Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoEk-5-2023.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoEk/5/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 46 076 760 proti povinným: 1./ A. B. WD- ZK, IČO: 34 799 770, s miestom podnikania C. XXXX/XX, XXX XX D., trvale bytom E. XXX/X, E. a 2./ F. G. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX/XX, XXX XX E., štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 5.000 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom, Exekútorský úrad so sídlom Michalská 7, 917 00 Trnava pod sp.zn. EX 2165/15, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinnej 2./ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Er/476/2015-230 zo dňa 5. mája 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (súd prvej inštancie), ako exekučný súd zamietol návrh povinnej 2./ na zastavenie exekúcie, ktorého sa povinná 2./ domáhala v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), g), l), m) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017). Súd mal preukázané, že o opakovaných návrhoch povinných na zastavenie exekúcie už rozhodol dňa 09.09.2021 uznesením č. k. č.k. 8Er/476/2015 - 70, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len "odvolací súd") č.k. 41CoE/10/2022-123 zo dňa 16.03.2022 a dňa 30.08.2022 uznesením č.k. 8Er/476/2015-154, ktoré bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu č.k. 41CoE/49/2022-195 zo dňa 04.01.2023. Návrh povinnej 2./ na zastavenie exekúcie posúdil okresný súd ako nedôvodný. Poukázal pritom na to, že spotrebiteľským charakterom zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm230/2014-14 zo dňa 22.09.2014, sa súd opakovane zaoberal vo vyššie uvedených uzneseniach, ako aj v uznesení č.k. 8Er/476/2015-28 zo dňa 16.02.2021, v ktorých súd prvej inštancie ako aj odvolací súd spotrebiteľský charakter zmluvy vylúčili. Rovnako sa súd v ostatnom uznesení vysporiadal aj s námietkou aktívnej vecnej legitimácie oprávneného. K tvrdeniu povinnej 2./, že k zastaveniu exekúcie došlo uplynutím rozhodnej doby v zmysle ust. zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUNEK“) súd uviedol, že k zastaveniu exekúcie v zmysle tohto zákona dochádza len pri splnení kogentne určených podmienok priamo zo zákona a súdny exekútor vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie túto skutočnosť už len deklaruje. Do pozornosti povinnej 2./ dal § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, v zmysle ktorého rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. To znamená, že i v prípade splnenia podmienok pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení tohto zákona, rozhodovanie súdu o návrhu na zastavenie exekúcie predstavuje relatívnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie podľa ZoUNEK, a teda jej zastaveniu v zmysle ustanovení ZoUNEK bráni. Nakoľko exekučný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by spôsobovali neprípustnosť exekúcie alebo by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, návrh povinnej 2./ na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu povinnej 2./ na zastavenie exekúcie podala povinná 2./ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože predmetná exekúcia Ex 2165/15 začala dňom 09.06.2015 a ubehla teda rozhodná doba piatich rokoch od začatia exekúcie a podľa zákona č. 233/2019 Z. z. by sa mala zastaviť ako stará exekúcia. Ďalej tiež poukázala na to, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súcu Bratislava V. sp. zn. 4Zm230/2014-14 zo dňa 22.09.2014 je nevykonateľným exekučným titulom a s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 226/2020-18 mala byť exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie viacerých súdov Slovenskej republiky, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 107/07, podľa ktorého obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Na základe uvedených skutočností navrhla predmetnú exekúciu zastaviť.
3. Oprávnený vo vyjadrení sa k odvolaniu povinnej 2./ navrhol uznesenie okresného súdu, ako vecne správne, potvrdiť. Z obsahu odvolania povinnej 2./ nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne. Povinná 2./ na viacerých stranách uvádza len odkazy na rôzne paragrafové znenia rôznych zákonov a odkazy na rôzne rozhodnutia rôznych stupňov súdov Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Podľa názoru oprávneného, odvolanie tak nespĺňa náležitosti odvolania. Čo sa týka samotnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.02.2007, bola uzavretá ako obratový kontokorent medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s., ako veriteľom, a povinným 1./, ako dlžníkom. V zmysle tejto zmluvy bol poskytnutý obratový kontokorentný úver za účelom financovania prevádzkových potrieb dlžníka. Uvedenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľský úver ani za spotrebiteľskú zmluvu, tak ako tvrdí povinná 2./ vo svojom podaní, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá medzi dvomi podnikateľmi a na jej základe bol povinnému 1./, ako fyzickej osobe – podnikateľovi poskytnutý podnikateľský úver. Preto neprichádza do úvahy použitie ustanovení o ochrane spotrebiteľa. S námietkou spotrebiteľského charakteru u vyššie uvedenej zmluvy sa súd zaoberal opakovane vo svojich rozhodnutiach, ktoré boli podrobené prieskumu odvolacím súdom. Oprávnený v tomto exekučnom konaní si uplatňuje zákonne vymáhaný nárok a argumenty povinnej 2./ obsiahnuté v jej podaní sú irelevantné, zmätočné a nedôvodné a oprávnený nevidí žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
4. Povinná 2./ vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného opätovne poukázala na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky o nevymožiteľnosti práva v prípade spotrebiteľských zmlúv, ak exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz a opätovne tiež poukázala na to, že k zastaveniu exekúcie malo dôjsť na základe zákona č. 233/2019 Z. z. – ZoUNEK.
