Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcu: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., IČO: 36235130, so sídlom Za poštou 7, Hlohovec, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., IČO: 54252601, so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovaným: 1. Y. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. 9, B., 2. C. E., narodený XX.X.XXXX, bytom V. 9, B., v konaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 53598806, o vypratanie bytu, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spolu so spolužijúcimi osobami vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu so súpisným číslom XXX, v B., na ul. V., orientačné číslo 9, postaveného na parcele č. reg. „C“ XXXX/X v katastrálnom území B., okres B., obec B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu B., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť spoločne so spolužijúcimi osobami vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu so súpisným číslom XXX, v B., na ul. V. orientačné číslo 9, postaveného na parcele č. reg. „C“ XXXX/X v katastrálnom území B., okres B., obec B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu B. (predmetný byt). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 17.04.2013 vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa bytov v obytných domoch vo vlastníctve Mesta B. (nájomné mestské byty), vrátane objektu na V. ulici, v ktorom sa nachádza predmetný byt. V zmysle platnej Komisionárskej zmluvy žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými ako nájomcami dňa 31.8.2016 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom predmetného bytu. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú jeden rok od 1.9.2016 do 31.8.2017. Žalovaní si neplnili povinnosti vyplývajúce z Nájomnej zmluvy a neplatili riadne a včas nájomné, resp. úhrady za užívanie bytu. Prenajímateľ im nepredĺžil nájomný vzťah. V zmysle ustanovenia , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ich dlh je v súčasnosti najmenej vo výške 370,62 eura. Žalobca dňa 10.4.2019 vyzval žalovaných k bezodkladnému vyprataniu a odovzdaniu bytu, pričom túto výzvu prevzali dňa 12.4.2019. Svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili a byt neodovzdali. V súčasnosti tak žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho titulu - platnej nájomnej zmluvy a bez plnenia akýchkoľvek peňažných povinností. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa na základe komisionárskej zmluvy a s prihliadnutím na skutočnosť, že neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by boli žalovaní oprávnení užívať predmetný byt žiadal žalobca vyhovieť žalobe.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedli, že nespornou skutočnosťou je vlastníctvo obytného domu a užívanie bytu č. XX žalovanými. Spornou je otázka platnosti nájomnej zmluvy, resp. titul užívania predmetného bytu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca predkladal so žalobným návrhom nájomnú zmluvu z roku 2016, keď táto zanikla uplynutím času, t.j. dňa 31.08.2017, a teda týmto dňom predmetný zmluvný vzťah skončil. Následne od 01.09.2017 bola medzi žalovanými a žalobcom ústne uzavretá nová nájomná zmluva, a to už na dobu neurčitú. Žalobca a žalovaní sa dohodli na tom, že budú užívať predmetný byt ako aj na rozsahu užívania, výšku nájomného si dohodli v sume 3,41 eura mesačne a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu si taktiež dohodli, čo preukazuje i listinný dôkaz predložený žalobcom, a to sumárna analýza platieb za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021 pre byt č. XX na ul. V. 9, kde je jasne a zrozumiteľne uvedené, že služby + nájomné za nájomníkov (žalovaných) k 31.3.2019 boli vo výške nedoplatku -190,37 eura a o rok k 31.3.2021 bol nedoplatok v sume -370,62 eura. Bola tak dohodnutá výška nájomného v sume 3,41 eura mesačne. Vyššie uvedené dokazuje nielen listina " sumárna analýza platieb za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021" ale aj skutočnosť, že žalovaní bývali v predmetnom prenajatom byte aj po ukončení nájomnej zmluvy z roku 2016 na základe vzájomnej dohody so žalobcom nepretržite až doposiaľ a žalobca to žiadnym spôsobom nenamietal a so žalovanými ohľadom úhrad nájmu komunikoval. Žalovaní poukázali tiež na to, že sú v hmotnej núdzi, čo dokazuje ten fakt, že právna pomoc im bola pridelená Centrom právnej pomoci a zároveň nájomca sa stará o maloleté deti vo veku XX rokov, 6 rokov a necelých 4 rokov. Osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že prenajatý byt, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie žalovaných a strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva žalovaných, ale aj uviesť ich rodinu do osobitne citlivej situácie. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Nájom bytu, ktorý platne vznikol dňa 01.09.2017, nezanikol ani písomnou dohodou a už vôbec nie písomnou výpoveďou. Neplatnosť nájomnej zmluvy žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, žaloba bola podaná bez právneho základu.

