Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/458/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. F., U.: X.XX.XXXX, E. XXXX, XXX XX G. R., Č. A., zast. opatrovníkom O. V., U.: X.X.XXXX, E. XXXX, XXX XX G. R., Č. A., zast.: JUDr. Pavol Kontra, advokát, Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, IČO: 42 321 859 proti povinnému: D. F., U.: XX.X.XXXX, XXX XX E. XXX, zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Denisa Kvasňovská, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 560 886, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 83,07 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.2.2023 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 3 900,00 Eur a bežného výživného vo výške 200 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.8.2012 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 28.2.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Denisa Kvasňovská, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 560 886, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 18.7.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 20.3.2023 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Poverený súdny exekútor uviedol, že povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad dňa 4.7.2023. Súd zároveň uvádza, že povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie i priamo exekučnému súdu dňa 4.7.2023. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a), resp. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, cit.: „Povinný už splnil úhradu dlžného výživného a preto je nemiestne, aby plnil ďalej. Povinný poukazuje na to, že na Okresnom súde Rožňava je pod spis. zn. XXPc/X/XXXX vedená právna vec zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa G. F., ktorý v tomto čase už má XX rokov a vyživovacia povinnosť zanikla ,,ex lege“.“ Vzhľadom na uvedené navrhol exekúciu zastaviť. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s týmto nesúhlasí, pričom poukázal, cit.: „Oprávnený nemá vedomosť o tom, že by povinný dlžné výživné zaplatil a táto skutočnosť nevyplýva ani z poslednej správy súdneho exekútora o stave exekúcie oprávnenému zo dňa 19.05.2023, v ktorej sa naopak uvádza, že povinný neuhradil žiadne

plnenie. K prebiehajúcemu súdnemu konaniu oprávnený uvádza, že rozhodovanie o zrušení vyživovacej povinnosti bude predmetom tohto konania a tak exekučný súd nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Predmetom konania o zrušenie vyživovacej povinnosti bude zo strany oprávneného preukázanie stavu, podľa ktorého nie je napriek svojmu veku v dôsledku svojho zdravotného poistenia oprávnený schopný sám sa živiť a tak má za to, že vyživovacia povinnosť povinného ani t. č. nezanikla. Oprávnený zároveň navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 100%.“ 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení bližšie uviedol skutočnosti týkajúce sa doručovania. Bližšie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 27.7.2023 súd požiadal exekútora, cit.: „o oznámenie, kedy povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Súčasne si Vás dovoľujeme požiadať o zaslanie kópie poštovej doručenky súvisiacej s prevzatím upovedomenia o začatí exekúcie povinným ako i samotné upovedomenie o začatí exekúcie - o oznámenie, akým spôsobom bol návrh povinného na zastavenie exekúcie Vášmu exekútorskému úradu doručený (osobne, elektronicky, poštou). Súčasne si Vás dovoľujeme požiadať o zaslanie dokladu preukazujúceho deň odoslania návrhu na zastavenie exekúcie povinným Vášmu exekútorskému úradu, - o oznámenie, či povinný doručil na základe Vašej žiadosti Vášmu exekútorskému úradu „Potvrdenie o úhradách.“ Súčasne si Vás dovoľujeme požiadať o zaslanie predmetnej žiadosti vrátane doručenky preukazujúce doručenie predmetnej žiadosti právnemu zástupcovi povinného.“ Vo vzťahu k vyššie uvedenej žiadosti súdny exekútor poskytol súdu informácie ohľadom doručovania upovedomenia o začatí exekúcie ako i doručovania návrhu na zastavenie exekúcie. Súčasne vo vzťahu k doručeniu potvrdení o úhradách zo strany povinného súdu predložil, cit.: „adresovanú výzvu právnemu zástupcovi povinného spolu s doručenkou. Súdna exekútorka poukazuje na skutočnosť, že povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdnej exekútorke ani na základe výzvy avizované potvrdenia o úhradách nedoručil.“ 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 13. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 14. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 20.3.2023. Povinný mal teda podľa Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené, posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku pripadol na deň 4.4.2023. Vzhľadom k tomu, že podanie povinného bolo podané a poverenému súdnemu