5. K ďalším písomným vyjadreniam zo strany oprávneného ani povinného 1./ nedošlo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP) prejednal odvolanie povinnej 2./ bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Základný rámec práva pre spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je potrebné zdôrazniť najmä právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereflektuje na skutkovú a právnu stránku veci, nevychádza z navrhnutých a vykonaných dôkazov a nedáva odpoveď na základné otázky sporu, je pochybením súdu a pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne a formalisticky bez toho, aby sa jasne, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
10. Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného (právneho predchodcu oprávneného – CASH COLLECTORS SK s.r.o. Bratislava) na vykonanie exekúcie voči povinným 1./ a 2./ zo dňa 06. mája 2015 na základe exekučného titulu Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k . 4 Zm 230/2014-14 zo dňa 22.09.2014, ktorým boli ako odporcovia A. B. (povinný 1./) a F. G. B. (povinná 2./) zaviazaní na zaplatenie 5.000,- EUR s príslušenstvom, odmeny zo zmenky a trov konania. Následne bola Okresnému súdu Lučenec dňa 04.06.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie sp. zn. 8Er/476/2015, č. exekútorského spisu EX2165/15 dňa 09.06.2015 a poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 18.06.2015.
11. V priebehu exekučného konania boli okresnému súdu doručené návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), g), l) a m) exekučného poriadku, pričom okresný súd uznesením sp. zn. 8Er/476/2015-70 zo dňa 09. septembra 2021 návrh povinných 1./ a 2./ na zastavenie exekúcie zamietol s odôvodnením, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 230/2014-14 zo dňa 22.09.2014, pričom podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere (kontokorent) uzavretá dňa 14.02.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1./, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému 1./ na účel financovania prevádzkových potrieb povinného peňažné prostriedky vo výške 19.916,35 EUR a dňa 14.02.2007 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným 1./ a povinnou 2./,ako avalistom, zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, v ktorej vystaviteľ (povinný 1./) potvrdil, že na zabezpečenie pohľadávky oprávneného (reminenta) vystavil vlastnú blanko zmenku a avalista (povinná 2./) potvrdila, že avalovala vlastnú blanko zmenku, ako zabezpečovací prostriedok. Povinný 1./ preukázal svoju spôsobilosť konať a zaväzovať sa výpisom zo Živnostenského registra a v zmluve bol označený ako fyzická osoba – podnikateľ, a teda nejde o zmluvu spotrebiteľskú. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, o odvolaní povinnej 2./ proti uzneseniu okresného súdu uznesením sp. zn. 41CoE/10/2022-123 zo dňa 16. marca 2022 potvrdil uznesenie okresného súdu a zdôraznil, že vzhľadom na to, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté za účelom podnikania, čo vyplýva z predmetu zmluvy, nie je možné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Potom ani vzťah povinnej 2./, ktorá na základe zmluvy o úvere pristúpila ako avalista k záväzku vyplývajúcemu z tejto zmluvy, nie je možné považovať za spotrebiteľský podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Povinní tak v exekučnom konaní nepreukázali, že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť neprípustná, alebo ktoré by jej vykonaniu bránili.
