Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13C-63-2012.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/63/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa E. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. G.. I. XXXX/XX, W., proti odporkyni X/ D.. R. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. W., H. XXXX/XX I. Z. X/ D.. O. G., F.. XX. XX. XXXX, I. P. D.. P. XXX/XX, W., o zaplatenie 829,84 Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť 2/ odporkyni trovy konania vo výške 24,10 Eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 11. 12. 2011 doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 16. 12. 2011 sa domáhal náhrady škody od odporkýň 1/ a 2/.
Odporkyne 1/ a 2/ v konaní pred súdom návrh navrhovateľa neuznali a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením Okresného súdu Zvolen zo dňa 09. 12. 2008 podpísaný odporkyňou 1/, adresovanému navrhovateľovi v tom zmysle, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis. zn. XTdo XX/XXXX zo dňa 04. 06. 2008 nebolo doručené obhajcovi navrhovateľa D.. H. z dôvodu, že pracovníčka Okresného súdu Zvolen ktorá robila úpravu na doručenie tohto rozhodnutia ho nedala doručiť D.. H., ale omylom ho nechala doručiť D.. G..
Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28. 01. 2008, s dátumom splatnosti dňa 11. 02. 2008, adresovanej dodávateľom služby D.. M. H. navrhovateľovi súd zistil, že predmetom tejto faktúry je zastupovanie v právnej veci v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 spojené so zastupovaním v právnej veci podania dovolania vedeného pod č. k. 4T 64/05.
Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí právnej pomoci uzatvorenej medzi D.. M. H., advokátom, Advokátska kancelária Bratislava a navrhovateľom, predmetom ktorej sa advokát zaviazal poskytnúť klientovi, t. j. navrhovateľovi právnu pomoc vo veci podania dovolania XT XX/XX. Za takto poskytnuté plnenie sa klient, t. j. navrhovateľ, zaviazal zaplatiť advokátovi podielovú odmenu vo výške 25 000,- Sk.
Z uvedenej zmluvy vyplýva, že advokát túto zmluvu podpísal dňa 28. 01. 2008 a klient, t. j. navrhovateľ, dňa 13. 02. 2008.
Súd vykonal ďalej dokazovanie spisom Okresného súdu Zvolen pod spis. zn. 4T 64/05, z ktorého zistil, že navrhovateľ udelil plnomocenstvo D.. M.Š. H., advokátovi, so sídlom v Bratislave, na podanie dovolania vo veci rozsudku Okresného súdu Zvolen XT XX/XX, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici XTo/XX/XX. Toto splnomocnenie bolo udelené navrhovateľom dňa 30. 01. 2008.
Súd zároveň z trestného spisu zistil, že D.. M. H., ako advokát navrhovateľa v konaní pred Okresným súdom Zvolen, spis. zn. XT XX/XX, podal dňa 20. 02. 2008 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v T. T. pod spis. zn. XTo XX/XX zo dňa 27. 11. 2007 v časti bodov č. 1 a č. 4, trestných činov uvedených v rozsudku Okresného súdu Zvolen pod spis. zn. XT XX/XX, pričom toto dovolanie bolo zaevidované na Okresnom súde Zvolen dňa 25. 02. 2008.
Súd ďalej z trestného spisu Okresného súdu Zvolen zistil, že o takto podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pod spis. zn. XTdo XX/XXXX dňa 04. 06. 2008. Takéto rozhodnutie bolo Okresnému súdu Zvolen doručené dňa 11. 07. 2008.
