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý pod č.v. 92/2000 vklad vlastníckeho práva žalovaného titulom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka povolil.
Podľa dohody: „Zmluva o pôžičke /Dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000/“ uzavretej dňa 7.2.2000,žalovaný ako podnikateľ a prevádzkovateľ záložne požičal žalobcom ako dlžníkom sumu 250.000,- Sk. Dlžníci sa uvedenú sumu zaviazali žalovanému vrátiť do 7.4.2000. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného podľa čl. III. Zmluvy účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej boli podľa uvedeného článku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, C.. Ú.. C., v okrese Bardejov, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve dlžníkov. Účastníci si dohodli úrok z omeškania vo výške 0 %. V prípade, ak dlžníci riadne a včas nesplnia svoj záväzok, veriteľovi podľa čl. V. vzniklo právo realizovať svoje zabezpečovacie právo priamym predajom nehnuteľností založených na zabezpečenie jeho pohľadávky.
Výzvou zo dňa 8.9.2000 doručenou M. B. dňa 12.9.2000, žalovaný dlžníkov vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 dní. Po márnom uplynutí tejto doby budú žalobcovia povinní predmetné nehnuteľnosti vypratať. Žalobcovia na výzvu žalovaného nereagovali a dlžnú sumu neuhradili. Výzvu zo dňa 10.4.2000 si žalobca v odbernej lehote neprevzal.
Dňa 18.5.2003 účastníci konania uzavreli Dodatok k Zmluve o pôžičke, podľa ktorého sa žalobcovia ako dlžníci zaviazali vrátiť dlžnú sumu 50.000,- Sk s príslušenstvom do 31.5.2003 a za obdobie od 7.1.2000 do 7.2.2000 uhradiť úroky vo výške 10 % - t.j. 5.000,- Sk, za obdobie od 7.2.2000 do 31.5.2003 úroky vo výške 5 % mesačne, t.j. za 27 mesiacov po 2.500,- Sk, spolu 67.500,- Sk. V prípade omeškania sa s plnením záväzku, dlžníci podľa dodatku stratia výhodu splátok a celý dlh sa stane splatným. Ak dlžníci nesplatia pôžičku s príslušenstvom do 31.5.2003, veriteľ bude realizovať svoje zabezpečovacie právo bez ich predchádzajúceho upozornenia, priamym predajom nehnuteľností, tak ako je uvedené v zmluve o zabezpečovacom prevode práva uzavretej dňa 7.1.2000.
V čestnom prehlásení zo dňa 15.6.2003 žalobcovia prehlásili, že nesplnili podmienky zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, zmluvy o pôžičke a jej dodatkov. Súčasne vyjadrili súhlas s uplatnením vlastníckeho práva žalovaného predajom nehnuteľností. Ďalej prehlásili, že nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu a súhlasili s ich vydaním ako bezdôvodného obohatenia. Nárok žalovaného čo do dôvodu a jeho výšky uznali.
Dňa 27.5.2000 bola uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaný ako fyzická osoba požičal žalobcovi v 1. rade sumu 443.150,- Sk za účelom vyplatenia leasingu za osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat. Účastníci si dojednali mesačné úroky vo výške 4 %. Doba plnenia bola v zmluve dojednaná od 27.4.2000 do 27.5.2000. V prípade, ak žalobca v 1. rade nevráti predmetnú sumu riadne a včas, bude povinný žalovanému uhradiť zvýšený úrok vo výške 10 % mesačne z tejto sumy. Podľa pokladničného dokladu vystaveného ČSOB dohodnutá suma bola poukázaná na účet žalobcu v 1. rade.
Podľa prehlásenia o vlastníctve motorového vozidla vystaveného spoločnosťou OB Leasing dňa 17.5.2000, vlastníkom predmetného motorového vozidla bola do 1.5.2000 spoločnosť K. A..P..U.., IČO: 36 451 517. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu v Bardejove zo dňa 9.9.2005 vyplýva, že po odhlásení vozidla z evidencie na základe žiadosti spoločnosti K. A..P..U.. zo dňa 5.5.2000 sa novým vlastníkom vozidla stal žalovaný.
