Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A DONASTAV, s.r.o., so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 44 067 909, zastúpený JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátskou kanceláriou, Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 104046850/2016 zo dňa 05.10.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11.10.2016. Na podklade výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 102234301/2018 zo dňa 13.11.2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume XX.XXX,XX A..

2. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane číslo 102234301/2018 zo dňa 13.11.2018 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019 tak, že podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 102234301/2018 zo dňa 13.11.2018, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume XX XXX,XX A., keď zvýšil vlastnú daňovú povinnosť vyrubenú podaním daňového priznania zo sumy XXX,XX A. na sumu XX XXX,XX A.. Rozhodnutie žalovaného číslo 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 04.03.2019.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 03.05.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.05.2019, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102234301/2018 zo dňa 13.11.2018 a priznania náhrady trov konania.

4. Žalobca bol predvolaním zo dňa 01.10.2018 predvolaný na ústne pojednávanie vo veci oboznámenia sa skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní, pričom ústne pojednávanie sa malo konať dňa 26.10.2018 na Daňovom úrade Bratislava. Podľa správcu dane žalobca a ani jeho právny zástupca svoju neúčasť na prerokovaní neospravedlnili, o čom mal spísať správca dane úradný záznam zo dňa 26.10.2018. Tvrdenie správcu dane o tom, že sa žalobca ani zástupca nedostavili bez ospravedlnenia, sa nezakladá na pravde. Žalobca po doručení predvolania na uvedené prerokovanie požiadal prostredníctvom zástupcu o zmenu termínu prerokovania z dôvodu, že konateľ spoločnosti B. C. D. bol vo vyšetrovacej väzbe. Správca dane nemal dôvod nevyhovieť žiadosti o zmenu termínu ústneho pojednávania. Osobná účasť konateľa žalobcu sa javila v konaní ako nutná z dôvodu odstránenia pochybností správcu dane o reálnosti fakturovaného plnenia. Správca dane postupoval nezákonne. Skutkový stav nebol správcom dane náležite zistený a tým bol chybne vyhodnotený. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal zástupcu od 27.10.2016 a že písomnosti sa doručujú len zástupcovi. Tiež uviedol, že nepovažoval za potrebné, aby sa konateľ žalobcu dostavil osobne na pojednávanie. S takýmto názorom žalobca nesúhlasil. Úkon správcu dane mohol byť vykonaný aj v Ústave na výkon väzby. Pokiaľ správca dane vytkol zástupcovi žalobcu, že tento neuviedol dokedy bude väzba trvať, o dĺžke trvania väzby rozhodujú súdy.

5. Žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to predovšetkým nevypočutím svedkov, ktorých navrhol v konaní žalobca – svedka E. F., zástupcu firmy PEGA Trenčín, s.r.o. a zástupcov spoločností RUDOLF s.r.o., AKTIVIA s.r.o., ktorí majú byť údajne bezdomovcami. V tomto smere sa javia obe rozhodnutia daňových orgánov ako nepreskúmateľné v tom smere, že nie je jasné, prečo sa správca dane a žalovaný priklonili k výpovediam svedkov pred NAKA a nevychádzali z písomných podkladov. Rozhodnutie žalovaného je preto predčasné. Správca dane nevyužil všetky zákonné možnosti podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, a to napr. predvedenie osôb svedkov. Žalobca mal záujem klásť svedkom otázky. Správca dane a žalovaný vôbec nevyhodnotili, že žalobca predložil v konaní zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.09.2015, čo preukazuje, že k reálnemu plneniu došlo. V prospech žalobcu svedčí aj výpoveď svedka E..

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.09.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Zo spisu je zrejmé, že fakturované mali byť stavebné práce na čističke odpadových vôd Komárno (ďalej len „ČOV Komárno“). Správca dane zistil reťazec spoločností, ktoré predmetné stavebné práce na čističke mali údajne dodať, a to počnúc spoločnosťou, ktorej konateľ je bezdomovec p. E. F., PEGA Trenčín s.r.o., ktorý prehlásil že za túto spoločnosť žiadnu činnosť nevykonával, › priamy dodávateľ žalobcu METAL– STAV s.r.o. (konateľ G. F., ktorý prehlásil, že za túto spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť)_› žalobca A DONASTAV s.r.o. › odberateľ HASS s.r.o. › KOMVaK (Vodárne a kanalizácie mesta Komárna a.s.). Správca dane jednoznačne a bezpochyby zistil, že fakturované stavebné práce na čističke neboli v zistenom reťazci údajných dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu dodané, spoločnosť PEGA Trenčín, s.r.o. reálne nedodala fakturované práce na ČOV Komárno spoločnosti METAL - STAV s.r.o. a následne spoločnosť METAL - STAV s.r.o. nemohla tieto práce ďalej dodať spoločnosti A DONASTAV s.r.o., ide iba o fiktívne práce uvedené na faktúre.

