Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-34-2012.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., T. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Dzuričkom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 7, proti odporkyni J. S., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. č. XX, o uloženie povinnosti zabezpečiť náhradný byt, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.11.2011, č. k. 13C 6/2011-80 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 10.01.2011 a zmeneným 14.09.2011 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť navrhovateľovi zabezpečiť náhradný byt a splniť si svoju povinnosť určenú súdom. V návrhu tvrdil, že Okresný súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.06.2000 č. k. 12C 19/2000-25 rozhodol tak, že zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov k dvojizbovému družstevnému bytu v R. na ulici T. č. bytu XX v bloku E6 vo vchode X na piatom podlaží a určil, že predmetný byt bude naďalej užívať ako členka družstva J. S.. Vtedy odporcovi J. S. súd uložil povinnosť byt vypratať a vysťahovať sa z neho v lehote 30 dní potom čo mu bude zabezpečený náhradný primeraný byt Máriou S., vtedy navrhovateľkou. Odporkyňa, vtedy navrhovateľa ho z bytu vysťahovala bez toho, aby mu zabezpečila náhradný byt tak, ako bola zaviazaná rozsudkom. Odporkyňa ho vysťahovala vtedy, keď bol na služobnej ceste za prácou. Keď sa vrátil, jeho byt bol vysťahovaný a jeho osobné veci boli uložené v pivničných priestoroch. Následne odporkyňa byt predala.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. značky 7C 374/1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.1999. V konaní 12C 19/2000 vedenom na Okresnom súde Prešov sa domáhala navrhovateľka J. S. proti odporcovi J. S. zrušenia práva spoločného nájmu k bytu v R. na ulici T. č. XX. Rozsudkom zo dňa 27.06.2000 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k tomuto bytu a určené, že predmetný byt bude naďalej užívať ako členka družstva J. S.. J. S. bol zaviazaný byt vypratať a vysťahovať sa z neho v lehote 30 dní potom
ako mu bude zabezpečený primeraný náhradný byt J. S.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.07.2000.
Po právoplatnosti uvedeného rozsudku navrhovateľka ponúkla odporcovi viaceré možnosti náhradného ubytovania a následne vyzvala navrhovateľa, aby sa z predmetného bytu vysťahoval a byt predala.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 705 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
V danom prípade podľa názoru súdu prvého stupňa bolo preukázané, že účastníci konania boli spoločnými nájomcami bytu v Prešove na ulici Vansovej č. XX. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. značky 12C 19/2000 zo dňa 27.06.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.07.2000, súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k tomuto bytu, určil, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu bude J. S.. Zaviazal J. S. predmetný byt vypratať do 30 dní potom ako mu bude zabezpečený primeraný náhradný byt J. S.. Ďalej súd uviedol, že existuje pochybnosť o tom, či J. S. splnila, alebo nesplnila ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi - z ponúk, ktoré už sú zdokumentované v spise, vyplýva, že len v jednom prípade (v prípade T. U.) ponúkla odporkyňa navrhovateľovi náhradný byt, pri ktorom mala byť uzavretá zmluva o nájme. V ostatných prípadoch sa malo jednať len o zmluvu o podnájme. Odporkyňa by svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku 12C 19/2000 splnila vtedy, pokiaľ by zabezpečila navrhovateľovi byt do nájmu, teda do právneho vzťahu rovnocenného so vzťahom aký mali účastníci konania k bytu na T. č. XX.
Spoločný nájomca bytu, ktorý je po vydaní rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu povinný predmetný byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu, nemá vo vzťahu k tomuto bytu nájomný vzťah, ale má k nemu právo bývania, a to až do doby, pokiaľ mu nebude zabezpečený náhradný byt. Povinnosť zabezpečiť náhradný byt vyplýva z rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporkyni zabezpečiť mu náhradný byt. Keďže táto povinnosť vyplýva už z pôvodného rozsudku 12C 19/2000, nie je možné uložiť takúto povinnosť odporkyni opäť, a preto súd návrh zamietol. Dôvodom pre iný postup nie je ani to, že odporkyňa byt predala. Pokiaľ odporkyňa predala byt bez toho, aby splnila svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi náhradný byt, právo bývania navrhovateľa k tomuto bytu naďalej existuje a navrhovateľ by sa ho mohol domáhať aj proti súčasnému vlastníkovi tohto bytu (pokiaľ by nepochybne preukázal, že odporkyňa nesplnila ponukovú povinnosť).
Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa pochybil tým, že jednoznačne neuviedol povinnosť odporkyne zabezpečiť navrhovateľovi primeraný náhradný byt a preto ani navrhovateľ nemohol uspieť v exekučnom konaní, nakoľko mu bolo vytknuté, že súd nezaviazal odporkyňu k povinnosti byt navrhovateľovi zabezpečiť. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľ podal dňa 06.03.2007 návrh na exekúciu o vymoženie splnenia zabezpečiť mu náhradný byt odporkyňou. Okresný súd v tejto veci uznesením rozhodol tak, že exekúciu označil za neprípustnú. Súd odporúčal oprávnenému, aby si svoje práva uplatnil návrhom v občianskom súdnom konaní, čo navrhovateľ aj urobil. Navrhovateľ sa nemôže dovolať splnenia výkonu rozhodnutia, nakoľko súd prvého stupňa podľa § 159 ods. 3 O.s.p. ktorým vec bola právoplatne rozhodnutá a taktiež ani exekúciou, kedy Okresný súd nepripustil exekúciu, nakoľko vo výroku nevyplýva povinnosť zabezpečiť náhradný byt.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa ustálenej súdnej praxe ten, komu bola uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať v určenej lehote po zabezpečení bytovej náhrady, má až do splnenia tejto podmienky právo v byte bývať (právo bývania), ak nedôjde k zániku tohto práva už skôr v dôsledku iných okolností.
Právo na bývanie po právoplatnosti rozsudku o zrušení spoločného nájmu môže zaniknúť najmä na základe dvoch právnych skutočností: právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa rozhodne o tom, že pôvodný rozsudok sa mení a náhrada, ktorá bola poskytnutá neprislúcha (to môže byť vyjadrené len v konštitutívnom rozsudku, ktorým sa zmení výrok rozsudku o náhrade za byt) alebo tým, že ten, kto sa má z bytu vysťahovať dostane relevantnú ponuku a dohodu o novom nájme buď uzavrie alebo neuzavrie.
Z písomného podania doručeného súdu 14.09.2011 jednoznačne vyplýva tvrdenie, že odporkyňa ho vysťahovala bez toho, aby mu zabezpečila náhradný byt, ako bola zaviazaná rozsudkom. Vysťahovala ho v čase, kedy bol na služobnej ceste a jeho osobné veci boli uložené v pivničných priestoroch. Následne navrhovateľka byt predala.
Z obsahu tohto podania a obsahu spisu nevyplýva tvrdenie navrhovateľa, že jeho právo na bývanie zaniklo. Iné okolnosti zániku práva bývania nezistil ani súd prvého stupňa.
Za tohto stavu a existencie práva bývania navrhovateľa, jeho povinnosť vysťahovať sa z bytu je podmienená zabezpečením bytovej náhrady.
Zabezpečenie bytovej náhrady je podmienkou, splnením ktorej vzniká povinnosť navrhovateľa byt vypratať a vysťahovať sa z neho. Táto podmienka už bola, ako to správne uviedol súd prvého stupňa, vyslovená vo výroku rozsudku o zrušenie práva spoločného nájmu bytu v súvislosti s povinnosťou navrhovateľa byt vypratať a vysťahovať a nemožno ju opätovne uložiť odporkyni ako samostatnú povinnosť. Takúto samostatnú povinnosť odporkyne v súvislosti s tvrdením navrhovateľa o vysťahovaní odporkyňou bez toho, aby mu zabezpečila náhradný byt nemožno vyvodiť zo žiadnych zákonných ustanovení.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporkyni sa ich náhrada nepriznáva, pretože v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.