Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-90-2023.pdf
PDF · 178.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/90/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: ReSocia, n.o., so sídlom Petrovce č. 2, IČO: 35 581 727 zastúpenému Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD. MPH, advokátka, so sídlom v Bratislave, Šancová 110, o zaplatenie 94.669,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. februára 2023 sp. zn. 16C/11/2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. februára 2023 č.k. 16C/11/2022-129 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. marca 2023 č.k. 16C/11/2022-156.
Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 03. februára 2023 č.k. 16C/11/2022-129 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. marca 2023 č.k. 16C/11/2022-156 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 94.669,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 94.669,40 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, teda odo dňa 11.03.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania od žalovanej s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. marca 2023 bol upresnený konkrétny deň, od ktorého patria žalobcovi úroky z omeškania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 94.669,40 € s príslušenstvom titulom vrátenia finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy č. 20/OVOSOD/2020 o poskytnutí finančného príspevku na vykonávanie pobytových opatrení v centre pre deti a rodiny uzatvorenej podľa § 89a, § 89b zákona NR SR č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, účinnej 11.02.2020, z dôvodu porušenia ust. § 117 ods. 1,5 zák. o verejnom obstarávaní.
3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06.02.2020 zmluvu č. 20/OVOSOD/2020, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného príspevku na vykonávanie resocializačného programu podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Podľa čl. III zmluvy poskytovateľ poskytol prijímateľovi jednorazový finančný príspevok na rok 2020, v celkovej výške 1.095.000 €, a to formou bežného transferu v sume 995.000 € a v sume kapitálového transferu v sume 100.000 €. Suma 100.000 € bola poskytnutá na účel kúpy na 7 - miestnych osobných motorových vozidiel, v počte 5 kusov, pre jednotlivé pracoviská ReSocie, n.o..
3.2 Z Postúpenia pohľadávky na vymáhanie zo dňa 13.01.2022 súd zistil, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny postúpilo na vymáhanie pohľadávku, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor právnych služieb, a to z dôvodu, že finančnou kontrolu na mieste zo dňa 03.08.2021, vykonanej so zameraním na dodržiavanie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, bolo zistené, že ReSocia, n.o., Petrovce, nedodržala ustanovenia tohto zákona a z tohto dôvodu, bola povinná v zmysle Článku VII. bod 1, písmena a) zmluvy č. 20/OVOSOD/2020, vrátiť alikvotnú časť poskytnutého finančného príspevku vo výške 94.669,40 €. Nakoľko ReSocia v lehote splatnosti pohľadávku neuhradila, Referát správy pohľadávok, zaslal povinnému dňa 16.11.2021, výzvu k úhrade pohľadávky. Vzhľadom na to, že povinný reagoval na výzvu popretím pohľadávky, táto sa postupuje na vymáhanie súdnou cestou. 3.3 Výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 16.11.2021 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyzvalo ReSociu, n o. A., na úhradu dlžnej sumy 94.669,40 € v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, na tam uvedený účet, z dôvodu, že finančnou kontrolou na mieste zo dňa 03.08.2021, bolo zistené, že neboli dodržané ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a bolo postupované zo strany ReSocie, v rozpore s Článkom VI. bod 1 zmluvy, a preto je povinná vrátiť alikvotnú časť poskytnutého príspevku vo výške 94.669,40 €. 3.4 V odpovedi k výzve k úhrade pohľadávky zo dňa 14.12.2021 žalovaný poprel dôvodnosť a výšku pohľadávky, ktorú si voči nej Ústredie uplatňuje. Okrem iného je v tejto odpovedi uvedené, že kontrolná skupina postupovala v rozpore s cieľom finančnej kontroly, ktorou bolo preverenie účelnosti a hospodárnosti použitia poskytnutého finančného príspevku. Následne, faktickým postupom redukovala predmet kontroly na overenie dodržania zákonných postupov verejného obstarávania a kontrolovaným subjektom pri použití kapitálových výdavkov vo výške 94.669,40 €. S touto námietkou sa kontrolná skupina v záverečnej správe nevysporiadala. I v prípade objektívneho zistenia nedostatkov, sankcionovanie povinnej osoby nie je právne odôvodnené porušením povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní, ale porušením zmluvných podmienok povinnosti zmluvy č. 20/ OVOSOD/2020 zo dňa 10.02.2020. 3.5 Zo žiadosti o poskytnutie informácie - odpoveď zo dňa 25.06.2021, bolo zistené, že Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu, informoval žalovaného o spôsobe vybavenia jeho podania, preskúmania súladu k postupu ReSocie so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v súvislosti so zadávaním zákazky, s názvom „ Kúpa 7 - miestnych osobných motorových vozidiel, v počte 5 kusov pre jednotlivé pracoviská ReSocie, n.o.“ Úrad uviedol, že dňa 14.08.2020, mu bol doručený podnet na preskúmanie súladu postupu ReSocie, n.o. Petrovce, so zákonom o verejnom obstarávaní, v súvislosti so zadávaním predmetnej zákazky. Autor tu vo svojom podnete poukázal na nerešpektovanie zákona o verejnom obstarávaní a súvisiacich predpisov. Úrad na základe odpovede ReSocie na predloženie príslušných dokladov a po preskúmaní dotknutého podnetu uzavrel, že proces verejného obstarávania, ktorý podlieha výkonu dohľadu zo strany Úradu, sa začína vyhlásením verejného obstarávania, končí sa uzavretím zmluvy. V dotknutom prípade zadávania zákazky, išlo o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ReSocia, n.o. nie je verejným obstarávateľom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, pričom finančný príspevok poskytnutý formou kapitálového transferu, predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške 100.000 € s DPH, to je 83.333,33 € bez DPH. Zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami upravuje ust. § 117 zákona o verejnom obstarávaní, kde je uvedené, že pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou verejný obstarávateľ postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Úrad uviedol, že je zrejmé, že pri zákazkách s nízkou hodnotou zákon o verejnom obstarávaní žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní aplikovať neupravuje, neplatí tu ani povinnosť zverejniť výzvu na predkladanie ponúk alebo uskutočniť iný úkon vyjadrujúci zámer uzavrieť zmluvu, ktorý by bol adresovaný voči neurčitému okruhu osôb. Neurčuje ani počet hospodárskych subjektov, ktoré má verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky. Zákon o verejnom obstarávaní, však upravuje povinnosť dodržania princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie v prípade, ak verejný obstarávateľ podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní vyzve viaceré hospodárske subjekty na predloženie ponuky. Vo všeobecnosti by verejný obstarávateľ podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní mal postupovať tak, aby prioritne zohľadnil najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z charakteru, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky s nízkou hodnotou. Zároveň Úrad uviedol, že vzhľadom na obsah autorom podnetu napádaných skutočností smerujúcich k plneniu predmetu dotknutej zákazky, je na výkon finančnej kontroly, resp. kontroly
hospodárenia použitia kapitálového transferu príslušným orgánom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako jeho poskytovateľ, a preto Úrad predmetný podnet dáva na priame vybavenie uvedenému príslušnému orgánu.
