Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/6/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, IČO: 37870475, zastúpeného JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom so sídlom Bardejov, Hviezdoslavova 3 proti žalovanej B. A., P.. C., G.. X.X.XXXX, K. K., A. XX, zastúpenej spoločnosťou Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.116,22 € k rukám jej právnej zástupkyne, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2007 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva, na základe ktorej dlžník žalobcu T.. B. C. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom návrhu v prospech žalovanej, ktorá je dcéra je voči nemu právne neúčinná, pretože tým došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky žalobcu.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č.k. -299 zo dňa 18.10.2006, bol otec žalovanej uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa , ods. 1,4, písm. c účinného do 31.12.2005 a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Podľa §c 229, ods. 1 , súd odkázal poškodenú - v tomto konaní žalobcu s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Uvedeným činom spôsobil otec žalovanej škodu vo výške 3.030.425,-Sk. Z uvedenej sumy uhradil 31.086,83 Sk, suma 2.999.338,17 Sk zostala neuhradená. Vzhľadom k tomu, že žalobca má za to, že nie je možné, aby mu dlžník uhradil dlh iným spôsobom, domáhal sa uspokojenia svojej pohľadávky využitím svojho práva nariadením výkonu rozhodnutia, pričom zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. dlžník spoločne s manželkou previedol na žalovanú darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. XXXX/XXXX. Dlžník žalobcu týmto úkonom urobeným spoločne s manželkou v prospech svojej dcéry úmyselne chcel ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa . Je pritom zrejmé, že žalovaná musela poznať úmysle svojich rodičov, s ktorými žila v spoločnej domácnosti. Skutočnosti týkajúce sa sprenevery boli aj medializované.

Vo svojich ďalších prednesoch poukázal na to, že možnosť vymoženia pohľadávky od dlžníka inou formou nie je reálna, dlžníkom navrhovaný splátkový kalendár na sumu 17€ mesačne by nikdy nepokryl žalobcovu pohľadávku. Poukázal na to, že žalovanej ako blízkej osobe dlžníka, ktorá v čase podpisu darovacej zmluvy s ním žila v spoločnej domácnosti musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol vzhľadom k tomu, že v čase, keď dar od otca prijímala, nevedela o dlžobe svojho otca. V uvedenom období študovala, denník C. kde boli informácie medializované nečítala, otec doma svoje pracovné problémy neprejednával. O problémoch otca nevedela ani matka, ktorá tiež nevedela, že podľahol hazardným hrám. Obidve sa o danej skutočnosti dozvedeli až vtedy, keď prepukla aféra v médiách (rozhlase, televízii) na prelome augusta a septembra 2004.

Vo svojich ďalších prednesoch učinených prostredníctvom jej právnej zástupkyne namietla nesplnenie hmotnoprávnej podmienky nároku žalobcu, ktorý v čase podania návrhu musí mať status veriteľa. Žalobca v čase podania návrhu tento status nemal. Samotná existencia pohľadávky vznikla a stala vymáhateľnou až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní, ktoré nastalo až v priebehu konania. Poukázala na okolnosti prípadu a to, že darca predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojich rodičov, pričom podmienkou darovania bolo zriadenie bezodplatného práva doživotného užívania pôvodných darcov a povinností osobného záväzku spočívajúceho v opatere, chorobe a starobe pôvodných darcov a finančného záväzku spočívajúceho v povinnosti úhrady energií. Účelom darovania teda nebol len jednoduchý prevod vlastníckeho práva za účelom majetkového profitu, ale jednalo sa aj o prevzatie záväzkov. Po dosiahnutí plnoletosti žalovanej bol prevod nehnuteľností urobený za prítomnosti pôvodných darcov, pričom žalovaná okrem prijatia daru prijala aj všetky povinnosti a záväzky vyplývajúce z vecného bremena. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na rozpor so zásadou dobrých mravov v prípade uspokojenia nároku žalobcu v exekučnom konaní vo forme predaja nehnuteľností s existenciou tiarch na nehnuteľnostiach vyplývajúcich z vecného bremena. Právny úkon, ktorým dlžník žalobcu previedol na žalovanú predmetné nehnuteľnosti bol urobený formou notárskej zápisnice, pričom tak forma ako aj počet účastníkov predmetného právneho úkonu potvrdzujú vôľu zúčastnených usporiadať vzťahy medzi účastníkmi a to zobrať dar pôvodne obdarovanému a dať ho žalovanej. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku zo strany žalobcu. V danom prípade táto podmienka splnená nie je a to vzhľadom na rozsah povinností a záväzkov, ktoré na seba žalovaná pri uzavretí darovacej zmluvy prevzala. Darca - dlžník žalobcu naopak darovaním nehnuteľností svoj majetkový status vylepšil vzhľadom k tomu, že previedol na žalovanú svoju povinnosť finančne uhrádzať náklady spojené s úhradou energií ako aj iné povinností vyplývajúce z povinnosti zabezpečiť osobnú starostlivosť o pôvodných darcov. Tým pádom nie je možné preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka žalobcu. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na nedostatok naliehavosti právneho záujmu žalobcu, vzhľadom k tomu, že nie je možné dosiahnuť účel žaloby. V prípade ak by súd žalobe vyhovel a žalobca sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní predmetná nehnuteľnosť by vzhľadom k existencii tiarch, ktoré na nej viaznu bola z exekúcie vylúčená, teda v konečnom dôsledku žalobca žalobou nemôže dosiahnuť účel a nie je možné osvedčiť naliehavý právny záujem. Žalovaná v čase podpisu darovacej zmluvy nežila s otcom v spoločnej domácnosti, svoj prechodný pobyt mala v študentskom domove v O. a v čase po podpise darovacej zmluvy až do konca augusta 2004 bola v L. M.. Rozsudok, ktorý by súd vydal v zmysle žalobného návrhu by bol nevykonateľný z dôvodu jeho materiálnej nevykonateľnosti z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti žaloby. Tiež poukázala na skutočnosť, že odporovaný je dom v súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, pričom samotná parcela odporovaná nie je.

