Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-85-2024.pdf
PDF · 78.04 KB
Case nature
Subarea
21Co/85/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. H. I. XXX/ XX, E., 2. H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. C. XXXX/XX, E., 3. L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, 4. neuvedený, 5. neuvedený, o ochranu osobnosti a náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 101C/1/2024-19 zo dňa 17. apríla 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaným nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne zo dňa 2.1.2024, doručené súdu 4.1.2024 odmietol. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 127 ods. 1, § 129, § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že posúdil podanie žalobkyne ako neúplné, pretože neobsahovalo náležitosti predpokladané ustanoveniami § 127 a § 132 CSP, bolo vecne a procesne neúplné, čo bránilo jeho vybaveniu, neobsahovalo potrebné náležitosti, a to riadne označenie žalobkyne a žalovaných 4. a 5., označenie dôkazov na preukázanie tvrdení a presnú formuláciu žalobného návrhu - petitu. Keďže podanie žalobkyne nemalo presne formulovaný petit a strany sporu neboli dostatočne identifikované, súd prvej inštancie uznesením č. k. 101C/1/2024-8 zo dňa 11. marca 2024 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila svoje podanie o riadne označenie žalobkyne a žalovaných 4. a 5., o označenie dôkazov na preukázanie jej tvrdení a aby doplnila podanie tak, aby bolo z neho zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a čoho sa žalobkyňa domáha (žalobný návrh), uvedením určitého, zrozumiteľného a vykonateľného petitu (návrhu výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti). Zároveň ju poučil akým spôsobom má podanie opraviť a aj o následkoch neopravenia v podobe odmietnutia podania. Toto uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 15.3.2024. Dňa 28.3.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako „doplnenie a oprava“. Súd prvej inštancie podanie žalobkyne doručené súdu dňa 28.3.2024 vyhodnotil ako podané oneskorene, nakoľko uvedené podanie žalobkyne bolo súdu doručené po súdom určenej 10 dňovej lehote na doplnenie podania žalobného návrhu zo dňa 2.1.2024. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že napriek tomu, že uvedené podanie bolo súdu doručené oneskorene, po oboznámení sa s obsahom tohto doplneného podania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neodstránila nedostatky podania zo dňa 2.1.2024 v zmysle uznesenia č. k. 101C/1/2024-8 zo dňa 11.3.2024, pretože žalobkyňa v uvedenom podaní nedoplnila označenie žalovaných 4. a 5. Účelom úplnej a jednoznačnej identifikácie strany sporu je zabrániť jej zameniteľnosti s inou osobou a zároveň aj súdu umožniť preskúmať, či sú splnené podmienky konania. Žalobkyňa, hoci to bolo jej povinnosťou, však žalovaných 4. a 5. riadne v zmysle § 133 CSP neoznačila. Keďže podanie žalobkyne neobsahovalo zákonom
predpokladané náležitosti, pre absenciu ktorých súd nemôže v konaní pokračovať, bolo potrebné podanie žalobkyne s použitím § 129 ods. 3 CSP odmietnuť.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Argumentovala tým, že doplnenie, na ktoré bola vyzvaná dňa 15.3.2024 a doručené okresnému súdu dňa 28.3.2024 je preukázateľne aj v 10 dňovej lehote, okrem toho, že mala 15 dňovú lehotu. Uviedla, že žalovaných (zlodejov) 4-5 nepozná. Nie je jej povinnosťou poznať zlodejov. Okrem toho 3 z 5 boli identifikovaní presne. Uviedla, že v sobotu, v nedeľu je okresný súd zatvorený, tým pádom sa započítavajú do odvolacích dní iba dni, keď má žalobca reálnu možnosť odvolanie alebo návrh žaloby skutočne podať.
3. Odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom – stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 356 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.
4. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
5. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
6. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
7. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalobkyni doručené dňa 6.5.2024 (pondelok, bežný pracovný deň), o čom svedčí doručenka pripojená v spise na čl. 22. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom 7.5.2024 a posledný deň takejto lehoty pripadol na 21.5.2024 (utorok). Pretože tento deň bol utorok a bežný pracovný deň, 21.5.2024 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalobkyňa mohla podať včasné odvolanie. Z dôvodu, že odvolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie (až) dňa 27.5.2024, t. j. v pondelok (čl. 23), bolo podané zjavne po uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania.
9. Vzhľadom na to, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 21.5.2024, odvolanie podala žalobkyňa oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd, preto musel v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané rozhodnutie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam CSP, nakoľko CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania (ktoré však vzhľadom na vady odvolania ani riadne nezačalo) procesne zavinila žalobkyňa, ktorá podala odvolanie oneskorene, ktorá by tak bola povinná nahradiť žalovaným trovy konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalovaní v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd
preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovaným žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovaným nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.