Súd zo spisu ďalej zistil, že toto rozhodnutie bolo doručované podľa úpravy zamestnanca súdu zo dňa 24. 07. 2008 obhajkyni D.. O. G.Í., Advokátska kancelária W..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci tohto konania sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla, avšak túto presne špecifikovať nevedel s tým, že uvádzal, že takáto škoda mu vznikla „zhruba do tých 829,84 Eur“.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v rámci trestného konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde W. splnomocnil na podanie dovolania a následne podanie ústavnej sťažnosti JUDr. M. H., advokáta s tým, že s ním uzavrel zmluvu o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 28. 01. 2008. Za takúto právnu pomoc mu zaplatil sumu 25 000,- Sk, t. j. 829,84 Eur. Uviedol, že svojho advokáta kontaktoval niekedy v lete, resp. začiatkom septembra v roku 2008 s tým, že advokát mu uvádzal, že žiadne uznesenie mu doručené nebolo a on z tohto dôvodu prestal mať dôveru k advokátom a sudcom v Zvolene. Z týchto dôvodov podal sťažnosť jednak na D.. M. H. ale aj na súd, kde mu bolo odpísané, že omylom bolo toto uznesenie zaslané D.. G. a tento list bol adresovaný od bývalej sudkyne, odporkyne 1/. Navrhovateľ ďalej uviedol, že len sudca môže dávať príkazy alebo pokyny na takéto doručovanie a z okolností, ktoré sa takto dozvedel vyvodil tú skutočnosť, že sťažnosť na D.. H. zobral späť a takúto sťažnosť podal na D.. G.Š.. Uviedol. že z týchto dôvodov nemá dôvod žiadať náhradu škody od D.. H., pretože jeho konaním mu škoda nevznikla a takáto škoda mu vznikla konaním jednak advokátky, 2/ odporkyne a jednak bývalej sudkyne, odporkyne 1/. Ďalej uviedol, že pokiaľ škodu 1/ odporkyňa nespôsobila, tak potom by mu takúto škodu mal doplatiť ten, kto takúto škodu spôsobil, pričom uviedol, že nevie či existujú nejaké fondy na Okresnom súde W., z ktorého by sa takáto spôsobená škoda mu uhradila.
Odporkyňa 1/ vo svojej výpovedi uviedla, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že v súčasnej dobe je už na dôchodku, pričom uviedla, že pokiaľ sa pamätá, po právoplatnosti skončenej trestnej veci, sudca vybavuje ďalšiu agendu, ktorá sa týka štatistického listu a následne odchádza spis do rúk súdnej tajomníčky, pričom v tomto trestnom spise sa nachádzajú všetky úpravy a ona si už na okolnosti, kto takúto úpravu ohľadne doručovania rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonal, nepamätá. Uviedla, že je pravdou, že reagovala na sťažnosť navrhovateľa tak, že túto vybavila tým spôsobom, že dňa 09. 12. 2008 dala pokyn aby bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správne doručené zástupcovi navrhovateľa, D.. H.. Uviedla, že k veci viac nemá čo uviesť, vzhľadom na odstup času si už na bližšie okolnosti nepamätá.
Odporkyňa 2/ uviedla, že návrh navrhovateľa žiada zamietnuť ako nedôvodný z toho dôvodu, že nie sú splnené žiadne z podmienok v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že žiadne jej konanie
nie je v príčinnej súvislosti s vzniknutou škodou navrhovateľovi. Uviedla, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla, pretože nevie posúdiť dohodu medzi ním a D.. M. H.. Pokiaľ teda nejaká zmluvná odmena dohodnutá bola, existuje faktúra, ktorá znie na právnu pomoc vo veci dovolania a nie podania ústavnej sťažnosti ako to uvádzal navrhovateľ, nemohlo tu dôjsť k zmeškaniu nejakej lehoty. Uviedla ďalej, že vznáša námietku premlčania, pokiaľ by aj súd ostatné atribúty náhrady škody uznal. Túto odôvodnila ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhrad škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdravý.
Podľa § 146 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní doručí orgán alebo súd, ktorému bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol; inak doručí rozhodnutie dovolacieho súdu vždy súd prvého stupňa, okrem rozhodnutia o vzatí obvineného do väzby alebo rozhodnutia o odložení alebo prerušení výkonu rozhodnutia, proti ktorému bolo podané odvolanie.
