Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1552-2001.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1552/2001
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Antalis, a.s. (predtým SMOZA, a.s.), IČO: 35 699 434, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 73, v konaní zast. JUDr. Katarínou Ciklamini Chalkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Klincová č. 37/A, proti povinnému: B. J., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., B. Č.. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1.071,53 Eur s prísl. a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie pod. sp. zn. 0Er/1552/2001 vedené na exekútorskom úrade JUDr. Vladimíra Usačeva, Exekútorský úrad v Bratislave, Lehotského č. 4, pod. č. EX 126/01 z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Usačevovi, trovy exekučného konania v sume 38,03 Eur.
III. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Usačevovi, sumu 38,03 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno dňa 24.07.2001 vydal poverenie č. 5401 013517 v konaní vedenom pod sp. zn. 0Er/1552/2001 (EX 126/2001) na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva, Exekútorský úrad Bratislava, Lehotského č. 4.
Súdny exekútor dňa 28.08.2008 predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.02.2008, ktorý podal v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) ex. poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie v sume 271,09 Eur vrátane DPH.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku súd exekúciu zastaví na návrh, alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Ex. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 Ex. poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov v celkovej sume 271,09 Eur vrátane DPH.
Exekučné konanie sa začalo dňa 23.02.2001, teda na vyúčtovanie trov exekúcie platí vyhláška platná do 30.06.2006.
Podľa § 5 ods. 1cit. vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 16,60 Eur (500 Sk) a najviac 33.193,92 Eur (1 000 000 Sk).
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 a § 21 písm. c) cit. vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 Eur 1x, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 Eur 1x, za doručenie exekučného príkazu v sume 3,32 Eur 1x, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného v sume 3,32 Eur 1x, spolu v sume 3,32 Eur 4x, teda 13,28 Eur bez DPH.
Tunajší súd bol pri priznávaní odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a) až f) citovanej vyhlášky toho názoru, že v prípade úkonu doručenie exekučného príkazu, súdnemu exekútorovi patrí odmena iba za jeden úkon a nie je pritom relevantné koľkokrát to bolo doručované, jedná sa tu o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa má doručiť. Odmenu za ďalšie náklady spojené s počtom doručovania si súdny exekútor môže uplatniť v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. V prípade úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. g) až j) hovorí vyhláška o každom zisťovaní a preto je tunajší súd toho názoru, že za takéto úkony je možné súdnemu exekútorovi priznať paušálnu odmenu viackrát, ak si ho súdny exekútor uplatnil.
Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) § 14 ods. 2 cit. vyhlášky v sume 6,64 Eur bez DPH. Súdny exekútor požadoval odmenu podľa počtu hodín v celkovom trvaní 16 hodín x 6,64 Eur teda celkovo 106,24 Eur bez DPH. Účelne bola vynaložená na exekúciu podľa názoru exekučného súdu celkovo 1 hodina, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu (za 1 hodinu) v sume 1 x 6,64 Eur.
Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 106,24 Eur bez DPH t.j. (16 začatých hodín) nevyúčtoval správne v súlade s ustanovením § 14 ods. 1a) citovanej vyhlášky. Účelne bolo vynaložených na exekúciu, podľa názoru exekučného súdu, celkovo 15 minút. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony: oznámenie o stave exekúcie, pri ktorom súd považoval za primeranú dobu čas v trvaní 1 x 15 min. Spolu bolo teda účelne vynaložených 15 min. zodpovedá 1 hodine, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu (za 1 hodinu) v sume 1 x 6,64 Eur + 20% DPH. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tento názor súdu vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 2Cdo/301/2009 zo dňa 17.012.2009. Podľa názoru tunajšieho súdu, vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu, súdnemu exekútorovi za úkony žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o súčinnosti (Geografický a kartografický ústav BA), upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, príkaz na začatie exekúcie, nepatrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky, pretože je odmeňovaný podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Odmenu za tieto úkony priznal len v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Podľa názoru tunajšieho súdu nie je prípustné, aby bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za jeden a ten istý úkon aj v zmysle 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky a zároveň v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Slovné spojenie „ získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd. Obdobne to platí aj na ďalšie úkony, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval v tomto exekučnom konaní.
Za úkony - prevzatie návrhu, zaevidovanie poverenia, vrátenie poverenia a xeroxovanie, súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/301/2009, pretože bol toho názoru, že tieto úkony nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu pohľadávky, teda ide o administratívne úkony, pričom podľa § 25 cit. vyhlášky je náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko tento návrh zaslal a vypracoval oprávnený a súdny exekútor ho len súdu postúpil spolu s prípisom.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 181/2008 Z.z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,18 Eur (5,50 Sk).
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 283/2002 Z.z. zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov.
Ďalej súdny exekútor požadoval náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 57,44 Eur titulom poštovných nákladov v sume 41,64 Eur, telekomunikačných výdavkov v sume 0,40 Eur, spotrebného materiálu na vedenie spisu a archivácia v sume 6,77 Eur a cestovného v sume 8,63 Eur.
Tunajší súd zistil, že súdny exekútor si náhradu titulom poštovných nákladov neuplatnil správne v súlade s cit. vyhláškou. V spise súdneho exekútora sa nenachádza taký počet pripojených doručeniek resp. nedoručených zásielok, za koľko si súdny exekútor vyúčtoval poštovné. Na priznanie náhrady poštovného je nevyhnutné, aby súdny exekútor predložil dôkaz (originál doručenky, resp. nedoručené zásielky, prípadne iný doklad o uhradení poštovného) o doručovaní písomností, na základe ktorého si uplatňuje náhradu za vzniknuté náklady. Nie je pochybnosť, že súdny exekútor vykonal doručovanie, nakoľko v exekučnom spise sa nachádzajú písomné odpovede na jeho žiadosti o súčinnosť, avšak tunajší súd je toho názoru, že iba na základe takýchto dôkazov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu poštovného. Nie je možné presne určiť aké vysoké náklady pri doručovaní jednotlivých písomností súdnemu exekútorovi naozaj vznikli, pretože sadzba poštovného pri doručovaní jednotlivých písomností nie je jednotná. Súd preto spočítal v spise originál založených doručeniek resp. vrátených zásielok a na stanovenie výšky náhrady uplatnil sadzbu poštovného aktuálnu v čase rozhodovania.
Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/86/2011-32 zo dňa 21.06.2011 je tunajší súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi neprináleží náhrada hotových výdavkov titulom cestovných náhrad v celkovej sume 8,63 Eur. Z vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyplýva podľa ust. § 22 ods. 2, že cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a na ich prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie technického preukazu cestného motorového vozidla alebo osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla, ktoré však v danom prípade pôvodným exekútorom predložené neboli. Tunajší súd má preto za to, že neboli splnené podmienky na priznanie cestovných náhrad.
Súdny exekútor tiež požadoval náhradu za stratu času pri úkonoch mimo sídla exekútorského úradu a kancelárie v zmysle § 23 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky v sume 6,64 Eur. V uvedenom prípade súdny exekútor požadoval náhradu za cestu na poštu a späť. Podľa názoru súdu súdnemu exekútori v tomto prípade nepatrí odmena, nakoľko ide len o administratívny úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymáhaniu pohľadávky, pričom podľa § 25 cit. vyhlášky je náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Ostatné hotové výdavky si súdny exekútor podľa tunajšieho súdu vyúčtoval správne v súlade s vyhláškou, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi titulom náhrady hotových výdavkov sumu 11,77 Eur bez DPH.
Celkovo teda súd priznal exekútorovi odmenu v sume 38,03 Eur vrátane 20% DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možno podať
na Okresnom súde Komárno do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) Osp. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.