Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-1761-2023.pdf
PDF · 86.65 KB
Case nature
Subarea
13Ek/1761/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. D., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. H.. E.. W. XXXX/X, XXX XX U. Q. U., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kpt: Jaroša 29, 911 01 Trenčín, proti povinnému: G. U., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXX, XXX XX R., právne zastúpený: Urbáni & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 300.000 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, sp. zn. 260EX 323/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 629,50 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.07.2023 domáhal od povinného vymoženia 300.000 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. 98/2023 zo dňa 29.06.2023, ktorý vydal rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL. M., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2023 a vykonateľnosť dňa 04.07.2023. Poverením zo dňa 27.07.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andrea Prudká, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, sp. zn. 260EX 323/23.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 03.08.2023. Dňa 16.08.2023, bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie od povinného, čo znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15. dňovej lehote. Súdny exekútor ho predložil súdu na rozhodnutie. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a prílohami k predmetnému návrhu, doručil súdny exekútor súdu aj vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
3. Podľa §-u 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
7. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné skutočnosti: „Oprávneným uplatnený nárok v rozhodcovskom konaní má vyplývať z Dohody o uznaní záväzku zo dňa 14.09.2021, ktorého súčasťou je aj rozhodcovská doložka. Povinný však považuje túto dohodu za právny úkon absolútne neplatný. Máme za to, že k platnému uzavretiu takejto dohody nedošlo, pričom ani samotný nárok z neho vyplývajúci nie je daný. Taktiež sme toho názoru, že dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na samotnú rozhodcovskú doložku. Povinný sa teda s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu nestotožňuje, pričom toto rozhodnutie považuje za nesprávne, nespravodlivé, nakoľko nárok, ktorý bol u rozhodcu uplatnený nie je daný, teda neexistuje, a teda sa pre neho nemohla platne uzavrieť dohoda o uznaní, na základe ktorej si oprávnený svoj nárok uplatnil. V nadväznosti na tieto skutočnosti dňa 16.08.2023 povinný inicioval konanie na Okresnom súde Banská Bystrica, a to žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tento žalobný návrh povinný podal z dôvodu, že jednoznačne nastali skutočnosti predpokladané ustanovením § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pre zrušenie rozhodcovského konania. V predmetnom žalobnom návrhu povinný taktiež žiadal konajúci súd, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že neodložením vykonateľnosti takéhoto rozsudku hrozí výkon exekúcie, ktorou môže byť povinný nenávratne pozbavený svojho majetku. Vykonaním exekúcie môže totiž nastať stav, že ak bude v súdnom konaní o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku úspešný, len s veľkou ťažkosťou sa môže dostať k spätnému nadobudnutiu vlastníctva svojho majetku. Z uvedeného dôvodu je preto dôvodné, aby konajúci súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a taktiež aby došlo k zastaveniu exekúcie.“
8. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
9. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
10. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa
exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
11. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní.
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
13. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom boli, v exekučnom titule, poučení i samotní povinní. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
14. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) a § 48 Exekučného poriadku.
15. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
16. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, podal žalobu na jeho zrušenie. Podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku však nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, súd, ktorý rozhoduje o takejto žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Tu súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal, pričom povinný súdu nepreukázal, že by Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o uvedenej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, že by odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Súd konštatuje, že preukázanie podania takejto žaloby nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie.
17. Aj napriek podanej žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku sa predmetné exekučné konanie vedie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Uvedenú skutočnosť povinný nijakým spôsobom nespochybnil. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou vykonateľnosťou. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z predloženého
spisu a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 04.07.2023, pričom podanie žaloby na jeho zrušenie na vyššie uvedenej skutočnosti nič nemení.
18. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu ktorý je právoplatný a vykonateľný a ktorý nebol zrušený a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zatavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby - ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1243,98 eur (vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 1024,13 eur bez DPH + režijný paušál vo výške 12,52 eur bez DPH). Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak, ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní sú vyčíslené v rozpore s § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Vzhľadom na rozpor a účelnosť vyčíslenia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní s uvedeným vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia len vo výške 629,50 eur (za 1 úkon -podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie t .j. 1x 512,06 + 1x 12,52 eur režijný paušál na rok 2023 zvýšené o 20% DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného je platcom DPH). Súd pri výpočte účelne vynaložených trov konania vychádzal z vymáhaného nároku oprávneného, t .j. zo sumy 300.000 eur a teda v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.