Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/94/2023

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom Vajanského 26, 080 01 Prešov, proti odporcovi: Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 52 019 365, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 uzavretej medzi navrhovateľkou, odporcom a investormi 1/ a 3/ zastúpenými odporcom, na zabezpečenie pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021.

II. V súlade s a súd p o u č u j e odporcu, že v prípade, ak sa domnieva, že má právo na výkon práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 uzavretej medzi navrhovateľkou, odporcom a investormi 1/ a 3/ zastúpenými odporcom, na zabezpečenie pohľadávky zo Úverovej zmluvy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021, môže sa obrátiť na súd so žalobou smerujúcou voči navrhovateľke o určenie, že právo na výkon zrážok z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 je dané. V prípade úspechu odporcu v uvedenom spore by následkom bolo zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle . V prípade, že sa odporca domnieva, že má voči navrhovateľke pohľadávku Úverovej zmluvy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021, môže sa tiež žalobou smerujúcou voči navrhovateľke domáhať, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uvedenej pohľadávky. Odporca sa napokon taktiež môže voči navrhovateľke domáhať i nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľka m á voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.08.2023 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bude odporca povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 uzatvorenej medzi navrhovateľkou, odporcom a investormi 1/ až 3/ zastúpenými odporcom, na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 000000846 zo dňa 18.06.2021. Svoj návrh odôvodnila predovšetkým neplatnosťou uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že dňa 18.06.2021 uzavrela s investorom 1 označeným kódom 695330144, investorom 2 označeným kódom 130679345 a investorom 3 označeným kódom 777065613, všetkými zastúpenými odporcom ako sprostredkovateľom, zmluvu o úvere č. 000000846, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v celkovej výške 2 500 EUR s dobou splácania 6 rokov a s ročnou úrokovou sadzbou 13,44 %. Poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu bol 25,06 % ročne. Provízia predstavovala 75 EUR. Investor 1 poskytol navrhovateľke úver vo výške 50 EUR s fixným úrokom 7 % ročne, investor 2 úver na sumu 2 440 EUR s úrokom 13,60 % ročne a investor 3 jej poskytol úver v sume 10 EUR s úrokom 6 % ročne. Dňa 31.05.2021 bola medzi navrhovateľkou a odporcom