4. Právne vec posúdil podľa ust. § 8, § 32 ods. písm. e/,f/, § 117 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8, § 169 ods. 5 zák. o verejnom obstarávaní, § 19 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 266 ods. 1-5, § 267 ods. 1,2,3, § 264 ods. 1, § 265, § 272 ods. 1,2, § 273 ods. 1,2,3, § 269 ods. 1,2,3, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1,2,3, § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z..
5. Za nesporné považoval súd prvej inštancie uzavretie zmluvy č. 20/OVOSOD/2020 dňa 06.02.2020, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý finančný príspevok vo výške 100.000 € ako kapitálový transfer za účelom kúpy 7 miestnych osobných motorových vozidiel v počte 5 kusov pre jednotlivé pracoviská ReSocie, n.o..
6.1 Po citácii čl. IV, VIII a VII zmluvy súd konštatoval, že žalovaný pri realizácii zákazky v hodnote 83 333 € bez DPH bol povinný postupovať podľa všeobecného metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého osoby podľa § 8 zákona - finančné limity, pravidlá a postupy platné od 01.01.2020, písm. b), časť III, aplikuje pravidlá zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní. Je teda nesporné, že žalovaný, aj keď nie je verejným obstarávateľom, je povinný ako osoba podľa § 8 zákona postupovať v zmysle § 117 ods. 1 až 8 zákona o verejnom obstarávaní a dodržať všetky povinnosti, ktoré sú v citovanom zákonnom ustanovení. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný predmetnú zákazku na kúpu 5 kusov, 7 miestnych motorových vozidiel zrealizoval, a to tak, že za predajcu predmetných motorových vozidiel vybral firmu Tempus
- car, s.r.o., Rastislavova 110, Košice, IČO 31 712 312, motorové vozidlá kúpil od uvedenej firmy za 94.669,40 €. Realizáciu tejto zákazky zdokumentoval takým spôsobom, že o tom spísal zápisnicu zo zasadnutia komisie a z tejto zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 17.02.2020, podpísaná členmi výberovej komisie, a to JUDr. B. C., ako predseda, D. E. F., ako člen a D. G. H., ako člen, kde výberová komisia konštatovala na svojom zasadnutí dňa 15.02.2020, že na základe predložených cenových ponúk rozhodla tak, že vybrala na dodanie 5 kusov, 7 miestnych osobných motorových vozidiel pre Resociu, n.o., firmu Tempus-car, s.r.o., Rastislavova 110, z dôvodu, že táto ponúkla najlacnejšiu cenovú ponuku a je značkovým predajcom a servisom kupovaných značiek a jej vozidlá splnili všetky požadované kritéria, pričom sú pre ich organizáciu najhospodárnejšie v pomere cena/úžitková hodnota. V zápisnici je tiež uvedené, že komisia vychádzala z dvoch ponúk, a to ponuky od firmy Tempus - car, s.r.o., Rastislavova 110, Košice, IČO 31 712 312 a z ponuky od Autocentrum s.r.o., Gemerská 563, Brzotín, IČO 52 889 084. V prípade Tempus - car, s.r.o. bola cenová ponuka zo dňa 10.02.2020 a v prípade firmy Autocentrum s.r.o., Brzotín bola cenová ponuka zo dňa 13.02.2020. V prípade firmy Tempus - car, s.r.o. všetky vozidlá spĺňajú kritéria v plnom rozsahu, ide o I. J., 3 vozidlá sú k dodaniu ihneď, 2 vozidlá dodané v termíne august 2020 a celková hodnota nepresiahne 100.000 €. V prípade firmy Autocentrum s.r.o., vozidlá spĺňajú kritérium ceny, ale nie sú dodané náhradné pneu na diskoch a nie je predĺžená záruky a dodacia lehota je november/december 2020, pričom aj po zľave by celkové hodnota prekročila 100 000 €. Z predložených dokladov - cenových ponúk mal súd za preukázané, že na cenových ponukách pre I. J. 85Kw/115 k, Renault Grand Scenic, Dacia Lodgy 75Kw/95 k, I. J. 70Kw/95 je dátum 10.02.2020 a pečiatka uvedenej spoločnosti. Na týchto ponukách sú uvedené ceny s DPH v základnej verzii a aj ceny, ktoré sú vrátane doplnkovej výbavy. Pokiaľ ide o cenové ponuky z iných firiem, bola predložená cenová ponuka Autocentrum, Brzotín, kde je aj pečiatka tejto s.r.o. bez uvedenia dátumu a z cenovej ponuky Auto Gabriel s.r.o. vyplýva, že je zo dňa 02.03.2020 a nie je tu pečiatka tejto spoločnosti. Taktiež cenová ponuky Swam Servis, s.r.o. je uvedená iba s dátumom 03.03.2020, bez pečiatky tejto spoločnosti s doloženou vizitkou D. K. L.. Súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil, že z takto predložených cenových ponúk nie je možné zistiť, akým spôsobom boli zaobstarané a následne, ako boli zisťované informácie ohľadne ďalších skutočností potrebných pre kúpu vozidiel od týchto spoločností, resp. či im bol daný dostatočný časový priestor na vypracovanie cenovej ponuky, ktorá by bola zodpovedajúcou pre tie kritéria, ktoré kupujúci stanovil. Iné doklady zo strany žalovaného súdu neboli predložené. Z tých dokladov, ktoré súdu žalovaný predložil, však nie je preukázané, kedy začal s vyhľadávaním vhodných firiem na kúpu predmetných vozidiel, aký spôsob bol použitý, prečo boli vybraté iba predmetné 4 firmy ako vhodní predajcovia, akým spôsobom boli následne tieto 4 firmy oslovené, aký časový priestor im bol daný na to, aby vypracovali také cenové ponuky, ktoré by spĺňali kritéria pre kupujúceho a ako odpovedali žalovanému na to, keď ním boli oslovené, aby mu takéto cenové ponuky dali. Svedok D. H., ktorý celý priebeh realizácie predmetnej zákazky uskutočňoval, tvrdil iba to, že to robil