Uznesením súdu, č.k. -24 zo dňa 15.10.2007 súd konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania o zaplatenie 2.999.338,17 Sk vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov a a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 2.11.2009, č.k. -93 súd uložil dlžníkovi žalobcu T.. B. C. povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 98.803,62 € spolu s 8,5% ročnými úrokmi z omeškania počítanými z dlžnej sumy od 6.10.2007 do jej zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dlžník žalobcu tomuto spôsobil škodu, ktorej výška bola v konaní ustálená na sumu 98.803,62€.

Darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX dňa 29.7.2004 notárom JUDr. Martou Vaľkovou na Notárskom úrade v Bardejove, Hurbanova 19 darca T.. B. C. previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. K. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W.. Darcovia T.. B. C. a T.. Z. C. previedli na žalovanú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. LV č. XXXX, k.ú. K.. Zároveň sa účastníci dohodli na tom, že vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K. spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania dvoch izieb s príslušenstvom v rodinnom dome a užívanie parcely CKN XXXX pre B.G. C. a Q. C. ostáva zachované. Oprávnení z vecného bremena zároveň vyjadrili svoj súhlas s prevodom vlastníckeho práva v prospech žalovanej.

Darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena spísanou vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX dňa 21.10.1997 notárom JUDr. Jánom Hamarom na Notárskom úrade v Bardejove, Dlhý rad 16 B. C. a Q. C. darovali T.. B. C. - dlžníkovi žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. K.. Zároveň sa účastníci dohodli na zriadení vedného bremena vo forme doživotného bývania a užívania dvoch izieb tzv. rodičovskej obývacej izby, spálne. kuchyne, kúpeľne, špajze, sociálneho zariadenia, chodby, kotolne v rodinnom dome č. XXXX a užívanie parcely č. XXXX. Ďalej sa dohodli na zriadení práva vo forme osobného bremena, že T.. B. C. poskytne B. C.vi a Q. C. zdarma dodávky elektrickej energie, tepla, plynu a vody.

Zo svedeckej výpovede Q. C. vyplynulo, že spoločne s manželom, ktorý v súčasnosti už nežije sa rozhodli darovať dom, v ktorom bývajú vnučke- žalovanej. Tá bola v tom čase maloletá, preto dom najprv previedli na syna (otca žalovanej) s dohodou, že po dovŕšení plnoletosti vnučky bude dom prepísaný na ňu. Dôvodom zriadenia vedného bremena bolo zabezpečenie si dôstojného dožitia v dome, kde doposiaľ býva. Uviedla, že o tom, že ich syn (dlžník žalobcu) trpí hráčskou závislosťou ona ani jej manžel nemali ani len tušenia. Syn sa vždy správal slušne, bol vzorným otcom. Nikto z jeho najbližšieho okolia nemal ani tušenia o jeho hráčskej vášni, ktorej v tom čase prepadol. Po tom, ako všetko vyšlo najavo, jej manžel ochorel na srdce a následne aj zomrel. Uviedla, že ak by mali čo i len tušenie, že syn trpí závislosťou, snažili by sa s tým niečo urobiť, donútiť ho prestať s tým.