uzavretá „Rámcova zmluva dlžník“, ktorou sa odporca zaviazal ako prevádzkovateľ odplatne poskytovať navrhovateľke ako dlžníčke služby vymedzené v čl. 3 tejto zmluvy. Podľa označenia uvedenej zmluvy má ísť o nepomenovanú zmluvu podľa , avšak navrhovateľke sa s ohľadom na obsah a ďalšie dokumenty, na ktoré odkazuje (napr. sadzobník) javí ako sprostredkovateľská zmluva (prevádzkovateľ mal obstarať príležitosť uzavrieť úverovú zmluvu pre dlžníka). K úverovej zmluve bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi navrhovateľkou, odporcom a investormi označenými kódmi a zastúpenými odporcom. Právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom z uzavretých zmlúv a dohody považovala za spotrebiteľský právny vzťah, a to s poukazom na konkrétne rozhodnutia súdov v iných sporoch odporcu, kde boli príslušné zmluvy posúdené ako spotrebiteľské. Taktiež poukázala na rozhodnutia súdov vo veciach spoločnosti ZINC EURO, a.s., ktorej podnikateľská činnosť je blízka postupu odporcu. Súd v týchto rozhodnutiach dospeli k záverom, že uvedený spôsob poskytovania pôžičiek prostredníctvom fyzických osôb nepodnikateľov má za cieľ obísť spotrebiteľskú ochranu občanov SR a má povahu nekalej obchodnej praktiky. Navrhovateľka taktiež poukázala na skutočnosť, že odporca vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy ako sprostredkovateľ služby v prospech navrhovateľky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a zároveň vystupoval ako zástupca investorov na základe rámcovej zmluvy. Mala preto za to, že medzi ňou a odporcom vznikol dodávateľsko- spotrebiteľský vzťah podľa , keďže odporca poskytuje navrhovateľke služby, a to dokonca prostredníctvom online platformy. Upozornila, že z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že v pozícii veriteľa je aj odporca ako „prevádzkovateľ“, čím je podľa navrhovateľky odôvodnené nazeranie na navrhovateľku ako na spotrebiteľku v uvedenom právnom vzťahu s odporcom. Vzhľadom na neznámu identitu veriteľov, nevedela posúdiť, či veritelia – investori sú fyzické alebo právnické osoby. S poukazom na označenie veriteľov – investorov mala tiež pochybnosti o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre rozpor so zákonom podľa . Anonymizáciou mien veriteľov v úverovej zmluve a dohode o zrážkach zo mzdy môže dochádza k obchádzaniu ustanovení a nasl. v snahe nedôvodne vylúčiť ochranu navrhovateľky ako slabšej strany – spotrebiteľky. Pri rokovaniach s dlžníkmi (spotrebiteľmi) sú investori vždy zastúpení odporcom – právnickou osobou. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že odporca má s investormi uzavreté „Rámcové zmluvy Investor“, a tak teda zastupuje obe zmluvné strany na základe uvedených rámcových zmlúv. Takéto konanie považovala navrhovateľka za v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s . Rámcová zmluva Dlžník pritom vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán s poukazom napr. na bod 10.1, v zmysle ktorého prevádzkovateľ (odporca) nezodpovedá za akúkoľvek škodu, ktorá vznikne v súvislosti s používaním Portálu dlžníkovi (navrhovateľke). Ďalej navrhovateľka uviedla, že dňa 26.08.2021 bola jej zamestnávateľovi – Základnej škole, Ľutina 4 – doručená zo strany odporcu dohoda o zrážky zo mzdy a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy. Odporca v predmetnej výzve požaduje od zamestnávateľa výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v 3. odseku identifikuje až 4 pohľadávky s tým, že tri pohľadávky sú pohľadávky „investorov“, a to 58,51 EUR investora 1, 3 325,62 EUR investora 2 a 11,233 EUR investora 3 a štvrtá pohľadávka predstavuje pohľadávku odporcu ako prevádzkovateľa v sume 2 186,79 EUR. K 24.08.2021 (ku dňu vypracovania žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy) tak bola celková suma pohľadávky voči navrhovateľke vyše 5 500 EUR, pričom zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu popísal odporca jeho pohľadávku ako prevádzkovateľa v sume 2 186,79 EUR, ktorej uspokojenia sa domáhal. Je ale zrejmé, že zrážok zo mzdy sa domáha aj samotný odporca ako prevádzkovateľ, čo opäť podľa navrhovateľky odôvodňuje posúdenie právneho vzťahu medzi nimi ako spotrebiteľského vzťahu. V zmysle výzvy adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľky má zamestnávateľ navrhovateľky vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich na špecifikovaný bankový účet, a to až do úplného uhradenia pohľadávky alebo do doby oznámenia zo strany odporcu, že žiada ukončiť/pozastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy. Zrážky zo mzdy mal zamestnávateľ vykonávať vo výške 94,40 EUR. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že od 26.08.2021 doposiaľ realizoval v prospech odporcu zrážky zo mzdy v sume 2 153,90 EUR. Navrhovateľka okrem zrážok realizovala aj samostatné úhrady, a tak popiera dôvodnosť odporcom vymáhanej pohľadávky. Mala za to, že to, že sa zrážky realizovali dva roky neoslabuje nevyhnutnosť/neodkladnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zrážky zo mzdy sa realizujú aj v súčasnosti a vzhľadom na odporcom vyčíslenú pohľadávku vyše 5 500 EUR sa nepochybne budú uskutočňovať aj naďalej. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že z obsahu Rámcovej zmluvy dlžník, zmluvy o úvere zo dňa 18.06.2021, dohody o zrážkach zo mzdy i ďalších podkladov je evidentné, že sa jedná o formulárové zmluvy pripravené vopred odporcom pre neurčený okruh spotrebiteľov, ktorý ich obsah nemôžu podstatným spôsobom meniť. Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala navrhovateľka za neplatnú z dôvodu, že predstavuje generálny súhlas spotrebiteľa s vykonávaním zrážok zo mzdy, čo môže viesť k svojvoľnému určeniu