osobne a oslovoval jednotlivé firmy osobne nie písomnou formou. Z jeho výpovede bolo preukázané, že predmetné firmy oslovil a tie mu dali cenové ponuky a na základe týchto potom vyhodnotil, ktorá z nich je pre žalovaného najvýhodnejšia, o čom svedčí samotná zápisnica o vyhodnotení jednotlivých ponúk zo dňa 17.02.2020. Tu súd poukázal na tú skutočnosť, že dátumovo sú cenové ponuky zo strany spoločnosti Swam Servis, s.r.o., Košice-Barca a zo spoločnosti Auto H. G., C. s dátumom po 17.02.2020, a to v prípade Swam Servis s.r.o. zo dňa 03.03.2020 a z firmy Auto Gabriel s.r.o. zo dňa 02.03.2020. Nie je však zdokladované, prečo uvedené cenové ponuky boli podané až po termíne 17.02.2020, kedy komisia vyhodnocovala predmetné cenové ponuky, ktoré jej boli dané v lehote, a to zo strany Tempus - car s.r.o., ktorá ponuka je zo dňa 10.02.2020 a Autocentrum s.r.o., Brzotín, ktorá ponuka je zo dňa 13.02.2020. Ustanovenie § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní pritom jednoznačne vymedzuje, že verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Súd poukázal na to, že predmetné ustanovenie § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je kogentnou právnou normou, teda takým ustanovením zákona, ktorého použitie na právne vzťahy, ktoré sú touto normou upravované, nemožno platne vylúčiť ani obmedziť prejavom odchylnej vôle subjektov právneho úkonu. Subjekt právneho vzťahu sa od tohto pravidla nemôže odchýliť a pokiaľ sa odchýli, musí počítať s príslušnými sankciami, ktoré právny predpis spája s takýmto protiprávnym úkonom. V tomto prípade sa v samotnej zmluve žalovaný zaviazal dodržiavať všetky zákonné predpisy uvedené v Článku VIII. predmetnej zmluvy, medzi ktoré patrí aj zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, a teda aj jeho ustanovenie § 117 ods. 1. Bolo preukázané v tomto konaní, že žalovaný nezdokumentoval celý priebeh realizácie predmetnej zákazky o kúpe 5 kusov, 7 miestnych motorových vozidiel tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. 6.2 Žalovaný nezdokumentoval žiadnym spôsobom ani to, že spoločnosť, ktorú vybral ako predajcu v čase predaja týchto motorových vozidiel, spĺňala podmienky uvedené v § 32 ods. 1 písm. e ) a písm. f) zákona o verejnom obstarávaní, teda že nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že žalobca mal povinnosť preveriť si, či v čase realizácie zákazky uvedená spoločnosť bola alebo nebola, mala alebo nemala uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a ak by to zisťoval, zistil by, že takýto zákaz uvedená firma nemala, nakoľko bola v danom období zapísaná v zozname hospodárskych subjektov s reg, č. 20107/05-PO-E 4901 s platnosťou zápisu od dňa 11.05.2017 do 11.05.2020 a zároveň nebola táto firma zapísaná v registri osôb so zákonom. Súd ustálil, že bez ohľadu na to, či by žalobca skúmal, alebo neskúmal, či uvedená firma spĺňala v čase realizácie zákazky všetky podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v zmysle citovaného § 32 ods. 1 pís. e) a f), je nesporné, že táto skutočnosť žalovaným nebola žiadnym spôsobom zdokumentovaná, a teda nepreskúmateľná. Porušenie povinnosti, teda že žalovaný nezdokumentoval túto okolnosť, neospravedlňuje ani to, že uvedená firma v čase realizácie zákazky takýto zákaz nemala. Z takto preukázaného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že takýmto konaním žalovaného, teda nezdokumentovaním celého priebehu realizácie predmetnej zákazky, žalovaný porušil ust. § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a tým porušil aj ustanovenia zmluvy, a to Článok IV. bod 1, Článok VIII. bod 1 písmeno k) a Článok VI. bod 1. Za toto porušenie povinnosti, ktorá vyplývala žalovanému zo zmluvy mu v zmysle Článku VII. bod 1 písmeno a) a bod 2, vznikla povinnosť vrátiť alikvotnú časť poskytnutého finančného príspevku, ktorý bol žalovaným použitý v rozpore s predmetnou zmluvou. V konaní nebolo sporné, že táto alikvotná časť poskytnutého príspevku predstavuje sumu 94. 669,40 €, teda sumu za ktorú bola predmetná zákazka zrealizovaná, teda za ktorú boli predmetné vozidlá od spoločnosti Tempus-car s.r.o. Košice kúpené. Súd vzhľadom na takto preukázaný skutkový stav zaviazal žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy, a to spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy až do zaplatenia.
7. Úroky z omeškania boli priznané žalobcovi vo výške 9% ročne z dlžnej sumy tak, ako o to žiadal žalobca, odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby (10.03.2022) až do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 nar. vlády č. 21/2013 Z.z.. V správe bolo konštatované porušenie zmluvných a zákonných povinností žalovaného a následne bol výzvou zo dňa 16.11.2021 žalovaný vyzvaný na úhradu do 15 dní, čo neurobil doposiaľ. V konaní si žalobca uplatnil úroky z omeškania až odo dňa po doručení žaloby žalovanému, čo je 11.03.2022 a od uvedeného dátumu boli
žalobcovi priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy, aj keď do omeškania sa žalovaný dostal už po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 16.11.2021.