Podľa výpisu žalobcu zo živnostenského registra, predmetom podnikania žalovaného je odo dňa 9.2.1995 prevádzkovanie záložne a odo dňa 12.12.2005 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 7.1.2000 (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 192/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
Podľa § 112 ods. 2 O.s.p. ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
Na základe vykonaného dokazovania súd má za jednoznačne preukázané, že dňa 7.1.2000 účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si dlžníci - žalobcovia ako fyzické osoby a dlžníci požičali od veriteľa - žalovaného ako podnikateľa sumu 50.000,- Sk, ktorú sa zaviazali splatiť do 7.2.2000. Dohodnutý úrok činil 10 % z požičanej sumy. Zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacim do podielového spoluvlastníctva dlžníkov zapísaným na LV č. XX, C.. Ú.. C.: k parcele č. 222/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy, a na nej stojaceho rodinného domu súpis. č. 73, a k parcela č. 222/2 - orná pôda o výmere 306 m2 s tým, že veriteľ sa stane vlastníkom nehnuteľností, ak dlžníci nebudú plniť svoje povinnosti a splácať pôžičku riadne a včas.
Z dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 7.2.2000 účastníci konania uzavreli dohodu: „Zmluva o pôžičke / Dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000/“, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička vo výške 250.000,- Sk. Žalobcovia ako dlžníci sa zaviazali pôžičku vrátiť do 7.4.2000. Čl. III. tejto dohody, tak isto
ako čl. III. samotnej zmluvy o pôžičke, obsahuje dojednanie o zabezpečení pohľadávky veriteľa formou uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Podľa vykonaného dokazovania, samostatná zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle čl. III. uzavretá nebola.
Keďže dlžníci svoj dlh z pôžičky riadne a včas nesplatili, veriteľ ich na plnenie písomne vyzval, s tým, že ak svoj záväzok nesplnia, budú povinní nehnuteľnosti vypratať. Nakoľko na výzvy žalobcovia nereagovali, dňa 5.12.2001 žalovaný podal žalobu o vypratanie nehnuteľností, ktorej bola pridelená spisová značka pôvodne 4C 1053/2001 a neskôr 4C 41/2003.
Z dokazovania je ďalej zrejmé, že dňa 18.5.2003 si účastníci konania úkonom označeným ako Dodatok k Zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000 dojednali novú splatnosť sumy 50.000,- Sk a jej príslušenstva na 31.5.2003. Ďalej si dohodli úroky - za obdobie od 7.1.2000 do 7.2.2000 vo výške 10 % (5.000,- Sk), a za obdobie od 7.2.2000 do 31.5.2003 vo výške 5 % (67.5000,- Sk). Obsahom tohto dodatku je dojednanie, že v prípade omeškania sa s plnením, dlžníci stratia výhodu splátok, celý dlh sa stane splatným a veriteľ bude oprávnený realizovať svoje zabezpečovacie právo.
Je nepochybné, že žalobcovia svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke a jej dodatkov nedodržali a požičané sumy a ich príslušenstvo žalovanému riadne a včas nesplatili. Žalovaný z uvedeného dôvodu, poukazujúc na čestné prehlásenie žalobcov zo dňa 15.6.2006, v ktorom uznali nárok žalovaného čo do jeho dôvodu a výšky, ako aj samotné vlastnícke právo žalovaného, už ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností prejavil vôľu realizovať dojednané zabezpečovacie právo.
Súd má za to, že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 7.1.2001 je svojou povahou a podstatou zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi žalovaným ako podnikateľským subjektom, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobcami ako nepodnikateľskými subjektmi. Súd je preto oprávnený kontrolovať zmluvné podmienky, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Súd je toho názoru, poukazujúc na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, že je oprávnený aj bez návrhu prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred 1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.