exekútorovi doručené dňa 4.7.2023 súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 15. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné: V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Ak je návrh exekučným súdom zamietnutý preto, že právna skutočnosť bola predložená oneskorene, hoci tu dôvod na zastavenie exekúcie je, považuje sa suma vymožená od povinného za bezdôvodné obohatenie. Vymoženie pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu, prichádza do úvahy najmä vtedy, keď exekučný súd inak dôvodný návrh na zastavenie exekúcie zamietne iba preto, že bol podaný oneskorene. Exekučný súd exekúciu zastaví, aj keď povinný právnu skutočnosť neuplatnil včas, len pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. V predmetnom prípade sa však nejedná o právnu skutočnosť, pre ktorú je potrebné zastaviť exekúciu aj bez návrhu. 16. Platná právna úprava obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody na zastavenie exekúcie neuplatnil včas. Napriek uvedenému exekučný súd môže exekúciu zastaviť ex offo, ale iba z určitých dôvodov. Vzhľadom na koncentráciu konania je zrejmé, že nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu ex offo z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Do úvahy potom prichádzajú dva okruhy dôvodov, pre ktoré môže exekučný súd zastaviť exekúciu aj bez návrhu. Po prvé, ak ide o dôvod, pre ktorý mal exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, teda dôvod, ktorý mal exekučný súd zistiť z návrhu a jeho príloh. Zastavenie exekúcie tu predstavuje nápravu pochybenia, ktoré vzniklo nesprávnym posúdením návrhu na vykonanie exekúcie. Po druhé, ak právna skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekúcie, je zistiteľná z vlastnej činnosti exekučného súdu, prípadne zo súdnych či verejných registrov, teda ak sa nevyžaduje predloženie tvrdení a dôkazných návrhov zo strany povinného. O takúto situáciu pôjde napríklad vtedy, ak exekučný súd zistí, že exekučný titul bol v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušený. 17. Súd v danom prípade má za jednoznačne preukázané, že návrh povinného bol podaný oneskorene. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 20.3.2023, pričom na podanie návrhu na zastavenie exekúcie mal zákonom stanovenú lehotu 15 dní. Posledným dňom (koniec lehoty) na včasné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol deň 4.4.2023. Povinný však svoj návrh podal a doručil súdnemu exekútorovi až dňa 4.7.2023. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas. Keďže ide o zákonom stanovenú lehotu, jej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. 18. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: 19. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že splnil úhradu dlžného výživného, t. j. navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie síce odkazoval na „potvrdenia o úhradách“ tieto však k svojmu podaniu nepredložil. Súčasne povinný bol zo strany povereného súdneho exekútora výzvou zo dňa 18.7.2023, doručenou právnemu zástupcovi povinného dňa 22.7.2023, vyzvaný na predloženie potvrdenia o úhradách. V zmysle vyjadrenia povereného súdneho exekútora povinný na predmetnú výzvu nereagoval. Súd konštatuje, že dôvod zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia

sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Je potrebné zároveň poukázať, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR ). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku, pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a preto má súd za to, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nie je daný. 20. V ďalšom povinný poukazoval na skutočnosť, že na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. XXPc/ X/XXXX je vedené konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že exekučný titul, t. j. Rozsudok Okresného súdu Rožňava, sp. zn. XP/XXX/XXXX-27 zo dňa 6.8.2012, doposiaľ nebol zrušený ani zmenený, a preto predstavuje vykonateľný exekučný titul (ktorý obsahuje obe zložky vykonateľnosti, t. j. ako formálnu, tak i materiálnu), na základe ktorého sa dôvodne vykonáva exekúcia. Súd zdôrazňuje, že samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, nie je dôvodom, ktorý by bránil pokračovaniu v exekúcii. Povinný svoj dlh dobrovoľne nesplnil, k jeho zániku nedošlo žiadnym zo zákonom predpokladaných dôvodov (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), exekučný titul nebol zrušený (§ 61 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku) ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Zákonodarca výslovne v texte zákona (Exekučného poriadku) neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, - Komentár, . vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok takého konania pred všeobecným súdom (Okresným súdom Rožňava). Právomoc rozhodovať o zrušení vyživovacej povinnosti, v rámci ktorej sa posudzujú podmienky, na ktoré poukazoval povinný, má len všeobecný súd (Okresný súd Rožňava), ktorý po vykonanom dokazovaní posúdi či vôbec zruší vyživovaciu povinnosť povinného stanovenú rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.8.2012. Táto úloha neprináleží exekučnému súdu, ktorý vykonáva rozhodnutie, ktorým mu už bola právoplatne uložená povinnosť platiť výživné. Až v prípade, že by výsledkom konania všeobecného súdu o návrhu na zrušenie výživného bolo rozhodnutie, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému, nastal by dôvod zastavenia exekúcie. 21. Súd preto konštatuje, že povinný nepredložil súdu rozhodnutie, ktorým by bola jeho vyživovacia povinnosť zrušená, rozhodnutie všeobecného súdu o zrušení vyživovacej povinnosti v prospech oprávneného, je v tomto štádiu neisté (pričom súd vlastnou činnosťou zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Rožňava nie je doposiaľ právoplatne skončené), nie je vopred možné ustáliť záver či bude povinný v konaní úspešný. Preto nemôže len samotné podanie návrhu na zrušenie výživného, navyše nepreukázaného, predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie. Jeho podaním exekučný titul nezanikol a naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie, pričom na druhej strane stojí právo oprávneného na uspokojenie svojho nároku, ktorý disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 22. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými

tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 23. Súd sa ďalej zaoberal aj prípadom, kedy by mohol byť návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene. Ide o prípady, kedy povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré vznikli po uplynutí 15- dňovej lehoty (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade súd nevzhliadol žiadny takýto dôvod na zastavenie exekúcie, pričom povinný takýto dôvod na zastavenie exekúcie vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a taktiež ani nepreukázal. 24. Koniec zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku pripadol na deň 4.4.2023. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene. Povinný taktiež neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 31. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 32. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 33. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie

predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 34. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko tento nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok). 35. V ďalšom súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal. 36. Oprávnený si vo svojom vyjadrení uplatnil náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením sa k návrhu na zastavenie exekúcie. Trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní sa spravujú ustanoveniami o tarifnej odmene ( Exekučného poriadku), t. j. musia byť vyčíslené v súlade s ustanovením , , a . Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanoveniami o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 83,07 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 70,55 Eur a 1 x režijný paušál rok 2023, t. j. 12,52 Eur) pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.