Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-147-2011.pdf
PDF · 140.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/147/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Ladislava Z., K. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov V.. U. W., K. XX.XX.XXXX, I. O. J., J.. W. XX, občianky SR, zastúpenej JUDr. Miriam Bitalovou, advokátkou so sídlom Nám. M. Tompu 2, Rimavská Sobota a H.. G.K. Z., K. XX.XX.XXXX, I. O. J., Y. H., občana SR, zastúpeného JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, so sídlom Lučenec, M. Gorkého 21 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
z v e r u j e maloletého J. Z., K. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke V.. U. W., K. XX.XX.XXXX.
Otec, H.. G. Z., K. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. sumou 150 Eur mesačne od 01.01.2013; výživné je splatné vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Súd u p r a v u j e s t y k otca s maloletým J. tak, že je oprávnený dieťa si vyzdvihnúť pred bytom matky:
- každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci o 09.00 hod a dieťa matke odovzdať pred jej bytom o 18.00 hod,
- každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci o 09.00 hod a matke dieťa odovzdať pred jej bytom o 18.00 hod,
- každý utorok a štvrtok v týždni o 15.00 hod a dieťa matke odovzdať pred jej bytom o 18.00 hod,
- dňa 24.12. v párnom roku o 09.00 hod a dieťa matke odovzdať pred jej bytom dňa 26.12. v párnom roku o 18.00 hod,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku v nedeľu o 09.00 hod a dieťa matke odovzdať pred jej bytom vo Veľkonočný pondelok o 18.00 hod.
Matka je p o v i n n á v uvedených termínoch dieťa riadne pripravené o d o v z d a ť otcovi a otec je p o v i n n ý v určenom termíne dieťa o d o v z d a ť matke.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Otec je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec náhradu trov konania v sume 264,81 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2011. Otec žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a obom rodičom určiť výživné po 50 Eur mesačne. K osobným pomerom uviedol, že je rozvedený, poberateľ invalidného dôchodku v sume 242 Eur mesačne vyplácaného v 7. deň v mesiaci a držiteľom preukazu ZŤP. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému dieťaťu. Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.
Matka nesúhlasila so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z dôvodu, že dieťa po príchode od otca používa vulgárne slová, je agresívne a napriek tomu, že už malo vypestované hygienické návyky, od leta 2011 sa začalo pomočovať. K osobným pomerom uviedla, že je rozvedená a okrem maloletého J. má vyživovaciu povinnosť k maloletému P., na ktorého jeho otec výživné platí. Je učiteľkou na strednej škole, poberá priemernú čistú mesačnú mzdu 803,71 Eur.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti rodičov, zistil, že matka býva s maloletými deťmi od 01.07.2011 v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, kde poplatky za bývanie činia 205 Eur. V čase návštevy bol v domácnosti poriadok, hygiena na požadovanej úrovni, nedostatky zistené neboli.
Otec bol v tej dobe zamestnaný ako predseda družstva v Q. a v čase podania správy dlhodobo práceneschopný. Bol uznaný za invalidného dôchodcu s 50 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žije sám v 4-izbovom dvojgeneračnom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky, poplatky za bývanie činia mesačne okolo 160 Eur. V byte má zariadenú obývačku, spálňu, detskú izbu, 4. izba je prázdna. Otec trval na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti preto, lebo syn sa u neho cíti dobre a je na prostredie u neho zvyknutý. Kolízny opatrovník sa pokúsil vykonať pohovor s maloletým dieťaťom, ktoré nevedelo jednoznačne odpovedať na jeho otázky, ale jednoznačne vedelo, že má rovnako rado matku aj ocka. V prípade, že sa rodičia nedohodnú na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.
