Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-2-2023.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Subarea
3Sf/2/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., so sídlom SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice, IČO: 31 642 322, právne zastúpený: AK SUCHOŇOVÁ&PARTNERS, s.r.o., so sídlom Komenského 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 784, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 146888/2023 zo dňa 24. 03. 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 09. 06. 2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 146888/2023 zo dňa 24. 03. 2023, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Turčianske Teplice č. 449/2019 zo dňa 04. 03. 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel na dani za ubytovanie podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012 vo výške 166 649,- Eur.
2. Žalobca zároveň v žalobe požiadal, aby správny súd po vyjadrení žalovaného priznal žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nakoľko by okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozila žalobcovi značná hospodárska a finančná škoda. Žalobca v návrhu uviedol, že pokiaľ by došlo k výkonu napadnutých rozhodnutí došlo by k exekúcii platobných prostriedkov žalobcu ako platiteľa dane za ubytovanie, čo by postihlo aj všetkých návštevníkov prijímajúcich liečebnú kúpeľnú starostlivosť. Svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že v predchádzajúcom daňovom konaní, ktoré sa týkalo tohto istého preskúmavaného obdobia (rok 2012), ako aj tej istej dane za ubytovanie, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, správca dane na základe rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 1120/2013 vo výške 166 645,- Eur, požiadal exekútora A. B. A. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1408/14 o zablokovanie účtov žalobcu vo výške 186 672,83 Eur, kedy bolo zároveň zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a tieto finančné prostriedky boli uvoľnené až dňa 08. 06. 2017 v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/125/2014 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/36/2015, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21. 03. 2016 a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2016. Podľa názoru žalobcu bolo v tomto prípade cieľom správcu dane predlžovať stav (blokovania majetku žalobcu), ktorý mu bránil vo výkone podnikateľskej činnosti a uviedol ho do situácie, kedy žalobcovi ukladal nesplniteľné povinnosti, čo malo byť konštatované aj nadriadenými orgánmi v iných oblastiach. Žalobca záverom uviedol, že ak by nebol priznaný odkladný účinok jeho žalobe, mohla by sa celá situácia znovu opakovať, pričom je presvedčený, že úkony vykonané exekútorom by boli nezvratné a v prípade úspechu žalobcu by nebolo možné navrátiť situáciu späť, čím by došlo k závažnej
hospodárskej a finančnej ujme žalobcu, bol by ohrozený chod kúpeľov a takúto finančnú záťaž by už viac neuniesol, nakoľko sa stále pokúša zotaviť z prekonaného veľmi ťažkého obdobia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe, pričom k návrhu žalobcu nič viac neuviedol.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované... Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy... Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou... Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3)... Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia... Žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene
pôvodného skutkového alebo právneho stavu. (Baricová, J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A.; a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 924, s. 926 až 927 a s. 934).
11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na exekúciu, ktorá bola voči žalobcovi v roku 2014 vykonávaná súdnym exekútorom A. B. A. v exekučnom konaní EX 1408/2014 (Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08. 07. 2014 na č. l. 73 súdneho spisu) týkajúceho sa vymáhania rozdielu dane za ubytovanie za totožné zdaňovacie obdobie (rok 2012). Žalobca poukázal na to, že ak by nebol priznaný odkladný účinok jeho žalobe, mohla by sa celá situácia (exekučné vymáhanie pohľadávky) znovu opakovať, pričom je presvedčený, že úkony vykonané exekútorom by boli nezvratné a v prípade úspechu žalobcu by nebolo možné navrátiť situáciu späť, čím by došlo k závažnej hospodárskej a finančnej ujme žalobcu, bol by ohrozený chod kúpeľov a takúto finančnú záťaž by už viac neuniesol, nakoľko sa stále pokúša zotaviť z prekonaného veľmi ťažkého obdobia.
13. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy, však žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca síce poukazoval na to, že Mesto Turčianske Teplice ako oprávnený v exekučnom konaní v roku 2014 pristúpil k vymáhaniu rozdielu dane, ktoré sa týkalo tohto istého zdaňovacieho obdobia (rok 2012), ako aj tej istej dane za ubytovanie, ktorá bola predmetom daňovej kontroly, avšak koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách skutkového stavu existujúceho v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
14. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
15. Žalobca vo svojom návrhu síce uviedol, že v minulosti sa viedlo voči nemu exekučné konanie na podklade rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 1120/2013 a rozhodnutia žalovaného po vykonaní daňovej kontroly za totožné zdaňovacie obdobie (rok 2012), avšak žalobcom podaná správna žaloba smeruje proti iným rozhodnutiam žalovaného a správcu dane a žalobca v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí osvedčiť existenciu závažnej ujmy v čase podania návrhu, a to s dostatočným vymedzením konkrétneho dôvodu a skutkových okolností s ním spojených. Žalobca okrem poukázania na v minulosti vedené exekučné konanie voči nemu, okrem tvrdení o možnosti pristúpenia žalovaného k opätovnému vymáhaniu vyrubeného rozdielu dane na základe napadnutých rozhodnutí a s tým súvisiacimi obavami žalobcu o prevádzku kúpeľov a neunesenie tejto finančnej záťaže, žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy tým, že sa už vedie exekučné konanie v čase rozhodovania správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku, ani skutočnosť, že k iniciovaniu exekučného konania správca dane vôbec pristúpil. Žalobca zároveň nijako neosvedčil ani svoju majetkovú situáciu, ktorá je pre osvedčenie závažných dopadov preskúmavaných rozhodnutí podstatná. Žalobca neuviedol také skutkové okolnosti, z ktorých
by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu závažnou ujmou.
16. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil.
17. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.
18. Správny súd poznamenáva, že daňová exekúcia je osobitným konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu – žalobcu, avšak len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok.
19. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
20. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
21. Záverom správny súd uvádza, že žalobca môže podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, v ktorom dostatočne vymedzí konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, a to za predpokladu, že dôjde k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).