Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35T-5-2023.pdf
PDF · 114.53 KB
Case nature
Area
Subarea
35T/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v I., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2023, takto
rozhodol:
Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v I. trvale bytom: Z. t. č. ÚVTOS Z. nad V.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21.05.2019, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným dňa 21.05.2019, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvadsaťštyri mesiacov, ktorý trest začal plynúť dňa 21.05.2019 a do doby výkonu ktorého sa mu nezapočítavala doba od 20.07.2019 do 20.07.2020, kedy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. nad V., dňa 19.09.2021 v čase o 10.20 hod. v Hlohovci pri mestskej časti Šulekovo po ceste č. II/513 v smere na obec Trakovice viedol ako vodič, bez použitia bezpečnostných pásov a bez vodičského oprávnenia, ktoré mu bolo odobraté rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 26.06.2019, č. k. ORPZ- NR-ODI2-14/2019-VO, právoplatným dňa 14.08.2019, osobné motorové vozidlo zn. Fiat V., EČ: K pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec teda maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a odsudzuje sa: Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 5 (päť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 19.01.2023 pod sp. zn. 3Pv 388/21/2207-27 obžalobu na Q. Z. pre skutok právne posúdený ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaného a svedka a boli oboznámené listinné dôkazy.
I. Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní
1. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po dvoch rokoch vo výkone trestu mu skončil zákaz činnosti, overoval si to na polícii, kde mu uviedli, že zákaz činnosti nemá. Dostavil sa na dopravný inšpektorát v Hlohovci, uviedli mu, že zákaz činností nemá uložený, následne odišiel, o vrátenie vodičského preukazu nežiadal. Skutok teda nespáchal. Potvrdil, že viedol motorové vozidlo, tak ako je to uvedené v obžalobe, nemal pri sebe vodičský preukaz. O jeho vrátení nežiadal, keďže tento býva vrátený na adresu pobytu po skončení zákazu s tým že, adresu trvalého pobytu nemá, preto mu vodičský preukaz nemohol byť doručený. Vo výkone trestu bol od 20.07.2019 do 20.07.2020.
2. Svedok X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako hliadka registrovali, že vodič - obžalovaný viedol motorové vozidlo bez zapnutých bezpečnostných pásov, preto následne vozidlo zastavili na diaľnici D1 smerom na Piešťany. Vyzvali vodiča na predloženie dokladov. Uviedol, že žiadne doklady pri sebe nemá. Následnou lustráciou bolo zistené, že má zadržaný vodičský preukaz, bola spísaná správa o výsledku objasňovaniu priestupku, ku ktorému sa obžalovaný písomne vyjadril do správy. Nespomínal si, či sa vodič vyjadroval k dôvodom zadržania vodičského preukazu, ani to či má uložený trest zákazu činnosti. Lustráciou bol zistené, že v čase kontroly mal evidovaný zadržaný vodičský preukaz, zákaz činnosti zaevidovaný nebol. Za splnenia procesných podmienok bola prečítaná aj zápisnica o výpovedi svedka X. z prípravného konania, ktorý uviedol, že jeho výpoveď v prípravnom konaní je pravdivá. V prípravnom konaní uvádzal zhodne ako na hlavnom pojednávaní, s tým, že v prípravnom konaní svedok uviedol tiež, že vodič im na vyzvanie predložil len technický preukaz a doklady o emisnej a technickej kontrole, vodičský preukaz a občiansky preukaz nepredložil, nakoľko ich pri sebe nemal. Hliadke neuviedol dôvody, prečo nemá pri sebe vodičské oprávnenie. Lustráciou v interných evidenciách sa zistilo, že ide o osobu obžalovaného ktorý má zadržaný vodičský preukaz, bol poučený o tejto skutočnosti a bola mu zakázaná ďalšia jazda. Zároveň bola spísaná správa o výsledku objasňovanie priestupkov, ktorú vodič podpísal. Pri lustrácii vodiča nebolo zistené že má uložený zákaz činnosti vedenia modrých vozidiel avšak na otázku prečo má zadržaný vodičský preukaz, vodič uviedol, že má nejaké problémy, ktoré ale nekonkretizoval, sám sa nevyjadril k tomu že má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. 3. Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
3.1 Obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase spáchania skutku bez vplyvu alkoholu (zápis o dychovej skúške obžalovaného s negatívnom výsledkom č. l. 52). 3.2 Dňa 19.09.2021 obžalovaný viedol motorové vozidlo bez dokladov v čase zadržania vodičského preukazu. V rámci možnosti poskytnúť vysvetlenie k priestupku vodič uviedol, že súdne rozhodnutie, ktoré mu odobralo vodičský preukaz mu nenariadilo nič ďalšie, pričom súd je nadradená inštitúcia nad vydavateľom vodičského preukazu (správa o výsledku objasňovania priestupkov). 3.3 Z rozhodnutia ODI OR PZ Nitra z XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovanému bol odobratý vodičský preukaz, nakoľko sa nepodrobil nariadenému preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahoch závislosti od inej návykovej látky (rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra zo dňa 26.06.2019, č. k. ORPZ-NR-R (č.l. 54-55) . 