Dokazovanie bolo vykonané z návrhu, rodného listu dieťaťa, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, zo správy o mzde matky, z rozhodnutia o výške invalidného dôchodku otca, z lekárskej správy od MUDr. R. S. z 25.10.2011 a z 20.04.2012, zo správy ZŠ s MŠ Nám. Kubínyiho 42/6, J. z 30.11.2011 a 11.05.2012, správ z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 13.12.2011, z 22.05.2012, zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, zo záznamu z OO PZ Lučenec z 24.01.2012, z výpisu z obchodného registra PD Mašková, EKO-PROFIT, s.r.o., AGRO ZOJA s.r.o, z výstrižku z novín, správy z ÚPSVaR Lučenec odbor sociálnych vecí a rodiny zo 14.05.2012, z fotokópie zo zdravotného záznamu dieťaťa, z výpisov z LV k.ú. J. č. XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, zo správy od Mgr. H. Č. z 22.06.2012, zo znaleckého posudku č. 19/12 znalkyne Mgr. Q. O. a výsluchu znalkyne, z písomných vyjadrení rodičov, správy z Okresného dopravného inšpektorátu Lučenec o rodičoch, správ od Ing. X. Ž., PhD. správcu konkurznej podstaty, zo správy z Mesta Lučenec o otcovi, z oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sekcia priamych podpôr Bratislava z 13.112012, z potvrdenia o príjme otca zo 14.11.2012, hromadného príkazu k úhrade, z návrhu dohody rodičov, z výpisu z účtu matky vo VÚB, z výpisov z LV k. ú. I. č. 1791 a J. č. 7417 o matke, výpisov z LV č. XXXX U. XXX k. ú. Halič, z daňového priznania otca za zdaňovacie obdobie roku 2011.
Výsluchom rodičov maloletého dieťaťa mal súd nepochybne preukázané, že od začiatku augusta 2011 ukončili spolužitie, matka sa s maloletým dieťaťom odsťahovala do vlastného bytu. Otec podal návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností dňa 13.10.2011 a počas celej doby od ukončenia spolužitia až doteraz sa rodičia starali o maloleté dieťa v striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa navštevuje Základnú školu s materskou školou, Nám. Kubínyiho 42/6, J., odkiaľ súd vyžiadal 2 správy. Správou zo dňa 30.11.2011 zistil, že škôlku navštevuje od 01.09.2011. Dieťa je živé, správanie je dosť premenlivé, má dni keď je veľmi kľudné, pomáha kamarátom, ale má dni kedy chce na seba upozorniť, ubližuje kamarátom a nie vždy rešpektuje pani učiteľky. Na oboch rodičov sa teší rovnako, v začiatkoch
sa u neho prejavovalo pomočovanie, v mesiaci september, ale nebolo časté. Ku dňu podania správy sa dieťa v MŠ nepomočovalo.
Správou zo dňa 11.05.2012 zistil, že správanie dieťaťa je problémové, má v ňom výkyvy aj voči rovesníkom. Pani učiteľky rešpektuje, má problém s pomočovaním aj naďalej. Z uvedeného je zrejmé, že je potrebná i spolupráca s odborníkmi (detský psychológ). Pretrvávajú u neho zmeny nálad v správaní sa, bolo by vhodné zosúladiť výchovné pôsobenie u otca, u matky, v MŠ. V poslednom období sa objavili prejavy agresie: kopanie detí, prekvapivé napadnutia, akoby bezdôvodné v situáciách, kde sa to neočakáva, vzdor a podobne. Tieto situácie riešia s rozhovorom s dieťaťom. Dieťa je veľmi šikovné, nadané, ale v tej chvíli si neuvedomuje, že niekomu ublíži.
Súd dokazovaním zistil, že ešte počas spolužitia rodičov matka dňa 14.12.2010 požiadala o pomoc Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie J. z dôvodov problémov dieťaťa v správaní v domácom a školskom prostredí. Centrum súdu dňa 13.12.2011 podalo správu, že dieťaťu nebolo realizované žiadne psychologické vyšetrenie. Počas trinástich stretnutí mu bolo poskytnuté individuálne psychologické poradenstvo a spoločné psychologické poradenstvo dieťaťa a matky. Cieľom poradenstva bolo stanovenie hraníc vo výchove dieťaťa a redukcia negatívnych foriem správania sa v domácom prostredí a v materskej škole. Dieťa často prekračovalo stanovené hranice, dohodnuté pravidlá, ubližovalo sebe a iným, používalo vulgarizmy. Často upriamovalo na seba pozornosť a v prípade nenapĺňania vlastných potrieb prejavovalo hnev, zlosť a agresívne tendencie. Počas psychologickej starostlivosti psychológ komunikoval s matkou dieťaťa, ktorá dieťa do zariadenia privádzala. Bolo jej tiež poskytnuté individuálne psychologické poradenstvo. Psychologická starostlivosť v zariadení nebola prerušená.