Zo svedeckej výpovede T.. Z. C., matky žalovanej vyplynulo, že jej manžel bol vždy vzorným manželom, zodpovedným a starostlivým rodičom, ktorý zabezpečoval rodinu a pomáhal jej so starostlivosťou o maloleté deti. V práci aj doma mal prirodzenú autoritu. svojho manžela v priebehu roka 2004 zaznamenala miernu zmenu v správaní. Začal byť napätejší. menej sa venoval rodine. Svedkyňa túto zmenu v jeho správaní pripisovala svojmu podozreniu, že si našiel mimomanželskú známosť. Takého vysvetlenie sa jej zdalo ako najviac pravdepodobné, pretože v tom čase bola veľmi pracovne vyťažená, starala sa o chorých rodičov a imobilnú a dementnú starú matku. O tom, že jej manžel trpí hráčskou závislosťou nemala ani len potuchy ani o tom, že sa dopúšťa sprenevery. V domácnosti bolo všetko v poriadku, nikdy nezaznamenala žiaden únik financií alebo cenných predmetov. Dokonca pracovala ako učiteľka spoločne s manželom na jednom pracovisku. Prvýkrát zachytila informácie o tom, že O., o ktorom si všetci doposiaľ mysleli, že neplatí faktúry má tieto riadne zaplatené. Začiatkom septembra 2004 sa jej manžel pod nátlakom priznal, že sa dopustil sprenevery. O jeho diagnóze patologické hráčstvo sa dozvedela až zo záverov znaleckého dokazovania, ktorému sa manžel v rámci trestného konania podrobil. Následne sa bol z tejto závislosti liečiť na O. I.. Svedkyňa uviedla, že nielen ona, ale nikto z okruhu ich známych, ktorí jej manžela poznali nechcel uveriť tomu, čo sa stalo. Uviedla, že žalovaná ako dcéra o otcovej závislosti tiež nemohla mať ani tušenia, keďže o nej nemala tušenie ani ona, ktorá bola manželovi oveľa bližšie a poznala ho oveľa dôvernejšie.

Zo svedeckej výpovede T.. B. C. vyplynulo, že svoju závislosť si v čase, keď sa dopúšťal sprenevery vôbec neuvedomoval, nikomu o svojich manipuláciách s úhradami pohľadávok nehovoril. V tom čase veril tomu, že všetko dá do poriadku. Svoju závislosť si v plnom dôsledku prvýkrát uvedomil až na ústavnom liečení na Prednej Hore. Uviedol, že prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na dcéru vyplýval z rodinných záležitostí, ak by tento prevod spájal s dlhmi, urobil by to formou vrátenia daru rodičom a nie prevodom na dcéru. Svedok napokon uviedol, že sa po odpykaní trestu snaží pracovať, uhrádzať

dlhy, je ochotný uhradiť žalobcovi dlh v splátkach, ten na jeho žiadosť o možnosť uhradiť dlh v splátkach nereagoval.

Zo svedeckej výpovede Q. V. vyplynulo, že v čase keď sa dlžník žalobcu dopúšťal sprenevery bola zamestnaná ako ekonómka v A. O. Z. X. Všetky účty, ktoré prešli jej rukami boli úplne čisté, nemala vôbec žiadne podozrenie o tom, že niečo nie je v poriadku. Všetky faktúry za ubytovanie a stravovanie účtované spoločnosti Q. O. K. E. H. boli v účtovníctve riadne zavedené a evidované, z účtovníctva bolo zrejmé, že táto spoločnosť dlhuje A. pohľadávku za ubytovanie a stravu, pričom z účtovných dokladov nikde nevyplývalo, že by tento dlh nebol pravý. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že zástupcovia školy a vedúca ekonomického úseku sa listami obracajú na zástupcu O. spoločnosti so žiadosťou o informáciu, či ich pohľadávka voči A. bola uhradená alebo nie. Svedkyňa uviedla, že školou zriadená komisia vykonávala 4 krát ročne inventarizáciu pokladne. So strany zriaďovateľa neboli vykonávané pravidelné finančné kontroly, pričom zriaďovateľ mal vedomosť o vysokej výške pohľadávky školy.