3.4 Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/158/2018 z 11.07.2018 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom na dobu troch rokov (trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 11.07.2018, sp. zn. 0T/158/2018 (č.l. 65-67). 3.5 Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/127/2018 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 15 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenie motorových vozidiel v trvaní 2 roky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2019 (rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2019, sp. zn. 0T/127/2018 (č.l. 68-73). Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To/35/2019 bolo odvolanie obžalovaného proti uvedenému rozsudku zamietnuté (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.05.2019, sp. zn. 4To/35/2019-279 (č.l. 74-79). 3.6 Príkazom sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T/127/2018 bol obžalovaný prepustený zo zadržania na slobodu dňa 27.10.2018 (príkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2018, sp. zn. 0T/127/2018 na prepustenie Q. Z. zo zadržania (č.l. 80).
3.7 Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/32/2019 zo dňa 21.05.2019 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže a zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov a prekurzorov ich držania obchodovania s nimi, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, pri súčasnom zrušení výroku o treste ktorý bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/127/2018 (rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 21.05.2019, sp. zn. 5T/32/2019 (č.l. 84-87). 3.8 Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/32/2019 bolo rozhodnuté, že sa odsúdenému Q. Z. do doby výkonu trestu odňatia slobody vo výmere tri roky, započítava aj doba zadržania v trestnej veci Okresného sudu Nitra sp. zn. 0T/127/2018 a doba strávená vo väzbe v trestnej veci Okresného súdu Nitra spisová značka 5T/32/2019 (uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 09.11.2021, sp. zn. 5T/32/2019 (č.l. 88). 3.9 Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn 1T/54/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.01.2020 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže v štádiu pokusu, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/156/2019, zo dňa 09.01. 2020, bol rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/54/2019 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušený a obžalovaný bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov zo zaradením do ústavu na výkon trestu z minimálnym stupňom stráženia (rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 05.11.2019, sp. zn. 1T/54/2019 (č.l. 97-102) a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/156/2019 zo dňa 09.01.2020 (č.l. 103-110). 3.10 Uznesením Okresného súdu Trnava spisová značka 1T/54/2019 z 17.1.2020 bola do trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom krajského súdu v Trnave zo dňa 9 1 2020 spisová značka 3to/156/2019 započítaná väzba od 20.07.2019 do 09.01.2020 (uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 17.01.2020, sp. zn. 1T/54/2019 (č.l. 111-112), 3.11 Obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody v období od 20.07.2019 20.07.2020 vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/54/2019 (hlásenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov (č.l. 130)
II. Výrok o vine
4. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov,., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, bez zmeny právnej kvalifikácie, stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.
5. Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že zákaz činnosti mu v čase spáchania skutku uplynul, a túto skutočnosť mu mali uviesť aj na dopravnom inšpektoráte Hlohovec. Nie sú tak podľa obžalovaného naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. - absentuje jeho úmysel.
6. Z rozboru skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. vyplýva, že toto ustanovenie chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci. Zákonný znak „marí alebo podstatne sťažuje“ treba vykladať tak, že rozhodnutie, ktoré má byť vykonané v čase činu, v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a nemožno ho vykonať, alebo bolo vykonané za podstatne sťažených podmienok. V prípade prvej alternatívy to však neznamená, že výkon rozhodnutia bol úplne zmarený, t.j. že by už nebolo možné rozhodnutie vôbec vykonať. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní, ktoré spočíva v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných orgánov verejnej moci. Pod pojmom súd sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie okresný súd, krajský súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd. Podľa písm. d/ ide o zákaz výkonu určitej činnosti, ktorý je uložený buď rozhodnutím súdu (§ 61), alebo rozhodnutím príslušného orgánu v správnom konaní (napr. priestupkovom konaní podľa zákona o priestupkoch).
7. Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, bolo preukázané, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti (konkrétne rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 5T/32/2019). Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2019. Týmto rozsudkom bol uložený súhrnný trest pri súčasnom zrušení trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.
0T/127/2018, právoplatným dňa 16.05.2019. Vzhľadom na dĺžku trestu zákazu činnosti by za bežných okolností (bez existencii okolností, ktoré mali by mali za následok prerušenie plynutia doby), doba trestu zákazu činnosti uplynula dňa 21.05.2021. Obžalovaný bol ale vo výkone trestu odňatia slobody v období od 20.07.2019 do 20.07.2020, čo sporným nebolo a obžalovaný mal o tom vedomosť. Uvedená doba výkonu nepodmienečného trestu sa v zmysle § 61 ods. 8 Tr. zák. nezapočítava do doby výkonu trestu zákazu činnosti. Platí preto, že trest zákazu činnosti plynul až do 21.05.2022. R. ale viedol motorové vozidlo dňa 19.09.2021 (čo tiež nebola sporná skutočnosť), teda stále v čase plynutia trestu zákazu činnosti, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
8. Obžalovaný namietal svoje úmyselné zavinenie, pričom argumentoval svojím subjektívnym presved- čením v tom smere, že bol presvedčený o tom, že nemá udelený zákaz činnosti, čo malo vyplývať z toho, že sa bol na túto skutočnosť spýtať na dopravnom inšpektoráte a mal byť informovaný o tom, že trest zákazu činnosti mu uplynul. Prezentovaná obrana obžalovaného o neexistencii zavinenia bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného. Súd na podklade vykonaného dokazovania neuveril tvrdeniam obžalovaného o tom, že nemal vedomosť o tom, že mu zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel uplynul, z nasledovných dôvodov.
9. Znaky subjektívnej stránky trestného činu sú rovnako, ako aj ostatné znaky skutkovej podstaty predmetom dokazovania v trestnom konaní, avšak na rozdiel od ostatných znakov skutkovej podstaty (napríklad objektívnej stránky), je možné o nich viesť dokazovanie spravidla len dôkazmi nepriamymi, t. j. zisťovaním vonkajších okolností, z ktorých je možné usudzovať zavinenie alebo motív páchateľa a z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. O úmyselné zavinenie ide vtedy, ak páchateľ chcel spôsobiť svojim konaním skutočnosti, ktoré je možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo si tieto skutočnosti predstavoval aspoň ako možné. Do úmyselného zavinenia teda spadajú dva rozdielne prípady úmyslu a to úmysel priamy a úmysel nepriamy, nakoľko vôľové konanie páchateľa môže byť zamerané na to, čo priamo páchateľ sleduje, ale aj na to, čo síce možno označiť za právne významný následok, avšak z pohľadu páchateľa za následok vedľajší. O priamy úmysel ide vtedy ak si páchateľ následok predstavil (aspoň ako pravdepodobný) a chcel ho spôsobiť. Vôľová zložka vyjadruje trestnoprávne kladný vzťah, t. j. zameranosť páchateľa k zamýšľanému následku svojho konania. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak si páchateľ predstavil následok ako možný a schváli ho pre prípad, že by nastal. Vôľová zložka tu má podobu menej intenzívneho uzrozumenia s následkom ako je to v prípade priameho úmyslu. Na existenciu takéhoto uzrozumenia možno usudzovať predovšetkým z faktu, že páchateľ nepočítal so žiadnou konkrétnou a relevantnou skutočnosťou, ktorá by vzniku možného následku jeho konania zabránila. Pre úmyselné zavinenie je bez významu, či následok bol cieľom konania páchateľa alebo len prostriedkom k uskutočneniu iných cieľov.
10. Tento teoretický exkurz je potrebný pre posúdenie obrany obvineného, ktorú založil na absenciu svojho úmyselného zavinenia, teda na svojom subjektívnom presvedčení o tom, že doba zákazu činnosti mu v čase vedenia motorového vozidla už uplynula.