8.1 K obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že podľa článku XXIV. metodického usmernenia 14/2019, neupravuje zákon žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a pri zadávaní takýchto zákaziek sa väčšinou verejní obstarávatelia riadia internými smernicami, alebo riadiacimi aktami, ak ich majú vypracované a navyše podľa článku 19 Metodického usmernenia 14/2019 sa verejnému obstarávateľovi ukladá povinnosť, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne a je povinný postupovať tak, aby dochádzalo k účelnému a hospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, čo však neznamená vynucovanie hľadania výlučne najnižšej ceny, ale snahu o to, aby sa za vynaložené náklady dosiahol prinajmenšom primeraný a čo najlepší výsledok súd uviedol, že nebolo sporné, že žalovaný postupoval pri zabezpečení predmetu zákazky 83.333,33 € bez DPH podľa metodického usmernenia ÚVO, teda tak, že podľa § 8 zákona - finančné limity pravidlá a postupy, ktoré sú platné odo dňa 01.01.2020 písm. b) časť tretia, bol povinný postupovať podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní, teda v zmysle § 117 ods. 1 bol povinný okrem iného aj zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Skutočnosť, že v pravidlách a postupoch zadávania podlimitných civilných zákaziek a civilných zákaziek s nízkou hodnotou podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré sú platné od 01.01.2020, je v časti C s názvom zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou § 117 zákona, a to v článku XXIV. je uvedené, že zákon neupravuje žiadny formálny postup, ktorý by mal verejný obstarávateľ aplikovať pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a má postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, žalovaného nezbavuje povinností postupovať v zmysle § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, čiže zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. 8.2 K námietke žalovaného, že nemal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť formulovaný obsah zmluvy, a okrem iného poukázal na bod 14, v ktorom je uvedené, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil a na ťarchu toho, kto do zmluvného ustanovenia takéto zmluvné ustanovenie importoval, ktorú formuláciu považoval za nesprávnu súd poukázal na § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zmluvným stranám použiť aj zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. Teda, ak žalobca použil formulár pre uzavretie predmetnej zmluvy, ktorý používa bežne vo svojom obchodnom styku, nespôsobuje to neplatnosť tejto zmluvy, resp. niektorého jej ustanovenia. V zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné prejav vôle vykladať vždy podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane ktorej je prejav vôle určený známy, alebo jej musel byť známy. Pokiaľ teda žalovaný tvrdí, že formulácia zmluvy v tej časti, v ktorej je za akékoľvek porušenie zákona ukladaná žalovanému povinnosť vrátiť finančné prostriedky, čo považuje za ustanovenie zmluvy v rozpore s obchodným stykom, súd poukázal na to, že práve dodržiavanie zákonov je podstatou každého obchodného styku a to, že si žalobca za porušenie zákona v zmluve vyhradil právo na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov je podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky bez toho, aby ich musel žalobcovi splácať, teda nešlo o úver, ako je to napríklad v prípade spotrebiteľských zmlúv, ale predmetná zmluva je zmluvou v zmysle Obchodného zákonníka, teda aj právne vzťahy, ktoré na jej základe vznikajú sa musia hodnotiť prísnejšie. Poskytnutie uvedených finančných prostriedkov zo strany žalobcu pre žalovaného na predmetnú zákazku a tomu korešpondujúca povinnosť žalovaného zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, resp. postup pri realizácii predmetnej zákazky, sa súdu nejaví ako povinnosť nespravodlivá. Povinnosť žalovaného zdokumentovať celý priebeh realizácie zákazky, nemohla byť vzhľadom na sumu poskytnutých finančných prostriedkov nespravodlivosťou žiadnou záťažou, ktorú by nemohol za normálnych okolností dodržať. Pokiaľ sa v správe zo dňa 03.08.2020, ktorá je správou z finančnej kontroly vykonanej žalobcom u žalovaného dňa 27.04.2021 uvádza, že boli zistené porušenia povinností, ktoré vyplývali žalovanému z predmetnej zmluvy, a ktoré boli porušením zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne § 117 a 32 ods. 1 písm. a) a f), a na základe čoho bol následne žalovaný vyzvaný na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výše 94.669,40 € v zmysle Článku VII. zmluvy, súd mal za to, že ide o oprávnený nárok žalovaného.
9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
10.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 10.2 Žalovaný namietal, že nárok bol založený na porušení právnych povinností zo strany žalovaného, a to porušení ust. § 117 ods. 1 a ods. 5 zák. č. 343/2005 Z.z. (správne zákon č. 343/2015 Z.z. – poznámka odvolacieho súdu) a na porušení povinnosti vyplývajúcej žalovanému z článku IV. zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2020 č. 20/OVOSOD/2020. 10.3 Čo sa týka porušenia ust. § 117 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z.z. žalovaný uviedol, že súd poukázal na § 117 ods. 1 s tým, že sa jedná o kogentnú normu, od ktorej sa nemožno odchýliť. Žalovaný záver súdu o porušení citovaného ustanovenia absenciou určitého konania, ktoré bol povinný konať, označuje za arbitrárny. Zákon o verejnom obstarávaní ani metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie mu neurčujú vykonanie formálnych krokov na nákup tovaru. Naopak, obe metodické usmernenia uvádzajú, že od obstarávateľa sa nevyžaduje žiaden formálny postup. Ak nie je zákonnou povinnosťou žalovaného správať sa určitým spôsobom/určité úkony vykonať, tak nemôže byť porušením povinnosti nezdokumentovanie týchto úkonov. Podľa platného znenia zákona a limitov zákaziek určených metodickým usmernením ÚVO spolu s podrobnosťami o realizácii procesu obstarávania pre ten ktorý typ nákupu tovarov, žalovaný mohol pristúpiť i k priamemu nákupu u ktoréhokoľvek predajcu. Ak preskúmaval ceny rôznych predajcov a prípadné dodatočné benefity u predajcov, tak toto konal nie v snahe imitovať postupy obstarávania, ktoré sú povinné pri zákazke s hodnotou nad 100.000 € (čo žalovaná vec nie je), ale preto, lebo podľa zákona o verejnom obstarávaní, rovnako tak podľa zákona o rozpočtových pravidlách, sa správal hospodárne. Požiadavky súdu kladené na žalovaného, ako sa mal správať pri prieskume trhu a podobne, ktoré sú kladené na obstarávateľa pri zákazkách na tovary s hodnotami nad 100.000 €, sa nevzťahujú na žalovaného a prejednávaný prípad. Súd vymenoval dôkazné prostriedky v bodoch 6. až 17. rozsudku, avšak dôkazy vykonané a svedčiace v prospech žalovaného, sa v skutkových zisteniach súdu nijako