Zo svedeckej výpovede Q. Ž. vyplynulo, že ako pracovníčka ekonomického úseku A. O. Z. X nemala žiadnu vedomosť o podozreniach voči T.. B.Á. C., že sa dopúšťa sprenevery. O listoch, ktorými sa školská rada a vedúca ekonomického úseku obracala na O. spoločnosť so žiadosťou o informáciu, či bol z ich strany dlh uhradený vedomosť nemala.

Z listinného dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že vedenie A. ( zástupca M.. N. Š., zástupkyňa T.. N. M. a vedúca úseku E. Q. W.) sa dňa 26.8.2004 obrátili na spoločnosť Q., O. K. E., P. O. so žiadosťou o vyjadrenie k Zmluve o vyrovnaní nedoplatkov za ubytovanie a stravovanie č. X/XXXX vo výške uvedenie na zmluve, t.j. 3.053.204,91 Sk. Finančné prostriedky zaslané v júni, v júli a v auguste či sa týkajú tohto leta. Vedenie A. potrebuje stanovisko, či daná pohľadávky bola uhradená a z ich strany je všetko vyrovnané.

Z listinného dôkazu predloženého žalobcom vyplýva, že vedenie A. ( zástupca M.. N. Š., zástupkyňa T.. N. M. a vedúca úseku E. Q. W.) sa dňa 9.8.2004 obrátili na riaditeľa školy (T.. B. C.) s upozornením, že užívateľ služieb Q., O. K. E. si neplní zmluvné podmienky zo zmluvy o vyrovnaní pohľadávok za ubytovanie a stravovanie zo dňa 30.4.2004. Zástupcovia a vedúca úseku E. nesúhlasili s ubytovaním klientov, ktorí si neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov.

Zo znaleckého posudku o duševnom stave XXX/XXXX Č.-M. vyhotovenom súdnymi znalcami MUDr. Jánom Čunderlíkom a MUDr. Kamilom Mikulom, súdnymi znalcami v odbore psychiatria pre potreby trestného konania vyplýva, že u T.. B. C. (dlžník žalobcu) bola diagnostikovaná choroba patologické hráčstvo - F63.0. Z klinickej symptomatológie vyplýva, že menovaný v konaní pred ústavnou liečbou hral hazardné hry s rozvinutými príznakmi závislosti, neschopnosťou prestať sám hrať, zvyšovaním frekvencie hrania a vkladov narastali sociálne dôsledky. Z psychopatologickej analýzy vyplýva, že trestná činnosť je u neho dlhodobejšie plánovaná, premyslená a prekalkulovaná, menovaný pri nej konal systematicky a cieľavedome. Konanie, ktorému nechýba motív, pohnútky, výber prostriedkov realizácie cieľa ani samotná realizácia dokonale ovláda. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že menovaný v čase spáchania trestného činu si bol schopný uvedomiť následky a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie bol schopný ovládať, keďže jeho vôľové- určovacie (ovládacie) schopnosti boli len čiastočne znížené.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bola študentkou na vysokej škole v O., bývala na internáte. Doma sa zdržiavala počas víkendoch. So svojim otcom žiadne jeho pracovné a finančné záležitosti nikdy nepreberala a to ani finančné záležitosti týkajúce sa rodiny. Pod podpise darovacej zmluvy odišla do L. M., kde bola pracovne až do 11.8.2004. Následne po návrate domov sa dozvedela o problémoch jej otca. Vzhľadom k tomu, že jej starí rodičia už v minulosti prejavili vôľu prepísať ich majetok na vnúčatá už v minulosti, nepovažovala uzavretie darovacej zmluvy za nič podozrivé, naopak bol to pre ňu prirodzený krok, ktorým bola realizovaná vôľa starých rodičov. O okolnostiach týkajúcich sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa netýkali starých rodičov sa zaujímala. Jej mama jej spomenula, že u otca zbadala zmenu v správaní, ktorú pripisovala tomu, že má asi mimomanželský vzťah. Matka mala obavy, aby neprišla o majetok, o nadobudnutie