Z ďalšej správy od Centra zo dňa 22.05.2012 súd zistil, že dieťa navštívilo v období od 01.01.2012 do podania správy oddelenie CPPPaP v Lučenci štyrikrát. Bolo mu poskytnuté individuálne psychologické poradenstvo, spoločné psychologické poradenstvo dieťaťa a matky a spoločné psychologické poradenstvo dieťaťa a otca. Cieľom poradenstva bolo stanovenie hraníc vo výchove dieťaťa a redukcia negatívnych foriem správania sa v domácom a školskom prostredí. Dieťa počas obdobia ťažšie prijímalo zmeny z vonkajšieho prostredia, reakcie v jeho správaní sa menili - niekedy reagovalo hnevom, zlosťou, inokedy apatiou alebo nespoluprácou. Často prekračovalo stanovené hranice, dohodnuté pravidlá, chcelo ublížiť sebe aj psychológovi. Prejavy sa menili podľa nálady dieťaťa, ale aj emocionálnych zážitkov, ktoré dieťa počas dňa prežilo. Významnou témou hry bolo ubližovanie, útok, zabíjanie, ničenie hračiek, rozhadzovanie vecí, ale aj smrť (vlastná a niekoho iného). Dieťa bolo emocionálne nestabilné, u psychológa svojimi prejavmi často hľadalo bezpečie, pochopenie a podporu. Počas starostlivosti pretrvávalo pomočovanie. Psychologická starostlivosť bola do ukončenia pojednávaní prerušená.
Súd požiadal o spoluprácu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny
- Q.. U. W., ktorá podala dňa 14.05.2012 správu o priebehu psychologickej intervencie v nasledovnom znení:
s rodičmi dieťaťa začali dňa 21.03.2012 spoluprácu týkajúcu sa striedavej osobnej starostlivosti v čase po rozpade ich rodinného systému. Do podania správy absolvovali 3 spoločné a 2 individuálne konzultácie. Spolupráca viedla k spoločne koncipovanému záveru, že rodičia maloletého i dieťa budú navštevovať poradňu za účelom skvalitnenia rodičovskej komunikácie v prospech zdravého psychosociálneho vývoja dieťaťa. Ich neschopnosť viesť komunikáciu by perspektívne mohla zapríčiniť ireverzibilné poškodenie tohto. Zo správy ďalej vyplynulo, že obaja rodičia sú pre dieťa rovnako dôležití, k obom má vytvorenú silnú citovú väzbu a preto ÚPSVaR Lučenec mal ambíciu pomôcť rodičom k tomu, aby aj za daných okolností - rozpadu ich partnerského vzťahu zvládli kontext spoločného rodičovstva. Striedavá osobná starostlivosť nesmie však byť účelová so snahou vyhnúť sa určeniu výživného na maloletého, pretože v takom prípade by sa minula svojho zámeru, ktorým je najlepší záujem dieťaťa.
Pediatrom maloletého dieťaťa je MUDr. Olina Kovácsiková, ktorá podala lekársku správu o zdravotnom stave dieťaťa dňa 25.10.2011 a z nej vyplynulo, že dieťa trpelo častými infektmi dýchacích ciest a je sledované v alergologickej ambulancii. Pred rokom podstúpilo vybratie nosovej mandle, čím sa počet infektov znížil. Psychomotorický vývoj maloletého je primeraný, posledný polrok ale začalo
pomočovanie, aj keď dieťa už malo hygienické návyky fixované. Toto pripísala psychogénnemu podkladu (nezhody v rodine). Starostlivosť matky je príkladná, v čase choroby včas vyhľadá lekára, rady dodržiava.
Dňa 20.04.2012 pediatrička tiež podala lekársku správu o maloletom dieťati a z nej vyplynulo, že dieťa trpí dennou aj nočnou enurézou. Po prechodnom zlepšení a suchej pauze sa začalo opäť pomočovať. Je v sledovaní alergológa pre prejavy alergickej nádchy. Za posledný polrok prekonalo ľahký respiračný infekt a enterovirózu. V prípade zhoršeného klinického stavu - rinitíde má odporučené užívať antihistaminiká, ináč neužíva žiadne lieky. Enuréza môže byť aj psychogénne podmienená. Starostlivosť matky o dieťa zhodnotila ako príkladnú.