3. Žalobca v replike doplnil, že žalovaní nesprávne právne posúdili vec, keď vo svojom vyjadrení právne argumentovali, že žalobca uzatvoril so žalovanými po skončení nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 novú ústne uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Žalovaní nesprávne uvádzajú aplikáciu ustanovenia , ktorý sa nebude v danom prípade aplikovať, a bude sa aplikovať ustanovenie . Nie je sporná skutočnosť, že nájomný vzťah podľa nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 sa skončil uplynutím určitej doby, a to ku dňu 31.08.2017, s čím žalobca súhlasí. Na podklade vzájomne dohodnutého skončenia tohto právneho titulu jednoznačne zaniklo oprávnenie žalovaných užívať prenajatý byt. Akékoľvek tvrdenia žalovaných o novonadobudnutom právnom titule užívať ten istý byt ako podľa nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 sú právne a fakticky nepodložené. Žalovaní vo vyjadrení potvrdili fakt, že byt užívajú od skončenia účinnosti nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 až do súčasnosti bez platného právneho titulu. Za obdobie od 01.09.2017 si žalobca voči žalovaným neuplatňuje nárok z nájmu bytu, ale uplatňuje si výlučne nárok z bezdôvodného obohatenia a reálne náklady za prevádzku nevyprataného bytu vychádzajúc z objektívneho stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia a reálnych nákladov žalobcom podľa predošlého skončeného nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, a to bez zohľadnenia započítania akejkoľvek inflačnej zmeny, ako aj bez akéhokoľvek objektívneho navýšenia vzniknutých nákladov žalobcovi v dôsledku neoprávneného užívania bytu žalovanými. Bezdôvodné obohatenie ako aj reálne náklady za prevádzku nevyprataného bytu žalovanými je v účtovníctve žalobcu evidované správne. V účtovnom systéme žalobcu nie je objektívne možné pomenovať pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia ako ani reálne náklady za prevádzku nevyprataného bytu inak ako sú fakticky pomenované v namietanej Sumárnej analýze platieb za obdobie od 31.03.2019 do 31.03.2021, t.j. sám účtovný systém má prednastavené spoločné pomenovania účtovaných pohľadávok, do ktorých žalobca nemôže nijakým spôsobom zasahovať. Samotná podaná žaloba o vypratanie bytu je postačujúcim procesnoprávnym prejavom žalobcu o vypratanie bytu žalovanými a zákonne ani zmluvne nie je podmienená predošlým mimosúdnym vyzývaním na vypratanie bytu ako uvádzajú žalovaní. Žalobca v celom rozsahu poprel akékoľvek tvrdenia žalovaných, že by s nimi uzatvoril novú ústnu nájomnú zmluvu k neoprávnene užívanému bytu či už pred ukončením pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 či po jej ukončení. Žalobca poprel tiež akúkoľvek komunikáciu o predmetnej veci so žalovanými. Nikdy pred ukončením pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 31.08.2016 ani po jej ukončení nekomunikoval so žalovanými o pokračovaní v nájme. Žalobca taktiež v celom rozsahu poprel akékoľvek tvrdenia žalovaných, že by vôbec iniciovali takúto komunikáciu smerom k žalobcovi. Tvrdenia žalovaných o tzv. vzniku nového právneho titulu nie sú založené na pravdivých skutočnostiach ako ani nie sú akýmkoľvek relevantným spôsobom preukázané žalovanými, pretože sú založené vyslovene len na tvrdenom subjektívnom názore žalovaných. Vzniknutá životná situácia na strane žalovaných je výlučne subjektívnym prvkom, ktorý v súkromnoprávnych vzťahoch, nemá žiadnu významnejšiu právnu relevanciu, pretože ak by sa malo prihliadnuť na takúto tvrdenú skutočnosť žalovaných, tak by tým bola výrazne narušená samotná právna podstata súkromnoprávneho vzťahu, ako aj by bola narušená samotná celková podstata systému súkromného práva. Takýto právny výklad by mohol byť vyhodnotený aj ako výrazný zásah do práva žalobcu v zjavnom rozpore so zásadou rovnosti subjektov podľa ustanovenia . Žalovaní v sociálnoprávnych otázkach sú oprávnení využiť svoje práva v rámci verejnoprávnych vzťahov s rôznorodým okruhom verejnoprávnych inštitúcii, ktoré v danej životnej situácii majú spĺňať úlohu podpory a pomoci vo vzniknutej situácii. Nie je možné si však zamieňať takéto postavenie verejnoprávnej inštitúcie, na ktoré vzniká verejnoprávny nárok zo zákona alebo na základe zákona s postavením žalovaných a žalobcu ako súkromnoprávnych subjektov v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Doterajším dlhodobým neoprávneným užívaním bytu od 01.09.2017 až do súčasnosti jednoznačne žalovaní mali dostatočný čas na ich osobné vyriešenie vzniknutej životnej situácie, a to najmä na úkor doterajších uplatnených práv žalobcu v umiernenej podobe. Žalobca v maximálnej možnej miere minimalizoval výšku uplatnených pohľadávok voči žalovaným vyplývajúcich z nároku z bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu, ako aj minimalizoval výšku reálne refakturovaných nákladov za neoprávnene užívaný byt od 01.09.2017 do súčasnosti. Postoj žalovaných sa môže objektívne javiť ako zneužívanie vzniknutej situácie na úkor žalobcových práv.