ktorého sa v prevažnej miere pričinila ona. Týmto krokom chcela majetok uchrániť. Tieto obavy matky sa neskôr po prepuknutí sprenevery otca ukázali ako neopodstatnené. Po prepuknutí celej kauzy zistili, že otec vďaka svojej hráčskej vášni uzatváral stávky aj cez mobil, internet a využíval akýkoľvek možný spôsob. Vzhľadom k náročnosti odhalenia rodina nemohla mať ani len tušenie, že otec také niečo vykonáva. Tiež nemali ani len tušenie o tom, že spreneveril školské peniaze. Otec v škole nemal priamy prístup k peniazom a fungovalo tam ekonomické oddelenie, ktoré malo financie na starosti. Keďže otec v dôsledku svojej závislosti bol schopný zmanipulovať celé ekonomické oddelenie , o to ľahšie pre neho bolo zmanipulovať rodinu a okolie v ktorom žil. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy mali vedomosti len o tom že otec tipuje, avšak brali to ako jeho hobby.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Súd konštatuje, že hmotnoprávne podmienky odporovateľnosti splnené sú.

Ustálená súdna prax definuje vymáhateľnú pohľadávku tak, že text zákona v a v ňom uvedené slovo "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. ). Súd konštatuje, že žalobca mal v čase podania odporovacej žaloby voči svojmu dlžníkovi pohľadávku, ktorej existencia bola jednoznačne preukázaná v trestnom konaní. V súlade s trestnoprocesnými ustanoveniami bol žalobca so svojim nárokom (v trestnom konaní preukázanom) odkázaný na občianskoprávne konanie, ktoré ustálilo presnú výšku škody vykonaním rozsiahleho dokazovania. V prípade, ak by žalobca s podaním odporovacej žaloby čakal až do právoplatného skončenia konania o náhradu škody, vystavil by sa tým riziku uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty na uplatnenie svojho nároku.

K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu súd udáva :odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa , preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný.

Materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu). Postupom súdu podľa možno zhojiť v kontexte úkonov súdu a aktívnej účasti žalobcu vady žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia.

Podľa ustanovenia , ods. 1 , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ustanovenia , ods. 2 , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Blízkou osobou je príbuzná v priamom rade, súrodenec a manžel. V zmysle zákona sa nepriamo za blízku osobu považuje osoba v rodinnom pomere za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

V prípade právnych úkonov, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami ( , ), alebo ktoré urobil dlžník v prospech týchto osôb, sa v zmysle , ods. 2 predpokladá vedomosť týchto osôb o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa (in fraudem creditoris). Uvedená domnienka neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu (blízku osobu), keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (blízka osoba) mieni dosiahnuť zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov rozpoznala (tj. aby sa o tomto úmysle dozvedela).

Súd posúdil aktívnu obranu žalovanej, ktorá v konaní tvrdila, že vynaložila náležitú starostlivosť na rozpoznanie úmyslu dlžníka (svojho otca) ukrátiť veriteľa a predložila súdu dôkazy preukazujúce túto skutočnosť ako úspešnú. V danom prípade je potrebné zaoberať sa a zobrať do úvahy špecifiká tohto prípadu, ktoré vyplývajú zo skutočností, že otec žalovanej a zároveň dlžník žalobcu trpel v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, ktorú v konaní odporuje žalobca duševnou chorobou - patologickým hráčstvom, v dôsledku ktorej došlo u neho k modifikácii správania a k čiastočnému zníženiu jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Pre túto chorobu je špecifické, že u osoby, ktorá ňou trpí sa neprejavujú žiadne rozpoznateľné prejavy závislosti (fyziologické zmeny, abstinenčné príznaky ako napríklad u alkoholikov alebo narkomanov). Tieto skutočnosti vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili aj všetci vypočutí svedkovia. Naopak pre závislé osoby je typické, že klamú a manipulujú so svojou rodinou a blízkymi. Ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, činnosť otca žalovanej súvisiaca so spreneverou finančných prostriedkov žalobcu bola dlhodobejšie plánovaná, premyslená a prekalkulovaná, konal pri nej systematicky a cieľavedome. Konanie, ktorému nechýbal motív, pohnútky, výber prostriedkov realizácie cieľa ani samotná realizácia dokonale ovládal. Súd preto uveril tvrdeniu žalovanej, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla úmysel svojho otca ukrátiť svojho veriteľa