Podstatou súdnej ochrany v občianskom súdnom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva účastníka konania je jeho povinnosť v zmysle § 79 OSP, opísať pravdivým spôsobom rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorými sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z nich zrejmé, čoho sa navrhovateľ takýmto návrhom dovoláva. Ďalej je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. V zmysle § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd následne rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom len výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci.
Občiansky súdny proces možno pojmovo vnútorne rozdeliť do dvoch základných foriem, a to rozhodovanie v sporoch o právo medzi dvomi stranami, ktoré možno označiť za konanie sporné a druhá forma je určená na riešenie iných vzťahov ako sú spory medzi stranami, t. z. na úpravu právnych vzťahov, na ktoré sa kladie zvlášť dôležitý záujem. Toto konanie možno označiť ako konanie nesporné.
Konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch, pričom konanie nesporné je ovládané zásadou vyšetrovacou.
Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade, a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa môže k nej len priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o týchto skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o uvádzaných skutočnostiach o ktorých sa dozvedá z prednesov účastníkov konania a z vykonaného dokazovania. Občiansky súdny poriadok ukladá povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti.
Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanom zásadou prejednacou, teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, teda z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanom zásadou prejednacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v spornom konaní. Ten, kto má povinnosť tvrdenia, má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno.
Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.
Súd na základe navrhnutého dokazovania účastníkmi konania, pričom títo po poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP v konaní pred súdom uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú, súd zistil tento skutkový stav.
Je nepochybné, že na Okresnom súde Zvolen sa viedlo konanie pod spis. zn. 4T 64/05 vo veci obžaloby na navrhovateľa, pričom v rámci tohto konania predložil jeho zástupca D.. M. H., splnomocnenie zo dňa 30. 01. 2008. Touto plnou mocou bol advokát splnomocnený zo strany navrhovateľa na podanie dovolania vo veci rozsudku Okresného súdu Zvolen, pod spis. zn. XT XX/XX, v spojení s uznesením Krajského súdu v T. T., pod spis. zn. XTo XX/XX.
Takéto splnomocnenie vychádzalo zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorú uzatvoril D.. M. H. a navrhovateľ dňa 13. 02. 2008. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania vo veci XT XX/XX.
Súd mal ďalej za preukázané, že na základe takto uzavretej zmluvy fakturoval zástupca navrhovateľa, faktúrou vyhotovenou dňa 28. 01. 2008, splatnosť dňa 11. 02. 2008, sumu 25 000,- Sk, za právne služby a poradenstvo v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spojené so zastupovaním v právnej veci podania dovolania vedeného pod spis. zn. XT XX/XX.
Z žiadneho listinného dôkazu, ktoré súd na tomto mieste cituje nevyplýva tá skutočnosť, že by navrhovateľ splnomocnil D.. M. H.P. aj na podanie ústavnej sťažnosti vo veci, ktorá sa prejednávala pred Okresným súdom Zvolen.
Táto okolnosť zostala len tvrdením zo strany navrhovateľa, ktorá nebola ničím preukázaná.
Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že v rámci podaného dovolania, ktoré podal jeho advokát D.. M. H. dňa 20. 02. 2008, rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom vydal rozhodnutie dňa 04. 06. 2008 tak, že dovolanie bolo odmietnuté.
Súd mal nepochybne za preukázané, že v písomnom pokyne nachádzajúcom sa za uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky je úprava v tom zmysle, že toto rozhodnutie sa má doručiť jednak navrhovateľovi a taktiež obhajkyni D.. O. G., Advokátska kancelária W. a ďalším osobám tu uvedeným. Z uvedeného je potom zrejmé, že v skutočnosti došlo k nesprávnemu pokynu ohľadne doručenia tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie zástupcovi navrhovateľa D.. M. H., ale D.. O. G.. Zároveň však je nepochybné, že z pripojenej doručenky vyplýva, že toto uznesenie bolo doručené navrhovateľovi, v t. č. v ústave na výkon trestu odňatia slobody U. F. H. dňa 30. 07. 2008. Súd v tejto súvislosti potom konštatuje, že k uvedenému je možné konštatovať, že zo strany Okresného súdu W. došlo k nesprávnemu úradnému postupu ohľadne doručovania tohto rozhodnutia tak, ako je upravené v zmysle § 146 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.