12. Rovnako uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Er/476/2015-154 zo dňa 30. augusta 2022 bol opätovne zamietnutý návrh povinných 1./ a 2./ na zastavenie exekúcie, pričom opätovne bolo konštatované, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je vylúčený, zmluva zo dňa 14.02.2007 nie je spotrebiteľskou zmluvou, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia zák. č. 258/2001 z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov´, a tak neexistujú dôvody, pre ktoré by exekúcia mala byť neprípustná, alebo ktoré by jej vykonaniu bránili. Uvedené uznesenie okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu, sp. zn. 41CoE/49/2022-195 zo dňa 04. januára 2023, ktorým bol potvrdený záver okresného súdu o tom, že vzhľadom na to, že
povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonník a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté na účely podnikania, čo vyplýva z predmetu zmluvy, nie je možné zmluvu posúdiť, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tomto rozhodnutí sa tiež zaoberal námietkou povinnej 2./ v odvolaní, že v danom prípade malo dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ povinná 2./ v odvolaní namietala, že v danom prípade malo dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK, odvolací súd z predloženého spisu zistil, že predmetné exekučné konanie bolo začaté pred 01.04.2017 a bolo vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017 a že poverenie na vykonanie exekúcie v danej veci bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 18.06.2015, a teda ide o starú exekúciu podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK. Podľa tohto zákona k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) dochádza uplynutím rozhodnej doby a ak nejde o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok vo výške 15,-- Eur (§ 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK). Rozhodnou dobou je doba piatich rokov, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 3 ods. 1 ZoUNEK). Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK vyplýva, že rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť rozhoduje o zastavení starej exekúcie. V danom prípade odvolací súd nemal preukázané, že by nastali účinky zastavenia starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK. Odvolací súd zároveň mal zo spisu preukázané, že povinní 1/ a 2/ súdu prvej inštancie dňa 01.03.2021 doručili návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 8Er/476/2015-70 zo dňa 09.09.2021 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 8Er/476/2015-97 zo dňa 22.11.2021 a s uznesením odvolacieho súdu sp.zn. 41CoE/10/2022-123 zo dňa 16.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2022, čím došlo k predĺženiu rozhodnej doby o 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Povinní 1/ a 2/ v predmetnej veci súdu prvej inštancie dňa 16.05.2022 opätovne doručili návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, na základe čoho došlo k opätovnému predĺženiu plynutia rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, ktorá začne plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK, a preto uvedenú námietku povinnej 2/považoval za nedôvodnú.
13. V nadväznosti na odvolanie povinnej 2./ voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8Er/476/2015-230 zo dňa 5. mája 2023 odvolací súd uvádza tak, ako to bolo uvedené už v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1./ bola dňa 13.02.2008 uzavretá zmluva o úvere (kontokorent). Z označenia účastníkov právneho vzťahu vzniknutého na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že povinný 1/, ako dlžník je v tejto zmluve označený ako živnostník (podnikateľ) pod obchodným menom A. B. WD-ZK, s so sídlom D. XX, IČO: 34799770 a že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru za účelom financovania prevádzkových potrieb povinného 1/. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (13.02.2008) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania. Aj z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva že, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté na účely podnikania, čo vyplýva z predmetu zmluvy, nie je možné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Potom ani vzťah povinnej 2/, ktorá na základe zmluvy o úvere (čl. VI., bod 2 zmluvy) pristúpila ako avalista k záväzku vyplývajúcemu z tejto zmluvy nie je možné považovať za spotrebiteľský podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv, nakoľko ako zmenkový ručiteľ (avalita) poskytla povinnému 1/ zabezpečenie pre účel zabezpečenia jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu.
14. Povinná 2./ v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 8Er/476/2015-230 zo dňa 5. mája 2023 opakovane poukazovala na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, s čím sa však nie je možné stotožniť. Preto aj rozhodnutia predložené povinnou 2./ k jej odvolaniu rôznych inštancií súdov Slovenskej republiky sú právne irelevantné, pretože sa dotýkajú vždy zmlúv o úvere, ktoré je možné charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy. Zmluva o úvere však uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, ako veriteľom, a povinným 1./, ako dlžníkom, však nie je spotrebiteľskou zmluvou, preto ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v tomto prípade neprichádzajú do úvahy a poukaz na rozhodnutia súdov zo strany povinnej 2./, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa, preto nie sú relevantné. Odvolacia námietka povinnej 2./ v tomto rozsahu preto nie je dôvodná.
15. Odvolací súd sa však zaoberal odvolacou námietkou povinnej 2./, že k zastaveniu exekúcie malo dôjsť v zmysle zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoUNEK“).
16. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ v znení účinnom od 01.07.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017. Podľa § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"). Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa § 3, ods. 1 ZoUNEK, je rozhodnou dobou doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
17. Odvolací súd konštatuje, že exekučné konanie sa začalo na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6. mája 2015, na základe ktorého súdny exekútor doručil Okresnému súdu Lučenec dňa 04.06.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
18. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. (ZoUNEK), ktorý upravil postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017, teda aj tejto konkrétnej exekúcie. Podľa tohto zákona sa niektoré staré exekúcie zastavili priamo nadobudnutím účinnosti zákona, a to podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, a to uplynutím rozhodnej doby (§ 3 ods. 1 ZoUNEK) plynúcej odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak v posledných osemnástich mesiacoch predo dňom, keď sa stará exekúcia zastavila, nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- EUR (§ 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK), ak zároveň nešlo o inú absolútnu výnimku upravenú v § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo relatívnu výnimku upravenú v § 4 ZoUNEK.
