Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cbi/16/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľky: N.. R. Ď., sídlo kancelárie: Predmestská 8537/2B, Žilina, správca úpadcu: IZ plus s.r.o. v konkurze, Matúškova 1982, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 834 041, proti odporcovi v rade 1/ H-K Staving SK, s.r.o., Šoltésovej 1653/20, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 701 951, zastúpený: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, odporcovi v rade 2/ S Slovensko spol. s r.o., Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 35 812 419, zastúpený: JUDr. Pavol Erben, advokát, Nám. SNP č. 22, 811 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 12.10.2011 žiadala navrhovateľka určiť neúčinnosť právneho úkonu úpadcu H- K Staving, s.r.o., ktorým došlo k prevodu vlastníctva a užívania hnuteľných vecí, a to na nákladné vozidlo Š. C., Q.. Č.. J. XXX H. s tým, že tento úkon je voči všetkým veriteľom úpadcu v konkurznom konaní právne neúčinný. Návrh odôvodnila tým, že je aktívna legitimovaná na podanie žaloby podľa §-u 57 ods. 1 . Odporca v rade 2/ je pasívne legitimovaný podľa §-u 62 ods. 1 ako osoba, ktorá s úpadcom dohodla odporovateľný právny úkon o vyslovenie právnej neúčinnosti, ktorého sa domáha. Odporca v rade 2/ nadobudol od úpadcu do vlastníctva časť hnuteľného majetku a následne k tomuto majetku právo užívania a držby v prospech odporcu v rade 1/. Odporca v rade 1/ je osobou spriaznenou s úpadcom. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz Uznesením OS Žilina č. k. -71 zo dňa 04.04.2011, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 12.04.2011. Na základe zisťovania správkyne, bol úpadca vlastníkom hnuteľného majetku s obstarávacou cenou 50.245,28 Eur bez DPH. Do konkurzného konania prihlásili pohľadávky dvanásti veritelia, z čoho sedem prihlásených veriteľov malo ku dňu uskutočnenia predmetného právneho úkonu splatné pohľadávky. Prevedením časti majetku došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Úpadca dňa 13.03.2008 obstaral od spoločnosti IMPA Dolný Kubín s.r.o., nákladné vozidlo ŠKODA OCTAVIA za kúpnu cenu 806.722,63 Sk bez DPH. Za účelom prefinancovania kúpnej ceny uzatvoril úpadca s odporcom v rade 2/ úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý obchodný úver v celkovej výške 960.000,- Sk. Dňa 03.04.2009 bola v obchodnom registri zapísaná obchodná spoločnosť H-K Staving SK, s.r.o., teda odporca v rade 1/. Konateľom tejto spoločnosti je N.. L. V., ktorý bol v rovnakom čase aj konateľom úpadcu IZ plus s.r.o., vtedy pod obchodným menom H-K Staving, s.r.o. Spoločníkmi novovzniknutej spoločnosti sú okrem N.. L. V. tiež N.. Ľ. V., pričom obidvaja majú na imaní spoločnosti podiel 50 %. Úpadca požiadal odporcu v rade 2/ o predčasné splatenie úveru. Zostatok dlžnej sumy bol vyčíslený vo výške 16.825,60 Eur. Následne na základe faktúry č. 20091035 došlo k predaju predmetného nákladného motorového vozidla s celkovou cenou 16.825,60 Eur s DPH. Dňa 09.10.2009 došlo zmluvou o započítaní k započítaniu vzájomných pohľadávok odporcu