Súd dokazovaním ešte zistil, že maloleté dieťa navštevovalo prvý ročník anglickej školy „Happy School“ v Lučenci od septembra 2011. V 1. polroku bolo síce živé, ale vždy počúvalo a sústredilo sa, nakoľko výuka ANJ u detí od 5-7 rokov je založená na prirodzenej metóde (výuka sluchom). Dieťa dosahovalo vynikajúce výsledky a patrilo medzi najbystrejšie deti. Posledné 4 mesiace bolo nepozorné, nesústredené, vyrušovalo, občas zapáralo do spolužiakov, čo predtým nerobilo. Učivo podstatne horšie zvládalo. Na zmeny správania dieťaťa učiteľka Mgr. H. Č. opakovane upozorňovala oboch rodičov (správa z 22.06.2012 na č.l. 104 spisu). V súčasnosti školu nenavštevuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy o zmene v správaní dieťaťa a z dôvodu, že otec dieťaťa naďalej trval na zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Martinou Bečkovou z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí. Znalkyňa vypracovala písomný znalecký posudok dňa 30.07.2012 č. 19/12 v ktorom vykonala vlastné klinicko-psychologické vyšetrenie dieťaťa, jeho rodičov dňa 27.07.2012 v doobedňajších hodinách v psychologickej ambulancii v Banskej Bystrici. Anamnestické informácie podávala matka maloletého, zdravotnú dokumentáciu nemala k dispozícii. K dispozícii mala zdravotnú dokumentáciu otca, matkina zdravotná dokumentácia k dispozícii nebola. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa zodpovedala na súdom zadané otázky, pričom odpovede boli nasledovné:
1/u maloletého v oblasti interperonálnych vzťahov najväčšia emocionálna výmena prebieha medzi ním a matkou, ktorej prejavuje najviac pozitívnych citov a minimum negatívnych. Od nej taktiež najviac pozitívnych citov dostáva. Sám hodnotí, že od matky nedostáva žiadne negatívne emócie. Od otca dostáva viac pozitívnych citov ako mu sám dáva a viac je medzi nimi aj výmeny negatívnych emócií. Napriek tomu sa bojí jeho straty a snaží sa mu vyhovieť. Najmä matku vníma výchovne a hyperprotektívnu, ktorá máva o neho rôzne obavy.
Z vyjadrenia matky ohľadom vzájomného vzťahu rodičov vyplýva, že medzi sebou skôr nekomunikujú, nevedia sa dohodnúť. Jej sa zdá, že otec sa príliš presadzuje, a vždy chce, aby sa mu ona prispôsobila. Otec hodnotí aktuálne matku dieťaťa ako „nepriateľa“ a pripustil aj situácie, kedy sa voči matke správal agresívne. Počas vyšetrenia rodičia neboli schopní konštruktívne spolupracovať (otec napríklad pred dieťaťom zrušil rozhodnutie matky a vrátil jej veci ktoré pri odchode nabalila dieťaťu).
2/takéto vedomé tendencie (či niektorý z rodičov nemá tendencie konať v súvislosti s dieťaťom zaujato, skresľovať skutočnosti, uvádzať aj nepravdy, najmä v záujme poškodenia druhého z rodičov) neboli počas vyšetrenia zistené. Ale sú prítomné rozporné hodnotenia situácie rodičmi, napríklad ohľadom neprimeraného správania dieťaťa, kedy matka uznáva, že dieťa má ťažkosti v správaní, čo podporujú informácie z viacerých inštitúcií ktoré dieťa navštevuje, pričom otec takéto ťažkosti dieťaťa pre svoje odlišné postoje a normy odmieta.
3/ (osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti otca alebo matky) u otca nie je prítomná výraznejšia osobnostná patológia, ktorá by bránila v celkovej starostlivosti o dieťa, ale prítomné sú znaky osobnostnej nevyrovnanosti a emocionálnej nezrelosti s prvkami lability, ktoré môžu k aktuálnym ťažkostiam dieťaťa prispievať. Otcove správanie je do značnej miery determinované meniacimi sa náladami, neuspokojenými túžbami a nezdarmi, na ktoré je znížená tolerancia a afektívne napätie môže byť odvádzané aj neadekvátnym spôsobom, a to v impulzívnom až výbušnom správaní. Pri aktuálnom konflikte s matkou dieťaťa, nemožno teda vylúčiť neprimerané reakcie, ktoré sa už v minulosti vyskytli. Ďalej je dôležité, že otec síce konvencie pozná a dokáže ich účelovo používať, ale vyhovieť požiadavkám okolia sa často snaží len formálne. Rovnako aj maloleté dieťa má ťažkosti práve v oblasti rešpektovania
autority, dodržiavania hraníc a konvencií. V oblasti agresívneho správania dieťaťa sa otcove postoje a normy javia ako na jednej strane príliš benevolentné a tolerantné a na druhej strane dieťa zažilo od otca aj nadmerne agresívne prejavy, čo sa v správaní dieťaťa aktuálne javí ako neadaptívne vzorce správania voči najbližším i rovesníkom.