záväzku dlžníka zo strany veriteľa a obchádza sa tým tiež súdna kontrola vymáhanej pohľadávky, keď veriteľ k jej vymáhaniu pristupuje iba na základe výzvy doručenej zamestnávateľovi dlžníka. Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy tak považovala za nevykonateľnú. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu odôvodňovala tým, že zamestnávateľ navrhovateľke od augusta 2021 až doposiaľ stále vykonáva zrážky na základe žiadosti odporcu, pričom výkon týchto zrážok vie navrhovateľka zamedziť iba nariadením neodkladného opatrenia. Ustanovenia ukladajú platiteľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi po tom, čo platiteľovi bola takáto dohoda predložená, a to bez toho, aby platiteľ posudzoval dôvodnosť požadovaného nároku. Zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia odporcom jednostranne určenej výšky pohľadávky tak bezprostredne postihujú majetok navrhovateľky. Navrhovateľka sa predovšetkým domáhala toho, aby bolo odporcovi zabránené inkasovať peňažné plnenia, ktoré by mu v prípade súdnej kontroly nemuseli byť so zreteľom na neplatnosť právnych úkonov priznané. Mala tiež za to, že neodkladné opatrenie pritom neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah odporcu, a tak napĺňa podmienku proporcionality.

2. Navrhovateľka ako dôkazy predložila: Rámcová zmluva dlžník zo dňa 31.05.2021, Sadzobník poplatkov Prevádzkovateľa Portálu platné od 10.09.2020, Úverová zmluva č. 000000846 zo dňa 18.06.2021 a prílohami č. 1 až 5 (prílohy predstavujú splátkové kalendáre celkové aj k jednotlivým úverom od jednotlivých investorov), potvrdenie Základnej školy Ľutina o vykonaných zrážkach pre odporcu od augusta 2021 do júla 2023, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov zo dňa 24.08.2021 spolu s prílohami – Prehľadom Investorov a Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 0000846 zo dňa 18.06.2021. 3. Podľa (ďalej len „“) súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa a ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

8. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa a ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa a ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

12. Podľa až 3 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

13. Podľa o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce)

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade navrhovateľka odôvodňovala svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Táto musí v sebe zahŕňať prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (podobne viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1093).

15. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie predbežnej ochrany práv strane v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

16. V intenciách vyššie uvedeného súd preskúmal návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a vychádzajúc z v ňom uvedených rozhodujúcich skutočností osvedčených predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal za to, že navrhovateľka dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

17. Na základe predložených listinných dôkazov – Rámcovej zmluvy Dlžník zo dňa 31.05.2021 a Úverovej zmluvy zo dňa 18.06.2021 navrhovateľka osvedčila existenciu právnych vzťahov medzi ňou a odporcom a ňou a investormi, ktorých identitu ale nie je z predložených listinných dôkazov možné bez ďalšieho zistiť. Za uvedených investorov, označených iba kódmi, konal vždy odporca , ako ich zástupca.

18. Predloženou Dohodou o zrážkach zo mzdy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov zo dňa 24.08.2021 a potvrdením Základnej školy v Ľutine navrhovateľka preukázala taktiež tú skutočnosť, že na základe dotknutej žiadosti o vykonávanie zrážok a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v prospech odporcu, a teda dochádza k zásahu do jej majetkovej sféry.

19. V dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 je ako dlžníčka uvedená navrhovateľka a ako veritelia odporca ako prevádzkovateľ s uvedením štandardných identifikačných údajov vyplývajúcich z obchodného registra a veritelia špecifikovaní iba identifikačnými kódmi. Čo sa týka špecifikácie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a prípadnými zrážkami zo mzdy následne uspokojená, táto je špecifikovaná ako pohľadávky investorov z úverovej zmluvy 000000846, a to

- investora 1 vo výške 50 EUR predstavujúcej istinu úveru s príslušenstvom istiny úveru, a to úrokom vo výške 7 % ročne a úrokom z omeškania a tiež spolu s ďalším príslušenstvom úveru podľa splátkového kalendára,

- investora 2 vo výške 2 440 EUR predstavujúcej istinu úveru s príslušenstvom istiny úveru, a to úrokom vo výške 13,60 % ročne a úrokom z omeškania spolu s ďalším príslušenstvom úveru vymedzenom v splátkovom kalendári,