7. Žalobca namietal nevypočutie svedka E. F., zástupcu firmy PEGA Trenčín, s.r.o., ktorý je zároveň autorom čestného prehlásenia, že obchodoval so spoločnosťou METAL – STAV s.r.o. Žalovaný považuje predmetnú námietku za neopodstatnenú, keďže p. F. predvolaný bol, ale na vypočutie sa nedostavil. Správca dane pri preverovaní trvalého a prechodného pobytu E. F., konateľa spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. v rozhodnom čase zistil, že ide o bezdomovca. Vo vyrubovacom konaní, z dôvodu, že

pobyt E. F. nebol známy, správca dane predvolanie na výsluch svedka č. 100505075/2018 zo dňa 07.03.2018 doručoval verejnou vyhláškou dňa 26.03.2018 podľa ust. § 35 ods. 2 daňového poriadku. Dňa 11.04.2018 sa mal svedok E. F. dostaviť na Daňový úrad Bratislava vo veci preverenia obchodnej činnosti spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. v roku 2014. Svedok E. F. sa na výsluch svedka dňa 11.04.2018 nedostavil a ani neospravedlnil svoju neúčasť. Čestné prehlásenie nie je v daňovom konaní použiteľné ako dôkaz. Právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný prostriedok nahradzuje, ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí ( o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená ( daňového poriadku), takže čestné vyhlásenie nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj keď z ustanovenia daňového poriadku je zrejmé, že ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý v zmysle daňového poriadku nemôže nahrádzať dôkaz. Pravdivosť tvrdení uvádzaných v čestnom vyhlásení by mala byť podporená takými dôkazmi o dodaní služieb, na základe ktorých je materiálne nepochybné, že deklarované služby boli aj reálne dodané. Takéto dôkazy však zo strany E. F., kontrolovaného daňového subjektu, ani ďalších dodávateľov uvedených v zistenom reťazci spoločností, predložené neboli. Skutočnosti, uvedené v čestnom prehlásení sú v priamom rozpore so zápisnicou MV SR, Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, č. ČVS. H./ NKA-FP-ZA-2014 zo dňa 16.09.2015 o výsluchu svedka, podľa ktorej E. F. ako svedok vypovedal, že konateľom spoločnosti PEGA Trenčín s.r.o. sa stal na základe požiadavky nejakého I., pričom za prepis firmy mu I. ponúkol sumu 100,00 eur. Tohto I. svedok F. nevedel identifikovať. Za spoločnosť PEGA Tenčín s.r.o. nikdy žiadnu činnosť nevykonával, v sídle spoločnosti nebol, ani nevie kde je Tomášikova ul. v Bratislave, žiadne doklady spoločnosti nemá, daňové priznania nepodáva a nevie, čo je daň z pridanej hodnoty. E. F. sám seba označil za bezdomovca, ktorý žije z toho, čo ulica dá.