neodrazili. Žalovaný poukázal na bod 10. rozsudku, v ktorom súd citoval žalovaným predložený listinný dôkazný prostriedok, a to vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 25.06.2021, pričom z daného dôkazu vyplýva, že skutočne nebol povinný dodržať žiaden formálny postup, že nemusel ani vyzývať dodávateľov na predloženie ponúk, nemá ani uloženú povinnosť osloviť konkrétny počet dodávateľov. To, čo musí subjekt podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní dodržať, je princíp nediskriminácie a princíp hospodárnosti. Súd sa s týmto dôkazom nijako nevysporiadal. Zároveň pri hodnotení dôkazného prostriedku metodického usmernenia ÚVO č. 14 z roku 2019 o postupoch zadávania podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou (bod 13. rozsudku), súd nezobral do úvahy dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že nebol povinný dodržiavať žiadny formalizovaný postup. Toto metodické usmernenie svojim obsahom preukazuje tie isté skutočnosti, ako aj písomné vyjadrenie ÚVO, na ktoré žalovaný poukázal vyššie. Toto metodické usmernenie pre typ nákupu, ktorý realizoval žalovaný, aplikuje ust. § 117 zák. č. 343/2015 Z.z. spôsobom, ktorý následne žalovaný v odvolaní citoval, a to konkrétne článok XIX., článok XX., článok XXI., článok XXII. a článok XXIV. Súd v bode 13 rozsudku rozsiahlo citoval z predmetného usmernenia navyše aj tie pasáže, ktoré nemajú žiaden vzťah k predmetu žaloby, avšak nijako toto usmernenie nezobral do úvahy pri formulovaní svojho právneho názoru o porušení povinnosti uloženej žalovanému v ust. § 117 ods. 1 zák. 343/2015 Z.z.. Čo sa týka listinného dôkazu predloženého žalovaným, a to metodické usmernenie ÚVO č. 15 z roku 2019 (platné v čase nákupu žalovaným), vymedzujúce finančné limity pre obstarávateľa podľa ust. § 8 zák. č. 343/2015 Z.z., teda osoby, ktorá nie je ani obstarávateľom ani verejným obstarávateľom súd ako dôkaz vôbec nevykonal, v odôvodnení rozsudku sa nenachádza, a to napriek tomu, že je dôkazom o správnosti tvrdení žalovaného, že nebol povinný dodržiavať formalizovaný postup vzhľadom na finančný limit zákazky. Súd taktiež neprihliadol na výpoveď svedka – zamestnanca žalovaného D. H., z ktorého vyplynul dôkaz o tom, že nedošlo k diskriminácii žiadneho dodávateľa a zároveň i to, že vybraný bol ten dodávateľ, ktorý poskytol pre žalovaného najlepšie podmienky nákupu pri zohľadnení pomeru ceny, kvality a termínu dodania. Súd tiež nesprávne vyhodnotil listinný dôkazný prostriedok odpoveď ÚVO zo dňa 30.03.2022, ktorým žalovaný účinne poprel tvrdenie žalobcu, že porušil ust. § 117 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a uzatvoril zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňal podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, konanom od 06.02.2020 do 17.02.2020. Žalovaný jednoznačne súdu preukázal, že v čase realizácie nákupu dodávateľ skutočne spĺňal podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Táto skutočnosť vyplynula i zo svedeckej výpovede D. H., pretože to bol práve tento zamestnanec, ktorý v čase nákupu spôsobilosť dodávateľa na dodanie tovaru podľa zákona o verejnom obstarávaní preveroval. Žalovaný tak neporušil ust. § 117 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Za arbitrárny považuje žalovaný aj právny názor súdu, vyslovený v bode 47. odôvodnenia rozhodnutia, že nezdokumentoval celý priebeh verejného obstarávania. Žalovaný tvrdí, že
spravodlivo možno očakávať iba splnenie povinnosti uloženej zákonom, a to s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Na ťarchu žalovaného v konaní nemôže byť tá skutočnosť, že súdu sa javí plnenie povinnosti za spravodlivé napriek tomu, že nie je explicitne v právnej norme vyjadrené. K tomuto bodu žalovaný súhrne uviedol, že s ohľadom na predložené dôkazy – metodické usmernenia ÚVO, písomné vyjadrenie ÚVO, výpoveď svedka D. H. a odpoveď ÚVO, písomné vyjadrenie ÚVO, výpoveď svedka D. H. a odpoveď ÚVO zo dňa 25.06.2021 súd nemohol dospieť ku skutkovému zisteniu, že žalovaný porušil povinnosť formálnych náležitostí dokumentovania procesu verejného obstarávania, pretože žalovaný nemá žiadnou zákonnou ani podzákonnou normou uloženú povinnosť uplatniť akýkoľvek formálny postup pri nákupe tovaru. Zisťovanie dodávateľov a podmienok predaja nerealizoval žalovaný ako postup verejného obstarávania, ale ako postup, ktorým ad eventum preukáže v budúcnosti, že nákup realizoval premyslene a starostlivo s ohľadom na dodržanie princípu hospodárnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Neprítomnosť zákonnej povinnosti uplatňovať predpísaný formalizovaný postup teda znamená, že o takomto postupe žalovaný nebol povinný vyhotovovať žiadny zápis. Inak povedané, ak nie je zákon predpísaná forma úkonu, nemôže byť absencia písomného záznamu porušením zákona. Žalovaný preukázal, že žiadny hospodársky subjekt pri nákupe tovaru nediskriminoval a nákup bol vykonaný hospodárne, t.j. v súlade s ustanoveniami tak zákona o verejnom obstarávaní, ako aj zákona o rozpočtových pravidlách. Žalovaný sa svojim konaním nedopustil porušenia ust. § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. 10.4 Čo sa týka porušenia ust. § 117 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uvádza, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu, či a ako nehospodárne sa mal žalovaný správať. Ani samotná správa o vykonanej kontrole neobsahovala zistenie o nehospodárnom použití finančných prostriedkov aj napriek tomu, že cieľom finančnej kontroly žalobcu bolo preverenie hospodárnosti. V záveroch kontroly úplne absentuje akákoľvek zmienka o tom, či boli použité prostriedky vynaložené hospodárne, účelne a efektívne, nie je ani zrejmé, či kontrolná skupina vykonala kontrolu použitia finančných prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to napriek tomu, že okrem iného tento zákon cituje ako použitú legislatívu. 10.5 Žalovaný popiera tvrdenia o svojom nehospodárnom konaní poukazom na listiny, ktoré dokumentujú jeho správanie pred samotným nákupom. Z listín vyplýva, že vykonal prieskum trhu, získal od dodávateľov tovaru/osobných automobilov, prehľady o cenách, parametroch vozidiel a možných dodacích lehotách. Tieto si pre seba vyhodnotil a až tak sa rozhodol pre nákup, ktorý bol najviac účelný, efektívny a hospodárny. Súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako prihliadol na tieto listinné dôkazy a z nich plynúci dôkaz, že žalovaný realizoval nákup premyslene a hospodárne. Konštatovanie súdu, že žalovaný sa správal nehospodárne z dôvodu, lebo nezdokumentoval proces verejného obstarávania je arbitrárne. K nedodržaniu princípu hospodárnosti pri nákupe tovaru žalovaný uviedol, že celý proces verejného obstarávania je upravený zákonom o verejnom obstarávaní, nie preto, aby existovala formálna procedúra pre procedúru samotnú, ale aby bolo zabezpečené hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. Za arbitrárny potom žalovaný označuje rozsudok súdu a jeho odôvodnenie (teda proces uvažovania, akým súd k rozhodnutiu dospel), keď súd primárne sleduje formálnu procedúru (aj to vyžadovaním plnenia nad rámec zákona) a nie skutočný zmysel zákon, ktorým je správať sa k verejným prostriedkom hospodárne. Účelom princípu hospodárnosti a efektívnosti je zabezpečiť dosiahnutie výberu takého uchádzača, ktorý za vynaložené prostriedky poskytne najlepšie plnenie. 