11. Zavinenie je psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin a spočíva na zložke poznania a zložke vôle. Tento vnútorný vzťah, odohrávajúci sa v psychike páchateľa, je navonok poznateľný iba tým, že buď slovnú informáciu o ňom poskytne sám páchateľ, najčastejšie vo svojej výpovedi, alebo tým, že sa prejaví v správaní páchateľa.
12. V odbornej trestnoprávnej literatúre a v judikatórnej praxi bol opakovane vyslovený názor, že záver o nepriamom úmysle, ak o tejto otázke chýba priznanie páchateľa, možno urobiť aj z objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu jeho vykonania alebo z iných okolností objektívnej povahy. Úsudok o zavinení možno vyvodiť aj zo zistených okolností subjektívnej povahy, napr. z pohnútky činu. Zavinenie je výslednicou (okrem iného) aj osobných vlastností páchateľa, a preto tiež z nich možno na formu zavinenia usudzovať. Tieto okolnosti je však potrebné hodnotiť všetky v ich súvislosti. Nie je možné prikladať zásadný význam len niektorej z nich (pozri judikát Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tz 85/2001).
13. Je potrebné zdôrazniť, že pre absenciu úmyselného zavinenia nestačí iba to, že páchateľ vyhlási niečo o svojom subjektívnom presvedčení, ale podstatným je to, či aj skutočne (reálne a objektívne) mo- hol byť presvedčený o určitej okolnosti, ktorá mohla mať za následok absenciu úmyselného zavinenia. 14. Pre posúdenie tejto okolnosti je nutné zohľadniť aj postoj a správanie sa obžalovaného k tomu, že vodičským oprávnením nedisponoval a ani nevyvinul žiadnu aktivitu o jeho vrátenie . Na otázku, čo sa udialo na dopravnom inšpektoráte v Hlohovci, obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že obdržal uvedenú informáciu, poďakoval sa a odišiel. Rovnako tiež uviedol, že odišiel bez toho, aby sa ďalej zaoberal tým, či mu bude alebo nebude vrátené vodičské oprávnenie, ktoré mal aj v tejto súvislosti zadržané. Tvrdil, že pre chýbajúcí trvalý pobyt by mu vodičské oprávnenie nemohlo byť ani vrátené. Súd je toho názoru, že z objektívnych okolností prípadu vyplýva, že obžalovaný žiadne subjektívne presvedčenie o tom, že môže viesť motorové vozidlá, nadobudnúť nemohol z nasledovných dôvodov. 15. Po prvé. Obrana obžalovaného sa v priebehu konania menila. V prípravnom konaní nevypovedal. V odpore proti trestnému rozkazu uviedol, že zákaz už netrvá, vzhľadom na uplynutie doby viac ako 2 rokov. Mylne sa mal domnievať, že doba zákazu činnosti uplynula. Tento omyl je podľa obhajoby omylom skutkovým Na hlavnom pojednávaní zase vypovedal, že sa bol na trvanie zákazu informovať na dopravnom inšpektoráte. Obrana obžalovaného tak nebola vôbec konzistentná, práve naopak túto menil, dopĺňal a prispôsoboval zistenému skutkovému stavu, a teda aj dôveryhodnosť jeho tvrdení sa oslabovala. 16. Po druhé. V zmysle § 92 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávky je dôsledkom odobratia vodičského oprávnenia zákaz vedenia motorového vozidla až do času vrátenia. Inak povedané, v prípade zadržania vodičského oprávnenia je vodičovi uložený zákonný zákaz viesť motorové vozidlá.. Na zavinenie, ako vnútorný psychický vzťah je možné usudzovať len z objektívnych prejavov správania sa obžalovaného. Súd má za to, že postoj obžalovaného, ktorý sa vôbec ďalej po údajnej informácií, ktorú mal obdržať nezaoberal tým, či mu bude alebo nebude vrátený vodičský preukaz, svedčí o celkom ľahostajnom prístupe k tomu, či môže alebo nemôže viesť motorové vozidlo. Navyše o účinkoch ustanovenia § 92 ods. 4 z. č. 8/2009 Z. z. bol uzrozumený, nakoľko uvedená zákonná textácia bola súčasťou rozhodnutia o odobratí vodičského preukazu vydaného OR PZ v Nitre dňa 26.06.2019. 