19. V danej veci tak ide o starú exekúciu podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, pretože exekúcia začala pred 1. aprílom 2017 a je vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Rozhodná doba piatich rokov v zmysle § 3 ods. 1 ZoUNEK začala plynúť odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. od 18.06.2015 a uplynula uplynutím rozhodnej doby päť rokov, teda 18.06.2020.
20. Okresný súd tak pred vydaním napadnutého uznesenia mal zisťovať, či pred jeho vydaním nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK, napr. z dôvodu, že za posledných 18 mesiacov predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- EUR, za predpokladu, že táto exekúcia nespadá pod relatívne výnimky podľa § 4 ZoUNEK, ani ostatné absolútne výnimky upravené v § 2 ods. 2 ZoUNEK.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, k predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 3 ods. 1 ZoUNEK, ktorá uplynula 18.06.2020, nedošlo, pretože k tomuto dňu v zmysle § 4 ods. 1 ZoUNEK súd nerozhodoval o odklade starej exekúcie, nebol povolený odklad exekúcie a stará exekúcia nebola odložená a k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo ani podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, pretože ku dňu, keď sa mala stará exekúcia zastaviť, t. j. ku dňu 18.06.2020, okresný súd nerozhodoval o žiadnej okolnosti vymedzenej v § 4 ods. 2 ZoUNEK pod písmenami a) až g). Odvolací súd v tejto súvislosti teoreticky uvádza, že ak by aj malo dôjsť k predĺženiu rozhodnej doby, jej uplynutím dochádza k zastaveniu exekúcie.
22. Okresný súd pri vydávaní napadnutého rozhodnutia už v čase účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. – ZoUNEK, nedostatočne zistil skutkový ohľadne existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 2 ZoUNEK, v tomto smere nevykonal dokazovanie pre zisťovanie dôvodov pre zastavenie exekúcie, ale vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu povinnej 2./ na zastavenie exekúcie.
23. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/49/2022-195 zo dňa 04. januára 2023, ktorý vo svojom odôvodnení poukazoval na to, že povinní 1./ a 2./ súdu prvej inštancii dňa 01.03.2021 doručili návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval a následne dňa 16.05.2022 opätovne doručili návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom bolo potrebné opätovne rozhodnúť, rovnako, ako povinnou 2./ bol doručený tretí návrh na zastavenie exekúcie dňa 23. januára 2023, pretože stará exekúcia v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK sa zastavuje uplynutím rozhodnej doby, t. j. uplynutím doby piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. uplynutím 5 rokov od 18.06.2015, čo nastalo 18.06.2020. K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ZoUNEK mohlo dôjsť len v prípade, ak ku dňu, keď sa táto stará exekúcia mala zo zákona zastaviť (18.06.2020) by rozhodoval súd buď o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie by povolil, či odklad starej exekúcie by bol povolený, alebo stará exekúcia by bola odložená (§ 4 ods. 1 ZoUNEK), alebo ak by súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť (§ 4 ods. 2 ZoUNEK) by rozhodoval o okolnostiach vymedzených pod písmenami a) až g), čo
však taktiež ku dňu 18.06.2020 nenastalo. Predĺženie rozhodnej doby v zmysle § 4 či už ods. 1 alebo ods. 2 sa striktne viaže ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa ZoUNEK-u zastaviť, t. j. v tomto prípade ku dňu 18.06.2020. Len pokiaľ by k tomuto dňu 18.06.2020 nastali okolnosti predpokladané v § 4 ods. 1 alebo ods. 2, len v takom prípade by došlo k predĺženiu rozhodnej doby.
24. Na základe uvedených skutočností odvolací súd došiel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, preto napadnuté uznesenie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vykoná zisťovanie, či nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa § 2 ZoUNEK. Len v prípade, ak k zastaveniu exekúcie v zmysle vyššie uvedeného zákona nedošlo, súd opätovne rozhodne o návrhu povinnej 2./ zo dňa 23.01.2023 na zastavenie exekúcie.
25. Pokiaľ okresný súd dôjde k záveru, že malo dôjsť k zastaveniu exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. – ZoUNEK-u, musí postupovať podľa § 8 ods. 2 ZoUNEK, a to: a) uložiť súdnemu exekútorovi uznesením, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo b) uznesením určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. O týchto úkonoch koná a rozhoduje v zmysle § 10 ods. 2 ZoUNEK-u na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 202 ods. 4 exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné (I. ÚS 74/2019 zo dňa 13.03.2019).