- žalobcu rozpoznať. Dokonca ani sám dlžník žalobcu v čase podpisovania darovacej zmluvy si v dôsledku svojej duševnej choroby možnosť ukrátiť veriteľa neuvedomoval, žil v presvedčení, že finančné prostriedky žalobcu , ktoré použil na uzatváranie stávok opätovne získa v hre a vráti ich. Súd má za to, že žalovaná v čase podpisovania darovacej zmluvy napriek tomu, že je osobou blízkou dlžníka a mala trvalý pobyt v mieste jeho bydliska nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti rozpoznať úmysel otca, dlžníka žalobcu tohto ukrátiť. Podľa názoru súdu uniesla dôkazné bremeno a vyvrátila zákonnú domnienku vedomosti o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa, preto žalobu o vyslovenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.8.2004 voči žalobcovi zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovaná si trovy konania v zákonnej lehote vyčíslila v celkovej výške 2.677,50 €, z ktorých 2.307,50 € malo predstavovať trovy právneho zastúpenia a 370 € mali byť cestovné výdavky žalovanej. Súd však trovy v takto uplatnenej výške nepovažoval za dôvodné a žalovanej priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 45,51 € ( v spojení s vyhlášky č. v znení účinnom do 31.5.2009, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 4.10.2007), ďalej z odmeny vo výške 22,76 € ( v spojení s vyhlášky č. v znení účinnom do 31.5.2009, t.j. za odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 30.10.2007), ďalej z odmeny vo výške 55,49 € ( v spojení s vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, t.j. za účasť na pojednávaní dňa 5.11.2010), ďalej z odmeny po 58,69 € za 5 úkonov právnej služby ( v spojení s vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, t.j. za účasť na pojednávaniach v dňoch 17.1.2012, 13.3.2012, 17.4.2012, 27.7.2012 a 13.12.2012).

Trovami právneho zastúpenia je ďalej paušálna náhrada po 5,91 € za dva úkony vykonané v roku 2007, 1x 7,21 € za jeden úkon vykonaný v roku 2010 a 5x po 7,63 € za päť úkonov vykonaných v roku 2012 (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky).

Podľa vyhlášky má advokát nárok na náhradu účelne a preukázateľne vynaložených cestovných výdavkov. Táto náhrada bola vypočítaná podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Právnej zástupkyni žalovanej bola preto priznaná základná náhrada vo výške 0,183 € za každý jeden kilometer jazdy ( opatrenia MPSVaR č. ), čo pri 90 km (Bardejov - Prešov a späť) predstavuje sumu 16,47 € (pri 6 cestách to činí 98,82 €). Právnej zástupkyni žalovanej bola tiež priznaná náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 7,04 € (5.11.2010), 9,29 € (17.1.2012), 9,75 € (13.3.2012), 9,79 € (17.4.2012), 9,29 € (27.7.2012) a 9,53 € (13.12.2012), a to podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technických preukazoch motorových vozidiel. Súd z predložených technických preukazov zistil, že spotreba paliva použitých motorových vozidiel, je 6,2 l/100 km, resp. 7,4 l/100 km. Pri 90 km je táto spotreba 5,58 l, resp. 6,66 l. Súd ďalej zistil, že cena paliva v čase použitia vozidla bola 1,268 €/1l (5.11.2010), 1,413 €/1l (17.1.2012), 1,464 €/1l (13.3.2012), 1,470 €/1l (17.4.2012), 1,395 €/1l (27.7.2012) a 1,431 €/1l (13.12.2012).

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Táto náhrada predstavuje sumu 12,02 € (5.11.2010), čo pri 4 polhodinách počas cesty z K. do O. späť činí náhradu vo výške 48,08 €. V roku 2012 táto náhrada predstavuje sumu 12,71 €, čo pri 4 polhodinách počas cesty z K. do O. späť činí náhradu vo výške 50,84 € (pri piatich cestách 254,20 €).

Vychádzajúc z uvedeného súd preto priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 417,21 €, z režijného paušálu vo výške 57,18 €, z cestovných náhrad vo výške 153,51 € a z náhrady za stratu času vo výške 302,28 €, t.j. v celkovej výške 930,18 €. Keďže právna zástupkyňa žalovanej je platcom DPH, zvyšuje sa uvedená suma o túto daň v uplatnenej sadzbe 20 %, t.j. o 186,04 €. Celkom trovy tak činia 1.116,22 €.