17. Po tretie. S otázkou zavinenia súvisí aj otázka omylu, ktorú v jednej s obhajobných verzii naznačil a uvádzal, že v jeho prípade ide o omyl skutkový. Rozlišuje sa omyl skutkový a omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo mylnom výklade noriem trestných relevantných prd trestnoprávne posúdenie. Negatívny omyl o normách trestných neospravedlňuje. Obžalovaný sa v odpore proti trestnému rozkazu bránil aj tým, že nemal vedomosť o tom, že doba výkonu väzby resp. výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody sa mu nezapočítava do doby trestu zákazu činnosti.. K tejto argumentácii súd uvádza, že takáto vedomosť sa nedokazuje, ale prezumuje. Ustanovenie § 61 ods. 8 Trestného zákona je pritom normou trestnou. V prípade ak obžalovaný takúto vedomosť o trestnoprávnej norme aj nemal, ide o omyl, ktorý ho neospravedlňuje. 18. Po štvrté. Podľa § 91 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. držiteľ vodičského oprávnenia, ktorému bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo ktorému bola uložená sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorových vozidiel, je povinný po uplynutí zákazu činnosti podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2 písm. a). Z uvedenej právne úpravy tak vyplýva, že po uplynutí uloženého zákazu trestu zákazu činnosti je žiadateľ povinný podrobiť sa preskúšaniu odbornej spôsobilosti a ak žiadateľ túto podmienku nesplní, správny orgán, o vrátení vodičského oprávnenia rozhodnúť nemôže, čo zároveň znamená zákaz vedenia motorových vozidiel. O vrátení vodičského oprávnenia rozhoduje v takých prípadoch správny orgán na základe žiadosti. S poukazom na § 98 ods. 1 písm. i) z. č. 8/2009Z. z. držiteľ vodičského preukazuj je povinný predložiť orgánu Policajného zboru spolu so žiadosťou o vrátenie vodičského preukazu doklady preukazujúce splnenie podmienok na jeho vydanie alebo na vrátenie podľa tohto zákona, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené. Trest zákazu činnosti ukladá súd a len súd je oprávnený vyhodnotiť, či doba trvania trestu zákazu činnosti uplynula alebo trest zákazu činnosti trvá. Je to dané aj tým, že správny orgán nedisponuje všetkými relevantnými informáciami, ktoré zasahujú do doby plynutia zákazu činnosti. Inak povedané, do doby zákazu činnosti súd započíta aj dobu zadržania vodičského oprávnia, na druhej strane do doby zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu alebo doba väzby . Správny orgán, nie je oprávnený ani spôsobilý poskytnúť kvalifikovanú odpoveď na to, či zákaz činnosti trvá alebo naďalej plynie, keďže kvalifikované informácie mohol obžalovanému poskytnúť len súd, ktorý trest uložil. Preto aj z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že v prípade žiadosti o vrátenie vodičského preukazu je žiadateľ povinný preukázať splnenie podmienok na vrátenie vodičského oprávnenia Pre posúdenie zavinenia je preto významné, že obžalovaný žiadne ďalšie kroky smerujúce k tomu, aby mu bolo vodičské oprávnenie vôbec vrátené
nevykonal a dôvod pasivity vysvetlil len tým, že nemal adresu pobytu, čo je odpoveď vyhýbavá a účelová. Pritom v prípade žiadosti o vrátenie vodičského oprávnenia by musel preukázať splnenie podmienok na jeho vrátenie. 19. Vylúčenie úmyselného zavinenia len z toho dôvodu, že páchateľ vyhlási, že bol o nejakej skutoč- nosti subjektívne presvedčený je neprijateľné. Zavinenie páchateľa k zamýšľanému následku sa nedo- kazuje len podľa toho, čo k tomu povie obvinená osoba, ale zavinenie sa musí vyvodzovať zo všetkých okolností konkrétneho prípadu. 20. Súd má za to, že obžalovaný vzhľadom na uvedené okolnosti konal vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko bol uzrozumený a mal prezumovanú vedomosť o tom, že do doby zákazu činnosti sa nezapočítava doby výkonu trestu. III. Výrok o treste 21. V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: odpis RT register priestupkov a evidenčná karta vodiča.