4. Žalovaní v duplike zotrvali na tvrdení, že v predmetnom byte zostali bývať po vzájomnej dohode, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že do roku 2021 žalobca vec neriešil. Keď nájom mal na základe žalobcom predloženej nájomnej zmluvy skončiť ešte v roku 2017, je logické, pravdepodobné, že ak by neexistovala medzi sporovými stranami dohoda o ďalšom užívaní nehnuteľností tak za 4 roky by bolo o žalobe rozhodnuté. Žalobca situáciu od roku 2017 neriešil. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti na základe dohody, ktorá nebola žiadnym spôsobom zo strany žalobcu zrušená. K odôvodneniu žalobcu, že Sumárna analýza platieb za obdobie od 31.03.2019 do 31.03.2021, je prednastavená a nie je možné meniť text, uviedli, že sa takéto konštatovanie javí nepravdivo a nemožno sa „vyhovárať“ na „prednastavenie pomenovania“. Až potom ako žalovaní označili predložený dôkaz vo svoj prospech, žalobca uvádza argumentáciu vo svoj prospech, pokojne už v podanej žalobe mohol uviesť, že ide o prednastavené pomenovania a zároveň preukázať, že nie je možné meniť text ani samotným výrobcom programu. Skrátka žalobca zistil, že predložil dôkaz vo svoj neprospech a teraz bez dôkazov tvrdí, že to skrátka nejde inak pomenovať. Na preukázanie uzatvorenia novej ústnej zmluvy o nájme nehnuteľností, navrhli vypočuť žalovaných, svedkyňu R. E. a svedka L. E..

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa XX.9.2023, pričom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených do spisu sporovými stranami (ktoré boli stranám riadne doručené a neboli spochybnené). Nebolo vykonané dokazovanie navrhnutými výsluchmi žalovaných a svedkov, keď právnej zástupkyni žalovaných sa nepodarilo zabezpečiť na pojednávanie žiadnu z osôb, ktoré boli navrhované na výsluch, hoci žalovaní mali právnej zástupkyni prisľúbiť ich účasť. Iné dôkazy neboli stranami vo veci navrhnuté, resp. predložené. Rovnako nebol navrhovaný iný procesný postup súdu v konaní.