8. Žalobca ďalej v žalobe celkom v rozpore so spisom tvrdí, že správca dane neprejavil ani záujem o vypočutie ďalších navrhovaných svedkov (konateľov spoločností RUDOLF, s.r.o., AKTIVIA s.r.o. a K + D, s.r.o.) Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že predmetná námietka je nedôvodná, keďže konateľ uvedených spoločností predvolaný bol, ale na výsluch svedka sa nedostavil. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 11.04.2018 sa mal svedok E. J., F. XXX/XX, K. B. K. G., konateľ spoločností AKTIVIA s.r.o., K + D, s.r.o. a RUDOLF, s.r.o. na základe Predvolania na výsluch svedka č. 100504244/2018 zo dňa 07.03.2018 dostaviť na Daňový úrad Bratislava vo veci preverenia obchodnej činnosti uvedených spoločností v roku 2014. Uvedené predvolanie bolo doručené dňa 28.03.2018, uložením na pošte, podľa ust. § 31 ods. 3 daňového poriadku. Svedok E. J. sa na výsluch svedka dňa 11.04.2018 nedostavil a ani neospravedlnil svoju neúčasť. Ďalšou osobou, ktorej vypočutie požadoval kontrolovaný daňový subjekt, bol pán F. (konateľ spoločnosti METAL – STAV s.r.o.). Zo spisu je pritom zrejmé, že p. F. nebol schopný dostaviť sa na daňový úrad vypovedať ako svedok z dôvodu svojej dlhodobej práceneschopnosti a v predmetnej veci podal správcovi dane vyjadrenie e-mailom. H. F. ako obvinený (zápisnica o výsluchu obvineného ČVS: H./NKA-FP-ZA-2016 zo dňa 06.03.2018) na polícii uviedol, že spoločnosť METAL – STAV s.r.o., v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom počas celej doby, teda od júla 2014 do apríla 2015, kedy bol vzatý do väzby, nerobila žiadnu reálnu činnosť, nedodala žiaden tovar, neurobila žiadne služby ani inú prácu, len vystavovala faktúry pre odberateľov na pokyn C. E..

9. Zápis o odovzdaní medzi údajným zhotoviteľom diela A DONASTAV s.r.o. a objednávateľom HASS s.r.o. neexistuje, keďže podľa vyjadrenia A. J., konateľa spoločnosti HASS s.r.o, vykonané práce nikdy neboli protokolárne prevzaté, takže správca dane takýto zápis nemohol vyhodnotiť. Spoločnosť HASS s.r.o. bola dodávateľom stavby „Rozšírenie a intenzifikácia ČOV Komárno“ pre odberateľa KOMVaK – Vodárne a kanalizácie mesta Komárna a.s., s ktorým mala uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 2/2011 zo dňa 30.03.2011, ku ktorej bol uzatvorený dodatok č. 1. Celé dielo bolo odovzdané KOMVaK na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí dňa 30.09.2015. Tento zápis ale žiadnym spôsobom nepreukazuje, že dielo odovzdal žalobca A DONASTAV s.r.o. objednávateľovi HASS s.r.o.

10. Z predloženého spisu je zrejmé, že správca dane nevyhovel žiadosti o odročenie ústneho pojednávania, nakoľko nevyžadoval na ústnom pojednávaní osobnú účasť C. D., konateľa kontrolovaného daňového subjektu A DONASTAV s.r.o. Správca dane nepožadoval, aby sa konateľ žalobcu osobne dostavil na daňový úrad, nepožadoval, aby niečo osobne vykonal, predvolanie adresované jeho osobe nezaslal, predvolanie bolo v zmysle zákona riadne doručené

iba splnomocnenému zástupcovi spoločnosti a splnomocnený zástupca spoločnosti tak nemohol nadobudnúť dojem, že osobná účasť konateľa je na pojednávaní nevyhnutná. V žiadosti o odročenie pojednávania splnomocnený zástupca nenavrhol nový termín ústneho pojednávania, ani neuviedol, dokedy bude konateľ vo väzbe. Splnomocnený zástupca uviedol vo svojej žiadosti len dôvody neúčasti konateľa C. D., ktorého správca dane nepredvolal a ani nepovažoval jeho prítomnosť za nutnú, nakoľko za žalobcu konal pred správcom dane zástupca. Splnomocnený zástupca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by splnomocnenému zástupcovi spoločnosti bránili účasti na ústnom pojednávaní. Je celkom zrejmé, že ak by splnomocnený zástupca daňového subjektu uviedol objektívne dôvody, pre ktoré sa nemohol dostaviť na ústne pojednávanie, správca dane by dohodol nový termín, obdobne, ako to už urobil v prípade výsluchu svedka p. E., ktorý sa mal konať dňa 26.10.2017 a bol na žiadosť splnomocneného zástupcu (kolidujúci termín pojednávania na okresnom súde) a po dohode so svedkom presunutý na dátum 13.11.2017.

IV.

11. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. . Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

V.

Relevantné právne predpisy

12. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

15. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

18. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

20. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

27. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

28. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení vzťahujúcom sa prejednávanú vec (ďalej len „”) dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

29. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa ods. l právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

31. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

33. Podľa , na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

34. Podľa , na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

35. Podľa veta prvá , zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry.

36. Podľa , faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

VI.