22. Z oboznámených listín vyplynulo nasledovné:
22.1 Z odpisu registra trestov vyplýva že obžalovaný má 8 záznamov. Prvý záznam sa týkal majetkovej trestnej činnosti, trestné stíhanie bolo voči nemu podmienečne zastavené a v skúšobnej dobe osvedčil. Okrem uvedeného záznamu bol uznaný za vinného rozsudkom Obvodného súdu Praha 10 za trestný čin činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 11.07.2018 bol uznaný za vinného prečinu krádeže a bol mu uložený podmienečný trest v trvaní jedného roka, výkon trest tomu bol ale nariadený. Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. XT/XX/XXXX bol uznaný za vinného z prečinu krádeže bol mu uložený podmienečný trest v trvaní tri roky, výkon trestu mu bol ale nariadený 16.10.2021. Trest mu bol uložený ako súhrnný a bol zrušený výrok od treste uloženom rozsudkom Okresného súdu Nitra 0T/ 127/2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Rozsudkom Okresného súdu Trnava spisová značka 1´T/ 54/2019 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže a bol mu uložený nepodmienečný trest v trvaní jedného rok. Rozsudkom Okresného súdu Břeclav z 8 9 2020 bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže a bol mu uložený trest odňate slobody v trvaní 2,5 roka.
22.2 Súd oboznámil aj spis Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/67/2022 a z neho trestný rozkazom, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže a prečinu poškodzovania cudzej veci, ktorého sa mal dopustiť dňa 28.11.2021, avšak bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu, z vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Nitra sp. zn. 5T/ 32/2019.
22.3 Obžalovaný sa podľa výpisu z CESDAP a EKV dopustil priestupkov:
a) na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky: dňa 7.22017 nemal doklady potrebné na vedenie motorového vozidla, dňa 6.12.2017 nerešpektoval dopravné značenie, dňa 16.2. 2018 prekročil rýchlosť. dňa 1.4.2018 prekročenie rýchlosti, dňa 27.5.2018 nemal doklady na vedenie motorového vozidla, dňa 27.5.2018 prekročil rýchlosť jazdy a nemal doklady potrebné na vedenie motorového vozidla, dňa 28.6.2018 nemal doklady potrebné na vedenie motorového vozidla - jazda bez vodičského preukazu, dňa 25.9.2018 viedol vozidlo ktoré nebolo technický spôsobilé, dňa 16.10.2018 nemal doklady predpísané zákonom - poistku, dňa 25.10.2018 nerešpektoval dopravné značenie, b) na úseku majetku - dňa 22.10.2018 sa dopustil priestupku na úseku majetku - drobná krádež
23. Obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný a to aj pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom mu boli ukladané rôzne druhy trestov - podmienečné, bolo mu taktiež upúšťané od uloženia súhrnných trestov, v prípade všetkých odsúdení za tento prečin mu boli uložené aj tresty zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Uvedené skutočnosti, ako aj viaceré priestupkové postihy obžalovaného vyplývali aj z evidenčnej karty vodiča a registra priestupkov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený, pričom z pohľadu jeho trestnej minulosti je obžalovaný jednoznačne tzv. recidivistom, ktorý opakovane pácha trestnú činnosť napriek predošlým odsúdeniam a vykonaným trestom) a naopak žiadnu poľahčujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov (t.j. pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby trestného činu podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento (primárny) trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude naplnený len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, keď s poukazom opakované spáchanie trestnej činnosti, , mal za to, že je potrebné na obžalovaného pôsobiť uložením práve takéhoto trestu. Obžalovaný je zjavne nenapraviteľným páchateľom, nakoľko napriek opakovaným postihom za tresnú činnosť, tieto nemajú na neho žiaden vplyv, svoje protispoločenské konanie neustále opakuje, a to aj po tom, čo vykoná tresty a sankcie, ktoré mu sú ukladané. Preto nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade bolo potrebné uložiť vo vyššej výmere, aby tak bol naplnený účel tohto trestu. Keďže obžalovaný tiež spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu uložil zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 5 rokov, ktorého výmeru považoval z totožných dôvodov ako v prípade trestu odňatia slobody za primeranú okolnostiam prípadu. Takto uložené tresty podľa názoru súdu istotne splnia svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
24. Súd obžalovanému neukladal súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/67/2022, zo dňa 30.01.2023, za skutok (právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,2 a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 tr. zák. ) spáchaný dňa 28.11.2021, nakoľko mu uvedeným rozhodnutím nebol uložený žiadny trest (došlo k upusteniu od uloženia ďalšieho trestu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.