6. V konaní nebolo sporným, že žalobca konajúci na účet vlastníka nehnuteľnosti a žalovaní uzatvorili dňa 31.8.2016 nájomnú zmluvu, na nájom bytu XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX v B., na ulici V. 9, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 1.9.2016 do 31.8.2017, že výzvou zo dňa 10.4.2019 doručenou žalovaným 12.4.2019 boli títo vyzvaní na vypratanie bytu, že žalovaní bývali v predmetnom byte až dosiaľ a žalobca to do uskutočnenia výzvy nenamietal, že žalovaní sú v hmotnej núdzi a starajú sa o tri maloleté deti, a že nájom bytu na základe nájomnej zmluvy z 31.8.2016 skončil uplynutím času. Sporné bolo, či bola medzi sporovými stranami uzatvorená nová ústna nájomná zmluva na dobu neurčitú dňa 1.9.2017 alebo užívajú byt žalovaní bez právneho titulu.

7. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav. Z Komisionárskej zmluvy zo dňa 17.04.20XX v spojení s Prílohou č. 1 (č.l. 17-20) vyplýva, že žalobca ako komisionár je oprávnený vo vlastnom mene na účet Mesta B. ako komitenta vykonávať všetky práva a povinnosti prenajímateľa o.i. aj k predmetnému bytu. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 31.8.2016 (č.l. 21-26) vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú od 1.9.2016 do 31.8.2017 so žalovanými ako nájomcami. Z Výzvy na bezodkladné vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 10.04.2019 (č.l. 28, 29), doručenej žalovaným dňa 12.04.2019, vyplýva, že ňou žalobca vyzýva žalovaných na bezodkladné vypratanie a odovzdanie predmetného bytu z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy a zároveň oznamuje nedoplatok z titulu bezdôvodného obohatenia.

8. Predmetom konania je vypratanie bytu zo strany žalovaných. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9. Podľa v znení neskorších predpisov , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa , právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa , nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu. Podľa , pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. 5h) Poznámka 5h) odkazuje na Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu,6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. Podľa Čl. 8 (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že hoci nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť ( ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom teda nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu…Dovolací súd sa stotožňuje so závermi odvolacieho súdu, ktorý dospel k záveru o tom, že neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu predmetného bytu konkludentne podľa ustanovenia . Platenie nájomného navrhovateľmi 1/, 2/ samo osebe neznamená, že došlo k vzniku nájmu bytu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.1.2008)

11. Citované ustanovenie v praxi dáva možnosť podania reivindikačnej žaloby, t.j. žaloby na vydanie veci (v prípade nehnuteľností žaloby na vypratanie). Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je jednak preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou, čo spolu zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v spore s takýmto predmetom konania.

12. V konaní nebolo sporným, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto B., pričom žalobca na základe komisionárskej zmluvy vykonáva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore tak bola nepochybne daná, a túto žalovaní ani nenamietali.

XX. Žalobca sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade vypratania predmetného bytu z dôvodu, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby bola so žalovanými uzavretá riadna nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovaných predmetný byt užívať po tom, ako pôvodná nájomná zmluva na byt, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, ukončila svoju platnosť dňa 31.8.2017. Zánik danej nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú k uvedenému dňu ani nebol v konaní sporným.

14. Žalovaní v konaní argumentovali tým, že následne od 1.9.2017 bola medzi nimi a žalobcom ústne uzatvorená nová nájomná zmluva na dobu neurčitú. Jej existenciu chceli preukazovať navrhovanými výsluchmi, ktoré sa však ich vlastným zavinením nezrealizovali. Na existenciu novej nájomnej zmluvy malo poukazovať i znenie listu “Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021”, v ktorom žalobca vypočítava sumy dlžné žalovanými v podobe “služieb” a “nájomného”, ako aj skutočnosť, že žalovaní aj po zániku pôvodného nájomného vzťahu predmetný byt užívali a žalobca to nenamietal.