Vzhľadom na povahu sporu, súd sa musel prejudiciálne zaoberať otázku platnosti zmluvy o pôžičke, jej dodatkov a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Súd žiaden dôvod neplatnosti podľa § 37 a § 38, príp. omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka nezistil. Súd pri posudzovaní platnosti vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dohôd. Občiansky zákonník účinný ku dňu 7.1.2001 zabezpečenie záväzku formou zabezpečovacieho prevodu práva pripúšťal (§ 553 ods. 1, 2). Neobsahoval však úpravu, ktorá by zabránila vzniku hrubého nepomeru vzájomných plnení
zmluvných strán tak ako je to v aktuálnom Občianskom zákonníku (§ 553 až § 553e). Vzhľadom na vtedajší nedostatok právnej úpravy súd platnosť resp. neplatnosť v tom čase uzavretých dohôd posudzoval podľa ustanovení § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Napriek tomu, že Občiansky zákonník a iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Ustanovenia týkajúce sa zabezpečovacieho prevodu práva sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel tým, aby bol občan vlastníckym spôsobom zbavený užívať rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech. To je exemplárny prípad amorálneho a antisociálneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch a teda je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Okrem uvedeného výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Ide v pravom slova zmysle o zneužitie práva zo strany podnikateľského subjektu poskytujúceho pôžičky z vlastných zdrojov. Práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný si svoju pohľadávku zabezpečil v neprimeranej výške. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Michalom Malinom, na ktorý sa odvoláva čl. II, ods. 2 zmluvy je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola hodnota rodinného domu s príslušenstvom a predmetných parciel 914.550,- Sk. Žalovaný vzhľadom na uvedené ustanovenie zmluvy o tejto výške vedieť mal a musel. Oproti výške záväzku 50.000,- Sk ide o jeho viac ako 18-násobné zabezpečenie. Podľa názoru súdu, zabezpečenie záväzku prevodom práva je možné vykonať maximálne do výške 2-násobku hodnoty záväzku, čo v tomto prípade predstavuje 100.000,- Sk. Dojednaným zabezpečením by veriteľ získal neprimeraný prospech. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva ako právny úkon predstavuje jeden nedeliteľný celok, a preto je pre svoj rozpor s dobrými mravmi v celku absolútne neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd ďalej dospel k záveru, že zmluva o pôžičke v časti upravujúcej zabezpečovací prostriedok je vzhľadom na hrubým spôsobom narušenú rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán neplatná. Predmetné ustanovenia sú dojednané výlučne v prospech veriteľa a odporujú dobrým mravom. Súd má za to, že zabezpečovacím prostriedkom, v tomto prípade Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 7.1.2000, je zabezpečený iba záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 7.1.2000, predmetom ktorej je pôžička vo výške 50.000,- Sk a jej príslušenstvo. Dohodu s označením: Zmluva o pôžičke /Dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 7.1.2000/, uzavretú dňa 7.2.2000, predmetom ktorej je bezúročná pôžička vo výške 250.000,- Sk, súd bez ohľadu na jej pomenovanie, vzhľadom na jej obsah považuje za novú, samostatnú zmluvu o pôžičke. Dohoda v čl. III. síce obsahuje dojednanie o zabezpečení pohľadávky veriteľa formou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, vzťahujúcej sa na tie isté nehnuteľnosti ako v prípade zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.1.2000, ktorá sa mala uzavrieť v deň uzavretia novej zmluvy, t.j. dňa 7.2.2000. Z dokazovania však vyplynulo, že v tento deň zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle čl. III. zmluvy uzavretá nebola. Dikcia
ustanovenia § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Nemožno preto použiť výklad, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá dňa 7.1.2000 sa vzťahuje aj na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej dňa 7.2.2000.
Predbežná otázka o tom, že žalovaný nie je vlastníkom predmetu sporu bola teda právoplatne vyriešená v konaní 4C 41/2003.
Nakoľko bolo preukázané, že právny titul, na základe ktorého si žalovaný uplatňoval svoje práva ako vlastník nehnuteľností, je neplatný, vlastníkmi nehnuteľností sú predchádzajúci podieloví spoluvlastníci, t.j. žalobcovia a to v podiele žalobca v 1. rade v 1, žalovaný v 2. rade v 1 a žalovaná v 3. rade v 1, t.j. v právnom stave, v akom bolo ich podielové spoluvlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností pred tým, než sa stal zapísaným vlastníkom žalovaný.
Údaje o vlastníckom práve žalovaného k predmetu sporu, zapísané v katastri nehnuteľností nezodpovedajú skutočnosti a v tomto konaní, ako aj v konaniach 4C 1053/2001 a 4C 41/2003 sa preukázala neplatnosť listín, na základe ktorých kataster nehnuteľností zapísal žalovaného ako vlastníka predmetu sporu. Preukázalo sa teda, že tieto zapísané údaje nie sú hodnoverné a záväzné v zmysle § 70 katastrálneho zákona.