Osobnosť matky sa javí ako pružná, aktívna, s energickejším, na činnosť zameraným životným štýlom, s adekvátnym kontaktom s realitou, schopná racionálne a účinne riešiť bežné životné situácie, bez vytesnenia emócií. Napriek aktuálne zhoršenej adaptácii nie sú v jej osobnosti prítomné prekážky adekvátnej starostlivosti o maloletého.
4/ (či je v záujme maloletého dieťaťa zmena doterajšieho spôsobu starostlivosti oň, spočívajúca v jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov) vzhľadom k aktuálnej neschopnosti rodičov kooperovať na jednotnej výchovnej línii a skúsenosti, že model striedavej osobnej starostlivosti, ktorý rodičia uplatňujú od začiatku roku 2012, je vzhľadom na zistené ťažkosti dieťaťa skôr kontraproduktívny, sa striedavá osobná starostlivosť aktuálne nejaví v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola súdom vykonaná z dôvodu, že rodičia nežijú spolu, matka sa s maloletým dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa o dieťa starali v striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 81 odsek 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky a otca
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr.
smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného
smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.
Podľa § 24 ods. 2 vyššie citovaného zákona ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. l až 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Ak rodičia dieťaťa spolu nežijú, ako je to v prejednávanej veci, môžu sa o stretávaní dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa vo výchove dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, upraví súd na návrh styk rodiča s maloletým dieťaťom za splnenia podmienky, že je to opodstatnené v záujme výchovy dieťaťa. Účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby sa aj druhý rodič mohol aspoň čiastočne podieľať
na výchove maloletého dieťaťa a aby sa vytvárali a prehlbovali prirodzené vzťahy, aké medzi rodičom a dieťaťom majú byť. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je nemenné, ale za podmienky zmeny pomerov ho možno zmeniť (§ 28 Zákona o rodine).
Podľa § 30 ods. 1 a 3 citovaného zákona rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 26,65 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 citovaného zákona rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výške jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú splatné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Z vyššie citovaných ustanovení Dodatkového protokolu k Dohovoru, Ústavy SR, Zákona o rodine, ktorými je súd v tomto konaní viazaný vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je prvoradý záujem dieťaťa.
Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že po ukončení spolužitia rodičov maloletého dieťaťa v auguste 2011 a v priebehu súdneho konania sa rodičia starali o maloleté dieťa v striedavej osobnej starostlivosti. Súd vzal do úvahy všetky vykonané dôkazy, prihliadol na lekárske správy od pediatričky, správy z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, M. Rázusa 25, J., z materskej školy ktorú dieťa navštevuje a logickým vyústením získaných dôkazov bolo nariadenie znaleckého dokazovania, aby mohol súd zistiť, či záujem dieťaťa si vyžaduje zveriť ho do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo striedavej osobnej starostlivosti. Už z listinných dôkazov pred nariadením znaleckého dokazovania vyplynuli poznatky o zmene v správaní dieťaťa a pretrvávajúcom pomočovaní. Pediatrička dieťaťa uviedla, že pomočovanie je na psychogénnom podklade (nezhody v rodine). Zo znaleckého posudku nepochybne vyplynulo, že dieťa nie je možné zveriť do striedavej osobnej starostlivosti lebo v súčasnosti (§ 154 ods. 1 O.s.p.) by to nebolo v jeho záujme. Otec nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, súd predvolal znalkyňu PhDr. Q. O. a vypočul ju na pojednávaní. Znalkyňa podľa názoru súdu, aj po svojom výsluchu, zotrvala v celom rozsahu na záveroch svojho znaleckého posudku ktoré o nič nedoplnila. Znalecký posudok súd považoval za objektívny, netrpiaci vnútornými rozpormi, vyčerpávajúci, podrobný a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Súd na rozdiel od otca nepovažoval za potrebné nariadiť vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, čo by znamenalo len predĺženie konania, nestabilitu výchovného prostredia, ktorá sa už nepochybne prejavila na správaní a zdravotnom stave dieťaťa, čo súdna znalkyňa potvrdila.