v rade 2/ voči úpadcovi s pohľadávkou úpadcu voči odporcovi v rade 2/, obidve pohľadávky boli vo výške 16.825,60 Eur. Dňa 09.10.2009 odporca v rade 2/ ako prenajímateľ uzatvoril Zmluvu o finančnom prenájme s odporcom v rade 1/, ktorej predmetom bolo uvedené motorové vozidlo. Z dokladov, ktoré správkyňa zhromaždila, je zrejmé, že prevodom tohto vozidla došlo k zmenšeniu majetku úpadcu o jeho zostatkovú účtovnú hodnotu vo výške 16.184,- Eur. Prevodom tohto majetku sa znemožnilo úplné aj čiastočné uspokojenie veriteľov. Odporca v rade 2/ dohodol odporovateľný právny úkon s úpadcom a nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu, ktoré bolo identifikované vyššie. Následne na základe zmluvy zriadil právo užívať a neskôr vozidlo odkúpiť pre odporcu v rade 1/. Odporca v rade 1/ je tak osobou, pre ktorú v zmysle §-u 62 ods. 2 bolo na základe odporovateľného práva zriadené ďalšie právo. Okolnosti o odporovateľnosti právneho úkonu mu v čase zriadenia boli známe, nakoľko ide o osobu spriaznenú s úpadcom. Právny úkon bol vykonaný počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania, a teda sa považuje za právny úkon s úmyslom úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Preto správkyňa považuje za splnené podmienky pre aplikáciu ustanovení §-u 57 a nasledujúcich a právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníctva predmetného motorového vozidla z majetku úpadcu do majetku odporcu v rade 2/ a následne do majetku odporcu v rade 1/ je právne neúčinný. Správkyňa tak žiada určiť právnu neúčinnosť tohto úkonu a zároveň uložiť odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu vo výške 16.184,- Eur.

Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že s úpadcom uzatvoril úverovú zmluvu, ktorú bol úpadca povinný splácať v dohodnutých splátkach. Na žiadosť úpadcu došlo k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy. Úpadca bol oprávnený požiadať o predčasné ukončenie zmluvy s ohľadom na Článok III. ods. 2 a 3 Všeobecných úverových podmienok a odporca v rade 2/ nemal dôvod žiadosti nevyhovieť. Na žiadosť úpadcu a so súhlasom odporcu v rade 1/ došlo k predaju predmetu financovania odporcovi v rade 1/, s ktorým odporca v rade 2/ uzavrel zmluvu o finančnom prenájme. Vstupná cena predmetu financovania predstavovala 16.825,60 Eur, teda sumu, ktorá sa rovnala nesplatenej časti úveru navrhovateľa. Je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že prevodom predmetu financovania došlo k zmenšeniu majetku úpadcu o jeho zostatkovú účtovnú hodnotu. Tým, že došlo k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy, došlo zároveň k tomu, že sa úpadca zbavil dlhu, ktorý mal voči odporcovi v rade 2/. Z daňového, ani z účtovného hľadiska nebolo možné dohodnúť inú kúpnu cenu predmetu financovania a vstupnú cenu do leasingu pre odporcu v rade 1/, ako bola nesplatená časť úveru úpadcu. Nesprávne je aj tvrdeniu, že došlo k zmenšeniu majetku o zostatkovú účtovnú hodnotu. Ďalším podstatným argumentom je, že odporca v rade 2/ vo vzťahu k predmetu financovania uzavrel s úpadcom zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. V prípade vyhlásenia konkurzu by tak odporca v rade 2/ mal postavenie zabezpečeného veriteľa a z predaja tohto vozidla by bola prioritne uspokojená jeho pohľadávka. Ostatným veriteľom by nárok na uspokojenie z tohto majetku nevznikol. Nemohlo teda dôjsť k akémukoľvek ukráteniu uspokojenia veriteľov. Skutočnosť, že úpadca a odporca v rade 1/ sú personálne a ekonomicky prepojení, nemal odporca v rade 2/ dôvod skúmať. Rovnako nemal dôvod skúmať, či úpadca má alebo nemá iných veriteľov. Odporcovi v rade 2/ neboli známe pohnútky, ktoré úpadcu viedli k tomu, aby bol úver predčasne ukončený a predmet financovania prevedený na odporcu v rade 2/ s následným financovaním v prospech odporcu v rade 1/. Financovanie formou úveru, resp. formou leasingu vykonával odporca v rade 2/ v rámci bežnej obchodnej činnosti. Nie je preto na mieste tvrdenie správkyne, že došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky, ani tvrdenie, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov, ani tvrdenie, že úmysel úpadcu bol odporcovi v rade 2/ známy, pretože úmysel a pohnútky navrhovateľa neboli odporcovi v rade 2/ známe a financovanie robil v rámci bežnej obchodnej činnosti. Odporca v rade 2/ tak žiada návrh zamietnuť.

Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že odporca v rade 2/ predmetné vozidlo kúpil za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 16.825,60 Eur, pričom zostatková hodnota tohto vozidla uvádzaná správkyňou bola len 16.184,- Eur. Kúpnou zmluvou teda nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu a ani sa jeho dlhy nezvýšili, naopak týmto úkonom došlo k miernemu zvýšeniu hodnoty majetku úpadcu, a to o rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorá bola vyššia, ako skutočná zostatková hodnota. Fakt, že úpadca previedol časť svojho majetku za odplatu, nemôže sama o sebe spôsobiť ukrátenie veriteľov. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške adekvátnej k predmetu kúpy, spôsobila len to, že došlo k zmene formy majetku, nie však k jeho zmenšeniu. Z majetku úpadcu napádaným právnym úkonom nič neušlo, a teda sa nemôže jednať o ukracujúci právny úkon. Úpadca a odporca v rade 2/ pritom nie sú spriaznenými osobami. Navrhovateľka v návrhu nijako nepreukázala splnenie podmienky podľa §-u 60 ods. 1 a síce, že daný právny úkon

bol urobený s úmyslom úpadcu ukrátiť veriteľov, a že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Navrhovateľka je povinná tento úmysel preukázať, čo sa však nestalo. Navrhovateľka ďalej pasívnu legitimáciu odporcu v rade 1/ odvodzuje od ustanovenia §-u 62 ods. 2 , teda voči tomu, pre ktorého na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo. Keďže však podľa názoru odporcu v rade 1/ kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a odporcom v rade 2/ nie je odporovateľným právnym úkonom, nie je tu splnený základný právny predpoklad pre pasívnu legitimáciu odporcu v rade 1/, keďže tento nenadobudol žiadne ďalšie právo na základe práva z odporovateľného právneho úkonu. Na základe uvedeného potom odporca v rade 1/ žiada návrh zamietnuť.

Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením návrhu na začatie konania, faktúry, úverovej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, prihlášok veriteľov a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 17.03.2008 uzatvoril úpadca s odporcom v rade 2/ Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov v celkovej výške 960.000,- Sk za účelom financovania kúpy motorového vozidla Š.W. C.. Splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach vo výške 29.862,- Sk s počtom splátok 36.

Podľa Článku III. bod 3 Všeobecných úverových podmienok, úver spolu so splatným príslušenstvom môže dlžník predčasne splatiť len po predchádzajúcej písomnej dohode s veriteľom.

Listom zo dňa 28.04.2009 úpadca požiadal odporcu v rade 2/ o predčasné ukončenie úverovej zmluvy a o vyčíslenie konečnej sumy, ktorú uhradí.

Faktúrou č. 20091035 splatnou dňa 30.10.2009 fakturoval úpadca odporcovi v rade 2/ motorové vozidlo Š. C. S. sumou 16.825,60 Eur.

Dňa 09.10.2009 uzatvoril úpadca s odporcom v rade 2/ Zmluvu o započítaní vzájomných pohľadávok. Podľa tejto zmluvy mal odporca v rade 2/ voči úpadcovi pohľadávku vo výške 16.825,60 Eur titulom nesplatenej istiny úveru a úpadca má voči odporcovi v rade 2/ v rovnakej výške pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej faktúry. Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok vo výške, v akej sa kryjú.

Dňa 09.10.2009 uzatvoril odporca v rade 1/ s odporcom v rade 2/ Zmluvu o finančnom prenájme. Podľa zmluvy je predmetom finančného leasingu motorové vozidlo Š. C. S., dodávateľom tohto predmetu leasingu je úpadca. Obstarávacia predmetu leasingu je 16.825,65 Eur.

Dňa 17.03.2008 uzatvoril úpadca s odporcom v rade 2/ Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia všetkých záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva je motorové vozidlo Š. C. S..

Z prehľadu priebehu konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. súd zistil, že účinky začatia konkurzného konania nastali ku dňu 13.01.2011. Účinky vyhlásenia konkurzu následne nastali ku dňu 13.04.2011.