- investora 3 vo výške 10 EUR predstavujúcej istinu úveru s príslušenstvom istiny úveru, a to úrokom vo výške 6 % ročne a úrokom z omeškania spolu s ďalším príslušenstvom úveru vymedzenom v splátkovom kalendári, pričom vo všetkých troch prípadoch bol uvedený dodatok, že v prípade, ak nastane skutočnosť vymedzená v zmluve vzniká investorom 1 až 3 voči dlžníčke právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z aktuálnej dlžnej sumy istiny toho-ktorého úveru, ako aj úrokov pripadajúcich na úverové splátky (v rámci celkovej platby) počítanej na 8. deň omeškania dlžníka s úhradou dlhu – všetko vymedzené v jednotlivých splátkových kalendároch. Taktiež bola ako zabezpečovaná pohľadávka špecifikovaná pohľadávka odporcu z Rámcovej zmluvy Dlžník predstavujúca poplatok za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu, a to vo výške 2 217 EUR spolu s ďalším príslušenstvom, napr. úrokom z omeškania a v prípade ak nastane skutočnosť vymedzená v Rámcovej zmluve Dlžník, tak vzniká odporcovi nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z aktuálnej dlžnej sumy poplatku za obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu ( v rámci celkovej platby) počítanej na 8. deň omeškania dlžníka s úhradou dlhu – všetko vymedzené v Rámcovej zmluve Dlžník a Sadzobníku poplatkov.

20. Na základe navrhovateľkou predloženej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy/z iných príjmov mal súd za osvedčené, že odporca listom zo dňa 24.08.2021 požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.06.2021 za účelom uspokojenia pohľadávky vzniknutej na základe Úverovej zmluvy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021 a na základe Rámcovej zmluvy Dlžník zo dňa 31.05.2021, pričom dlh vyčíslil nasledovne:

- pohľadávka investora 1 vo výške 58,51 EUR,

- pohľadávka investora 2 vo výške 3 325,62 EUR ,

- pohľadávka investora 3 vo výške 11,23 EUR, pričom každá z pohľadávok investorov 1 až 3 pozostáva z istiny, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a ďalšieho príslušenstva pohľadávky,

- pohľadávka prevádzkovateľa z rámcovej zmluvy Dlžník vo výške 2 186,79 EUR, pozostávajúca z poplatkov, úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a ďalšieho príslušenstva pohľadávky. Z listu vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť vykonávaná zrážkami vo výške celkových mesačných platieb 94,40 EUR, avšak s tým, že prvá zrážka vzhľadom na omeškanie navrhovateľky bude vo výške 106,95 EUR, samozrejme najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom o uhradení pohľadávok mal odporca následne informovať zamestnávateľa navrhovateľky. Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy odkazuje na dohodu o zrážkach zo mzdy a prehľad investorov, ktoré odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky v prílohe.

21. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že zamestnávateľ navrhovateľky počnúc mesiacom august 2021 vykonáva zrážky zo mzdy navrhovateľky, pričom doposiaľ, do júla 2023, bola zo mzdy navrhovateľky celkovo zrazená suma 2 153,90 EUR, a to v prospech odporcu.

22. Rámcovú zmluvu Dlžník zo dňa 31.05.2021 súd posúdil ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu – vopred pripravenú dodávateľom, uzatváranú v rámci obchodnej/podnikateľskej činnosti dodávateľa opakovane s viacerými osobami/spotrebiteľmi a s potrebou vpísania iba meniacich sa údajov o osobe spotrebiteľa bez reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah/znenie vopred pripravených zmluvných dojednaní. Odporca v danom prípade konal v rámci predmetu svojej obchodnej/ podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov, sprostredkovateľská činnosť) a navrhovateľka mala postavenie spotrebiteľky, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej činnosti. Odporca na základe Rámcovej zmluvy Dlžník poskytol navrhovateľke odplatné služby súvisiace s kolektívnym požičiavaním prostredníctvom webovej platformy, za ktoré sa navrhovateľka zaviazala platiť odplatu za podmienok stanovených v zmluve, resp. v Sadzobníku poplatkov.

23. Čo sa týka Úverovej zmluvy č. 000000846 zo dňa 18.06.2021, súdu sa javí uvedená zmluva ako právny úkon obchádzajúci zákonnú úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských úverov. Predovšetkým s ohľadom na absentujúcu identifikáciu investorov však nie je možné zistiť, či sa na strane veriteľov v danom prípade jedná o fyzické osoby nepodnikateľov, alebo o fyzické, či právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť i v rámci poskytovania úverov spotrebiteľom.

24. Nadväzujúc na spotrebiteľských charakter uzavretých zmlúv (resp. potenciálne spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere) je tak potrebné následne nahliadať aj na dohodu o zrážkach zo mzdy zohľadňujúc slabšiu stranu navrhovateľky ako spotrebiteľky.

