Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-212-2004.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/212/2004
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: STORM PROMOTION, spol. s r.o., IČO: 34 151 516, Štefánikova 1, 811 06 Bratislava, proti povinnému: Perfect holiday s.r.o., IČO: 31 584 951, Sládkovičova 1, 010 01 Žilina (vymazaný z Obchodného registra dňa 17.01.2007), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58,94 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.02.2004, exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, č.k. 1Rob/813/03 zo dňa 19.06.2003 a žiadosti exekútora, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 002707* dňa 12.03.2004.
Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2009 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 116,50 eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra dňa 17.01.2007, pričom z obchodného vestníka mal súd preukázané, že právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 22.05.2007 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku dlžníka. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
6 M Cdo 13/2012 zo dňa 15.08.2012, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)...“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 58,94 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 29,88 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkon v trvaní celkovo 2 hod. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prijatie návrhu a jeho kontrola 20 min.
· Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 30 min.
· Vyhotovenie príkazu na zač. exekúcie + exekučného príkazu (banky) 60 min.
· Výzvy + urgencie 10 min.
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie príkazu na začatie exekúcie
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Doručenie exekučného príkazu
· Zisťovanie účtu povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 19,24 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 13,83 eur
· cestovné 5,41 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 46,80 eur (z odmeny a náhrady hotových výdavkov), pričom priznané DPH predstavuje sumu 9,82 eur.
Sumár: 29,88 + 19,24 + 9,82(20% DPH) = 58,94 eur
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu, ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie - 2x a každé vykonané doručenie exekučného príkazu - 2x je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba
za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Výkon exekučnej činnosti v súvislosti s vyhotovením upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu je však zohľadnený pri posudzovaní odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu v zmysle § 14 vyhlášky.
Súd posúdil duplicitu vyúčtovania úkonu (podľa časovej špecifikácie) označeného ako súčinnosť - DÚ a súčasne uplatňovaná paušálna sadzba (podľa § 15 vyhlášky ) za tieto úkony - zisťovanie účtu povinného. V odmeňovanom úkone zisťovanie účtu povinného sú obsiahnuté všetky kroky a činnosti, ktoré exekútor vykonal, teda aj vyhotovenie takejto žiadosti.
Ďalej súd neuznal položku označenú - zaevidovanie, založenie spisu, vyúčtovanie, návrh na zastavenie - doručenie na súd, žurnalizácia spisu, vrátenie poverenia, archivácia spisu, ukončenie spisu s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.
V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie a do budúcnosti poštovné za vrátenie poverenia, pretože návrh na zastavenie exekúcie bol súdnym exekútorom doručený súdu osobne a poštovné za vrátenie poverenia súd neuznal z dôvodu, že súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby poštového úradu.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.