10.6 Čo sa týka porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému z čl. IV. zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2020 pod č. 20/OVOSOD/2020 žalovaný uviedol, že posúdenie zmluvných podmienok v odôvodnení rozsudku ako súladných s poctivým obchodným stykom nie je správne. Žalobca je správcom rozpočtovej kapitoly, z ktorej uhrádza odbornú starostlivosť o závislé osoby neštátnym subjektom preto, lebo sám túto starostlivosť občanom nedokáže zabezpečiť, nakoľko nemá zriadené svoje vlastné špecializované zariadenia. Poskytnutie finančných prostriedkov preto nie je nejakou láskavosťou štátu, ale plnenie za činnosť, ktorú je štát povinný v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. zabezpečovať. Nie je ani dotáciou, ktorá nie je nárokovateľná. Povinnosť uzatvoriť zmluvu s akreditovaným subjektom ukladá ústrediu práce (žalobcovi) ustanovenie § 73 ods. 1 písm. v/ bod 2 zákona č. 305/2005 Z.z.. Náležitosti zmluvy sú uvedené v ust. § 89b a dôvody vrátenia pomernej časti príspevku sú v zákone vymedzené v ust. § 59b ods. 6. Ak teda žalobca ako poskytovateľ príspevku do zmluvy inkorporoval ustanovenie o povinnosti vracať alikvotnú časť príspevku za akékoľvek porušenie akéhokoľvek zákona bez ohľadu na závažnom porušenia, urobil tak autonómne, bez zákonom uloženej povinnosti. Je objektívne zrejmé, že predmet záväzku tohto konkrétneho zmluvného ustanovenia nie je dostatočne určitý. Žalovaný tvrdil a naďalej tvrdí, že zmluvné ustanovenie čl. VII. bod 1 písm. a/ a čl. VIII. bod 1 je neurčitým právnym úkonom, a preto je podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka
postihnuté absolútnou neplatnosťou. Súd sa s namietanou neurčitosťou zmluvného ustanovenia v odôvodnení rozsudku nijako nezaoberal. Žalovaný poznamenal, že celú zmluvu, všetky zmluvné ustanovenia formuloval žalobca, preto aj výklad týchto zmluvných ustanovení nemôže byť na ťarchu žalovaného. Od roku 2005, kedy vstúpil do platnosti zákon č. 305/2005 Z.z. a žalobca uzatvára zmluvy o financovaní s neštátnymi subjektmi, vždy bol obsah zmluvy unifikovaný, typový a jednostranne predložený žalobcom. Neštátne subjekty, rovnako tak žalovaný majú minimálnu, resp. vôbec žiadnu možnosť modifikovať zmluvné podmienky. Obsah zmluvy podľa vedomosti žalovaného doposiaľ nebol preverený žiadnou autoritou, orgánom verejnej moci ani súdom. Preto posúdenie zákonnosti zmluvných podmienok v tomto súdnom konaní je precedensom. Žalovaný tieto skutočnosti súdu predniesol a očakával, že súd im bude venovať adekvátnu pozornosť. Súd svoje závery o formulácii zmluvy uviedol v bode 47. odôvodnenia, avšak nedal odpoveď na žalovaným nastolené tvrdenia. Zmluvné podmienky v čl. VII. bod 1 písm. a/ a v čl. VIII. bod 1 nestanovuje žiadne hranice, čo sa považuje za nepatrné porušenie zákona, a čo za menej závažné, a čo za závažné porušenie zákona. Takto formulované zmluvné ustanovenie dostáva poberateľa príspevku do stavu právnej neistoty, nakoľko i pri zachovaní obrovskej miery odbornej starostlivosti a poctivého výkonu svojej činnosti môže dôjsť a aj dochádza k rôznym menej závažným porušeniam právnych predpisov. Výklad toho, čo je konaním porušujúcim zmluvné ustanovenie zakladajúce vrátenie finančnej čiastky je tak ponechaná na vôľu, kritériá a predstavy žalobcu. Súd sa uspokojil s takýmto posúdením zmluvných ustanovení s následkom nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnych skutkových zistení. Žalovaný napadol rozsudok odvolaním kvôli jeho nezákonnosti pri posúdení kritéria zákonnosti zmluvných ustanovení zo strany súdu. Žalovaný nezákonnosť vidí v tom, že súd nesprávne posúdil nedodržanie zásady poctivého obchodného styku zo strany žalobcu podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka a zmluvu nevykladal v súlade s ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ako aj absolútnej neplatnosti úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. 10.7 Následne žalovaný namietal aj výrok o trovách konania. Poukázal na to, že žalobca nebol zastúpený advokátom ale zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, ktorý sa pojednávania súdu nezúčastnil, všetky úkony, ktoré vykonal, produkoval v rámci pracovného času, preto žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli. Nie je preto ani zákonné žalobcovi trovy konania súdom priznať. 10.8 Žalovaný uviedol, že požiadal súd o sprístupnenie zvukového záznamu z pojednávania v elektronickom spise, súd jeho žiadosti nevyhovel, nemal tak možnosť uviesť na odôvodnenie svojho rozhodnutia ďalšie argumenty, ktoré zápisnica o pojednávaní neobsahuje. Súd nereagoval na žiadosť žalovaného o klarifikáciu predvolania na pojednávanie na deň 17.03.2023, ktoré bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 23.02.2023, teda potom, ako bol vyhlásený rozsudok.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd poukázal na skutočnosť, že ust. § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je kogentnou právnou normou, teda takým ustanovením zákona, ktorého požitie na právne vzťahy, ktoré sú touto normou upravované, nemôže platne vylúčiť ani obmedziť prejavom odchýlnej vôle subjektom právneho úkonu. V tomto prípade sa žalovaný zaviazal dodržiavať všetky zákonné predpisy uvedené v čl. VIII. predmetnej zmluvy, medzi ktoré patrí aj zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, a teda aj ust. § 117 ods. 1. Súd mal za preukázané, že žalovaný nezdokumentoval celý priebeh realizácie predmetnej zákazky o kúpe 5 ks 7-miestnych motorových vozidiel tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Žalovaný nezdokumentoval žiadnym spôsobom ani to, že spoločnosť, ktorú vybral ako predajcu, v čase predaja týchto motorových vozidiel spĺňala podmienky uvedené v § 32 ods. 1 písm. e/, f/ zákona o verejnom obstarávaní, teda, že nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. V nadväznosti na to súd ustálil, že žalovaný porušil ustanovenie § 117 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, a tým porušil aj predmetné ustanovenie zmluvy, a to čl. IV. bod 1, čl. VIII. bod 1 písm. k/ a čl. VI. bod 1. Za toto porušenie povinnosti, ktorá vyplývala žalovanému zo zmluvy, vznikla povinnosť vrátiť alikvotnú časť poskytnutého príspevku, ktorý bol použitý v rozpore so zmluvou. Žalobca sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
12. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.
13. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný v odvolacej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení, zotrval preto na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu.
14. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 31.05.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.09.2023 o 9.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.09.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
18. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
23. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval svoje argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, o dôvodnosti podanej žaloby z dôvodu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného vyplývajúcej z ust. § 117 ods. 1,5 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a čl. IV zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.
25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
28. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo tvrdenie, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie otázky súdom, či žalovaný v priebehu zaobstarávania 5 kusov motorových vozidiel, na ktoré mu boli poskytnuté finančné prostriedky od žalobcu bol povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní (zák. č. 343/2015 Z.z.).
29. Nebolo spornou skutočnosťou, že strany sporu dňa 06.02.2020 uzavreli zmluvu č. 20/OVOSOD/2020 o poskytnutí príspevku na vykonávanie pobytových opatrení v centre pre deti a rodiny, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného príspevku na vykonávanie resocializačného programu podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Podľa čl. III zmluvy poskytovateľ poskytol prijímateľovi jednorazový finančný príspevok na rok 2020, v celkovej výške 1.095.000 €, a to formou bežného transferu v sume 995.000 € a v sume kapitálového transferu v sume 100.000 €. Suma 100.000 € bola poskytnutá na účel kúpy na 7 - miestnych osobných motorových vozidiel, v počte 5 kusov, pre jednotlivé pracoviská ReSocie, n.o.. V čl. VIII bod 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal dodržiavať platné právne predpisy SR, medzi ktorými pod bodom k/ bol uvedený aj zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní.
30. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom k 26.03.2020 (ďalej len zák. č. 343/2015 Z.z. alebo zák. o verejnom obstarávaní), ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, viac ako 50% finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná postupovať podľa § 117, ak ide o 1. zákazku na dodanie tovaru okrem potravín, zákazku na poskytnutie služby alebo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa písm. b) prvého až tretieho bodu a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 eur, 2. zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny a ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 eur.
31. Podľa ust. § 117 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z.z., verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.
32. Podľa ust. § 117 ods. 5 zák. č. 343/2015 Z.z., ak nejde o postup podľa odseku 4, verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f) alebo ak u neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f). Ustanovenie § 11 tým nie je dotknuté.
33. Podľa ust. § 32 ods. 1 písm. e/, f/ zák. č. 343/2015 Z.z., verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: e/ je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, f/ nemá uložený zákaz účasti vo verejnom
obstarávaní potvrdený konečným rozhodnutím v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu,
34. Ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti podľa odseku 1 písm. e/ doloženým dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, ktorý zodpovedá predmetu zákazky, písm. f/ doloženým čestným vyhlásením (§ 32 ods. 2 písm. e/, f/ cit. zákona).
35. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a pri predpokladanej hodnote zákazky 83.333,30 € bez DPH, žalovaný bol povinný postupovať pri zabezpečení predmetu zákazky postupom podľa ust. § 117 zák. č. 343/2015 Z.z., nakoľko mu verejný obstarávateľ ako osobe, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom (§ 7 a § 9 cit. zákona) poskytol viac ako 50% finančných prostriedkov na dodanie tovaru, pričom išlo o zákazku na dodanie tovaru, ktorej predpokladaná hodnota bola nižšia ako 100.000 € a súčasne vyššia ako 5.000 €.
36. Súd po preskúmaní dokladov predložených žalovaným dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť a nezdokumentoval celý priebeh realizácie predmetnej zákazky tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie, ktorá povinnosť mu vyplývala z ust. § 117 ods. 1 cit. zákona.
37. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom súdneho spisu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z cenových ponúk, ktoré sú obsahom súdneho spisu, nebolo možné zistiť, akým spôsobom boli zaobstarané, ako boli zisťované informácie ohľadne ďalších skutočností potrebných pre kúpu vozidiel od uvedených spoločností, či bol týmto spoločnostiam daný dostatočný priestor na vypracovanie cenovej ponuky, ktorá by bola zodpovedajúcou pre tie kritériá, ktoré kupujúci stanovil. Z predložených listín zároveň nebolo zistiteľné, kedy žalovaný začal s vyhľadávaním vhodných firiem na kúpu motorových vozidiel, aký spôsob bol použitý, prečo boli vybraté iba predmetné štyri firmy ako vhodní predajcovia, akým spôsobom boli následne oslovené, aký časový priestor im bol daný na to, aby vypracovali také cenové ponuky, ktoré by spĺňali kritériá pre kupujúceho a ako odpovedali žalovanému na to, keď ním boli oslovené, aby mu dali takéto cenové ponuky.
38. Aj keď svedok Ing. Gál uviedol, že všetky úkony robil osobne a to, že úkony nie sú doložené listinne neznamená, že to neurobil, odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc z ust. § 117 ods. 1 bol žalovaný povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd neprihliadol na výpoveď svedka D. H., ak súd jeho výpoveď vyhodnotil nie podľa predstáv žalovaného.
39. Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že nemal zákonnú povinnosť správať sa určitým spôsobom a zdokumentovať tieto úkony. Aj keď pre tento spôsob obstarávania nie je daný formálny postup, ako tvrdil žalovaný, bolo jeho povinnosťou jeho priebeh zdokumentovať zákonným spôsobom.
40. Nenáležitá je odvolacia námietka žalovaného, že mohol pristúpiť i k priamemu nákupu u ktoréhokoľvek predajcu, nakoľko vychádzajúc z ustanovení zmluvy sa zaviazal dodržiavať právne predpisy špecifikované v čl. VIII. zmluvy, medzi ktoré patrí aj zák. o verejnom obstarávaní, a tento zákon upravuje postupy pri obstarávaní tovarov z verejných finančných prostriedkov v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky.
41. K odvolacej námietke žalovaného, že súd nevyhodnotil dôkaz – vyjadrenie ÚVO zo dňa 25.06.2021, ktorý svedčil v prospech žalovaného a neodrazilo sa to v skutkových zisteniach súdu a z ktorého vyplynulo, že pri zákazkách s nízkou hodnotou sporu zákon o verejnom obstarávaní neupravuje žiadny formálny postup odvolací súd poznamenáva, že uvedené tvrdenie je vytrhnuté z kontextu konkrétneho vyjadrenia, nakoľko citovaná časť vyjadrenia nasledovala po tom, čo ÚVO citoval ust. § 117 zák. o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je verejný obstarávateľ povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania, tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie (odsek tri strana 7 predmetného vyjadrenia – poznámka odvolacieho súdu).