15. Základnou spornou otázkou medzi stranami tak bolo, či došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy od 1.9.2017, na predmetný byt, na základe ktorej by žalovaní mohli byt užívať. Podľa názoru súdu ustanovenie vo všeobecnosti nevylučuje aj iný spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy, ako písomný, resp. s následným spísaním zápisnice o obsahu nájomnej zmluvy. Uzatvorenie nájomnej zmluvy ústne (bez vyhotovenia písomnej zápisnice), či prípadne konkludentne, však stavia nájomcu do slabšej pozície, keď v takomto prípade je v prípade sporu sám nútený preukazovať existenciu nájomnej zmluvy (a čeliť napr. i žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, ako je to v tomto prípade), a teda dôkazné bremeno ohľadne existencie právneho titulu užívania nehnuteľnosti v prípade žaloby o vypratanie nesie žalovaný. Konkludentné, či ústne uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je tak (v prípade všeobecných nájomných zmlúv uzatváraných podľa ) vylúčené, avšak je na okolnostiach tej konkrétnej veci, či dôjde k preukázaniu vzniku nájomnej zmluvy touto neobvyklou formou. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že žalovaní neuniesli svoje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vzniku novej nájomnej zmluvy k predmetnému bytu, čo predstavovalo ich základnú procesnú obranu, pričom má za to, že žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu.

16. Žalovaní na preukázanie uzatvorenia novej nájomnej zmluvy poukazovali iba na znenie listu “Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021”, v ktorom žalobca vypočítava sumy dlžné žalovanými v podobe “služieb” a “nájomného” a skutočnosť, že žalovaní aj po zániku pôvodného nájomného vzťahu predmetný byt užívali a žalobca to nenamietal. K uvedenému však súd uvádza, že v prípade tvrdenia iného ako písomného uzatvorenia nájomnej zmluvy, musí byť preukázaný konkrétny prejav vôle žalobcu (ústny, či konkludentný), a to v rozsahu nevzbudzujúcom pochybnosti o obsahu prejavenej vôle, v tomto prípade tak, že bola zo strany žalobcu prejavená vôľa uzatvoriť so žalovanými novú nájomnú zmluvu na predmetný byt. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že takáto vôľa zo strany žalobcu prejavená nebola. V tejto konkrétnej veci tak absentuje jasný a nespochybniteľný prejav vôle žalobcu, ktorý by smeroval k uzavretiu novej nájomnej zmluvy so žalovanými.

17. V konaní nebolo sporným, že žalobca zaslal žalovaným list “Sumárna analýza platieb za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021” (č.l.27), v ktorom žalobca vypočítal sumy dlžné žalovanými v podobe “služieb” a v liste uvedeného “nájomného” (po zániku pôvodnej nájomnej zmluvy). Súd však k uvedenému uvádza, že je preňho zrozumiteľná a uveriteľná argumentácia žalobcu, že pojem “nájomné” v danom liste sa objavuje z dôvodu, že sám účtovný systém žalobcu má prednastavené spoločné pomenovania účtovaných pohľadávok do ktorých žalobca nezasahuje. Samotné uvedenie daného pojmu “nájomné” v danej listine nepreukazuje dohodu o novom “nájomnom” v novej nájomnej zmluve. To, že uvedené označenie nedoplatku žalovaných “nájomným” nepredstavuje dôkaz o danosti, či jasnom prejave vôle žalobcu uzatvoriť novú nájomnú zmluvu (resp. jej ústnom uzatvorení dňa 1.9.2017), potvrdzuje skutočnosť, že daná “Sumárna analýza platieb” bola vyhotovená “za obdobie od 31.3.2019 do 31.3.2021” a vytlačená dňa XX.4.2021, teda dlhšiu dobu po tom, čo žalobca nesporne písomne vyzval žalovaných na vypratanie a odovzdanie bytu výzvou zo dňa 10.4.2019 (č.l. 28), a teda kedy bola zjavne daná vôľa žalobcu nepokračovať v prenechaní užívania bytu žalovaným. Označenie žalobcom uplatňovaných platieb od žalovaných za užívanie bytu po skončení nájomnej zmluvy “nájomným” nepostačuje na preukázanie vzniku novej nájomnej zmluvy, pričom súd zdôrazňuje, že aj po skončení trvania nájomnej zmluvy mal žalobca pri užívaní predmetného bytu žalovanými nárok na úhradu bezdôvodného obohatenia, a teda výpočet a prípadné vyzývanie na úhradu pravidelných platieb za užívanie bytu až do jeho vypratania (bez ohľadu na označenie týchto platieb), je pochopiteľným a zhodným s bežnou praxou prenajímateľov, kde v prípade nájmu obecných, či mestských bytov, často tieto platby zostávajú účtovne označované ako “nájomné”, hoci z hľadiska právnej podstaty majú už charakter úhrady v podobe bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy potvrdzuje aj to, že žalobca pri výpočte bezdôvodného obohatenia a reálnych nákladov za prevádzku nevyprataného bytu vychádzal zo súm podľa predošlého skončeného nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, bez zohľadnenia započítania akejkoľvek inflačnej zmeny, ako aj bez akéhokoľvek objektívneho navýšenia vzniknutých nákladov žalobcovi v dôsledku neoprávneného užívania bytu žalovanými. Nie je tak uveriteľným, že by sa žalobca dohodol na sume 3,41 eura ako nájomnom podľa novej nájomnej zmluvy, a to aj roky po skončení tej predchádzajúcej, bez akéhokoľvek prispôsobenia (zvýšenia) tejto sumy zodpovedajúcej aspoň inflácií.