Navrhovateľka do spisu predložila doklad označený ako Spôsob výpočtu požadovanej peňažnej náhrady, podľa ktorého zostatková hodnota v čase prevodu majetku úpadcu predstavovala 16.184,59 Eur.

Podľa navrhovateľkou predloženého prehľadu veriteľov, v čase vykonania predmetného právneho úkonu, existovali spolu pohľadávky vo výške 148.907,55 Eur. Ohľadom tejto skutočnosti predložila prihlášky pohľadávok veriteľov v predmetnom konkurznom konaní.

Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Cena predmetného vozidla bola určená z účtovných dokladov úpadcu po zohľadnení vstupnej ceny a odpisov za 19 mesiacov užívania tohto vozidla úpadcom. Cena vozidla tak zodpovedala sume 16.184,59 Eur. V čase prevodu vozidla mal úpadca viacero veriteľov, pričom časť týchto veriteľov mala už vtedy splatné pohľadávky, ktoré úpadca neuhrádzal. Splatné pohľadávky siedmych veriteľov predstavovali viac ako 148.000,- Eur a dotknutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia týchto veriteľov. Za rozhodujúci pre posúdenie odporovateľnosti správkyňa považuje rok 2009, pričom z účtovníctva za toto obdobie dospela k záveru, že v čase roku 2009 bol úpadca povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že nebol schopný splácať svoje záväzky voči veriteľom. Namiesto toho však realizoval úpadca viaceré úkony, ktorými sa svojho majetku zbavoval, a to aj voči spriaznenej osobe. Spriaznenú spoločnosť založili tí istí spoločníci s tým istým konateľom v roku 2009 pod označením HK - Staving SK, s.r.o. Za účelom prevodu tohto motorového vozidla boli uskutočnené aj úkony vo vzťahu k odporcovi v rade 2/, a to žiadosť o predčasné ukončenie a splatenie úverovej zmluvy, tak aby vozidlo bolo možné previesť. Vystavenou faktúrou úpadca fakturoval odporcovi v rade 2/ predaj tohto vozidla a vozidlo bolo následne postúpené do užívania odporcovi v rade 1/. Správkyňa odporuje úkonu kúpno-predajnej zmluvy, ktorú uzatvoril na základe tejto faktúry úpadca s odporcom v rade 2/. Odporca v rade 2/ v čase vykonávania týchto úkonov mohol byť dobromyseľný. Mohol však mať vedomosť o tom, že sa jedná o úkony spriaznených osôb, nakoľko konal vždy s tou istou fyzickou osobou, ktorá vystupovala jednak za úpadcu, jednak za odporcu v rade 1/, a to N.. V.. Z účtovníctva pritom možno predpokladať, že úpadca plnil svoje záväzky z úverovej zmluvy voči odporcovi v rade 2/. Ak by záväzky plnil až do ukončenia tohto vzťahu, tak by vzťah bol ukončený v mesiaci marec 2011 a po vyhlásení konkurzu v mesiaci apríl 2011 by toto motorové vozidlo zostalo v majetku úpadcu a z jeho predaja by sa mohli uspokojiť ďalší veritelia. K úmyslu ukrátiť veriteľov došlo vo vzťahu medzi úpadcom a odporcom v rade 1/. Predčasným skončením úverového vzťahu k došlo k uprednostneniu veriteľa, a to odporcu v rade 2/, nakoľko záväzok voči tomuto odporcu v danom čase ešte nebol splatný a k jeho splatnosti došlo na základe úpadca. Tým úpadca uprednostnil jedného zo svojich veriteľov. Tomuto úkonu, ktorý je zvýhodňujúcim úkonom však už nie je možné odporovať, nakoľko uplynula zákonom stanovená jednoročná lehota. Na základe tohto vzťahu a z tejto faktúry neboli do majetku úpadcu vyplatené žiadne finančné prostriedky, nakoľko záväzok zanikol započítaním.