42. Nenáležitá je odvolacia námietka žalovaného, že súd nevykonal dôkaz – metodické usmernenie ÚVO č. 15 z r. 2019 vymedzujúce finančné limity pre obstarávateľa podľa § 8 zák. č. 343/2015 Z.z., nakoľko súd prvej inštancie v bode 44 odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný bol povinný pri realizácii zákazky v hodnote 83.333 € bez DPH postupovať podľa všeobecného metodického usmernenia ÚVO, podľa ktorého osoby podľa § 8 zákona – finančné limity, pravidlá a postupy platné od 01.01.2020, písm. b/ časť III. aplikuje pravidlá zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní.
43. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalovaný nemá žiadnou ani podzákonnou normou uloženú povinnosť uplatniť akýkoľvek formálny postup pri nákupe tovaru. Samotný žalovaný si sám odporuje, ak na jednej strane poukazuje za vyjadrenie ÚVO zo dňa 25.06.2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaný nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom v zmysle zák. o verejnom obstarávaní, avšak vzhľadom na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške viac ako 50% na dodanie tovaru verejným obstarávateľom bol povinný postupovať podľa § 117 cit. zákona, na druhej strane uvádza, že zisťovanie dodávateľov a podmienok predaja nerealizoval ako postup verejného obstarávania, ale ako postup, ktorým sa v budúcnosti preukáže, že nákup realizoval premyslene a hospodárne.
44. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný nebol povinný postupovať ako pri verejnom obstarávaní, ale bol povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania (teda postup pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou), tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie, teda aj keď oslovoval predajcov osobne. Priebeh samotného verejného obstarávania totiž oproti zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou ukladá zvýšené nároky na obstarávateľa pri verejnom obstarávaní, čo sa týka vyhlásenia verejného obstarávania, stanovovania podmienok účasti, vyhodnocovania ponúk a podobne.
45. K porušeniu ust. § 117 ods. 5 zák. o verejnom obstarávaní a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že nemožno označovať proces verejného obstarávania ako formálnu procedúru pre procedúru samotnú, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní upravuje postupy pri verejnom obstarávaní ohľadne zákazok, ktoré rozlišuje ako nadlimitné, podlimitné alebo s nízkou hodnotou, v závislosti od jej predpokladanej hodnoty, a preto jeho dodržiavanie (zákona) je povinnosťou každého, kto nakladá s verejnými financiami, či sa už jedná o verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osobu, ktorá nie je ani verejným obstarávateľom (obstarávateľom), avšak zo strany verejného obstarávateľa jej bolo poskytnutých viac ako 50% finančných prostriedkov na dodanie tovaru.
46. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že splnenie podmienok uvedených v § 32 ods. 1 písm. e/, f/ zák. o verejnom obstarávaní nebolo žiadnym spôsobom zdokumentované, a teda je nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu ust. § 117 ods. 5 cit. zákona.
47. K odvolacej námietke žalovaného, že nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z čl. IV zmluvy, predmet záväzku zmluvného ustanovenia, ktoré umožňuje žalobcovi žiadať vrátenie finančných prostriedkov pre porušenie zmluvy nie je dostatočne určitý a k posúdeniu zákonnosti zmluvných podmienok súdom odvolací súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola dvojstranným právnym úkonom, kde zmluvné strany prejavili svoju vôľu, smerujúcu k vzniku práv a povinností obidvoch zmluvných strán, pričom v čl. X. bod 6 zmluvné strany vyhlásili, že sú oprávnené túto zmluvu podpísať, uzavreli ju slobodne a vážne, prečítali si ju a súhlasia s jej obsahom a na znak súhlasu zmluvu vlastnoručne podpisujú.
48. Odvolací súd zastáva názor, že súd dostatočným spôsobom vyhodnotil otázku ne/určitosti zmluvného ustanovenia, ktoré umožňuje žalobcovi žiadať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v prípade porušenia ustanovení zmluvy (čl. VII. zmluvy), nakoľko povinnosti žalovaného vyplývali nielen zo zmluvy ale aj z právnych predpisov špecifikovaných v čl. VIII zmluvy, tieto mu museli/mali byť známe pred podpisom zmluvy a v prípade nesúhlasu s nimi mal žalovaný možnosť nepristúpiť k uzavretiu a podpisu príslušnej zmluvy, čo sa nestalo. Nakoľko finančné prostriedky zo strany žalobcu žalovanému boli poskytnuté ako nenávratné a bezúročné, a podmienkou nakladania s nimi bolo dodržiavanie právnych predpisov tam špecifikovaných, rovnako aj odvolaciemu súd sa nejaví povinnosť vrátiť finančné prostriedky v prípade porušenia právnych predpisov špecifikovaných v zmluve ako povinnosť nespravodlivá a zmluvné ustanovenie neurčité.
49. Právny úkon vyjadrený slovami je síce potrebné vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia ale aj vôle strán, ale táto vôľa musí z obsahu právneho úkonu byť zrejmá a vyplývať z neho a to tak, že obsah právneho úkonu bude dostatočne jasný, zrozumiteľný a najmä určitý. Nemožno totiž obsah právneho úkonu vykladať iba tak, aby predkladal znenie toho, čo tam chceme aby bolo a aby zodpovedal požiadavke sporovej strany. Odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade spornosti platnosti zmluvných ustanovení má vždy prednosť výklad v prospech platnosti, nie neplatnosti daných ustanovení.
50. Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus všeobecných súdov a nimi vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01. apríla 2015)
51. K namietanému výroku o trovách konania odvolací súd poznamenáva, že síce jeho formulácia nie je v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP (súd v tomto štádiu konania rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania, napr. nárok v plnom rozsahu, alebo vyjadrený v percentách), avšak vyplýva z neho, že súd priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. To, či (účelné) trovy konania budú aj následne vyčíslené a v akej výške a potom súdom priznané, t. j. o výške náhrady trov konania, rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
52. K námietke žalovaného, že súd jeho žiadosti o sprístupnenie zvukového záznamu z pojednávania v elektronickom spise nevyhovel, odvolací súd poznamenáva, že z obsahu súdneho spisu čl. 149 vyplýva, že zvukový záznam z pojednávania v elektronickom spise bol právnej zástupkyni žalovaného sprístupnený dňa 09.03.2023, na základe jej žiadosti zo dňa 06.03.2023, čo jej bolo oznámené podaním zo dňa 04.04.2023 (čl. 175).
53. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).