Na druhej strane právnej zástupkyni žalovanej nebolo možné priznať odmenu a tomu zodpovedajúci režijný paušál za vyjadrenie k uzneseniu zo dňa 19.11.2007, nakoľko išlo len o doplnenie skôr podaného odvolania. Navyše takýto úkon bol vykonaný na výzvu súdu, pričom je povinnosťou advokáta ako osoby znalej práva predkladať súdu písomné podania v požadovanej kvalite bez toho, aby súd musel advokáta vyzývať na doplnenie zákonných náležitostí. Súd taktiež nepriznal odmenu a tomu zodpovedajúci režijný paušál za predloženie plnomocenstva, ktoré je administratívnym úkonom a za vyjadrenie žalovanej zo dňa 10.6.2008, pretože súd žalovanú o takéto vyjadrenie nežiadal. Obdobne tak bolo aj v prípadoch, pokiaľ ide o vyjadrenia zo dňa 13.3.2012, 17.4.2012, 3.5.2012, 12.7.2012, 16.8.2012 a 22.11.2012. Konzultácia s klientom dňa 4.11.2010 nebola súdu preukázaná, a preto ani za tento úkon nebolo možné priznať odmenu a paušálnu náhradu. Pokiaľ ide o úkony označené ako „spracovanie záverečného vyjadrenia adresované Okresnému súdu Bardejov zo dňa 17.4.2012“, „upresnenie protokolácie zápisnice zo súdneho pojednávania zo dňa 19.4.2012“, ako aj „žiadosť o upresnenie podania adresovaného A. C. K., žiadosť adresovaná Okresnému súdu v Bardejove zo dňa 25.5.2012“, súd má zato, že sú to úkony, ktoré sú administratívne, neúčelné a nedôvodné, a preto ich odmeňovanie je vylúčené. Odmena advokáta neprichádza do úvahy ani za uplatnený úkon, ktorým mala byť účasť na súdnom pojednávaní dňa 7.5.2012, nakoľko takéto pojednávanie sa neuskutočnilo, o čom boli právni zástupcovia účastníkov vyrozumení aj dodatočným písomným uznesením č.k. -175 zo dňa 4.6.2012. Adekvátne k tomu nebolo možné priznať za tento úkon ani režijný paušál, cestovné náhrady a náhradu za stratu času. Taktiež odmeňovanie neprichádza do úvahy ani v súvislosti s úkonom, ktorým malo byť štúdium spisu na Okresnom súde v K. dňa 4.7.2012. Takýto úkon nepozná, pričom zároveň nemožno hovoriť ani o úkone, ktorý by svojou povahou a účelom bol najbližší úkonom uvedeným v predmetnej vyhláške (). Tento „úkon“ súd považuje tiež za neúčelný a nehospodárny. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove mala záujem nahliadať do súdneho spisu, nič jej nebránilo požiadať tunajší súd o zaslanie

súdneho spisu Okresnému súdu Prešov na nahliadnutie, pričom v takom prípade by boli jej náklady len vo výške 6,50 € (položka 25 sadzobníka súdnych poplatkov k o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Pokiaľ ide o trovy samotnej žalovanej, ktoré majú pozostávať z cestovných náhrad v celkovej výške 370 € pri cestách z O. do K. a späť na súdne pojednávania Okresného súdu Bardejov v dňoch 5.11.2010, 17.1.2012, 13.3.2012, 7.5.2012 a 27.7.2012, ani tieto nebolo možné priznať. Odhliadnuc od skutočnosti, že pojednávanie dňa 7.5.2012 sa neuskutočnilo a že tieto náhrady neboli žiadnym spôsobom preukázané, súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalovanej takýto nárok vzniknúť. Podľa vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku a ani ku dňu vyčíslenia trov konania žiadnym spôsobom nepreukázala, že nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Bardejove (a že ho má práve v O.) a nepreukázala ani to, že by mala pracovať v O.. Navyše žalovaná počas celého konania bola predvolávaná na pojednávania z adresy K., A. XX. Z tohto dôvodu jej nárok na náhradu cestovného nevznikol. Okrem toho, aj v prípade, ak by žalovaná uvedené skutočnosti súdu preukázala, bolo by predsa v súlade so zásadou hospodárnosti konania vykonávať procesné úkony prostredníctvom dožiadaného súdu v O. bez toho, aby žalovaná musela cestovať z O. do K. a späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Bardejov.

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ( ).