Keďže žalobný návrh zodpovedá skutkovému a právnemu stavu, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností pred zápisom žalovaného ako vlastníka predmetu sporu a súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by bránili, aby mohol vyhovieť žalobe ( napr. zápisu inej osoby ako vlastníka predmetu sporu,
alebo prevodu vlastníckeho práva z žalobcov na iné osoby), rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , pri čom rozhodol aj o trovách konania 4C 41/2003, v zmysle výroku rozsudku 4C 41/2003 - 130. V oboch konaniach boli úspešní žalobcovia v celom rozsahu, pri čom v konaní 4C 41/2003 boli účastníkmi konania iba žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov konania, pričom si ich v zákonnej lehote vyčíslili na 661,1€. Všetci žalobcovia boli zastúpení rovnakým advokátom. Súd počítal základnú sadzbu tarifnej odmeny zástupcu žalobcov z 1/13 výpočtového základu podľa § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/13 výpočtového základu v roku 2007 predstavovala 45,51€, v roku 2008 predstavovala 48,63€, v roku 2011 sumu 57€ a v roku 2012 na sumu 58,69€. Pri spoločných úkonoch v roku 2011 a 2012 sa teda základná sadzba kráti o 50% a jej výška predstavuje 28,5€ a 29,35€.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu v 1. rade B. K. pozostávajú z odmeny za právne úkony jeho advokáta (1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.7.2007 vo výške 45,51€, 2. podanie vyjadrenia z 3.3.2008 vo výške 48,63€, 3. účasť advokáta na odročenom pojednávaní dňa 28.11.2011 - 1 základu navyše krátená o 50% vo výške 7,13€, 4. Účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€, 5. účasť na pojednávaní dňa 28.2.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€). Celková odmena žalobcu v 1. rade tak predstavuje 159,97€. Žalobca v 1. rade má nárok aj na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 34,89€ ( 1x 2007 vo výške 5,91€, 1x2008 vo výške 6,31€, 1x2011 vo výške 7,41€ a 2x2012 vo výške 15,26€). Advokát žalobcu v 1. rade je platcom DPH, odmena a náhrada hotových výdavkov sa tak zvyšuje o 20% na celkovú sumu 233,83€.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu v 2. rade M. K. pozostávajú z odmeny za právne úkony jeho advokáta v tomto konaní (1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.11.2011 vo výške 57€, 2. účasť advokáta na odročenom pojednávaní dňa 28.11.2011 - 1 základu navyše krátená o 50% vo výške 7,13€, 3. Účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€, 4.účasť na pojednávaní dňa 28.2.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€). Celková odmena žalobcu v 2. rade tak predstavuje 122,83€. Žalobca v 2. rade má nárok aj na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 30,08€ ( 2x2011 vo výške 14,82€ a 2x2012 vo výške 15,26€). Advokát žalobcu v 1. rade je platcom DPH, odmena a náhrada hotových výdavkov sa tak zvyšuje o 20% na celkovú sumu 183,5€.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu v 3. rade M. B. pozostávajú z odmeny za právne úkony jej advokáta v konaní (1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.11.2011 vo výške 57€, 2. účasť advokáta na odročenom pojednávaní dňa 28.11.2011 - 1 základu navyše krátená o 50% vo výške 7,13€, 3. Účasť na pojednávaní dňa 20.1.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€, 4. účasť na pojednávaní dňa 28.2.2012 - krátené o 50% vo výške 29,35€). Celková odmena žalobcu v 3. rade tak predstavuje 122,83€. Žalobca v 3. rade má nárok aj na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 30,08€ ( 2x2011 vo výške 14,82€ a 2x2012 vo výške 15,26€). Advokát žalobcu v 1. rade je platcom DPH, odmena a náhrada hotových výdavkov sa tak zvyšuje o 20% na celkovú sumu 183,5€.
Súd odmenu advokáta pri tých úkonoch, ktoré JUDr. Jurč vykonával ako spoločné úkony všetkých žalobcov krátil o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Jedná sa o tri úkony advokáta žalobcov - Účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011, dňa 20.1.2012 a dňa 28.2.2012.
Súd advokátovi žalobcov nepriznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon, označený vo vyčíslení trov konania ako účasť na pojednávaní dňa 14.2.2012, pretože v daný deň sa pojednávanie v tejto veci nekonalo a ani nebolo vytýčené. Rovnako súd priznal JUDr. Jurčovi oproti vyčísleniu odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony - 1. Podanie vyjadrenia z 3.3.2008 len 1 krát, pretože v danom čase bol zástupcom iba žalobcu v 1. rade a nie všetkých žalobcov. Za odročené pojednávanie dňa 28.11.2011 patrí zástupcovi žalobcov iba 1 základu nároku na odmenu podľa § 14 ods. 5 písm. b / vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Žalobcovia v 1. - 3. rade teda majú nárok na celkovú náhradu trov konania vo výške 600,83€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.