25. Uspokojenie pohľadávky vo všeobecnosti (v zmysle ) možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, avšak v režime spotrebiteľských vzťahov je takáto dohoda prípustná iba vo forme osobitnej listiny, pričom spotrebiteľ musí byť o dôsledkoch jej uzavretia poučený a zároveň musí mať možnosť ju odmietnuť ( o ochrane spotrebiteľa).

26. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že v danom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená vo forme osobitnej listiny, avšak vo všetkých prípadoch (rámcová zmluva dlžník, úverová zmluva i dohoda o zrážkach zo mzdy) šlo o uzavretie zmluvných vzťahov na diaľku (čomu nasvedčuje forma týchto úkonov bez reálnych podpisov navrhovateľky), a tak nie je zrejmé, či navrhovateľka bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež nie je zrejmé, či mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, alebo jej predmetná dohoda bola „podsunutá“ na podpis v rámci balíka listín, ktoré treba podpísať pre účely získania úveru.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si pri výkone zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy v podstate určuje sám veriteľ, pričom dlžník nemá možnosť priamo zastaviť výkon zrážok zo mzdy. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. V rámci spotrebiteľských vzťahov inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva zabezpečujúceho ochranu spotrebiteľov, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa jedná o výkon zrážok zo mzdy na základe typizovanej dohody o zrážkach zo mzdy, a to za účelom zabezpečenia dlhu obsahujúceho v sebe potenciálne plnenia neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (obdobne pozri rozsudok C-106/77 Simmenthal).

28. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd za osvedčenú tým, že navrhovateľka nie neodôvodnene spochybňuje oprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje z dôvodu generálneho súhlasu so zrážkami, z dôvodu konania odporcu v rozpore s dobrými mravmi pri zastupovaní oboch zmluvných strán a tiež z dôvodu absencie identifikačných údajov veriteľov – investorov 1 až 3 za neplatnú.

29. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy sa predovšetkým z pohľadu určitosti označenia subjektov – zmluvných strán javí ako imperfektný právny úkon. V dohode o zrážkach zo mzdy, ale aj v úverovej zmluve, sú veritelia označení iba identifikačnými kódmi, bez uvedenia iných identifikačných znakov – meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, prípadne obchodné meno, miesto podnikania a IČO. Dlžník tak v konečnom dôsledku nemá vedomosť o tom, s kým presne zmluvu/dohodu uzatvára. Podľa názoru súdu sa pritom jedná a nevyhnutnú náležitosť dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle (označenie veriteľov) a jej absencia spôsobuje neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy (podľa ), na ktorú musí súd ex offo prihliadnuť. V prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet odporcu zamestnávateľom navrhovateľky, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musela navrhovateľka prípadne domáhať v ďalšom konaní. Avšak vychádzajúc z obmedzených údajov o veriteľoch – identifikovaných iba pridelenými kódmi – by navrhovateľka mala sťaženú možnosť si riadne a včas uplatniť svoje nároky, resp. brániť si svoje práva.

30. Čo sa týka generálneho súhlasu so zrážkami zo mzdy, dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje v časti identifikácie pohľadávky aj budúce nároky (napr. úroky z omeškania, zmluvné pokuty), ktoré ale nie sú dostatočne konkrétne špecifikované (ohraničené). Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si veritelia (investori i odporca) mohli vymôcť pohľadávku voči navrhovateľke pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky by mohli značne prevyšovať sumu, ktorú by navrhovateľka bola povinná zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní prípadnej nekalosti ustanovení uzatvorených spotrebiteľských zmlúv.

31. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy nielen reálne hrozí, ale vzhľadom na predložené potvrdenie zamestnávateľa sa aj uskutočňuje. Navrhovateľka pritom nemá iný rýchly a vhodný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Je tak žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu spochybnená a s ohľadom na osvedčené skutočnosti sa súdu javí ako neplatný právny úkon.

32. Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, a to ne ultra petitum tak, ako to požadovala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok uznesenia).

33. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a zastáva názor, že uvedeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, súd neuložil navrhovateľke povinnosť v súlade s podať žalobu vo veci samej. Súd tak ale nadväzne v zmysle a poučil odporcu (ako stranu, ktorej sa uložila neodkladným opatrením určitá povinnosť) o možnosti podať žalobu vo veci samej a právnych následkoch s tým spojených tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

34. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobkyni, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach ( v spojení s a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( až – viď nižšie)

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením ( ).