Napriek tejto skutočnosti súd musí konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa a to z nasledovných dôvodov.
Čo sa týka odporkyne 1/ súd uvádza, že táto v rozhodnom období bola zákonou sudkyňou v konaní Okresného súdu Zvolen pod spis. zn. XT XX/XX. Je nepochybné, že v tejto súvislosti vykonávala verejnú moc prostredníctvom orgánu verejnej moci, t. j. súdu, pričom v danom prípade tu existuje zodpovednosť štátu za prípadný nesprávny úradný postup. Takáto zodpovednosť však nedopadá v žiadnom prípade na odporkyňu 1/ z dôvodov ustanovených v zákone č. 514/2003 Z. z.. Súd preto konštatuje, že odporkyňa 1/ nie je pasívne legitimovaná, t. j., žaloba voči nej nemôže smerovať, pokiaľ by aj v ďalšom bol nárok navrhovateľa oprávnený. Toto je jeden z dôvodov, pre ktoré súd návrh voči odporkyni 1/ zamietol.
Čo sa týka odporkyne 2/, v konaní nebolo preukázané zo strany navrhovateľa žiadne porušenie právnej povinnosti, ktoré by ukladalo tejto aby rozhodnutie, ktoré jej bolo zo strany súdu doručené ako osobe neoprávnenej mala ona sama doručovať, resp. vykonávať akékoľvek iné úkony s ním. Z tohto dôvodu voči odporkyni 2/ je jedným z dôvodov pre ktoré súd návrh zamietol aj to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal voči nej porušenie právnej povinnosti.
Súd v ďalšom konaní skúmal otázku preukázania škody, ktorá mala vzniknúť na strane navrhovateľa. Táto skutočnosť zo strany navrhovateľa nebola jednoznačným spôsobom preukázaná. Listinný dôkaz, ktorý navrhovateľ predložil vo forme faktúry, ktorou mu D.. M. H. fakturoval sumu 25 000,- Sk za poskytnutie právnych služieb a to podania dovolania nepreukazuje ešte tú skutočnosť, že by navrhovateľ skutočne tieto finančné prostriedky aj vynaložil, tak že túto sumu svojmu zástupcovi aj zaplatil. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že nie je splnený ani tento predpoklad, pri práve na priznanie náhrady škody.
Ďalšou náležitosťou úspešného domáhania sa náhrady škody v konaní pred súdom je preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Táto skutočnosť zo strany navrhovateľa taktiež preukázaná nebola. Navrhovateľ v konaní preukázal len tú skutočnosť, že zo svojím zástupcom mal uzavretú zmluvu o právnej pomoci, udelil mu plnomocenstvo na podanie však len dovolania, pričom zo žiadneho iného listinného dôkazu nevyplynula tá skutočnosť, že by bol splnomocnený v rámci tohto zastupovania aj na podanie ústavnej sťažnosti. Za dohodnutú odmenu zástupca navrhovateľa podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý o ňom rozhodol svojim rozhodnutím zo dňa 04. 06. 2008. Tento vzájomný záväzkový vzťah bol teda naplnení. Advokát podal dovolanie za dohodnutú odmenu, pričom o tomto dovolaní bolo aj rozhodnuté. Škoda navrhovateľa nemôže spočívať v tom, že takúto odmenu vyplatil, na ďalšie úkony advokáta nesplnomocnil. Preto navrhovateľ, ak finančné prostriedky zástupcovi vyplatil, vyplatil mu len tú odmenu, na ktorú sa vzájomne dohodli, za úkon právnej pomoci, ktorý aj v skutočnosti vykonaný bol, t.j. podanie dovolania. Škoda taktiež navrhovateľovi nemohla vzniknúť pre to, že takéto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nebolo doručené jeho zástupcovi riadne a v čas vo vzťahu k príčinnej súvislosti k zaplatenej odmene za podanie dovolania.