Dokazovaním bolo vyvrátené tvrdenie otca, že matka sa nedokáže o dieťa postarať (dvoma správami pediatričky dieťaťa v ktorých zhodnotila starostlivosť matky o dieťa) a naopak zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalkyne preukázané, že u matky budú pre dieťa vytvorené lepšie podmienky k jeho zdravému vývinu, preto súd dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
Súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Keďže bolo preukázané, že v priebehu súdneho konania sa o dieťa starali v striedavej osobnej starostlivosti, súd nezistil dôvody, aby rodičom za toto obdobie určil vyživovaciu povinnosť, lebo si ju obaja plnili. Preto súd rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca od 01.01.2013.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará - matka, si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa a poskytovaním vecných plnení - bývanie. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča dôležité zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne limitovanej okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojovania jeho potrieb, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami na vek, odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti povinného rodiča - otca. Ten má vyživovaciu povinnosť len k maloletému dieťaťu, poberá síce invalidný dôchodok v 7. deň v mesiaci v sume 242 Eur mesačne, ale ten nie je jediným zdrojom jeho príjmu pretože je konateľom a spoločníkom dvoch právnických osôb a tak má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Okrem toho otec vlastní nehnuteľnosti (najmä pôdu), v konaní preukázal, že platí 3 úvery, 2 poistenia úveru, 2 x 51 Eur poistné a sporenie pre maloleté dieťa a má uzavretých 7 ďalších poistných zmlúv nielen pre seba, ale aj na iné účely (č.l. 155 spisu). Otec v konaní tvrdil, že pôdu ktorú vlastní prenajíma a súdu preukáže výšku nájomného ktoré mu je vyplácané, čo nepreukázal. Tiež priznal, že nedávno predal ako fyzická osoba pôdu, tiež ju predala aj jeho spoločnosť. Napriek tomu súdu nepreukázal výšku vyplatenej kúpnej ceny k jeho rukám. V priebehu konania súd zistil, že otec je poľovníkom, vlastní zbrane: guľovnicu, brokovnicu, kozlicu, malorážku, 3 pištole, 1 ďalekohľad, 2 puškohľady. Súd mal v konaní aj daňové priznanie k dani z príjmov, ktoré podal otec - fyzická osoba za zdaňovacie obdobie 2011. Po vyhodnotení všetkých výdavkov otca, súd dospel k záveru, že jediným príjmom otca nie je len jeho invalidný dôchodok, ale aj príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, lebo všetky tieto výdavky avizujú nie
celkom nízku životnú úroveň otca, vrátane záľuby v poľovníctve, pričom súd poukazuje na § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až potom, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a prispeje v primeranej miere na jeho potreby.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o výške výživného na maloleté dieťa v sume 150 Eur mesačne ktoré bude otec platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Splatnosť výživného súd určil podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Spolu s výživným od matky v podobe osobnej starostlivosti o dieťa a prídavkom na dieťa budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby dieťaťa uspokojené.
Rodičia sa nedohodli na úprave styku. Súd ho upravil sledujúc záujem dieťaťa v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku, prihliadol na to, aby sa aj otec mohol okrem plnenia vyživovacej povinnosti podieľať na výchove dieťaťa. Obaja rodičia citlivým prístupom, pravidelnosťou styku, výmenou informácií o dieťati by sa mali snažiť o obnovu vzájomnej komunikácie. Mali by pozorne dieťa počúvať a presvedčiť ho o tom, že hoci už spolu nedokážu žiť, dieťa majú stále rovnako radi a chcú pre neho len to najlepšie. Súčasne súd prihliadol na to, že rodičia s dieťaťom žijú v jednom meste, vzal do úvahy denný režim dieťaťa a jeho záľuby v súčasnosti (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu, ako v tomto prípade. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rodičom náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda aj v tých konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov.
V konaní vznikli trovy s podaním písomného znaleckého posudku a výsluchom znalkyne. O ich priznaní znalkyni súd rozhodol uznesením č.k. 8P/147/2011-139 zo dňa 10.08.2012 v sume 384,24 Eur a uznesením č.k. 8P/147/2011-238 zo dňa 12.12.2012 v sume 80,57 Eur. Spolu trovy prestavovali sumu 464,81 Eur, otec zložil preddavok na trovy dôkazu v sume 200 Eur a tak z rozpočtových prostriedkov súdu bolo znalkyni vyplatených 264,81 Eur. Na náhradu týchto trov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku súd zaviazal otca z dôvodu, že navrhol vykonať znalecké dokazovanie, výsluch znalkyne a nie sú u neho splnené podmienky, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov. V súlade s § 151 ods. 6 O.s.p. o náhrade trov štátu súd rozhoduje aj bez návrhu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil otcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny
výkon rozhodnutia.