Právna zástupkyňa odporcu v rade 1/ na pojednávaní trvala na svojom písomnom vyjadrení. Okrem toho zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vyplýva, že ak by aj vozidlo bolo predmetom konkurzného konania, tak by z predaja tohto vozidla mohol byť uspokojený výlučne odporca v rade 2/, a nie ďalší veritelia. Takýmto právnym úkonom teda nemohlo dôjsť ani k ukráteniu ostatných veriteľov. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že by úverový vzťah mohol dobehnúť riadne až do konca, je hypotetické predovšetkým s ohľadom na vyjadrenie samotnej navrhovateľky, ktorá uviedla, že už v roku 2009 bol úpadca platobne neschopný. Tvrdenie, že finančné prostriedky neboli vyplatené, je bez právneho významu, nakoľko na základe týchto úkonov sa majetok úpadcu nielenže neznížil, ale sa dokonca mierne zvýšil a je jedno, či k tomu došlo vyplatením finančných prostriedkov alebo započítaním, na základe ktorého jeden zo záväzkov úpadcu zanikol.

Právny zástupca odporcu v rade 2/ na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení. V prípade konkurzného konania by sa odporca v rade 2/ na základe zmluvy uspokojoval výlučne z tohto majetku, z tohto majetku by sa neuspokojovali ďalší veritelia, preto nemohlo dôjsť k ukráteniu ďalších veriteľov. Vozidlo bolo okrem toho predané za primeranú cenu a nejedná sa o ukracujúci právny úkon. Odporca v rade 2/ tvrdí, že v danom čase bol dobromyseľný, čo pripúšťa aj navrhovateľka. Pohľadávka z úverovej zmluvy sa stala splatnou na základe žiadosti úpadcu. Vzhľadom na započítanie nebolo potrebné, aby prebehol nejaký finančný prevod, alebo aby boli fyzicky odovzdané finančné prostriedky. Čo sa týka zvýhodňovania veriteľa, odporca v rade 2/ v danom čase nemal možnosť, ani povinnosť skúmať, či takýmto úkonom prípadne nedošlo k ukráteniu nejakých iných veriteľov.

Podľa §-u 57 ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len ) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

Podľa odseku 4 - odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa §-u 60 ods. 1 - odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa odseku 2 - ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa §-u 62 ods. 2 - právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak:

a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu,

c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľkou je určenie právnej neúčinnosti úkonu, ktorý navrhovateľka na pojednávaní upresnila ako úkon kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej podľa predloženej faktúry medzi úpadcom a odporcom v rade 2/. Jedná sa o právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva predmetného motorového vozidla z majetku úpadcu na odporcu v rade 2/. Správkyňa návrh odôvodnil tým, že predmetným prevodom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a tým k ukráteniu uspokojenia prihlásených veriteľov. Správkyňa tak neúčinnosť tohto úkonu žiada určiť v zmysle ustanovenia §-u 60 .

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia možno odporovať tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže k dotknutému právnemu úkonu kúpno-predajnej zmluvy došlo v mesiaci október 2009 a konkurzné konanie začalo ku dňu 13.01.2011 je zákonom stanovená 5 ročná lehota pred začatím konkurzného konania splnená.

Súd sa potom zaoberal otázkou, či v tomto prípade sú naplnené zákonom požadované predpoklady pre určenie právnej neúčinnosti uvedeného právneho úkonu kúpno-predajnej zmluvy. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v §-e 57 ods. 4 , ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany navrhovateľa tak v konaní musí byť preukázané, že v čase, kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnom úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. V tomto prípade navrhovateľ do súdneho spisu predložil doklady preukazujúce skutočnosť, že veritelia do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásili pohľadávky, ktoré boli splatné už v čase uzatvorenia napadnutého právneho úkonu kúpno-predajnej zmluvy. Jedná sa napr.

o pohľadávky P. Ľ. O., o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín vo výške 85.483,97 Eur a ktoré boli splatné ešte v roku 2008. V predmetom období boli splatné tiež pohľadávky veriteľov Všeobecná zdravotná poisťovňa, TEBAU s.r.o., STAVMAT IN, s.r.o., a STN Plus s.r.o. Možno preto konštatovať, že navrhovateľka preukázala skutočnosť, že v čase, kedy došlo k predmetnému právnemu úkonu, existovali neuspokojené, splatné pohľadávky ďalších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky riadne do konkurzného konania prihlásili.

Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou, či dotknutý právny úkon úpadcu je takým právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak pri ktorých protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Ak teda úpadca kúpnou zmluvou prevedie časť svojho majetku za primeranú cenu, tak v dôsledku takéhoto právneho úkonu nedochádza k zmenšeniu majetku, ale dochádza len k zmene jeho štruktúry. V takomto prípade úpadca namiesto hmotného majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného, získava majetok finančný. Pre odporovateľnosť právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie, že dotknutým právnym úkonom sa skrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa, a teda že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tento predpoklad v tomto prípade splnený nie je. Samotná navrhovateľka uvádza hodnotu predmetného motorového vozidla v čase uzatvorenia napadnutého právneho úkonu vo výške 16.184,- Eur. Z predloženej faktúry je však zrejmé, že kúpna cena, za ktorú úpadca toto motorové vozidlo odporcovi v rade 2/ po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy odpredal, bola vyššia ako cena tvrdená navrhovateľkou, a to konkrétne vo výške 16.825,60 Eur. Súd sa potom v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením odporcu v rade 1/, v zmysle ktorého týmto napadnutým právnym úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, a to z toho dôvodu, že v dôsledku tohto právneho úkonu sa majetok úpadcu nielenže nezmenšil, ale sa o rozdiel medzi kúpnou cenou podľa vystavenej faktúry a cenou tvrdenou navrhovateľkou mierne zvýšil. Navrhovateľka je pritom v tomto konaní nositeľkou dôkazného bremena, a je povinná súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu, a teda že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Samotná navrhovateľka však túto skutočnosť nielenže nepreukázala, ale ju ani netvrdí, nakoľko sama uvádza hodnotu predmetného motorového vozidla nižšiu, ako je kúpna cena, za ktorú bolo toto vozidlo napadnutým úkonom odpredané. Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že návrh podaný navrhovateľkou nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že by napadnutý právny úkon kúpno-predajnej zmluvy bol ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.

V tomto prípade však nie sú splnené ani ďalšie predpoklady pre určenie odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Navrhovateľka žiada určiť odporovateľnosť z dôvodu, že sa jedná o ukracujúci právny úkon podľa §-u 60 . Tento právny úkon bol dojednaný medzi úpadcom a odporcom v rade 2/. Základným predpokladom podľa §-u 60 ods. 1 je pritom okrem ukrátenia veriteľov tiež to, že predmetný úkon bol urobený s úmyslom úpadcu veriteľov ukrátiť, pričom tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Odporca v rade 2/ poprel svoju vedomosť o úmysle úpadcu takýmto úkonom ukrátiť veriteľov. Okrem toho zo strany navrhovateľky neboli navrhnuté ani produkované dôkazy, ktoré by preukázali úmysel úpadcu týmto úkonom veriteľov ukrátiť. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ pritom samotná navrhovateľka pripúšťa, že odporca v rade 2/ mohol byť dobromyseľný. Tým samotná navrhovateľka pripúšťa, že nie sú splnené predpoklady pre určenie odporovateľnosti tohto právneho úkonu. Skutočnosť, či v tomto prípade bol daný úmysel ukrátiť veriteľov vo vzťahu medzi odporcom v rade 1/ a úpadcom je bez právneho významu, nakoľko právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania, nebol uskutočnený medzi úpadcom a odporcom v rade 1/, ale medzi úpadcom a odporcom v rade 2/. Ak potom nie sú splnené predpoklady pre určenie odporovateľnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo vo vzťahu medzi úpadcom a odporcom v rade 2/, tak nemôžu byť splnené ani predpoklady pre určenie odporovateľnosti úkonu, ku ktorému došlo vo vzťahu medzi úpadcom a odporcom v rade 1/ podľa §-u

62 ods. 2 . Základným predpokladom pre určenie práva odporovať právnemu úkonu voči odporcovi v rade 1/ je totižto záver, že medzi úpadcom a odporcom v rade 2/ sa jedná o odporovateľný právny úkon. Ak sa nejedná o odporovateľný právny úkon, tak nemožno dospieť k záveru, že by na základe odporovateľného právneho úkonu bolo pre odporcu v rade 1/ zriadené ďalšie právo, a teda, že by bolo možné odporovať právnemu úkonu aj vo vzťahu k odporcovi v rade 1/.

