Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-110-2024.pdf
PDF · 101.66 KB
Case nature
Subarea
6Co/110/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XX, proti žalovanému: E. D. C., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., B. X, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp.zn. 38Cos/2/2024 zo dňa 12. marca 2024
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 38Cos/2/2024-9 zo dňa 12. marca 2024 vo výroku I., ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
1.Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, podanom po začatí konania o ochranu osobnosti, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému používať písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T 67/07 zo dňa 22.8.2007, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci a uloženia zákazu žalovanému používať slovom alebo písmom na adresu žalobcu alebo v súlade s ním, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová: „podvod, právoplatne odsúdený podvodník, sa dlhú dobu pokúša jeho a iné osoby krivo obviniť zo spáchania rôznej trestnej činnosti, nechal si vyhotoviť podvodný znalecký posudok, klamár, odhalí sa jeho podvodné konanie a podobne alebo synonymické výrazové prostriedky“ s odvolaním sa na trestný rozsudok, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.
3. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, že žalovaný porušil jeho základné a osobnostné práva, ochranu ktorých poskytuje Ústava SR, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ust. § 11 Občianskeho zákonníka a zákon o ochrane osobných údajov, pričom k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných a základných práv došlo postupom žalovaného tým, že 1/ protiprávnym spôsobom získal písomné vyhotovenie trestného rozsudku sp. zn. 5T 67/07 zo dňa 22.8.2007, 2/ zneužil získaný trestný rozsudok jeho protiprávnym doručovaním určitým zložkám, čím šíril protizákonne získané údaje a informácie o jeho osobe a rozširoval o osobe žalobcu hanlivé tvrdenia, ako „právoplatne odsúdený podvodník sa dlhú dobu pokúša jeho a iné osoby krivo obviniť zo spáchania rôznej trestnej činnosti, nechal si vyhotoviť podvodný znalecký posudok, klamár, odhalí sa jeho podvodné konanie“ a podobne. K návrhu žalobca pripojil ako dôkaz rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.10.2018 o priznaní invalidného dôchodku.
4. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 3 a § 332 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
5. Konštatoval, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný protiprávnym spôsobom získal písomné vyhotovenie trestného rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T 67/07 zo dňa 22.8.2007, obsahujúceho osobné údaje žalobcu a tento šíril v nesúvisiacich konaniach. Na osvedčenie týchto skutočností však nepredložil súdu žiadne dôkazy, pričom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia a súd vady návrhu, z ktorého vychádza pri rozhodovaní, neodstraňuje. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti tvrdené ním v návrhu, ktoré majú odôvodňovať jeho nárok a odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď tieto skutočnosti nepodporil žiadnymi dôkazmi, súd jeho návrhu vyhovieť nemohol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania a v rozpore s týmto výrokom je odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že nakoľko žalobca súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj návrh vo veci samej, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, g/ a h/ CSP a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Argumentoval tým, že predmetom konania vo veci samej je ochrana jeho osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných a základných práv, ku ktorému došlo postupom žalovaného tým, že opakovane neoprávnene šíril a doručoval rôznym zložkám a osobám protiprávnym spôsobom získané písomné vyhotovenie trestného rozsudku sp.zn. 5T 67/07 zo dňa 22.8.2007, ktorý obsahuje jeho osobné údaje a údaje o skutočnostiach súvisiacich s jeho osobou. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca tvrdí, že žalobou a návrhom na neodkladné opatrenie spolu s priloženým trestným rozsudkom (trestný rozsudok k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nepripojil – poznámka odvolacieho súdu) v dostatočnej miere osvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu. Vytýkal súdu, že nedôsledne skúmal splnenie zákonných podmienok a v dôsledku toho vo veci vecne nesprávne rozhodol. Dôvodnosť svojho nároku považuje žalobca za osvedčenú už samotným trestným rozsudkom, ktorý nie je verejnou listinou a žalovaný nie je oprávnenou osobou, ktorá by mohla mať zákonný prístup k tejto písomnosti. Protiprávne používanie rozsudku žalovaným odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Namietal tiež porušenie svojho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. K odvolaniu pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III ČVS:ORP-42/1-VYS-B3-2003 zo dňa 2.6.2003, vyjadrenie žalovaného vo veci Okresného súdu Košice I sp.zn. 36C/33/2020 zo dňa 21.12.2020 a rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/67/07 zo dňa 22.8.2007. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
8. Dňa 22. apríla 2024 žalobca opakovane doručil súdu prvej inštancie vyššie uvedené listinné dôkazy a doručil aj ďalší listinný dôkaz – vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.3.2004 vo veci Mestského súdu Košice sp.zn. 24C/20/2023 s odôvodnením, že dňa 10.4.2024 uplynula 15 dňová lehota na podanie odvolania vo veci, pričom až 20.4.2024 prevzal elektronicky vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.3.2024. Týmto dôkazom nedisponoval v čase odvolania, preto ho nemohol predložiť a predkladá ho až dodatočne. Tento preukazuje opakované protiprávne zásahy žalovaného. Zároveň predložil aj rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/67/2007 zo dňa 25.2.2013.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Uznesenie je vo výroku I., ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku potvrdil a v celom
rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia v tejto časti, ktoré sú správne, zákonu zodpovedajúce a na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže na svoje tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o pretrvávajúcich neoprávnených zásahoch do jeho práva na ochranu osobnosti zo strany žalovaného nepredložil žiadne dôkazy.
12. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (dňa 12. marca 2024), čo platí aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu, ktorý nemôže z tohto dôvodu prihliadať na skutočnosti, ku ktorým došlo od vydania uznesenia súdu prvej inštancie do rozhodovania odvolacieho súdu. Z týchto dôvodov nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že k ďalšiemu zásahu žalovaného, odôvodňujúcemu potrebu neodkladnej úpravy, došlo dňa 15. marca 2024 v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp.zn. 24C/22/2022 v podanom vyjadrení žalovaného a bez právneho významu je potom tá skutočnosť, že žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel dňa 20.4.2024, a preto nemohol dôkaz preukazujúci toto protiprávne konanie žalovaného predložiť v odvolacej lehote.
13. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom až v odvolacom konaní – rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/67/07, vyjadrenie žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I sp.zn. 36C/33/2020 zo dňa 21.12.2020 a uznesenie ORPZ Bratislava III zo dňa 2.6.2023 ČVS:ORP-42/1-VYS-B3-2023, na tieto dôkazy odvolací súd nemohol prihliadnuť z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle § 366 CSP. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by tieto dôkazy bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci na tieto dôkazy v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako i žalobe vo veci samej) odkazoval, teda zrejme ich musel mať k dispozícii, tieto k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil, pričom povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je odstraňovať takéto vady a vyzývať navrhovateľa na dodatočné predloženie listín, ktoré majú osvedčiť skutočnosti tvrdené v návrhu. Súd pri rozhodovaní musí vychádzať iba z návrhu a k nemu predložených dôkazov, ktoré musia osvedčovať v dostatočnej miere tak dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zároveň nejde o dôkazy, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Odvolací súd je teda pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom, aký je tu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v prejednávanom prípade aký bol osvedčený ku dňu 12.3.2024 a vychádzajúc z tohto stavu vecne správny je záver súdu prvej inštancie o neosvedčení skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
24. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
25. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených dôkazov a strany sporu nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani žiadne iné dokazovanie.
26. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie.
27. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch. Dokazovanie v zmysle
§ 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
28. V prejednávanej veci z obsahu spisu a dôkazov, ktoré žalobca predložil ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 12.3.2024 (predložené iba rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi) je zrejmé, že nie sú splnené podmienky (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď na tieto tvrdenia nepredložil dôkazy a pokiaľ tieto predložil až v odvolacom konaní, vzhľadom na nesplnenie podmienok podľa § 366 CSP na ne nebolo možné prihliadnuť a nebolo tiež možné prihliadnuť na dôkaz preukazujúci skutočnosť, ku ktorej došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
29. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP), čo bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu v zákonom vymedzenej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP.
30. Odvolací súd poukazuje na to, že na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, s ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.
31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
32. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
33. Z ust. § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
34. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP, t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.
35. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca mohol dôkazy, na ktoré odkazoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v ich predložení.
36. Navrhovateľ tak tieto dôkazy ako prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas, pretože ich uplatnil až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 CSP, z tohto dôvodu nebolo možné na tieto novoty prihliadnuť v odvolacom konaní.
37. Pokiaľ ide o dôkaz- vyjadrenie žalovaného vo veci vedenej na Mestskom súde v Košiciach sp.zn. 24C/20/2023 zo dňa 15.3.2024, tento dôkaz síce žalobca nemohol predložiť ani s podaným návrhom
a ani následne s odvolaním, avšak pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie (tu tvrdený protiprávny zásah dňa 15.3.2024, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie) a zároveň aj v odvolacom konaní platí pre predkladanie nových dôkazov zásada koncentrácie a tieto je možné predkladať najneskôr v odvolaní resp. vo vyjadrení k odvolaniu.
38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku I., ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
39. Výrok II. o náhrade trov konania odvolací súd zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože dôvody pre vydanie rozhodnutia v tejto časti, t.j. pre rozhodnutie o trovách konania, neexistovali.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie bolo podané po začatí konania vo veci samej a v merite veci doposiaľ rozhodnuté nebolo, súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o trovách tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania až v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).