18. Žalovaní argumentovali ešte skutočnosťou, že žalobca nenamietal užívanie bytu žalovanými aj po skončení pôvodnej nájomnej zmluvy, k čomu však súd uvádza, že uvedené bez ďalšieho nemôže preukázať vznik nového nájomného vzťahu, žalovaní boli v roku 2019 žalobcom riadne a jednoznačne vyzvaní na vypratanie bytu, uzatvorenie novej (tvrdenej ústnej) nájomnej zmluvy (pri jednoznačnom sporovaní žalobcom) nijako nepreukázali. Uplynutie dlhšej doby (asi jeden a pol roka) do doručenia výzvy na vypratanie poukazuje pri vyhodnotení cekovej situácie (vrátane žalovanými argumentovaného stavu ich hmotnej núdze a starostlivosti o maloleté deti) práve na žalobcom tvrdený umiernený postoj pri uplatňovaní jeho práv voči žalovaným s poskytovaním im dodatočného časového priestoru na vyriešenie si svojej životnej situácie a zabezpečenie nového bývania po uplynutí doby nájmu predmetného bytu bez tlaku žalobcu.

19. V konaní nebolo sporným, že žalovaní predmetný byt pôvodne užívali na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená písomne, pričom žalobca je subjektom, ktorý spravuje viacero nehnuteľností, ktoré poskytuje mesto B. do nájmu, a teda má rozsiahlu prax ohľadne uzatvárania nájomných zmlúv, ktoré uzatvára zásadne písomne (čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti). Uvedená skutočnosť tiež hovorí v neprospech tvrdení žalovaných, keď nie je uveriteľným, ani pravdepodobným, že v tomto prípade by sa žalobca (ktorý ako komisionár pri uzatváraní nájomných zmlúv musí tiež konať s odbornou starostlivosťou - článok III bod 1. Komisionárskej zmluvy - č.l.15) uspokojil s uzatvorením zmluvy vo forme ústnej (dokonca bez neskoršieho spísania zápisnice podľa ustanovení ), negarantujúcej presné zakotvenie vzájomných práv a povinností.

20. Keďže tak žalovaní v konaní nepreukázali existenciu nájomného vzťahu k predmetnému bytu, súd uzavrel, že predmetný byt užívajú bez právneho titulu, a v súlade s ustanovením vyhovel žalobe a žalovaným uložil byt vypratať. Na žalovanými argumentovanú ťaživú životnú situáciu a skutočnosť, že predmetný byt je aktuálne ich obydlím prihliadol určením im dlhšej lehoty na vypratanie nehnuteľnosti (v zmysle určil dlhšiu lehotu v trvaní 30 dní), v ktorej budú mať žalovaní priestor na zabezpečenie nového bývania, ako prostriedkom, ktorý má v takejto situácií právne k dispozícií.

21. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci ( ).

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (, ).

23. Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore, keď žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, súd vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa . O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie podané žalobcom, či jeho právnym zástupcom by však nebolo právne účinné, keď sa práva podať odvolanie vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().