Tvrdenia navrhovateľky o tom, že v prípade, ak by nedošlo k predčasnému skončeniu úverovej zmluvy, tak by následne predmet tejto úverovej zmluvy bol súčasťou majetku v konkurznom konaní, sú hypotetické a pre rozhodnutie súdu nemajú žiaden právny význam. Rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu sú výlučne okolnosti a splnenie predpokladov vyžadovaných zákonom vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu kúpno-predajnej zmluvy z roku 2009. Tak isto je bez právneho významu tvrdenie navrhovateľky o tom, že na základe faktúry odporca v rade 2/ neposkytol úpadcovi žiadne finančné plnenie. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že úpadcovi po tom, ako požiadal o predčasné ukončenie úverovej zmluvy, vznikol splatný záväzok voči odporcovi v rade 2/ na zaplatenie zostatku podľa úverovej zmluvy. Tým bola daná existencia pohľadávky odporcu v rade 2/ voči úpadcovi a zároveň na základe napadnutého úkonu kúpno-predajnej zmluvy vznikla pohľadávka úpadcu voči odporcovi v rade 2/. Tieto pohľadávky boli pritom v rovnakej výške. Dohodou o započítaní tak tieto pohľadávky zanikli bez toho, aby dotknuté subjekty museli realizovať finančný prevod vo výške svojich pohľadávok, resp. plnenie hotovostnou platbou. Započítanie v zmysle ustanovenia §-u 580 predstavuje zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a úpadcovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Započítanie teda predstavuje formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie teda zabraňuje dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušuje majetkové vzťahy medzi účastníkmi. Započítanie tak predstavuje najmä úsporu nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia, či už bankovým prevodom alebo výmenou finančnej hotovosti. Uskutočneným započítaním teda jednak došlo k zániku pohľadávky, ktorá úpadcovi vznikla voči odporcovi v rade 2/ titulom zaplatenia kúpnej ceny, a zároveň došlo k zániku dlhu, ktorý úpadcovi voči odporcovi v rade 2/ vznikol titulom finančného vysporiadania predčasne ukončenej úverovej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka nepreukázala, že by napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda sa nejedná o ukracujúci právny úkon. Okrem toho v konaní nebolo preukázané ani to, že by úpadca mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov a nebol preukázaný ani ďalší predpoklad a síce, že odporca v rade 2/, s ktorým úpadca napadnutý právny úkon uskutočnil, mal vedomosť o tom, že by úpadca konal v úmysle svojich veriteľov ukrátiť. Preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 za súčasnej aplikácie ustanovenia §- u 150 . Odporcovia boli v konaní úspešní, a preto im v zmysle ustanovenia §-u 142 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd však zároveň aplikoval ustanovenie §-u 150 s tým, že za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje znenie ustanovenia §-u 100 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sú v konkurze z uspokojenia okrem iného vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Konkurzné právo teda vylučuje trovy úspešných odporcov z uspokojenia v konkurznom konaní. Pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam veci, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti nahradiť trovy konania. Rozhodnutie, ktorým by súd neúspešnému správcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému odporcovi, by bolo v rozpore s uvedeným ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca, ktorý je podľa ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnený uspokojovať veriteľov len v súlade s ustanoveniami tohto zákona, by súdom uloženú povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s konkurzným konaním nemohol splniť. Po skončení konkurzného konania by síce rozhodnutie o trovách konania, ktoré by boli úspešným odporcom priznané, bolo formálne vykonateľné, úpadcom je však v tomto prípade právnická osoba, ktorá po skončení konkurzného konania nielenže nebude mať žiaden majetok, ale bude z obchodného registra vymazaná. Preto ani po skončení konkurzného konania by takto priznané trovy nemohli byť vo vzťahu k úspešným odporcom uspokojené. Na základe týchto skutočností potom súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcom v rade 1/ a v rade 2/ ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.