Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1836/2000

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš proti povinnej FABER, s. r. o., naposledy so sídlom Garbiarska 3, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 610 552, pre vymoženie pohľadávky 2 578,70 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so sídlom Exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod spisovou značkou Ex 751/2000, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi trovy exekúcie vo výške 77,93 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 30. 11. 2000 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 751/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 77 686,- Sk, priznanej vykonateľným Výkazom nedoplatkov č. 525-3-28-4101/2000 zo dňa 19. 06. 2000, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 007339* zo dňa 08. 01. 2001, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 77 686,- Sk a trovy exekúcie.

V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že povinná bola vymazaná z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 06. 03. 2009, č. k. - 30, ktorým bola obchodná spoločnosť FABER, s. r. o. zrušená bez likvidácie, bola povinná v zmysle vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 22. 04. 2009.

Podľa , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinnej byť účastníkom konania, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Výmazu povinnej predchádzalo zistenie likvidátora, že povinná nemá žiadny majetok. Exekučný poriadok v znení platnom do 31. 01. 2002 výslovne neuvádzal ako jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Táto skutočnosť však nebráni súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie aj v prípade, ak je povinný nemajetný. Exekúcia postihuje výlučne majetok povinného a pri jeho absencii je namieste exekúciu zastaviť, nakoľko ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a viedlo by iba k navyšovaniu trov exekúcie. Vo svetle vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že k strate spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania došlo z dôvodu jej nemajetnosti. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 01. 2012, sp. zn. , súd preto vyhovel podnetu súdneho exekútora a exekúciu zastavil. Súd zároveň poukazuje na to, že z výpisu z obchodného registra nevyplýva existencia právneho nástupníctva, na základe ktorej by sa mohlo pokračovať v exekúcii s právnym nástupcom povinnej.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 244,88 Eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania, pričom výmazu z obchodného registra predchádzalo zistenie súdu, že povinná nemá po skončení konkurzného konania žiadny majetok. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinnej, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Pokiaľ registrový súd zistil nemajetnosť povinnej, pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie je potrebné vychádzať z toho, že majetok povinnej nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie. Naviac, súdny exekútor má podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vždy nárok na náhradu.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 30. 11. 2000, preto podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa v znení platnom do 30. 04. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa a priznal odmenu za dve začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 6, Eur. Súd spočítal časy trvania jednotlivých úkonov, nakoľko pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie v trvaní 10 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie v trvaní 20 minút, vypracovanie dvoch informácií o stave konania oprávnenému v trvaní 20 minúť a vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie spolu so špecifikáciou trov v trvaní 20 minút, spolu 13,28 Eur.

Súd určil časy trvania vyššie uvedených úkonov exekučnej činnosti, pričom zohľadnil obsah a rozsah týchto úkonov. Každý úkon exekútorovi nemohol objektívne trvať 60 minút, preto mu súd priznal odmenu v rozsahu, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. V súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti exekútorovi nepatrí odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu podľa vo výške 3,32 Eur, v ktorej je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Z rovnakého dôvodu súd nepriznal exekútorovi ani hodinovú odmenu za vypracovanie jednotlivých žiadostí o poskytnutie súčinnosti, odmena za čo je zahrnutá v paušálnej odmene podľa .

Okrem hodinovej odmeny má exekútor nárok aj na paušálnu odmenu vo výške po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za zisťovanie účtu povinného 4 x (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 26. 03. 2002 a 17. 03. 2008, žiadosť o súčinnosť Daňovému úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 12. 2004 a 17. 03. 2008) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3 x (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 03. 2002, 17. 03. 2008 a 07. 07. 2010), spolu vo výške 29,88 Eur.

Súd exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že príkaz bol doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná , je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa v odmene súdneho exekútora.

Nakoľko bola povinná obchodnou spoločnosťou, súdny exekútor nemá nárok na odmenu za zisťovanie platiteľa mzdy povinnej. Žiadať od Sociálnej poisťovne informácie o tom či je povinná registrovaná ako SZČO, či je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, či poberá dôchodok alebo podporu v nezamestnanosti bolo vzhľadom na právnu formu povinnej neúčelné.

V súlade s súd exekútorovi priznal aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 21,78 Eur.

Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH. Súd preto podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 64,94 Eur o 20 % DPH, t. j. o 12,99 Eur.

Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 77,93 Eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.