Právne posúdenie správnym súdom

37. Správny súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe dňa 14.09.2023 bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa

ust. v spojení s ust. , pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 31.08.2023.

38. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo 100487155/2019 zo dňa 21.02.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 102234301/2018 zo dňa 13.11.2018 o vyrubení žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 80 200,00 EUR.

39. Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola bola začatá dňa 30.10.2015, pričom tento deň bol uvedený v oznámení o vykonaní daňovej kontroly č. 20918050/2015 zo dňa 01.10.2015, ktoré prevzal žalobca dňa 08.10.2015. Žalobca priznal v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 daňovú povinnosť z faktúry č. 201401 vystavenej dňa 04.11.2014 pre odberateľa HASS, s.r.o., Priemyselná 3096, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36550965, IČ DPH: L., s dátumom vzniku daňovej povinnosti 04.11.2014, so základom dane 402. 578,51 EUR, 20 % DPH 80 515,70 EUR, ktorej predmetom sú práce uvedené v Súpise prác na základe Zmluvy o dielo zo dňa 14.04.2014. Žalobca si podľa správcu dane a žalovaného v kontrolovanom zdaňovacom období november 2014 neoprávnene odpočítal daň v sume celkom 80 200,00 EUR z faktúr zaúčtovaných pod interným číslom 2014/1,2,3,4,5,6,7,8,9, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť METAL-STAV s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 46 293 272. Na uvedených faktúrach č. 2014/1-2014/9 nie je v predmete fakturácie uvedený tovar alebo služba a ani ich rozsah. Žalobca síce predložil Súpisy vykonaných prác, na ktorých je rukou dopísaný zhotoviteľ METAL-STAV s.r.o., ale tieto sú identické s prílohou vystavenej faktúry č. 201401 pre odberateľa HASS, s.r.o. a celková suma na súpisoch prác súhlasí práve s touto faktúrou.

40. Správca dane zistil, že spoločnosť METAL-STAV s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítala daň od spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o. v sume 257 939,05 EUR. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým záverom – bývalý konateľ spoločnosti METAL-STAV s.r.o., G. F., potvrdil, že v novembri 2014 vystavil faktúry pre žalobcu ako odberateľa za dodávku zemných a stavebných práv na rozšírení kapacity ČOV v Komárne. Keďže spoločnosť METAL-STAV s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, mala si tieto práce obstarať subdodávateľským spôsobom od spoločnosti PEGA Trenčín, s.r.o., ktorej jediný konateľ E. F. nevykonával žiadnu činnosť. Podľa správcu dane spoločnosť PEGA Trenčín nemohla uvedené práce na ČOV Komárno reálne dodať spoločnosti METAL-STAV s.r.o. a tá ich nemohla ďalej dodať žalobcovi. Podľa správcu dane sa obchodné transakcie medzi spoločnosťami METAL-STAV s.r.o. a žalobcom deklarované na faktúrach reálne neuskutočnili, faktúry boli fiktívne, bez reálnych dodávok prác na rozšírení ČOV Komárno. Tieto faktúry boli vystavené účelovo s cieľom získania daňovej výhody. Faktúra sama o sebe nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie, musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Žalobca nepreukázal, že nakúpené služby dodala žalobcovi spoločnosť uvedená na faktúrach, t.j. METAL-STAV s.r.o.

41. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prevzala aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle odpočítať daň: a) dňom vzniku daňovej povinnosti ( ), b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby ( a ),

c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané ( ), d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( ).

42. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EU vzťah medzi existenciou a správnosťou faktúry na jednej strane a právom na odpočítanie DPH na druhej strane nie je automatický v tom zmysle, že po prvé toto právo je v zásade spojené so skutočným dodaním predmetného tovaru alebo poskytnutím predmetných služieb a po druhé výkon práva na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná výlučne z dôvodu, že je uvedená na faktúre (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 40 a odkaz na uznesenie zo 4. júla 2013, Menidžerski biznes rešenia, C-572/11, neuverejnené, EU:C:2013:456, body 19 a 20). Cieľom článku je odstrániť riziko straty daňových príjmov, pričom tomuto riziku sa možno vyhnúť, ak daňové orgány majú k dispozícii informácie potrebné na zistenie, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočet DPH, a to bez ohľadu na to, či bola DPH uvedená v dokumente s názvom „Faktúra“ alebo v inom dokumente, ako je zmluva uzatvorená medzi stranami (rozsudok z 29.septembra 2022, Raiffeisen Leasing, C-253/21, ECLI:EU:C:2022:739, bod 41).

43. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

44. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre odpočítanie dane v zmysle .

45. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorého má daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 08. 2022).

46. Správny súd konštatuje, že správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly spochybnil materiálnu existenciu plnenia, ku ktorému sa z formálneho hľadiska viazala existencia viacerých faktúr vystavených spoločnosťou METAL-STAV s.r.o. týkajúcich sa dodania prác na ČOV Komárno.

47. Správca dane zároveň vytkol nesplnenie formálnej podmienky na odpočítanie dane podľa , keďže faktúry vystavené spoločnosťou METAL-STAV s.r.o. neobsahovali množstvo, druh a rozsah dodanej služby.

48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že žalobca nesplnil povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca v žalobe nenamietal, že by správca dane porušil povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Dôkazná povinnosť tak v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu dane z pridanej hodnoty dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal, a to nielen formálnymi dokladmi.

49. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že predvolanie na ústne pojednávanie v súvislosti s vyrubovacím konaním číslo 101931538/2018 zo dňa 01.10.2018, ktoré sa konalo dňa 26.10.2018 o 10.00 hod na Daňovom úrade Bratislava, prevzala advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, s.r.o., Farská 12, Nitra dňa 04.10.2018, ktorá listom zo dňa 22.10.2018 požiadala o zmenu termínu z dôvodu, že štatutár je vo vyšetrovacej väzbe. Správny súd konštatuje, že žiaden doklad k žiadosti advokátky žalobcu o zmenu termínu priložený nebol a v žiadosti sa nenachádza žiaden údaj o tom, prečo sa nemôže ústneho pojednávania zúčastniť právny zástupca žalobcu. Žiadosť neobsahuje ani ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu z neúčasti na ústnom pojednávaní. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s okolnosťami týkajúcimi sa žiadosti o odročenie ústneho pojednávania, preto je táto žalobná námietka nedôvodná.

50. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to nevypočutím svedkov, ktorých navrhoval v konaní žalobca, a to predovšetkým svedka E. F., zástupcu firmy PEGA Trenčín s.r.o. ako aj vo vzťahu k návrhu žalobcu vypočuť zástupcov spoločností RUDOLF s.r.o., AKTIVIA s.r.o. V tomto smere žalobca napadol nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného. Z administratívneho spisu a z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že v prípade E. F. správca dane zistil, že sa jedná o bezdomovca. Z dôvodu, že jeho pobyt nebol známy, predvolanie na výsluch svedka bol doručovaný verejnou vyhláškou, pričom uvedený svedok sa na výsluch svedka dňa 11.04.2018 nedostavil. Vo veci predvolania svedka E. J. ohľadom preverenia obchodnej činnosti spoločností AKTIVIA s.r.o. a RUDOLF s.r.o., predvolanie na výsluch svedka bolo doručené dňa 28.03.2018 uložením na pošte, pričom tento svedok sa na výsluch svedka dňa 11.04.2018 nedostavil. Z administratívneho spisu vyplýva, že o plánovaných vypočutiach svedkov bol žalobca upovedomený. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobcu vznesenými vo vzťahu k vypočutiu vyššie uvedených svedkov. Z uvedených dôvodov správny súd neprisvedčil vznesenej žalobnej námietke.

51. Čo sa týka Súpisu vykonaných prác, prijaté faktúry od spoločnosti METAL-STAV s.r.o. neobsahujú uvedenie služby či tovaru a ich rozsahu, pričom žalobca nepredložil žiadne prílohy, či zmluvy alebo dohody, čím nesplnil ani formálnu podmienku na odpočítanie dane, keďže si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktoré neboli vystavené podľa . Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ani jedna z vystavených faktúr dodávateľa METAL-STAV s.r.o. odberateľovi-žalobcovi, vystavená v novembri 2014, neobsahuje údaj o tom, za čo je faktúra vystavená. V texte faktúry je uvedené len „Fakturujeme Vám podľa dohody v celkovej sume 1ks...“ a cena. Vo faktúrach je uvedené, že faktúra je zároveň dodacím listom, pričom v texte faktúr nie je odkaz na žiadnu zmluvu, dohodu, či prílohu faktúry.

52. Návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd nevyhovel, keďže tento dôkaz nebol nevyhnutný na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí ( , ).

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol podľa .

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.