Napriek tomu, že zákon nevymedzuje pojem príčinnej súvislosti, túto otázku je nutné riešiť vždy z ohľadom na konkrétne súvislosti v každom jednotlivom prípade. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok porušenia právnej povinnosti, teda ak medzi nimi existuje bezprostredný vzťah príčiny a následku, teda ak by k porušeniu právnej povinnosti nedošlo, nedošlo by ani k vzniky škody, čo však v danom prípade nie je možné akceptovať, pretože aj keby došlo k správnemu doručeniu, odmena bola koncipovaná ako odmena za podanie dovolanie, čo sa v skutočnosti aj vykonalo. Teda základným atribútom príčinnej súvislosti je priame spôsobenie príčiny na následok.
Z tohto dôvodu teda nie sú splnené náležitosti pre priznanie nároku na náhrady škody navrhovateľovi.
Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou premlčania tak, ako ju vzniesla odporkyňa 2/. Zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ navrhovateľ žiadal od odporcov 1/ a 2/ zaplatiť náhradu škodu, žaloval to ako solidárny záväzok oboch, pričom súd posúdil námietku premlčania aj vo vzťahu k odporkyni 1/. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj nárok navrhovateľa bol odôvodnený v zmysle jednotlivých atribútov náhrady škody, jeho nárok je v celom rozsahu premlčaný, pretože súd poukazuje na tú skutočnosť, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ dozvedel o týchto okolnostiach, teda o škode a kto za ňu zodpovedá, dňa 15. 12. 2008, kedy mu bolo doručené oznámenie zo strany odporkyne 1/ zo dňa 09. 12. 2008 o tom, že pracovníčka Okresného súdu Zvolen, ktorá robila úpravu na doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ho nedala doručiť D.. H. alebo omylom ho doručila D.. G.P.. Z uvedeného je potom zrejmé, že nárok navrhovateľa sa premlčal po uplynutí dvoch rokov od doručenia takejto písomnosti z ktorej sa navrhovateľ dozvedel, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá.
Z tohto dôvodu súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný, pričom z právnej teórie potom vyplýva, že takýto nárok pokiaľ by aj bol oprávnený, mu súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania priznať nemôže.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania a prezentovaného právneho názoru potom mal za to, že nárok navrhovateľa je neoprávnený a tento zamietol v celkom rozsahu.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore neúspešnému právo na náhradu trov konania nepriznal. Naopak priznal právo na náhradu trov konania odporkyne 2/, ktorá si túto uplatnila, pričom odporkyňa 1/ si náhradu trov konania neuplatnila. Trovy konania pozostávajú z cestovného, t. j. za cestu odporkyne 2/ z miesta jej trvalého pobytu do sídla súdu v dňoch 28. 11. 2012 za účelom štúdia spisu a dňa 11. 12. 2012 ako účasť na pojednávaní. Trovy cestovného predstavujú sumu 24,10 Eur, a to za každú jednotlivú cestu vo výške 12,05 Eur, za cestu osobným motorovým vozidlom na trase W. - T. T. a späť, pri počte km 22, spolu teda 44 km pri sadze základných náhrad za používanie vozidla 0,183 Eur, spotreba motorového paliva diesel 1,44 Eur/l a spotreby pohonných vo vozidle 6,3l/100km, spolu teda 12,05 Eur za jednu cestu. Spolu teda za dve cesty vykonané odporkyňou 2/ predstavuje táto náhrada sumu 24,10 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.